{"guid": "ussr:bd514a09-c241-4463-a720-2d3e39fd38b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.157.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 157/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 157/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 157/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.157.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd514a09-c241-4463-a720-2d3e39fd38b7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.157.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.157.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.157.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 157/2019-22\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť mesta Moldava\nnad Bodvou, Školská 2, Moldava nad Bodvou, IČO 00324451, a primátora mesta Moldava\nnad Bodvou, Školská 2, Moldava nad Bodvou, zastúpených JUDr. Alenou Zadákovou,\nKováčska 32, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Sžo 53/2016 z 12. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť mesta Moldava nad Bodvou a primátora mesta Moldava nad\nBodvou o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra\n2018 doručená ústavná sťažnosť mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2, Moldava\nnad Bodvou, IČO 00324451 (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a primátora mesta Moldava\nnad Bodvou, Školská 2, Moldava nad Bodvou (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“ alebo\n„primátor mesta“ a spolu so sťažovateľom v 1. rade ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou\nnamietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 53/2016\nz 12. júla 2018 (ďalej aj „rozsudok najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej aj\n„krajská prokuratúra“ alebo „žalobkyňa“) sa žalobou zo 4. decembra 2015 domáhala proti\nžalovanému\n\noznačenému\n\nako\n\n„Mesto\n\nMoldava\n\nnad\n\nBodvou,\n\nPrimátor\n\nmesta,\n\nJUDr. Ing. Slavomír Borovský, Školská 2, 045 52 Moldava nad Bodvou“, na Krajskom súde\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia\nprimátora mesta Moldava nad Bodvou č. 6 z 13. júla 2015, ktorým (i) odo dňa vydania tohto\nrozhodnutia pozastavuje až do odvolania činnosť Mestskej polície v Moldave nad Bodvou\npodľa zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v platnom znení,\n(ii) odo dňa vydania tohto rozhodnutia nariaďuje bývalým príslušníkom Mestskej polície\nv Moldave nad Bodvou odovzdať zbrane, donucovacie prostriedky a motorové vozidlo do\núschovy podľa pokynov komisie vytvorenej na tento účel, (iii) odo dňa vydania rozhodnutia\nnariaďuje zamestnancom dohliadať na verejný poriadok v meste Moldava nad Bodvou ako\nčlenom občianskych hliadok vykonávajúcich činnosť v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestný\n2\n\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „rozhodnutie primátora“, v citáciách aj\n„opatrenie primátora“).\n3. Krajský súd rozsudkom č. k. 6 S 146/2015-49 zo 14. apríla 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) rozhodol tak, že žalobu podanú proti žalovanému označenému\nako „Primátor mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2, Moldava nad Bodvou“, v celom\nrozsahu zamietol.\n4. Proti označenému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd tak, že rozsudok krajského súdu zmenil spôsobom, že „rozhodnutie\nžalovaného [primátora mesta Moldava nad Bodvou, pozn.] č. 6 zo dňa 13. júla 2015 podľa\n§ 250j ods. 3 OSP veta druhá zrušuje a konanie zastavuje.“.\n5. Sťažovateľ v 1. rade vo svojej sťažnostnej argumentácii namieta skutočnosť, že to\nbol práve on, kto bol v žalobe žalobkyňou označený ako žalovaný, avšak „z dôvodu\nsvojvoľného konania zo strany konajúcich súdov, ktoré predstavovalo svojvoľné\nnezdôvodnené označenie účastníka konania v rozpore so žalobným návrhom došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa v 1. rade na spravodlivé súdne konanie, keďže\nmu bola odobratá možnosť byť účastníkom konania a uplatňovať procesné práva v zmysle\nprocesného predpisu.“.\n6. Sťažovateľ v 2. rade namieta, že rozsudok najvyššieho súdu je „zmätočný,\nnepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený a teda spôsobilý zasiahnuť do“ ním\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru, a proti rozsudku najvyššieho súdu vznáša štyri\nokruhy námietok.\n7. Sťažovateľ v 2. rade predovšetkým tvrdí, že najvyšší súd sa v napadnutom\nrozsudku nevysporiadal so skutkovým stavom rozhodujúcim v čase vydania rozhodnutia\nprimátora. Túto svoju argumentáciu konkretizuje tým, že „mestská polícia mesta Moldava\nnad Bodvou nebola nikdy zriadená v súlade so zákonom, nakoľko ku dnešnému dňu nebolo\npreukázané, že by mestské zastupiteľstvo dňa 10. 10. 1991 prijalo VZN č. 2 o zriadení\n3\n\nmestskej polície, nakoľko rozprava bola len o schválení štatútu mestskej polície, pričom ani\ntento štatút nemá úrad mesta k dispozícii.“. Sťažovateľ v 2. rade ďalej tvrdí, že „[m]estská\npolícia od 10. 10. 1991 fungovala len na základe Štatútu obecnej polície, bez VZN\na rešpektovania zákonnej úpravy, čo NS SR v svojom rozsudku bez rozumného odôvodnenia\nopomenul.“. Keďže „Štatút Mestskej polície prijatý na mestskom zastupiteľstve 10. 10.\n1991 bol prijatý len uznesením, nakoľko sa jednalo len o organizačný poriadok mestskej\npolície... a teda aj [na] zrušenie takéhoto štatútu... stačilo uznesenie mestského\nzastupiteľstva, je však preukázané, že sa tak udialo VZN č. 80 dodatok č. 1, ktorým sa ruší\nVZN č. 49 pravidlá vydávania VZN a VZN č. 2 Štatút MsP.“.\n8. Sťažovateľ v 2. rade tiež namieta prekvapivosť rozsudku najvyššieho súdu, pokiaľ\nide o posúdenie otázky, že „vydané opatrenie primátora zasahuje do kompetencie\nmestského zastupiteľstva.“.\n9. Za najzávažnejšie porušenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\na princípov spravodlivého súdneho procesu, ako aj zasiahnutie do právomoci územnej\nsamosprávy považuje sťažovateľ v 2. rade skutočnosť, že najvyšší súd v napadnutom\nrozsudku vyslovil, že „postup mestského zastupiteľstva bol nesprávny, keď zrušenie VZN\nč. 2 – Štatútu mestskej polície prijal len uznesenie č. 2013/230 a nie všeobecne záväzné\nnariadenie a zároveň vyslovil, že mestská polícia z uvedeného dôvodu nebola zrušená\na fakticky fungovala až do prijatia VZN č. 91 z 28. 10. 2015.“, pretože takýto záver môže\nsúd vysloviť len na základe osobitnej žaloby žalobkyne a „nezákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu alebo jeho postup musí vysloviť vo výroku rozhodnutia s odkazom na\nzákonnú právnu úpravu...“.\n10. V závere svojej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ v 2. rade uvádza, že podľa\njeho názoru rozhodnutie primátora nemá povahu konštitutívneho individuálneho právneho\naktu, ako to ustálil najvyšší súd, ale má povahu „vnútroorganizačného rozhodnutia, na\nktoré sa nevzťahuje súdny prieskum v rámci správneho súdnictva.“.\n\n4\n\n11. Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa 1/ Mesta Moldava nad Bodvou na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod\nsp. zn. 8 Sžo 53/2016 zo dňa 12. 7. 2018 porušené bolo.\nII. Základné právo sťažovateľa 2/ Primátora mesta Moldava nad Bodvou na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 8 Sžo 53/2016 zo dňa 12. 7. 2018 porušené bolo.\nIII. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8 Sžo 53/2016\nzo dňa 12. 7. 2018 bolo nezákonne zasiahnuté do právomoci sťažovateľa 2/ Primátora\nmesta Moldava nad Bodvou vo veci územnej samosprávy.\nIV. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8 Sžo 53/2016 zo dňa\n12. 7. 2018 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nV. Každému zo sťažovateľov... priznáva finančné zadosťučinenie...\nVI. Najvyšší súd je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania...“\n12. Označená vec sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nLadislavovi Oroszovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo\n16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola predmetná vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi\nspravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola\nprerokovaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu),\nLadislav Duditš a Libor Duľa.\n\n5\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 127a ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov\núzemnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému\nneústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane\nnerozhoduje iný súd.\n16. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n17. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n6\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo v § 142 ods. 2.\n19. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n20. Z čl. 127 ods. 1 a čl. 127a ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc\nvšeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe\nsubsidiarity.\n21. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr.\nI. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,\nIII. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012).\n22. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\n7\n\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n26. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\n8\n\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa v 1. rade\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n27. Podstatou argumentácie sťažovateľa v 1. rade je tvrdenie, podľa ktorého bol\nv dôsledku nesprávneho postupu všeobecných súdov vylúčený z možnosti „byť účastníkom\nkonania a uplatňovať procesné práva v zmysle procesného predpisu.“. K tejto skutočnosti\ndošlo napriek tomu, že podľa jeho názoru bol v žalobe označený ako žalovaný.\n28. V súvislosti s touto námietkou sťažovateľa v 1. rade je potrebné predovšetkým\nuviesť, že štatutárnym orgánom sťažovateľa v 1. rade bol v rozhodujúcom čase práve\nsťažovateľ v 2. rade, s ktorým všeobecné súdy počas celého priebehu správneho súdneho\nkonania konali, a teda sťažovateľ v 1. rade mal z tohto dôvodu vytvorenú dostatočnú\npredstavu o existencii konania a o jeho časovom a vecnom priebehu pred všeobecnými\nsúdmi.\n29. Napriek už uvedenému z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh nevyplýva, že by\nsťažovateľ v 1. rade vyčerpal v priebehu konania pred všeobecnými súdmi právne\nprostriedky na svoju obranu a v rámci nich signalizoval tento procesný nedostatok v postupe\nvšeobecných súdov. Sťažovateľ v 1. rade túto argumentáciu uplatňuje až v priebehu konania\npred ústavným súdom.\n\n9\n\n30. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý limituje\nvzťah ústavného súdu k všeobecným súdom a podľa ktorého v prípade konania\npred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane\nargumentácie s tým spojenej uplatniť najneskôr v tomto konaní a až následne v konaní\npred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd\nnevyčerpal právne prostriedky (vrátane argumentácie s tým spojenej), ktoré mu priznáva\nzákon na ich ochranu, a tejto ochrany sa domáha až prostredníctvom ústavnej sťažnosti\nv konaní pred ústavným súdom, ústavný súd takúto ústavnú sťažnosť odmietne\nako neprípustnú [§ 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde].\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa v 2. rade\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n31. Podstata argumentácie sťažovateľa v 2. rade spočíva v námietkach týkajúcich sa\n- nesprávneho ustálenia skutkového stavu veci najvyšším súdom, pretože v konaní\nnebolo preukázané, že „mestské zastupiteľstvo dňa 10. 10. 1991 prijalo VZN č. 2 o zriadení\nmestskej polície, nakoľko rozprava bola len o schválení štatútu mestskej polície...“, a podľa\njeho názoru tento štatút bol prijatý formou uznesenia;\n- prekvapivosti rozsudku najvyššieho súdu, čo sa týka posúdenia otázky prekročenia\nprávomoci primátora mesta pri vydávaní jeho rozhodnutia č. 6 z 13. júla 2015;\n- nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože najvyšší súd vyhodnotil mimo\nosobitného\n\nkonania\n\no správnej žalobe\n\notázku\n\nnezákonného postupu\n\n„mestského\n\nzastupiteľstva... keď zrušenie VZN č. 2 – Štatútu mestskej polície prijal len uznesenie\nč. 2013/230 a nie všeobecne záväzné nariadenie a zároveň vyslovil, že mestská polícia\nz uvedeného dôvodu nebola zrušená a fakticky fungovala až do prijatia VZN č. 91 z 28. 10.\n2015.“;\n-\n\nnesprávneho\n\nprávneho\n\nposúdenia\n\nkonštitutívneho individuálneho právneho aktu.\n\n10\n\npovahy\n\nrozhodnutia\n\nprimátora\n\nako\n\n32. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sústredil\nna posúdenie otázky, či možno považovať napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za ústavne\nudržateľný a akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ v 2. rade proti nemu\nuplatňuje.\n33. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku s poukazom na to, že „podľa § 2 ods. 2\nzákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec (mesto)\nvšeobecne záväzným nariadením, nebola zrušením štatútu mestskej polície uznesením\nmestského zastupiteľstva zrušená mestská polícia, nakoľko na jej zrušenie je potrebné\nprijatie všeobecne záväzného nariadenia mesta.“. Najvyšší súd následne konštatoval, že\n„mestská polícia nebola zákonným spôsobom zrušená“, a preto „primátor mesta nemohol\nriešiť takzvaný faktický stav, ktorý existoval po zrušení mestskej polície v rámci kompetencie\nv zmysle § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. ...“. K rozhodnutiu primátora najvyšší\nsúd ďalej uviedol, že «[u]vedené rozhodnutie nie je možné „skryť“ pod oprávnenie starostu\nrozhodovať cez ustanovenie § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\npodľa ktorého starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce (mesta), ak nie sú\nzákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.». Na základe už\nuvedeného najvyšší súd ustálil, že v okolnostiach danej veci „primátorovi mesta Moldava\nna Bodvou nevyplývalo rozhodovať o pozastavení činnosti mestskej polície uvedeným\nopatrením – rozhodnutím ani s poukazom na § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení.“.\n34. Tieto úvahy boli východiskom pre záver najvyššieho súdu, podľa ktorého\nprimátor mesta pri vydávaní rozhodnutia č. 6 z 13. júla 2015 prekročil svoju právomoc,\nv dôsledku čoho túto jeho činnosť nepovažoval za výsledok autoritatívnej správnej činnosti\n(nulitná činnosť), a preto pristúpil k jeho zrušeniu a zastaveniu konania.\n35. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa v 2. rade, podľa ktorej v konaní nebolo\npreukázané, že „mestské zastupiteľstvo dňa 10. 10. 1991 prijalo VZN č. 2 o zriadení\nmestskej polície“, keďže podľa jeho názoru bol tento štatút prijatý formou uznesenia,\nústavný súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že zo skutkového hľadiska\n11\n\nustáleného v priebehu konania pred všeobecnými súdmi sa javilo medzi účastníkmi konania\nako nesporné, že Mestské zastupiteľstvo mesta Moldava nad Bodvou zriadilo od 10. októbra\n1991 postupom podľa § 19 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení účinnom v relevantnom čase mestskú políciu ako svoj\nporiadkový útvar a tiež prijalo štatút mestskej polície, a pritom k uvedenému došlo práve\nformou\n\nvšeobecne\n\nzáväzného\n\nnariadenia\n\noznačovaného\n\nv odôvodnení\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných súdov aj ako „VZN č. 2 štatút MsP“. Tieto skutkové závery boli zo strany\nvšeobecných súdov ustálené práve na podklade písomnej dokumentácie, ktorá bola\nvýsledkom normotvornej činnosti Mestského zastupiteľstva mesta Moldava nad Bodvou.\n36. Z uvedeného potom možno urobiť záver, podľa ktorého za uvedenej situácie nič\nnenasvedčuje tomu, že by skutkové závery, z ktorých pri svojom meritórnom rozhodovaní\nvychádzal najvyšší súd, boli zjavne nedôvodné alebo arbitrárne.\n37. Za neopodstatnenú ďalej považuje ústavný súd aj tú argumentáciu sťažovateľa\nv 2. rade, podľa ktorej najvyšší súd porušil zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodovania\ntým, že vydal prekvapivé rozhodnutie v časti posúdenia otázky, že „vydané opatrenie\nprimátora zasahuje do kompetencie mestského zastupiteľstva.“. Sťažovateľ v 2. rade tiež\ntvrdí, že tento záver nie je „žiadnym spôsobom odôvodnený a je v protiklade zo zisteným\nskutkovým stavom v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.“.\n38. V súvislosti s predvídateľnosťou rozhodovacej činnosti súdov vo všeobecnosti\nmožno konštatovať, že o nepredvídateľné rozhodnutie ide vtedy, ak súd rozhodne\nspôsobom,\n\nktorý\n\nprocesné\n\nstrany\n\nnemohli\n\ns ohľadom\n\nna\n\npriebeh\n\nkonania\n\npredvídať, v dôsledku čoho nemali ani možnosť sa k názoru súdu vyjadriť, a tak tento názor\naj náležite ovplyvniť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasťou\nargumentácie krajskej prokuratúry v konaní pred krajským súdom, ako aj v odvolacom\nkonaní pred najvyšším súdom bolo tvrdenie o tom, že označené rozhodnutie primátora\nzasahuje do kompetencie mestského zastupiteľstva, a na túto argumentáciu krajskej\nprokuratúry mal možnosť reagovať a aj reagoval sťažovateľ v 2. rade, ktorý opodstatnenosť\ntohto tvrdenia popieral.\n12\n\n39. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci preto\nnemôže ísť o prípad, ktorý by vyžadoval napr. predchádzajúce poučenie sťažovateľa\nv 2. rade zo strany najvyššieho súdu o možnom odklone od záverov krajského súdu, pretože\núčelom takto vymedzenej poučovacej povinnosti súdu je zaručiť, aby strana konania nebola\nzaskočená iným právnym posúdením veci zo strany súdu, než ktoré by vyplývalo\nz argumentácie účastníkov konania bez toho, aby dotknutej strane bolo umožnené tvrdiť\nskutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a predložiť k ich preukázaniu\ndôkazné prostriedky. Rovnako nemožno prijať záver, že by napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu nebolo v tomto smere aj dostatočným spôsobom odôvodnené (bod 33\ntohto uznesenia ústavného súdu, pozn.).\n40. K námietke sťažovateľa v 2. rade o prekročení kompetencie najvyššieho súdu\nv súvislosti s predbežným posudzovaním uznesenia mestského zastupiteľstva č. 2013/230\nmimo osobitného konania o správnej žalobe je potrebné uviesť, že argumentačná línia\nnajvyššieho súdu v tomto smere nespočívala v samotnom prieskume zákonnosti označeného\nuznesenia mestského zastupiteľstva, ale v tom, že najvyšší súd vyhodnotil daný akt ako\ntaký, prostredníctvom ktorého vzhľadom na absenciu formy nariadenia nemohlo dôjsť\nk ovplyvneniu, a tým aj zrušeniu všeobecne záväzného nariadenia mestského zastupiteľstva\nč. 2 z 10. októbra 1991, čo je prima facie kvalitatívne odlišná úvaha od tej, ktorú predkladá\nsťažovateľ v 2. rade.\n41. Ústavný súd nemôže prisvedčiť ani tej námietke sťažovateľa v 2. rade, ktorou\nspochybňoval právne závery najvyššieho súdu týkajúce sa posúdenia charakteru\nrozhodnutia\n\nprimátora\n\nako\n\nkonštitutívneho\n\nindividuálneho\n\nprávneho\n\naktu,\n\na nie\n\nvnútroorganizačného právneho aktu. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že z obsahu\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu tento právny záver konzistentne vyplýva ako\ndôsledok jeho predchádzajúcich úvah [vrátane úvah krajského súdu uvedených v jeho\nrozsudku (s. 15 tretí odsek, pozn.)], a preto nič nenasvedčuje tomu, že by označený názor\nnajvyššieho súdu na danú vec bol zjavne nesprávny alebo svojvoľný a že by najvyšší súd\nnapadnutým rozhodnutím zjavne vybočil z rámca svojho uváženia. Ústavný súd považuje\nza potrebné ďalej uviesť, že sťažovateľ v 2. rade túto svoju argumentáciu vedie v rovine\n13\n\nbežnej polemiky s dôvodmi uvedenými v rozsudku najvyššieho súdu a domáha sa iba\nprehodnotenia jeho uváženia pri posudzovaní povahy označeného aktu primátora mesta.\n42. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že skutkové\na právne závery najvyššieho súdu sú racionálne, rešpektujú účel príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (účinného v čase podania odvolania žalobkyne, pozn.),\nnemožno ich považovať za arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu je dostatočným podkladom pre výrok, ktorým najvyšší súd rozhodol tak,\nako to je uvedené v bode 4, a teda v konečnom dôsledku zastavil konanie pre nedostatok\npodmienky konania (neexistencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu), preto\nskutkové a právne závery najvyššieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a sú ústavne\nakceptovateľné. Ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu predstavujú\njeden z možných a ústavne akceptovateľných spôsobov právneho posúdenia zisteného\nskutkového stavu.\nIV.\nZáver\n43. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností uvedených v časti III tohto uznesenia,\nústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o možnej\npríčinnej súvislosti medzi sťažovateľmi namietaným porušením základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v časti\ntýkajúcej sa sťažovateľa v 1. rade odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú a ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa\nsťažovateľa v 2. rade odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\n\n14\n\n44. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2019\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mesto-primátor", "rozhodnutie-odôvodnenie", "správne súdnictvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:045b249d-7899-4070-8163-231b86dc86a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.83.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.83.2023.1"}]}