{"guid": "ussr:338a9a01-bdc2-4656-8a06-aab486a77f31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 159/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-87.odsek-1", "nazov": "čl. 87 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-87.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-84", "nazov": "čl. 84 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-84", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-86", "nazov": "čl. 86 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-86", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 87 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 87 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 87 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 84", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 84", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 84", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 86 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 86 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 86 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-87", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-84", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-86", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/338a9a01-bdc2-4656-8a06-aab486a77f31", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 159/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného ADVOKÁTSKOU\n\nKANCELÁRIOU ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Koceľova 25, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ľubomír Ondrušek, vo veci namietaného porušenia\nčl. 87 ods. 1 v spojení s čl. 84, čl. 86 písm. a) a čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní parlamentnej tlače 1799\na parlamentnej tlače 1800 počas jej 7. volebného obdobia a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného ADVOKÁTSKOU\nKANCELÁRIOU ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Koceľova 25, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ľubomír Ondrušek, vo veci namietaného porušenia\nčl. 87 ods. 1 v spojení s čl. 84, čl. 86 písm. a) a čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná\nrada“) pri prerokovaní parlamentnej tlače 1799 a parlamentnej tlače 1800 počas jej\n7. volebného obdobia.\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že ako (opozičný) poslanec národnej rady\n(spolu s ďalšími poslancami) 8. novembra 2019 predložil podľa čl. 87 ods. 1 ústavy a § 67\na § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku\nNárodnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací\nporiadok“) dva návrhy zákonov, ktoré boli zaevidované ako parlamentná tlač 1799\na parlamentná tlač 1800 a boli zaradené do programu 53. schôdze národnej rady ako body\n36 a 37. Označené body programu (spolu s ďalšími) boli na základe procedurálneho návrhu\nkoaličného poslanca hlasovaním národnej rady 26. novembra 2019 „preložené na najbližšie\nrokovanie“ národnej rady. O následnom procedurálnom návrhu (opozičnej) poslankyne,\naby (aj) označené body boli zaradené späť do programu schôdze, predsedajúci nedal\nhlasovať s odôvodnením, že o tejto otázke už parlament hlasoval. Následne národná rada\nschválila program 53. schôdze ako celok (okrem iných aj) bez bodov 36 a 37.\n2.1 Z ďalších skutočností uvedených sťažovateľom vyplýva, že dva návrhy zákonov\noznačené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia sa z rôznych dôvodov, resp. s rôznym\nodôvodnením nestali súčasťou programu ani 54. až 57. schôdze národnej rady. Podľa\nsťažovateľa bolo v čase podania jeho ústavnej sťažnosti pravdepodobné, že do konania\nparlamentných volieb (29. februára 2020) sa ďalšia schôdza národnej rady konať nebude,\na teda predmetné návrhy zákonov už ani prerokované nebudú.\n2.2 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že postupom národnej rady v súvislosti\ns dvoma dotknutými návrhmi zákonov, ktorých bol spolupredkladateľom (evidovanými ako\nparlamentné tlače 1799 a 1800), teda v konečnom dôsledku ich vylúčením z prerokovania,\ndošlo k porušeniu jeho práva ako poslanca podávať návrhy zákonov podľa čl. 87 ods. 1\nústavy, ktorému (podľa sťažovateľa) zodpovedá povinnosť parlamentu ich prerokovať.\n2\n\nV tejto súvislosti, vychádzajúc z čl. 86 písm. a) ústavy, poukazuje na to, že národná rada je\njediným subjektom s oprávnením schvaľovať zákony, a preto odmietnutím povinnosti\nrokovať o predloženom návrhu zákona „by právo poslancov NR SR (ale právo výborov NR\nSR alebo právomoc Vlády SR) v zmysle č. 87 ods. 1 ústavy bolo vyprázdnené a uplatňovanie\ntohto práva by bolo v konečnom dôsledku zbytočné, pretože NR SR by mohla svojou\nväčšinou rozhodovať úplne svojvoľne, o ktorých návrhoch zákonov bude vôbec rokovať\na rozhodovať“.\n2.3 Sťažovateľ ďalej argumentuje, že povinnosť národnej rady rozhodovať\no návrhoch zákonov vyplýva aj z rokovacieho poriadku, ktorý umožňuje predsedovi\nnárodnej rady len vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na účely odstránenia jeho formálnych\nnedostatkov, nedáva mu však právomoc nezaradiť návrh zákona do programu schôdze, a to\nani vtedy, keď návrh má formálne nedostatky (čo návrhy sťažovateľa nemali). Podľa\nsťažovateľa ani oprávnenie národnej rady vypustiť schválený bod programu podľa § 24\nods. 5 rokovacieho poriadku nemožno chápať ako rozhodnutie národnej rady, že nebude\npokračovať v rokovaní o návrhu zákona [§ 73 ods. 3 písm. b), § 73 ods. 4 rokovacieho\nporiadku], ktoré je navyše prípustné až po prerokovaní návrhu zákona (k čomu v danom\nprípade nedošlo).\n2.4 Zhrňujúco sťažovateľ uvádza, že „... nenamieta zákonnosť samotných rozhodnutí\nNR SR o procedurálnom návrhu na vyradenie predmetných návrhov zákonov z návrhu\nprogramu 53. schôdze NR SR, o neschválení programu 54. schôdze NR SR\na o procedurálnom návrhu na vyradenie predmetných návrhov zákonov z návrhu programu\n57. schôdze NR SR. Sťažovateľ namieta, že v súvislosti s blížiacim sa koncom 7. volebného\nobdobia tieto rozhodnutia v kombinácii s krátkym časovým úsekom do zániku\nsťažovateľovho mandátu poslanca NR SR spôsobili, že NR SR si nesplnila svoju povinnosť\nprerokovať a rozhodnúť o predmetných návrhoch zákonov predložených sťažovateľom a tým\nporušila jeho právo na predkladanie návrhov zákonov, ktoré mu ako ústavné právo vyplýva\nz čl. 87 ods. 1 ústavy“.\n2.5 Sťažovateľ napokon namieta, že právo poslanca predkladať návrhy zákonov\na zodpovedajúca povinnosť parlamentu ich prerokovať sú v širšom chápaní súčasťou práva\nobčana v zmysle čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy zúčastňovať sa na správe vecí verejných\npriamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Podľa sťažovateľa „NR SR svojím\n3\n\nkonaním, ktorým de facto odmietla rokovať o predmetných návrhoch zákonov porušila aj\nprávo sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 ústavy v spojení s článkom 31 ústavy, pretože mu\nneumožnila uplatňovať jeho ústavného právo legislatívnej iniciatívy v plnej miere tak, aby\nsa vedel podieľať na správe vecí verejných v prospech občanov, ktorí si ho zvolili ako\nsvojho zástupcu“.\n3. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ v jej petite\n(ktorým je ústavný súd viazaný z hľadiska vymedzenia predmetu konania, pozn.) navrhuje,\naby ústavný súd takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa... ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na podanie\nnávrhu zákona podľa čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 84, čl. 86\npísm. a) a čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené tým, že Národná rada\nSlovenskej republiky odmietla prerokovať a rozhodnúť uznesením o návrhu na vydanie\nzákona o osobitných opatreniach na zabránenie neprimeranej koncentrácie vlastníctva\na usporiadanie konfliktu záujmov na mediálnom trhu a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1799 a o návrhu na vydanie zákona\no osobitných opatreniach na usporiadanie konfliktu záujmov v oblasti zdravotníctva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1800\npočas jej 7. volebného obdobia.“\n4. Sťažovateľ si tiež uplatnil nárok na náhradu trov svojho právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4\n\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n7. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 87 ods. 1 ústavy návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady\nSlovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 84 ústavy Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa,\nak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov (ods. 1). Na platné uznesenie\nNárodnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných\nposlancov, ak táto ústava neustanovuje inak (ods. 2). Na vyslovenie súhlasu\ns medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom\n5\n\nSlovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny\nvšetkých poslancov (ods. 3). Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona,\nna vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia\no ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby\nna prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta\npodľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých\nposlancov (ods. 4).\n11. Podľa čl. 86 písm. a) ústavy do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky\npatrí uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa\ndodržiavajú.\n12. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým\npobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov\nsamosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n13. Sťažovateľ v posudzovanej veci na základe argumentácie, ktorej podstata je\nopísaná, resp. citovaná v časti I tohto uznesenia (bod 2), namieta, že postupom národnej\nrady vo veci jeho dvoch návrhov zákonov (ktorých bol ako poslanec národnej rady\nspolupredkladateľom, pozn.) došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 87 ods. 1 „v spojení“\ns čl. 84, čl. 86 písm. a) a čl. 30 ods. 1 ústavy.\n14. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\n6\n\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n15. Ústavný súd v okolnostiach preskúmavaného prípadu v súlade so svojou\nstabilnou judikatúrou v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že inštitút (ústavnej) sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy slúži na ochranu konkrétnych základných práv a slobôd\nzakotvených v druhej hlave ústavy, prípadne práv zaručených (kvalifikovanými)\nmedzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prípadné\nporušenie iných článkov ústavy (zakotvených mimo jej druhej hlavy) preto nemožno\nnamietať samostatne, ale práve a len v priamej príčinnej súvislosti s porušením konkrétneho\nzákladného práva alebo slobody garantovaného v druhej hlave ústavy. Nerešpektovanie\nuvedeného princípu a samostatné namietanie porušenia len (alebo primárne) článku ústavy\nmimo jej druhej hlavy, ktorý neobsahuje žiadne základné právo, je pritom z podstaty veci\ndôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti (obdobne napr. II. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06,\nII. ÚS 346/2016, II. ÚS 775/2016).\n16. Sťažovateľ v danom prípade primárne namieta porušenie čl. 87 ods. 1 ústavy\na v spojení s ním následné porušenie ďalších v ústavnej sťažnosti označených článkov\nústavy. Čl. 87 ods. 1 ústavy pritom rámcovo vymedzuje okruh subjektov disponujúcich\nzákonodarnou iniciatívou a neobsahuje žiadne subjektívne základné právo, porušenie\nktorého by bolo možné namietať ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Uvedené\nplatí aj vo vzťahu k ďalším sťažovateľom označeným článkom ústavy, konkrétne k čl. 84\nústavy, ktorý v štyroch odsekoch ustanovuje kvórum pre prijímanie niektorých právnych\naktov národnou radou, ako aj k čl. 86 písm. a) ústavy, ktorý vymedzuje základnú pôsobnosť\nnárodnej rady uznášať sa na prijímaní právnych noriem.\n\n7\n\n17. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje nedostatok svojej\nprávomoci na prerokovanie ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti, v ktorej namieta\nporušenie čl. 87 ods. 1, čl. 84 a čl. 86 písm. a) ústavy, keďže označené články ústavy\nnezakotvujú žiadne subjektívne základné práva alebo slobody, porušenie ktorých je možné\nnamietať ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Uvedená okolnosť podmieňuje\nodmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\n18. Napriek už uvedenému, hoci sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie\nsvojho základného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy len sekundárne (v spojení\ns porušením čl. 87 ods. 1 ústavy, pozn.), ústavný súd v súlade s materiálnym prístupom\nk ochrane ústavnosti preskúmal aj možné porušenie základného práva sťažovateľa\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí zakotveného v označenom článku ústavy.\n19. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva\nna správu verejných vecí je umožniť občanom aktívnu účasť na tvorbe a realizácii verejnej\nmoci. Generálne toto právo ústava priznáva občanom Slovenskej republiky ako jedno z ich\nzákladných politických práv v demokratickej spoločnosti. Ústavná koncepcia označeného\npráva predpokladá jeho realizáciu v dvoch rovinách – ako právo zúčastňovať sa správy vecí\nverejných priamo využívaním prvkov priamej demokracie a tiež ako právo zúčastňovať sa\nsprávy vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov prostredníctvom volieb.\nUvedené právo sa preto inštitucionalizuje predovšetkým v podobe volieb, volebných\na hlasovacích procesov, ktoré občanom poskytujú priestor na participáciu na správe\nverejných vecí. Takto sa právo účasti na správe verejných vecí uskutočňuje v spätosti\ns ďalším politickým právom – právom volebným (m. m. napr. II. ÚS 105/03, PL. ÚS 6/08,\nI. ÚS 288/09).\n20. Ústavný súd teda obsah základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy\nvymedzuje ako aktívne volebné právo jednak vo vzťahu k všetkým typom volieb a tiež ako\nprávo hlasovaním sa zúčastniť referenda, a to tak celoštátneho referenda (čl. 94 ústavy), ako\n\n8\n\naj miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku (čl. 67 ods. 1\nústavy).\n21. V posudzovanej veci (ako už bolo uvedené) sťažovateľ primárne namieta\nporušenie svojich práv ako poslanec národnej rady, keď mu (podľa neho) nebol umožnený\nriadny výkon mandátu poslanca tým, že jeho návrhy zákonov neboli prerokované, resp. boli\nvyradené z prerokovania v pléne národnej rady. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej\njudikatúry (napr. II. ÚS 48/97, III. ÚS 9/2015), v tejto súvislosti uvádza, že nie je možné\nstotožňovať práva poslanca ako nositeľa verejnej moci [identifikované sťažovateľom\nv čl. 87 ods. 1, čl. 84 a čl. 86 písm. a) ústavy] a práva občana uskutočňovať svoj vplyv\nna správu vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov, čo je obsahová\npodstata základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy. Právom zákonodarnej iniciatívy\nv danom prípade totiž sťažovateľ disponoval práve vďaka predchádzajúcej realizácii\naktívneho volebného práva občanov inkorporovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy (a pasívneho\nvolebného práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy). Aktívne volebné právo však\nnemožno zamieňať so spôsobom (podmienkami) následného výkonu jeho poslaneckého\nmandátu, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že samotný sťažovateľ ako svoje primárne\nporušené označil právo podľa čl. 87 ods. 1 ústavy, ktoré nie je súčasťou ústavného katalógu\nzákladných práv a slobôd priznaných každej fyzickej osobe, resp. každému občanovi. Inými\nslovami povedané, naposledy označené právo je možné definovať z pozície poslanca (ako\nvyplývajúce z jeho mandátu), nie ako základné právo sťažovateľa v pozícii občana podľa\nčl. 30 ods. 1 ústavy (m. m. PL. ÚS 6/2019), ktoré malo byť porušené tak, že národná rada\nsťažovateľovi „neumožnila uplatňovať jeho ústavné právo legislatívnej iniciatívy v plnej\nmiere tak, aby sa vedel podieľať na správe vecí verejných v prospech občanov, ktorí si ho\nzvolili ako svojho zástupcu.“.\n22. Ak teda sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na správu vecí\nverejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy postupom národnej rady v súvislosti s prerokovaním\nním ako poslancom predložených návrhov zákonov, ústavný súd konštatuje absenciu\npríčinnej súvislosti medzi namietaným postupom národnej rady a obsahom označeného\nzákladného práva sťažovateľa, čo zakladá dôvod na odmietnutie aj tejto časti ústavnej\n9\n\nsťažnosti sťažovateľa, a to ako zjavne neopodstatnenej podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n23. Na základe uvedených skutočností, sumarizujúc už vyslovené čiastkové závery,\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol,\na to sčasti pre nedostatok svojej právomoci a sčasti ako zjavne neopodstatnenú.\n24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa uplatneným nárokom sťažovateľa na náhradu trov jeho právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba", "poslanec, poslanecký mandát", "volebné právo-aktívne", "volebné právo-pasívne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:19fed614-5962-4ba3-931b-400286c52e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 775/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 775/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1"}, {"guid": "ussr:64cb1eda-328d-4b87-96a5-4e8c745e351b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.346.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 346/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 346/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.346.2016.1"}, {"guid": "ussr:0a0131e0-b8fc-4973-b87c-8c9ded115c31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.9.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 9/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 9/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.9.2015.1"}, {"guid": "ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 288/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c3409ede-e2f5-4633-8d4e-1bae078324f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2024 z 6. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1"}, {"guid": "ussr:88a4f3c8-c7ae-43ae-aa0d-1eed7d057cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.243.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.243.2023.1"}, {"guid": "983bf9c0-b9bb-4111-9d55-98950f5a2e07:f023f734-f1e9-4871-9795-68446a78a721", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123412958.3", "spisova_znacka": "14Co/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/25/2025 z 20. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123412958.3"}]}