{"guid": "ussr:8727a132-f990-4a29-bcad-61ef6baf8e7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.155.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 155/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.155.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8727a132-f990-4a29-bcad-61ef6baf8e7e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.155.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.155.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.155.2019.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 155/2019-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Janou Liptákovou, Krmanova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 11 C 28/2018-33\nzo 4. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. septembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nMichalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 C 28/2018-33 zo 4. júla 2018 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako navrhovateľka\npodala 19. apríla 2018 na okresnom súde žalobu o vyporiadanie zaniknutého\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) proti\n(žalovanému). Sťažovateľke bola 25. apríla 2018 prostredníctvom jej právnej zástupkyne\n(elektronickými prostriedkami) doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku\nv predmetnej veci. Keďže sťažovateľka v súdom určenej lehote súdny poplatok neuhradila,\nvydal okresný súd uznesenie č. k. 11 C 28/2018-23 zo 16. mája 2018 (ďalej len „uznesenie\no zastavení konania“), ktorým konanie vo veci zastavil. Proti uzneseniu o zastavení konania\npodala sťažovateľka sťažnosť, v rámci ktorej požiadala okresný súd aj o odpustenie\nzmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku z dôvodu, že na strane jej právnej\nzástupkyne existovala prekážka, ktorú považovala za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý\nnedošlo k úhrade súdneho poplatku v súdom určenej lehote. Okresný súd napadnutým\nrozhodnutím zamietol sťažovateľkou podanú sťažnosť a svojím ďalším uznesením č. k.\n11 C 28/2018-38 z 8. augusta 2018 rozhodol o vrátení súdneho poplatku sťažovateľke.\n3.1 Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukázala na to, že „V napádanom\nrozhodnutí sa Okresný súd nevysporiadal so všetkými návrhmi a žiadosťami žalobkyne\nv konaní. Obsahom sťažnosti bola mimo iného aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na\nzaplatenie súdneho poplatku. S uvedenou žiadosťou sa súd nezaoberal a o tejto žiadosti\nžalobkyne do dnešného dňa nerozhodol. Konanie vo veci samej je po právoplatnosti\nnapádaného rozhodnutia právoplatné, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku.\nSťažovateľka má zároveň za to, že v predmetnej veci súd nesprávne a nedostatočne\nvyhodnotil jej podanie označené ako sťažnosť a rovnako nesprávne vyhodnotil ňou\npredložené prílohy k danému podaniu.“. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje\n2\n\nsťažovateľka za „... neúplné, nedostatočne odôvodnené, nevysporiadajúce sa so všetkými\nnávrhmi sťažovateľky, odporujúce príslušnej právnej úprave a právnej praxi a popierajúce\nprávo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces vedený v súlade s Ústavou SR a právnymi\npredpismi.“.\n3.2 Meritum sťažovateľkinej argumentácie spočíva v jej nesúhlase s neuznaním\ndôvodov zakladajúcich odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, ktoré\nspočívali v zdravotných dôvodoch jej právnej zástupkyne vyžadujúcich si dobu liečenia 10\naž 14 dní a v dôvodoch týkajúcich sa ošetrenia člena rodiny. Sťažovateľka nesúhlasila\ns právnym názorom okresného súdu, ktorý „... vyhodnotil... predložené lekárske potvrdenia\nnesprávne, považujúc ich len za potvrdenia o jednodňovom vyšetrení, nezohľadňujúc\npotvrdenie lekára o dobe liečenia“, a poukázala na to, že „... nie je v kompetenciách\npacienta ovplyvňovať a určovať akým spôsobom mu bude lekárske potvrdenie vydané.“.\nZároveň zvýraznila, že „Liečenie právnej zástupkyne z titulu jej náhle zhoršeného\nzdravotného stavu bolo ukončené až kontrolou u ošetrujúceho lekára dňa 18.5.2018.\nNásledne začala plynúť ďalšia lehota existencie reálnej prekážky a to ošetrovanie dieťaťa.\nAko právna zástupkyňa uviedla je osobou výlučne sama starajúcou sa o maloleté dieťa\nnízkeho veku a z dôvodu komplikácií pri chorobe nemohla vykonávať svoje povinnosti. Súd\nuviedol v napádanom uznesení, že ošetrovanie dieťaťa z dôvodu, že uvedené nastalo\npo lehote na zaplatenie súdneho poplatku, je právne irelevantné. Túto skutočnosť\nza irelevantnú nie je možné považovať a to z dôvodu, že má vplyv na posudzovanie splnenia\npodmienok na uplatnenie inštitútu odpustenia zmeškania lehoty.“.\n3.3 Postupu okresného súdu sťažovateľka vytkla to, že sa „v napádanom rozhodnutí\nzaoberá výlučne splnením podmienok § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Z. z., kde cituje dôvody\npre ktoré môže prvoinštančný súd zrušiť uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku, absentuje však zváženie napádaných okolností, či súd nemôže na základe\npodaného opravného prostriedku a priložených dokladov rozhodnúť o aplikácii ustanovení\nCivilného sporového poriadku upravujúceho odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie\nsúdneho poplatku. Sťažovateľka má za to, že neexistuje žiadna prekážka, ktorá by\nneumožňovala rozhodnúť o odpustení zmeškania lehoty aj v prípade zmeškania lehoty na\núhradu súdneho poplatku. Procesný inštitút odpustenia zmeškania lehoty je postavený na\nprincípe tzv. generálnej klauzuly s konkrétne negatívne určenými prípadmi, v ktorých\n3\n\nodpustenie zmeškania lehoty nie je prípustné. Povinnosť úhrady súdneho poplatku medzi\nuvedené negatívne určené prípady nepatrí a preto je v možnostiach súdu rozhodnúť\nv danom prípade o aplikácii tohto inštitútu.“.\n3.4 V závere svojej argumentácie sťažovateľka skonštatovala, že „Vzhľadom na\nnapádané rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustný žiaden opravný prostriedok a aj\ns poukazom, že vzhľadom na plynutie času sťažovateľka už toho času nie je oprávnená\npodať novú opakovanú žalobu, je táto odkázaná výlučne na rozhodnutie Ústavného súdu\nv predmetnej veci využívajúc svoje základné ústavné právo na súdnu ochranu. Sťažovateľka\nmá za to, že dôvody prekážok na strane právnej zástupkyne sú ospravedlniteľným dôvodom\nna odpustenie zmeškania lehoty. V danom konaní nemala žiadnu možnosť hájiť svoje práva\na považuje preto rozhodnutie súdu, najmä s prihliadnutím na stav konania, za neprimerane\nprísne a v tomto rozsahu aj nespravodlivé. Navrhuje, aby bolo napádané rozhodnutie,\nktorým sa konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva právoplatne končí\nzrušené a aby bol Okresný súd v Michalovciach zaviazaný rozhodnúť o odpustení zmeškania\nlehoty a aj o jej faktickom odpustení, čím by v predmetnom konaní bolo ďalej pokračované.\nSťažovateľka má za to, že v predmetnej veci splnila podmienky pre odpustenie zmeškania\nlehoty predpokladané CSP a to existenciu ospravedlniteľného dôvodu a podanie žiadosti\no odpustenie v lehote do 15tich dní po odpadnutí prekážky.“.\n4. Na podklade uvedeného sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľky\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 11C 28/2018 zo dňa\n4.7.2018, porušené boli.\n2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Michalovce, č.k. 11 C 28/2018 zo dňa 4.7.2018\nč.k. 11C 28/2018 (sťažovateľka mala zrejme na mysli č.k. 11 C 28/2018-33 z 4. júla 2018 –\npozn. ústavného súdu) a vec sa vracia Okresnému súdu v Michalovciach na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €,\nktorú je Okresný súd v Michalovciach povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu... v lehote\ndo pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n4\n\n5. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\nsudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola\npredbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda\nsenátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019\nupravuje konanie pred ústavným súdom zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde), ktorým bol nahradený zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n5\n\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\n10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu\nverejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 105/06,\nII. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n13. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04,\nIII. ÚS 32/07). V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Osobitne problematika trov konania by mohla dosiahnuť\nústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto\nkonanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle, keďže rozhodovanie\no trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorom sa\nprejavujú\n\natribúty\n\nich\n\nnezávislého\n\nsúdneho\n\nIII. ÚS 125/2010).\n\n7\n\nrozhodovania\n\n(IV.\n\nÚS\n\n248/2008,\n\n14. Článok 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby vnútroštátne súdy dostatočne jasne\nuviedli dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia [rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Hadjianastassiou proti Grécku zo 16. 12. 1992,\nsťažnosť č. 12945/87, bod 33]. Rozsah povinnosti uviesť dôvody, ktorý sa odlišuje\nv závislosti od povahy rozhodnutia, musí byť určený v rámci okolností prípadu (rozsudok\nESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, bod 29).\nAj keď vnútroštátne súdy nie sú povinné dať odpoveď na všetky im predložené argumenty\n(rozsudok ESĽP vo veci Van de Hurk proti Holandsku z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90,\nbod 61), z rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa zaoberali všetkými podstatnými otázkami\nprípadu (rozsudok ESĽP vo veci Boldea proti Rumunsku z 15. 2. 2007, sťažnosť\nč. 19997/02, bod 30) a že dali konkrétnu a jednoznačnú odpoveď na argumenty, ktoré sú\npre výsledok prípadu rozhodujúce [rozsudok Veľkej komory vo veci Moreira Ferreira proti\nPortugalsku (č. 2) z 11. 7. 2017, sťažnosť č. 19867/12, bod 84; tiež S.C. IMH Suceava\nS.R.L. proti Rumunsku z 29. 10. 2013, sťažnosť č. 24935/04, bod 40]. Rozhodnutie\nvnútroštátneho súdu možno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť\nkonania, iba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo\nprávnej chybe vnútroštátneho súdu, dôsledkom čoho došlo k „odopretiu spravodlivosti“\n(už citovaný rozsudok ESĽP Moreira Ferreira, bod 85; tiež rozsudok ESĽP vo veci\nNavalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod\n119).\n15. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok ako podmienku konania, ESĽP opakovane zdôraznil, že povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok nemôže byť považovaná za také obmedzenie práva na prístup\nk súdu, ktoré by samo osebe bolo v nesúlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozsudok ESĽP\nvo veci Kreuz c. Poľsko z 19. 6. 2001, § 60), že z čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyplýva právo\nna bezplatné súdne konanie (rozsudok ESĽP vo veci Airey c. Írsko z 9. 10. 1979, § 25 –\n§ 26) a že nikdy nevylúčil možnosť, že potreby spravodlivého výkonu justície môžu\nodôvodniť uloženie peňažného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu (rozsudky ESĽP\nvo veci Brualla Goméz de la Torre c. Španielsko z 19. 12. 1997, § 33, vo veci Tolstoy-\n\n8\n\nMiloslavsky c. Spojené Kráľovstvo z 13. 7. 1995, § 61 a nasl., vo veci Kreuz c. Poľsko,\n§ 54).\n16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012). Spoločným účelom základného\npráva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1\ndohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu\nviazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je\ngaranciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\n17. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti považuje\nza potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať\nzákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá\ndôvod doň zasahovať (I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n\n9\n\nIII.\nUznesenie okresného súdu č. k. 11 C 28/2018-33 zo 4. júla 2018\n18. V relevantnej časti napadnutého rozhodnutia okresný súd v podstatnom uvádza:\n«9. Z predmetného spisu vyplýva, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola\nprávnej zástupkyni žalobkyne doručená dňa 25.4.2018 do elektronickej schránky. Lehota na\nsplnenie poplatkovej povinnosti začala žalobkyňa plynúť dňa 26.4.2018 a uplynula dňa\n7.5.2018. Právna zástupkyňa k sťažnosti pripojila listinné dôkazy a to lekárske potvrdenie\nzo dňa 3.5.2018 vydané Leteckou vojenskou nemocnicou, a.s. Murgašova 1, Košice,\nz ktorého vyplýva, že právna zástupkyňa bola dňa 3.5.2018 na celodennom ošetrení s pozn.\nDL 10-14 dní. Ďalej právna zástupkyňa predložila súdu potvrdenie zo dňa 18.5.2018\nvydané Leteckou vojenskou nemocnicou, a.s. Murgašova 1, Košice, z ktorého vyplýva, že\nprávna zástupkyňa bola dňa 18.5.2018 na celodennom ošetrení - kontrole. Z ďalšieho\ndokladu predloženého právnou zástupkyňou (Žiadosť o ošetrovné) vyplýva, že táto\nvykonávala ošetrovanie svojho dieťaťa od 18.5.2018 do 8.6.2018.\n10. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (účinného od\n1.7.2017), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,\ndovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil\nv lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve\npoplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku\nmusí byť poplatník vo výzve poučený.\n11. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (účinného\nod 1.7.2017) pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak\na) už začal konať vo veci samej,\nb) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo\nvzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej,\nc) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\nd) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia,\ne) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti,\n10\n\nvyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie\nnetýka.\n12. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (účinného od\n1.7.2017), prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak\nsú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre\nnezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného\npredpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.\n13. Z citovaných zákonných ustanovenia vyplýva, že zákonnými predpokladmi\nk tomu, aby súd mohol zrušiť uznesenie o zastavení konanie sú: 1. súdny poplatok bol\nzaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo 2. sú na to dôvody podľa odseku 2.\nVzhľadom k tomu, že žalobkyňa súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatila a ani do\nuplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku nebol podaný návrh na priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel, súd dospel k záveru, že sťažnosť\nžalobkyne nie je dôvodná a preto sťažnosť bez nariadenia pojednávania zamietol. Zároveň\nsúd dodáva, že skutočnosti uvádzané právnou zástupkyňou žalobkyne a predložené doklady\nnie sú spôsobilé zmariť účinky uznesenia o zastavení konania, nakoľko právna zástupkyňa\nv lehote 10 dní od doručenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku nebola práceneschopná,\nbola len na celodennom ošetrení a to len dňa 3.5.2018, preto nič nebránilo právnej\nzástupkyni uhradiť tento súdny poplatok do uvedeného termínu ako aj po tomto termíne\ndo 7.5.2018, resp. do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku podať návrh\nna priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Keďže v sťažnosti proti rozhodnutiu\no zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať\nskutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, tak listinný\ndôkaz „Žiadosť o ošetrovné“, z ktorého vyplýva, že právna zástupkyňa vykonávala\nošetrovanie svojho chorého dieťaťa od 18.5.2018 do 8.6.2018, je pre súd v predmetnej veci\nprávne irelevantný.»\n\n11\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19.1 Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že okresný súd\nsa všetkými pre rozhodnutie relevantnými skutkovými a právnymi otázkami zaoberal, a to\nv rozsahu potrebnom a dostatočnom na prijatie konečného záveru, že sťažovateľkou\nuvádzané skutočnosti, ktoré mali spočívať v opodstatnenosti dôvodov zakladajúcich v jej\nprípade možnosť odpustenia zmeškanej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, boli\nirelevantné a nebolo možné ich subsumovať pod výlučne použiteľnú osobitnú úpravu\nvo vzťahu k tejto otázke, ktorou je § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1. júla\n2017 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Teda okresný súd skúmal, či bol súdny poplatok\nzaplatený v lehote určenej súdom alebo či tu nebol niektorý z dôvodov vyplývajúcich z § 10\nods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ktorého prítomnosť nezistil. Okresný súd sa teda\npri odôvodňovaní svojich právnych záverov zaoberal aplikovateľnou právnou úpravou\nupravujúcou možnosť rozhodnutia o nezastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku\na zistil, že v danom prípade nie je prítomný žiadny z dôvodov vyplývajúcich exaktne z § 10\nods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., a pritom ide o ich taxatívny výpočet. Týmto postupom tak\nokresný súd konal v súlade s judikatúrou ESĽP a dal vo svojom napadnutom rozhodnutí\nodpoveď na všetky tie rozhodujúce/podstatné skutkové a právne okolnosti predmetnej veci,\nna ktorých založil jej právne posúdenie (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A,\nč. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n19.2 K sťažovateľkou predostretým potvrdeniam o jej chorobe s vyznačenou dobou\nliečenia okresný súd uviedol, že „nie sú spôsobilé zmariť účinky uznesenia o zastavení\nkonania, nakoľko právna zástupkyňa v lehote 10 dní od doručenia výzvy na zaplatenie\nsúdneho poplatku nebola práceneschopná, bola len na celodennom ošetrení a to len dňa\n3.5.2018, preto nič nebránilo právnej zástupkyni uhradiť tento súdny poplatok\ndo uvedeného termínu ako aj po tomto termíne do 7.5.2018, resp. do uplynutia lehoty\nna zaplatenie súdneho poplatku podať návrh na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov.“. Ďalšie potvrdenie, a to o ošetrení člena rodiny v období od 18. mája 2018\n12\n\ndo 8. júna 2018, okresný súd nevzal do úvahy, keďže, postupujúc podľa § 14 ods. 3 zákona\nč. 71/1992 Zb., skonštatoval, že „v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania\npre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí\nlehoty na zaplatenie súdneho poplatku...“. Týmto postupom okresný súd dal vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí odpoveď aj na argumenty, ktoré považovala sťažovateľka za tie,\nktoré jej mali privodiť právne posúdenie jej veci, o ktoré usilovala, a teda okresný súd týmto\nsplnil svoju povinnosť zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4.\n1993, I. ÚS 46/05, II. ÚS 410/06, II. ÚS 210/2008).\n19.3 Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom, ktorý\nby vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež, že nie je v poradí\nďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež poukazuje na to,\nže judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom,\nsťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), ako aj doterajšia judikatúra ESĽP (napríklad\nv prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair\nhearing) v žiadnom prípade nechápu právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho,\nakým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti\nkonkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\n19.4 Zároveň sa ústavnému súdu žiada poznamenať, že sťažovateľka bola v konaní\nprávne zastúpená, a preto o to viac platí § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone\nadvokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, pod ktorou sa rozumie aj to, že dôsledne\nvyužíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných\nprávnych služieb. Sťažovateľka vzhľadom na právne zastúpenie mala vedieť, že okresnému\nsúdu doručený návrh na vyporiadanie BSM podlieha poplatkovej povinnosti splatnej\nuž pri jeho podaní a v dôsledku jeho neuhradenia mala v o to väčšej miere buď sama, alebo\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne dohliadnuť na jeho úhradu v lehote určenej\nokresným súdom, resp. keďže výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená právnej\nzástupkyni sťažovateľky, bolo overenie jeho zaplatenia v lehote určenej okresným súdom\n13\n\nvecou odbornej starostlivosti právnej zástupkyne/advokátky. Inými slovami, „vigilantibus\niura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.\nadvokáta).\n20. Uvedené závery okresného súdu nemožno z pohľadu ústavného súdu považovať\nvzhľadom na skutkový a právny stav vo veci za zjavne nelogické, arbitrárne\nči neodôvodnené alebo vzhľadom na princípy práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie za ústavne neudržateľné. Ústavný súd uzatvára, že napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu je vnútorne logické, nie je prejavom aplikačnej alebo\ninterpretačnej svojvôle konajúceho súdu, rešpektuje zákonné požiadavky na odôvodnenie\nrozhodnutia a zrozumiteľným, preskúmateľným a dostatočným spôsobom dáva odpoveď\nna otázku, prečo súd v konfrontácii s relevantnou právnou úpravou nezohľadnil právnou\nzástupkyňou sťažovateľky deklarovanú dobu liečenia a ošetrenia člena rodiny ako dôvod\nospravedlňujúci zmeškanie lehoty, v dôsledku čoho konanie pre nezaplatenie súdneho\npoplatku zastavil, resp. prečo sťažovateľkou podanú sťažnosť proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 11 C 28/2018-25 zo 16. mája 2018 zamietol. Ústavný súd sťažovateľke zároveň\npripomína, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry všeobecný súd v zásade nemôže porušiť\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci\n(I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 462/2012, III. ÚS 591/2013, I. ÚS 670/2014).\n21. V širších súvislostiach ústavný súd poukazuje aj na svoj judikovaný názor, podľa\nktorého prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti,\nčo je aj prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je\nv právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by\nmohol nahradiť napadnutý právny názor okresného súdu iba v prípade, ak by ten bol\nsvojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\n14\n\n22. Vzhľadom na to, že v danom prípade okresný súd pri svojom rozhodovaní\nnevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov, preskúmal\nsťažovateľkou predostreté argumenty po právnej i skutkovej stránke a svoje závery\ndostatočným spôsobom odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažovateľkou predostretej argumentácie vrátane namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde.\n23. Nad rámec uvedeného ústavný súd v konfrontácii so sťažnostnou námietkou\no nemožnosti podania opätovného návrhu na súde o vyporiadanie BSM (pozri bod 3.4)\npoukazuje na § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov, z ktorého vyplýva trojročná lehota na vyporiadanie BSM dohodou bývalých\nmanželov alebo prostredníctvom návrhu podaného na vecne a mieste príslušnom súde.\nLehotu troch rokov považuje ústavný súd za dostatočne dlhú na zváženie všetkých\nskutkových a právnych otázok potrebných k vyporiadaniu BSM niektorým zo zákonom\npredpokladaných spôsobov.\n24. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\nv nej obsiahnutými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2019\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "konanie-zastavenie", "konanie-splnenie podmienok konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ae3e2c7-a918-442d-8df2-d3dbef6fb6b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 670/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 670/2014 z 12. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-12", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ae3e2c7-a918-442d-8df2-d3dbef6fb6b4"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774"}, {"guid": "ussr:6ac000fc-a61c-45a8-b976-863b08b4af8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 462/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 462/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ac000fc-a61c-45a8-b976-863b08b4af8f"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c689e87f-1101-495f-914f-78a36c0e1473:6bcb7804-cffb-41ba-85f8-f046e937a46d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100811.1", "spisova_znacka": "3Svk/25/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/25/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100811.1"}, {"guid": "a17fb204-e9bf-4fdd-b473-89348f813285:eea0c769-3a1f-43d7-bfdb-99c466941d9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200022.1", "spisova_znacka": "4Sfk/138/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/138/2022 z 27. 7. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-07-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200022.1"}, {"guid": "1609504a-f188-4cf9-93f5-20cf899a4b17:bc0119ab-da8e-469c-8992-bd6436065a07", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200017.1", "spisova_znacka": "2Sfk/1/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/1/2023 z 27. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200017.1"}, {"guid": "6d7eaeb6-09e8-4291-b4ba-aae93b79ff53:f99036c9-2b7d-4264-9bd3-7b3a4d93105d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2021200192.1", "spisova_znacka": "2Sfk/41/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/41/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2021200192.1"}, {"guid": "ec7ceefa-f8cf-4fe1-852d-d675e5744423:cd7b7b8f-e459-44b9-8999-d6764a4ffafd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200464.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/49/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/49/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200464.1"}, {"guid": "b12606d7-e5df-41fa-81af-5ecd31171d3b:ebe095b0-f2d3-4606-b616-dab36627aec2", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100811.2", "spisova_znacka": "3S/52/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/52/2024 z 12. 5. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100811.2"}]}