{"guid": "ussr:ede19e8d-e42a-4f85-bc1e-489d42b15781", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.161.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 161/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.161.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ede19e8d-e42a-4f85-bc1e-489d42b15781", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.161.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.161.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.161.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 161/2020-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jozefom Veselým, Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 66/2019 zo 6. februára 2020, ako aj postupom,\nktorý jeho vydaniu predchádzal, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom\nVeselým, Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n5 Tdo 66/2019 zo 6. februára 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ako aj postupom, ktorý\njeho vydaniu predchádzal\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 Tk 2/2017 z 25. októbra 2018 uznaný\nza vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a)\na b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. e) a i) Trestného zákona vo viacčinnom\nsúbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2\npísm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený (okrem iného) súhrnný trest odňatia\nslobody v trvaní ôsmich rokov podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36\npísm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a 5, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona.\n3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“), rozhodujúc o odvolaní prokurátora,\nako aj sťažovateľa, rozsudkom sp. zn. 1 To 111/2018 z 15. januára 2019 (ďalej aj „rozsudok\nkrajského súdu“) podľa § 321 ods. 1 písm. e) v spojení s § 321 ods. 3 zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zrušil\nrozsudok okresného súdu z 25. októbra 2018 vo výroku o treste odňatia slobody (z dôvodu\njeho neprimeranosti, pozn.) a sám sťažovateľovi uložil (aj) súhrnný trest odňatia slobody\nv trvaní štyroch rokov podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) a m),\n§ 38 ods. 2 a 7, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona.\n4. Na základe dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) najvyšší súd (napadnutým) rozsudkom sp. zn. 5 Tdo 66/2019\nzo 6. februára 2020\n2\n\n- podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol\nz dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v prospech\nsťažovateľa v § 38 ods. 7 v spojení s § 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Trestného zákona,\n- podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku\no treste a o spôsobe jeho výkonu,\n- podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku krajskému súdu prikázal, aby vec\nv potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol,\n- podľa § 380 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku sťažovateľa vzal do väzby, ktorú nenahradil dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu (v podstate) namieta,\nže v jeho prípade neboli naplnené dovolacie dôvody „podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) Tr.\nPor.“, a preto najvyšší súd mal dovolanie generálneho prokurátora odmietnuť ako\nnedôvodné. Podľa sťažovateľa názor najvyššieho súdu vyplývajúci z jeho napadnutého\nrozsudku, že „nemôže nastať situácia, že by súčasné použitie § 38 ods. 4, ods. 5 alebo ods. 6\na súčasne § 41 ods. 2 (Trestného zákona, pozn.) bolo pre páchateľ neprimerane prísne“, je\n„subjektívnym výkladom Najvyššieho súdu SR, pretože ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. por.\n(správne zrejme Trestného zákona, pozn.), umožňuje súdu posúdiť tú skutočnosť, že tieto\nzvýšené sadzby sa nepoužijú, ak by súčasné použitie bolo pre páchateľa neprimerane prísne\na ak krajský súd takúto skutočnosť konštatoval, tak sa jedná podľa názoru sťažovateľa\no zrejmý zásah najvyššieho súdu do posudzovania takýchto okolností Krajským súdom\nv Žiline, čo je nad rámec konania o dovolaní, keďže najvyšší súd nemohol posudzovať\nskutkové okolnosti prípadu“.\n5.1 Vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorým bol vzatý\ndo väzby, sťažovateľ namieta, že nebol vopred oboznámený s dôvodmi väzby „tak ako boli\nuvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, nemal možnosť sa k ním vyjadriť, pripraviť si\nobranu a nebolo mu umožnené dať písomný sľub, vopred písomnou formou vzhľadom na\nokolnosti jeho predvedenia ani žiadosť o nahradenie väzby technickými prostriedkami“,\nkeďže na verejné zasadnutie najvyššieho súdu bol eskortovaný z výkonu trestu napriek jeho\nvýslovnej žiadosti, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.\n3\n\n5.2 Sťažovateľ ďalej argumentuje, že najvyšší súd rozhodol o jeho väzbe rozsudkom,\nhoci tak mal urobiť uznesením. Podľa sťažovateľa je rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho\nvzatí do väzby arbitrárne, neobsahujúce riadne objasnenie konštatovaného dôvodu väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Sťažovateľ napokon poukazuje na to,\nže „o termíne verejného zasadnutia nebol riadnym spôsobom upovedomený poškodený\nspoločnosť IMPA s.r.o.“.\n5.3 Podľa sťažovateľa „opísané nedostatky rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nspôsobujú, že takéto rozhodnutie nespĺňa požiadavky, ktoré sa naň kladú podľa ustanovenia\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru. Znamená to, že takéto rozhodnutie je\npotrebné považovať za nevyhovujúce označeným požiadavkám v dôsledku čoho väzba\nsťažovateľa zasiahla aj do jeho práva zaručeného čl. 5 ods. 1 Dohovoru.“.\n6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ v jej petite\n(ktorým je ústavný súd viazaný, pozn.) navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 66/2019\nporušil právo\n\n... na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\n\na ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 66/2019 zo dňa\n06. 02. 2020 zrušuje.\n3. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 46\nods. 2, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1,\nods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nboli porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 66/2019\nzo dňa 06. 02. 2020 o vzatí\n\ndo väzby.\n\n4. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho\nzastúpenia\n\nv sume 450,29 €... na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n4\n\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n5\n\n11. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n12. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy osobná sloboda sa zaručuje (ods. 1). Nikoho\nnemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon (ods. 2). Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom\na na základe rozhodnutia súdu (ods. 5).\n13. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n14. Podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom (ods. 2). Všetci účastníci sú si v konaní podľa\nodseku 2 rovní (ods. 3).\n15. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje\nsa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n16. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane na základe postupu stanoveného zákonom: zákonné zatknutie alebo pozbavenie\nslobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie\nzo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom\nzabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.\n17. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody\nv súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má\n6\n\nprávo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas\nkonania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví\nna pojednávanie.\n18. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n20. Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\n21. Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje\ndolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa\nustanovenie odseku 4 nepoužije.\n22. Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú,\nak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa\n§ 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.\n23. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý\ndo väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý\nbolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody\nna podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších\nkonkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,\ndokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo\nktorým hrozil.\n7\n\n24. Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku (okrem iného, pozn.) pred rozhodnutím\no väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom\nupovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.\n25. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\n26. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest\nodňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok\no tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n27. Ústavný súd v kontexte sťažnostnej argumentácie sťažovateľa (ktorej podstata je\nopísaná v časti I tohto uznesenia, pozn.) v súlade so svojou konštantnou judikatúrou\nv prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie\nje alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho\núčinkov so sťažovateľom označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa\ndohovoru.\n\n8\n\n28. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.\nIV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nK námietkam\n\nsťažovateľa\n\nsmerujúcim\n\nproti\n\nnapadnutému\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho súdu v časti týkajúcej sa rozhodnutia o dovolaní generálneho prokurátora\n29. Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho v ústavnej sťažnosti\noznačených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo aj tým, že dovolací súd\nna základe dovolania generálneho prokurátora zrušil výrok o treste rozsudku odvolacieho\nkrajského súdu vydaného vo veci sťažovateľa. Podstata argumentácie sťažovateľa\nv zodpovedajúcej časti jeho ústavnej sťažnosti spočíva vo výhrade, že najvyšší súd dospel\nk nesprávnemu právnemu záveru o neaplikovateľnosti (krajským súdom aplikovaného) § 38\nods. 7 Trestného zákona pri ukladaní trestu sťažovateľovi, resp. že takýto záver nenapĺňa\nnajvyšším súdom konštatovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku.\n\n9\n\n30. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bol odsudzujúcim\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 28 Tk 2/2017 z 25. októbra 2018 podľa § 245 ods. 1, ods.\n2 písm. a) Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a 5, § 41\nods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich\nrokov.\n31. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 To 111/2018 z 15. januára 2019 podľa § 321\nods. 1 písm. e) v spojení s § 321 ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového\nsúdu vo výroku o treste odňatia slobody a sám sťažovateľovi uložil súhrnný trest odňatia\nslobody v trvaní štyroch rokov podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona za použitia § 37 písm.\nh) a m), § 38 ods. 2 a 7, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd svoje\nrozhodnutie v relevantnej časti odôvodnil najmä takto:\n„Krajský súd vyslovuje, že okresný súd nesprávne vyhodnotil priznanie obžalovaného\nako poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (k trestnému činu sa priznal\na trestný čin úprimne oľutoval). Nadriadený súd konštatuje, že obžalovaný síce pristúpil\nk priznaniu skutku, ale s výhradou, že nie je si vedomý, že by bol členom organizovanej\nskupiny. Keďže sa obžalovaný... nepriznal ku skutku a jeho právnej kvalifikácii, tak ako bol\nskutok prekvalifikovaný v zmysle zmeny právnej kvalifikácie na základe návrhu prokurátora\n(pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) Tr. zák. § 245\nods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.), druhostupňový súd preto na priznanie obžalovaného\nneprihliadal ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., ale uvedené\npriznanie obžalovaného... vzal do úvahy pri ukladaní trestu. V ďalšom krajský súd uvádza,\nže okresný súd pochybil aj v prípade neprihliadania na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37\npísm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov. Čo sa týka aplikácie\nustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., ktorú okresný súd použil pri určovaní trestnej sadzby trestu\nodňatia slobody, je krajský súd toho názoru, že vzhľadom k aplikovaniu §41 ods. 2 Tr. zák.\nby použitie tohto ustanovenia bolo pre páchateľa neprimerane prísne, preto rozhodol, že\ntoto ustanovenie sa nepoužije. Krajský súd následne pristúpil skúmaniu, či u obžalovaného\nbude aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4, keďže u obžalovaného prevažoval pomer\npriťažujúcich okolností, ale vzhľadom na aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. bol\nkrajský súd rovnako toho názoru, že použitie ustanovenia § 38 ods. 4 by bolo pre páchateľa\n10\n\nneprimerane prísne v zmysle § 38 ods. 7, preto rozhodol, že toto ustanovenie sa rovnako\nnepoužije.\n... Krajský súd vyhovel odvolacej námietke prokurátora, podľa ktorej okresný súd\nnesprávne vyhodnotil priznanie obžalovaného ako poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36\npísm. l) Tr. zák. Druhostupňový súd preto na priznanie obžalovaného neprihliadal ako na\npoľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. a zároveň prihliadol na priťažujúcu\nokolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov.\n... Nadriadený súd si osvojil odvolacie argumenty obžalovaného, ktoré sa týkali\nnamietania použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. Čo sa týka aplikácie tohto ustanovenia, ktorú\nokresný súd použil pri určovaní trestnej sadzby trestu odňatia slobody je krajský súd toho\nnázoru, že vzhľadom k aplikovaniu § 41 ods. 2 Tr. zák. by použitie tohto ustanovenia bolo\npre páchateľa neprimerane prísne, preto rozhodol, že toto ustanovenie sa nepoužije.\nSamotné použitie tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. sa odvolaciemu súdu\nna výpočet trestnej sadzby javilo ako postačujúce.“\n32. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom (okrem iného) podľa § 386 ods. 1\nTrestného poriadku vyslovil, že rozsudkom krajského súdu z 15. januára 2019 bol z dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v prospech sťažovateľa\nv § 38 ods. 7 v spojení s § 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Trestného zákona, na základe čoho\noznačené rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku o treste zrušil. Najvyšší súd svoje\nrozhodnutie v zodpovedajúcej časti odôvodnil najmä takto:\n„K samotným dovolacím námietkam aj najvyšší súd konštatuje, že po nadobudnutí\núčinkov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky... z 28. novembra 2012, sp. zn.\nPL. ÚS 106/2011, o nesúlade § 41 ods. 2 Tr. zák. v texte za bodkočiarkou s čl. 1 Ústavy SR,\nuž nemôže nastať situácia, že by súčasné použitie § 38 ods. 4, ods. 5 alebo ods. 6 Tr. zák.\na § 41 ods. 2 Tr. zák. bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Inými slovami, keďže po\nzrušení časti tzv. asperačnej zásady o zvyšovaní dolnej hranice trestnej sadzby už\nnedochádza k interakcii medzi § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorý zvyšuje (už len) hornú hranicu\ntrestnej sadzby s § 38 ods. 4 - 6 Tr. zák., ktoré z tam uvedených dôvodov zvyšujú dolnú\nhranicu trestnej sadzby, je a priori vylúčené, aby súčasné použitie týchto ustanovení mohlo\nbyť pre páchateľa neprimerane prísne. Ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. je tak po zverejnení\n11\n\noznačeného nálezu v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. od 21. decembra 2012 obsolétne\n(k tomu viď rovnako rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2019, sp. zn.\n2To/66/2019, alebo rozsudok Krajského súdu v Nitre z 2. júla 2019, sp. zn. 1To/56/2019).\nPritom zvolený výklad nie je v rozpore s doslovným znením § 38 ods. 7 Tr. zák. (ktorý\nv zásade umožňuje preskúmavať neprimeranú prísnosť trestu), ale ide o výklad, ktorý sa\ntohto znenia, rovnako ako účelu dotknutého ustanovenia pridržiava (keďže takýto prieskum\npodmieňuje súčasným pôsobením účinkov podľa § 38 ods. 4 - 6 Tr. zák. a § 41 ods. 2\nTr. zák.). Ide tiež o jediný ústavne akceptovateľný výklad, keďže ďalšia aplikácia § 38 ods. 7\nTr. zák. by po náleze ústavného súdu bola v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR...\nV opačnom prípade by súdy umožnili preskúmavať (a prípadne modifikovať) prísnosť\nukladaného trestu u tých recidivistov, ktorí sa už v minulosti dopustili zločinu/obzvlášť\nzávažného zločinu, a u ktorých sa s ohľadom na ostatnú zbiehajúcu trestnú činnosť má\npostupovať aj podľa tzv. asperačnej zásady, kým u tých recidivistov (prípadne páchateľov,\nu ktorých prevažuje pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.), ktorí sa\nďalšej trestnej činnosti nedopustili, by to nebolo možné. Ako na to správne poukázal\ngenerálny prokurátor, pri takomto výklade by vlastne ďalšie páchanie trestnej činnosti\n(odôvodňujúce postup podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.) bolo páchateľovi na prospech, čo je\nv zjavnom rozpore s ústavnoprávnou požiadavkou dbať na podstatu a zmysel obmedzenia\nzákladných práv a slobôd - v danom prípade práva na osobnú slobodu (k prednosti\nústavnokonformného výkladu pred derogáciou práva viď nález ústavného súdu z 11. marca\n1999, sp. zn. PL. ÚS 15/98).\nZa týchto okolností, pokiaľ krajský súd, argumentujúc predovšetkým odstupom od\nspáchaného skutku (viď s. 17 ods. 4 rozsudku krajského súdu) dospel k záveru, že súčasné\npoužitie § 38 ods. 5 Tr. zák. (ktoré u obvineného... zvyšovalo dolnú hranicu trestnej sadzby\nz 3 rokov na 6 rokov a 6 mesiacov) a § 41 ods. 2 Tr. zák. (ktoré zas zvyšovalo len jeho hornú\nhranicu z 10 rokov na 13 rokov a 4 mesiace) by podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. bolo pre\npáchateľa neprimerane prísne, porušil v citovaných ustanoveniach zákon, čím naplnil\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. (k tomu viď R 5/2011 per analogiam).\nPritom toto porušenie malo v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. zásadný vplyv na postavenie\nobvineného, keďže mu bol uložený trest (pod zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby) vo\nvýmere 4 rokov.\n12\n\n... Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. videl dovolací\nsúd už v tej právnej skutočnosti, že krajský súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie § 38\nods. 7 Tr. zák., hoci po náleze ústavného súdu je jeho použitie vylúčené.“\n33. Vychádzajúc predovšetkým z citovaných častí rozhodnutí všeobecných súdov\nvydaných vo veci sťažovateľa, ústavný súd po preskúmaní okolností prípadu konštatuje,\nže napadnutý rozsudok najvyššieho súdu (ani v kontexte sťažnostnej argumentácie\nsťažovateľa) nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti.\n34. Ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný právny záver\nvyvoditeľný z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, že účelom § 38 ods. 7 Trestného\nzákona reagujúceho na zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa\n§ 38 ods. 4 až 6 Trestného zákona bolo zmiernenie prílišnej tvrdosti zároveň aplikovanej\npôvodnej koncepcie asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2 (resp. § 42 ods. 1) Trestného\nzákona, pri použití ktorej taktiež obligatórne dochádzalo aj k (faktickému) zvýšeniu dolnej\nhranice trestnej sadzby. Po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011\nz 28. novembra 2012 (na ktorý poukazoval aj najvyšším súdom), v dôsledku ktorého sa už\npri asperácii dolná hranica trestnej sadzby nezvyšuje, však už ku kumulácii zvyšovania\ndolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 až 6 a § 41 ods. 2 (resp. § 42 ods. 1)\nTrestného zákona nedochádza, a preto § 38 ods. 7 Trestného zákona (z podstaty veci\nreagujúci práve na takýto prípad) stratil svoje opodstatnenie.\n35. Ústavnú konformitu uvedeného záveru najvyššieho súdu podporuje aj jeho\nsúvisiaca logická argumentácia, že možnosť zmiernenia trestu aplikáciou § 38 ods. 7\nTrestného zákona napr. pri recidivistovi (zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu)\nsúdenom za použitia asperačnej zásady (tzn. za situácie spáchania viacerých úmyselných\ntrestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, vo viacčinnom súbehu) na jednej strane\na nemožnosť takého zmiernenia trestu pri recidivistovi, ktorý nespáchal viac trestných činov\n(na ktoré by sa vzťahovala asperácia), na strane druhej by bola v rozpore s podstatou\na zmyslom zákonného obmedzenia základných práv a slobôd (v danom prípade práva\n\n13\n\nna osobnú slobodu) a v konečnom dôsledku by zvýhodňovala páchateľa, ktorý sa dopustil\n(kvantitatívne) závažnejšej trestnej činnosti.\n36. Za ústavne udržateľný považuje ústavný súd aj nadväzujúci (a sťažovateľom\ntaktiež namietaný) právny záver najvyššieho súdu, že opísané pochybenie krajského súdu,\nktorý vo veci sťažovateľa (nesprávne) aplikoval § 38 ods. 7 Trestného zákona, napĺňa\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Možno totiž za prijateľný\npovažovať právny názor, že krajský súd v zmysle dikcie označeného ustanovenia Trestného\nporiadku založil svoje rozhodnutie (o treste uloženom sťažovateľovi) na nesprávnom použití\n(iného) hmotnoprávneho ustanovenia (upravujúceho výšku trestnej sadzby), pričom jeho\nnesprávne použitie malo podstatný vplyv na postavenie sťažovateľa, keďže mu bol uložený\ntrest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá by ňou bola pri správnej\naplikácii hmotného práva zo strany krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež\npoznamenáva, že ani prípadná nesprávna subsumpcia skutočností reálne zakladajúcich\nopodstatnenosť podaného dovolania pod konkrétny dovolací dôvod vymedzený v § 371\nods. 1 Trestného poriadku [v danom prípade prichádzala vzhľadom na spôsob argumentácie\nnajvyššieho súdu priliehavejšie do úvahy subsumpcia pod dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. h) Trestného poriadku v pozícii „lex specialis“ oproti druhému z generálnym\nprokurátorom uplatnených dovolacích dôvodov, pozn.] sama osebe nespôsobuje ústavnú\nneudržateľnosť rozhodnutia dovolacieho súdu, keďže ani v takom prípade by sa nič\nnezmenilo na správnosti jeho konečného záveru o porušení zákona rozhodnutím, ktoré bolo\ndovolaním napadnuté.\n37. Sumarizujúc vyslovené čiastkové závery, ústavný súd konštatuje, že námietky\nsťažovateľa smerujúce proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu v časti týkajúcej sa\nmeritórneho rozhodnutia o dovolaní generálneho prokurátora sú zjavne neopodstatnené,\nkeďže nie sú spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť dotknutého rozhodnutia\nvšeobecného súdu.\n\n14\n\nK námietkam\n\nsťažovateľa\n\nsmerujúcim\n\nproti\n\nnapadnutému\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho súdu v časti týkajúcej sa rozhodnutia o vzatí sťažovateľa do väzby\n38. Sťažovateľ v posudzovanej veci na základe argumentácie opísanej v bode 5 tohto\nuznesenia namieta aj tú časť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorou ho dovolací\nsúd podľa § 380 ods. 1 Trestného poriadku vzal do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku.\n39. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v prvom rade poukazuje\nna relevantnú\n\nčasť\n\nodôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nktorý\n\nk rozhodnutiu o vzatí sťažovateľa do väzby uviedol najmä toto:\n„Pokiaľ ide o výroky IV. a V., ktorými bol obvinený\n\nvzatý do väzby, resp. táto\n\nnebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, najvyšší súd uvádza, že\no dôvodnosti trestného stíhania nie sú pochybnosti, nakoľko napadnutý rozsudok bol\nzrušený len vo výrokoch o treste a spôsobe jeho výkonu; je teda zrejmé, že skutok popísaný\nv napadnutom rozsudku sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho obvinený\n(§ 71 ods. 1 Tr. por.).\nK existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd\nupozorňuje, že v prípade obvineného ide o dosiaľ šesťkrát trestanú osobu, a to tak za\nmajetkovú... ako aj za násilnú trestnú činnosť...\nOkrem toho vyšetrovateľ... vzniesol\n\nobvinenie pre podozrenie\n\nz ďalších štyroch zločinov krádeže... za ktoré bola na obvineného 14. mája 2018 na\nokresnom súde podaná obžaloba.\nOkrem toho, slovenské orgány činné v trestnom konaní prevzali trestnú vec z Českej\nrepubliky a uznesením z 10. júla 2017... bolo voči obvinenému vznesené obvinenie za zločin\nkrádeže... za ktorý bol na obvineného 13. augusta 2018 podaná obžaloba na Okresný súd\nBanská Bystrica... I keď obvinený na verejnom zasadnutí uviedol, že z tohto skutku mal byť\nrozsudkom z 22. januára 2020 oslobodený, dovolací súd dosiaľ nedisponuje informáciou, že\nby konanie malo byť právoplatne skončené. Napokon treba upozorniť, že vyšetrovateľ len\npomerne nedávno - uzneseniami z 22. mája 2019... vzniesol\n\n15\n\nobvinenie za ďalšie dva\n\nobzvlášť závažné zločiny krádeže... v ktorých je naďalej (po spojení vecí) vedené trestné\nstíhanie...\nPočetnosť, ale aj závažnosť trestnej činnosti, za ktorú bol v minulosti obvinený\nodsúdený, ale predovšetkým za ktorú je aj momentálne trestne stíhaný [ide o sedem\nskutkov, z ktorých niektoré napĺňajú znaky obzvlášť závažného zločinu krádeže... a ktoré\nmali byť spáchané sofistikovane a organizovanou skupinou] odôvodňuje jeho vzatie do\nväzby a súčasne vylučuje jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného úradníka\npodľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. Pokiaľ ide o nahradenie väzby písomným sľubom o tomto\nnajvyšší súd nerozhodoval, keďže forma ani obsah predneseného nezodpovedali zákonným\npožiadavkám podľa 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. (pozn. obvinený ho predniesol len ústne\nformou odpovedí na otázky obhajcu, a zároveň ani nesľúbil, že splní povinnosti a dodrží\nobmedzenia, ktoré sa mu uložia).“\n40. Ústavný po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, vychádzajúc\nnajmä z jeho citovanej časti, konštatuje, že označené rozhodnutie dovolacieho súdu ani\nv časti týkajúcej sa vzatia sťažovateľa do väzby nie je ústavne neudržateľné a že závery\nnajvyššieho súdu nemožno hodnotiť ako také, ktoré by popierali zmysel a účel vo veci\naplikovaných právnych noriem.\n41. Podľa názoru ústavného súdu neobstojí námietka sťažovateľa o arbitrárnosti,\nresp. o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keďže najvyšší súd v ňom (resp.\nv jeho časti týkajúcej sa väzby sťažovateľa) zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom\nobjasnil všetky relevantné skutočnosti odôvodňujúce jeho právny záver o naplnení\nformálnych i materiálnych podmienok tzv. preventívnej väzby sťažovateľa podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dôvodná obava, že sťažovateľ by po prepustení\nna slobodu pokračoval v trestnej činnosti, pritom podľa najvyššieho súdu vyplývala najmä\nz bohatej kriminálnej minulosti sťažovateľa, ktorý bol šesťkrát súdne trestaný za majetkovú\na násilnú trestnú činnosť a zároveň bol (v tom čase) trestne stíhaný za ďalšiu početnú trestnú\nčinnosť. Vo vzťahu k existencii označeného väzobného dôvodu zohrávala podľa názoru\nústavného súdu podstatnú úlohu aj (najvyšším súdom v inej súvislosti taktiež konštatovaná)\nskutočnosť, že sťažovateľ trestné činy, vo vzťahu ku ktorým bol rozsudkom okresného súdu\n16\n\nsp. zn. 28 Tk 2/2017 z 25. októbra 2018 v spojení s dovolaním napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 1 To 111/2018 z 15. januára 2019 právoplatne uznaný za vinného,\nspáchal len dva mesiace po predchádzajúcom podmienečnom prepustení z výkonu trestu\nodňatia slobody.\n42. Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd aj výhradu sťažovateľa,\nže s dôvodmi väzby nebol vopred oboznámený a nemal možnosť vopred si pripraviť svoju\nobhajobu, resp. svoje návrhy na nahradenie väzby niektorým z na to určených inštitútov.\nZ ústavnej sťažnosti a dokumentácie k nej priloženej totiž vyplýva, že sťažovateľ bol aj\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý ako kvalifikovaný právny zástupca musel\nvedieť, že s dovolacím konaním a prípadným zrušením výroku o treste v dovolaním\nnapadnutom rozhodnutí (ktorého sa generálny prokurátor v dovolaní podanom vo veci\nsťažovateľa domáhal, pozn.) je v prípade obvineného, ktorý je vo výkone trestu odňatia\nslobody (tak ako sťažovateľ), obligatórne spojené aj rozhodovanie o väzbe (§ 380 ods. 2\nTrestného poriadku), v rámci ktorého obvinený musí byť osobne vypočutý (§ 72 ods. 2\nTrestného poriadku).\n43. V kontexte skutočností uvedených v predchádzajúcom bode je irelevantná aj\nargumentácia sťažovateľa, že výslovne žiadal, aby sa verejné zasadnutie o dovolaní\ngenerálneho prokurátora konalo v jeho neprítomnosti (čo dovolací súd akceptoval, avšak\nobvineného obligatórne vypočul k väzbe). Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym\nzástupcom s vedomím možného (pravdepodobného) rozhodovania o väzbe mal možnosť\nv plnom rozsahu uplatniť svoje právo na obhajobu vrátane riadnej prípravy návrhu\nna prípadné nahradenie svojej väzby niektorým zo zákonom ustanovených inštitútov.\nÚstavný súd preto považuje za ústavne akceptovateľný postup najvyššieho súdu, ktorý\no ústne proklamovanom a imperfektnom sľube sťažovateľa nerozhodoval.\n44. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že najvyšší súd rozhodol o jeho väzbe\nrozsudkom, hoci tak mal urobiť uznesením, ústavný súd uvádza, že skutočnosť, že výrok\nrozhodnutia najvyššieho súdu o väzbe sťažovateľa je obsiahnutý v (napadnutom) rozsudku,\nktorým dovolací súd obligatórne rozhoduje v prípade zistenia (naplnenia) dôvodu dovolania\n17\n\npodľa § 371 Trestného poriadku (§ 386 ods. 1 Trestného poriadku), nič nemení na tom,\nže rozhodnutie o väzbe sťažovateľa malo procesnú povahu uznesenia (§ 162 ods. 1\nTrestného poriadku) so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami (v zmysle zákonných\npožiadaviek vzťahujúcich sa na túto procesnú formu rozhodnutia a vo vzťahu k okolnosti,\nže proti rozhodnutiu dovolacieho súdu o väzbe nie je prípustný riadny opravný prostriedok,\npozn.). Ústavný súd pritom nezistil (a ani sťažovateľ neuviedol) žiadnu skutočnosť, ktorá by\nmala (mohla mať) v tomto smere vplyv na ústavnú konformitu tejto časti napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu.\n45. Ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd napokon vyhodnotil aj ostatnú výhradu\nsťažovateľa, že o termíne verejného zasadnutia nebola riadne vyrozumená poškodená\nobchodná spoločnosť IMPA s. r. o. Medzi uvedenou skutočnosťou a namietaným porušením\nsťažovateľom označených práv, ku ktorému malo dôjsť napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, nevidí ústavný súd žiadnu príčinnú súvislosť. Podľa stabilnej judikatúry\nústavného súdu sa sťažovateľ ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže\ndomáhať ochrany len svojich základných práv a slobôd, a nie aj ochrany základných práv\na slobôd iného subjektu (m. m. napr. II. ÚS 55/03, III. ÚS 101/04). Ústavná sťažnosť\nsťažovateľa v posudzovanej veci pritom neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by\nnasvedčovala tomu, že namietaná skutočnosť mala (mohla mať) vplyv na jeho práva\ngarantované ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\n46. Na základe uvedených skutočností, sumarizujúc už vyslovené čiastkové závery,\nústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako celok nevykazuje také\nústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľa\ngarantovaných ústavou, resp. jeho práv garantovaných dohovorom. Ústavný súd preto\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm.\ng) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n47. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.\n18\n\n48. V konečnom dôsledku ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že medzi časťou\nsťažovateľom označených článkov ústavy, resp. dohovoru a napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu neexistuje príčinná súvislosť, a to buď preto, lebo konkrétny článok\nneobsahuje žiadne základné právo alebo slobodu (čl. 13 ods. 4 ústavy), alebo preto, lebo\nkonkrétne sťažovateľom označené právo (čl. 46 ods. 2, čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 2\ndohovoru) vzhľadom na okolnosti a predmet rozhodovania najvyššieho súdu z podstaty veci\nnemohlo byť jeho napadnutým rozsudkom dotknuté. Uvedená skutočnosť by taktiež\nzakladala dôvod na odmietnutie zodpovedajúcej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa ako\nzjavne neopodstatnenej, avšak vzhľadom na v tomto uznesení konštatovanú zjavnú\nneopodstatnenosť sťažovateľom vznesených námietok (ako celku) sa ústavný súd týmito\njednotlivosťami osobitne nezoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "dovolanie", "recidíva", "väzba", "trest-asperačná zásada"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:7f837cd0-a530-40e2-8e85-9623b2fd9047", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 101/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f837cd0-a530-40e2-8e85-9623b2fd9047"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:34d97ae4-83d6-4655-81a0-da5845775e64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34d97ae4-83d6-4655-81a0-da5845775e64"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "1367bd79-9afb-4868-85e1-27ef48a1fdb4:aef92d80-cb83-4b42-94cb-478e0288b637", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1316010688.1", "spisova_znacka": "1To/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/56/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1316010688.1"}, {"guid": "b9179358-6bc6-4fa0-9a57-fa02dda10d9c:75685918-89b2-41e3-84bd-0e7b6ff76d37", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3119014153.1", "spisova_znacka": "2To/66/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/66/2019 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3119014153.1"}, {"guid": "dafc595e-f817-4a25-a08f-a19761f44691:3d5e53ab-fdf0-4246-945f-fdd622ae5bb2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117010697.1", "spisova_znacka": "1To/111/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/111/2018 z 14. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117010697.1"}, {"guid": "2305a82c-bbf8-4fee-a6b7-028f9270b30c:566e2a8d-2452-4aeb-bc8d-ce69a63cac8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Tk/2/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 28Tk/2/2017 z 25. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2305a82c-bbf8-4fee-a6b7-028f9270b30c:566e2a8d-2452-4aeb-bc8d-ce69a63cac8c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:88a8f9c7-1a7d-4861-9da7-16004e926597", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2"}, {"guid": "ussr:8b67fdf1-894f-41a2-a24b-96bf95d91b04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2023 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2"}]}