{"guid": "ussr:9dda08ee-22ca-41ef-892d-5a3148bb853c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.153.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 153/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.153.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9dda08ee-22ca-41ef-892d-5a3148bb853c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.153.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.153.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.153.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 153/2020-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická\n46, Trenčín, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matúš Košara, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 97/2019 z 28. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n,\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“),\n(ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“), a\n(ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“, spolu ďalej\naj „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o.,\nPiaristická 46, Trenčín, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 97/2019\nz 28. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že krajský súd napadnutým rozhodnutím\nako odvolací orgán zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 4 C 14/2017 z 20. apríla 2017 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“), a to tak,\nže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zmenu uznesenia okresného súdu\nkrajský súd odôvodnil tým, že v prípade dobrovoľných dražieb súdy nemôžu vydať\nneodkladné opatrenie, ak sú navrhovatelia (sťažovatelia) toho názoru, že nie je možné,\naby bolo vykonané záložné právo zo záložnej zmluvy, keďže sťažovatelia sa v prípade\núspešného vykonania dobrovoľnej dražby môžu domáhať ochrany svojich práv žalobou\no určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá je osobitným typom určovacej žaloby podľa\n§ 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“). Súd teda bude vykonávať následnú súdnu kontrolu platnosti\nzáložnej zmluvy (ex post). Na doplnenie krajský súd poznamenal, že sťažovatelia môžu\npožiadať kataster nehnuteľností o zápis informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom\nspore.\n2.1 Podľa sťažovateľov krajský súd daným výkladom prakticky poprel zmysel\nprávneho inštitútu neodkladných opatrení v prípade dobrovoľných dražieb vôbec. Následná\nsúdna ochrana v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby po vykonaní dražby má\npre sťažovateľov minimálny význam. Sú im mediálne známe prípady, keď po úspešnej\ndražbe vydražitelia prakticky vyhodia ľudí na ulicu bez ohľadu na to, či podali alebo\nnepodali žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Jedine nariadené neodkladné opatrenie\nv minulosti dokázalo zabrániť už uvedenej situácii. Ľudia na ulici sa ťažko a s veľkým\nčasovým odstupom dostávajú späť k svojim nehnuteľnostiam. Vlastníctvo nehnuteľností je\n\n2\n\npritom neustále menené v zdĺhavých súdnych konaniach a nehnuteľnosti sú s odstupom\nčasu schátrané. V prípade sťažovateľov súdy od podania žalôb vo veci samej 4. mája 2017,\nna ktoré bolo naviazané vydané neodkladné opatrenie, prakticky nevykonali žiaden úkon\nvo veci. Podľa sťažovateľov je napadnuté rozhodnutie zároveň v rozpore s rozhodovacou\npraxou všeobecných súdov. Označili rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n13 Co 41/2019 z 26. februára 2019, sp. zn. 16 Co 163/2018 z 3. júla 2018, rozhodnutie\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 152/2017 zo 7. júna 2017, rozhodnutie Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 6 Co 55/2017 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 89/2016.\nSťažovatelia sa nevedia zmieriť s právnou situáciou, keď všeobecné súdy v obdobných\nveciach bežne vydávajú neodkladné opatrenie, no v ich veci to tak nie je. Vo vzťahu\nk nemožnosti vykonať záložné právo okrem opačných súdnych rozhodnutí v obdobných\nveciach poukázali na obsah svojej žaloby. Tou sa domáhajú určenia, že záložné právo\nzo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 21. októbra 2004 tu nie je,\nže záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 21. októbra\n2004 nie je možné vykonať. Sťažovatelia uviedli, že vzniesli námietku premlčania výkonu\nzáložného práva proti záložnému veriteľovi. Svoju pohľadávku zabezpečenú záložným\nprávom, ktorá je tiež premlčaná, preto nemôže uspokojiť výkonom záložného práva.\n3. Krajský súd podľa sťažovateľov absolútne neriešil a neskúmal argumenty, a to\npremlčanie záložného práva, ako aj premlčanie pohľadávky. Cielene sa sústredil iba\nna obmedzenie základných občianskych práv sťažovateľov na súdnu ochranu. De facto\nznemožnil sťažovateľom brániť sa. Znevýhodnil, doslova zneškodnil obyčajných občanov\nv prospech ekonomicky silnej banky v zastúpení dražobnou spoločnosťou. Rozhodnutie,\naby si sťažovatelia dali najskôr vydražiť dom, a potom sa snažili napadnúť neplatnosť\ndražby, je absurdné a krajne nespravodlivé, keď existuje v tomto smere celý rad opačných\nsúdnych rozhodnutí. Sťažovatelia presvedčení o nezákonnosti dražby rodinného domu kvôli\npremlčaniu záložného práva a premlčaniu pohľadávky sa preto obracajú na ústavný súd.\n4. Podľa sťažovateľov k uvedenému pristupuje aj porušenie ich základného práva\nna vlastnenie majetku. Ak záložný veriteľ pristupuje k výkonu záložného práva, ktorého\nvýkon, ako aj samotná pohľadávka záložného veriteľa sú premlčané, tak jeho konanie\n\n3\n\npriamo smeruje k zbaveniu vlastníka tohto majetku, a to nezákonným a ústavne\nkonformným spôsobom.\n5. Sťažovatelia poukázali na krízovú a neúnosne ťažkú životnú situáciu, do ktorej sa\ndostali z dôvodu napadnutého rozhodnutia. Tento zvrat v kauze spôsobil všetkým členom\nrodiny obrovský stres, stratu sociálnych istôt a otras dôvery v spravodlivé súdnictvo.\nObnovila sa im trauma spred troch rokov. Obzvlášť sa uvedená situácia dotýka 12 ľudí\ntvoriacich rodinu a majúcich trvalý pobyt v rodinnom dome.\n6. Je podľa nich namieste a dôvodný aj odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia. Navrhli ústavnému súdu, aby vydal dočasné opatrenie s takmer identickým\nznením ako prvé dva výroky neodkladného opatrenia pôvodne nariadeného uznesením\nokresného súdu sp. zn. 4 C 14/2017 z 20. apríla 2017. Uplatnili si nárok na zadosťučinenie\nv sume 1 000 € za ujmu spôsobenú krajským súdom. Jej výšku odvodili s ohľadom\nna spôsobenú ujmu, na reálne vzniknutú ekonomickú stratu a ako ekvivalent morálnej\nnápravy zodpovedajúcej zásahom do základných ústavných práv.\n7. Lehotu na podanie ústavnej sťažnosti považujú sťažovatelia za splnenú, pretože\nnapadnuté rozhodnutie bolo ich právnemu zástupcovi doručené 18. decembra 2019 a lehota\nuplynie najneskôr 18. februára 2020. Vyčerpali všetky opravné prostriedky aj iné právne\nprostriedky poskytované osobitnými predpismi na ochranu ich základného práva.\n8. V doplnení ústavnej sťažnosti sťažovatelia podporili svoju argumentáciu\nviacerými súdnymi rozhodnutiami. Tie sa zaoberali následkami výkonu záložného práva\na boli vydané ústavným súdom (sp. zn. PL. ÚS 23/2014, II. ÚS 261/2013, II. ÚS 237/2011).\nPoukázali aj na potrebu zohľadnenia toho, že sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade\nbývajú v nehnuteľnosti, ktorej sa neodkladné opatrenie týka. Upriamili pozornosť na viaceré\nrozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) týkajúce sa pojmu obydlia a zásahov do práva na obydlie, tiež na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 279/2012 zaoberajúceho sa pojmom\ndomov. Uviedli aj obdobné veci, v ktorých z dôvodu vznesenia obdobnej námietky\n\n4\n\npremlčania súdy poskytli ochranu navrhovateľom v podobe nariadenia neodkladného, resp.\npredbežného opatrenia (Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 254/2015, sp. zn.\n12 Co 126/2013). Napokon odkázali na množstvo súdnych rozhodnutí všeobecných súdov\nposkytujúcich ochranu neodkladným, resp. predbežným opatrením.\n9. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, zrušil napadnuté rozhodnutie, priznal sťažovateľom primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 1 000 €, ktoré im vyplatí krajský súd, a priznal im aj náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n5\n\n14. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n16. Podanie sťažovateľov možno posúdiť ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127\nústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 123 a nasl. zákona o ústavnom súde.\n17. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie zameranej na splnenie\nzákonom o ústavnom súde ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom zistil,\nže ústavnú sťažnosť podali oprávnené osoby – strany civilného súdneho procesu\nv procesnom postavení navrhovateľov (§ 122), návrh je prípustný (§ 55), obsahuje\n\n6\n\nvšeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 43, § 123)\na sťažovatelia sú v konaní zastúpení advokátom (§ 34 ods. 1) na základe predloženého\nplnomocenstva výslovne udeleného na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavná\nsťažnosť bola podaná v zákonnej lehote (§ 124) po vyčerpaní dostupných právnych\nprostriedkov (§ 132 ods. 2).\n18. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov predbežne prerokoval v senáte, primárne skúmajúc, či vo veci nie sú prítomné\ndôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského súdu,\nktorým zmenil uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia tak, že ho\nzamietol. Jeho výklad podľa nich prakticky poprel zmysel právneho inštitútu neodkladných\nopatrení v prípade dobrovoľných dražieb. Neskúmaním argumentov sťažovateľov\no premlčaní im de facto znemožnil brániť sa. Rozhodnutie je podľa nich vzhľadom na celý\nrad opačných súdnych rozhodnutí nespravodlivé a absurdné.\n20. Ústavný súd poznamenáva, že si všimol nesúlad petitu ústavnej sťažnosti s jej\nodôvodnením v časti označenia dátumu napadnutého rozhodnutia, pretože v petite je\nuvedený dátum 28. december 2019 namiesto správneho dátumu vydania rozhodnutia\n28. novembra 2019, čo považuje iba za chybu v písaní. Ďalší, ale právne významný nesúlad\nmedzi petitom a odôvodnením ústavnej sťažnosti sa prejavil v tom, že v bode III písm. B)\nústavnej sťažnosti namietajú sťažovatelia aj porušenie základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ústavy, v petite ústavnej sťažnosti táto námietka nie je premietnutá. Ústavný\nsúd vzhľadom na jeho zásadnú viazanosť petitom ústavnej sťažnosti v súlade s § 45 zákona\no ústavnom súde ustálil predmet konania pred ústavným súdom tak, ako to je uvedené\nv záhlaví tohto rozhodnutia.\n\n7\n\nIII.1 Východiská rozhodovania ústavného súdu\n21. V prvom rade ústavný súd prihliadol na povahu rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré je v tejto veci predmetom konania. Pokiaľ ide o ústavnoprávny prieskum rozhodnutí\nvšeobecných súdov o neodkladných opatreniach (podobne ako pri rozhodnutiach\no predbežných opatreniach za prechádzajúcej procesnoprávnej úpravy), poukazuje ústavný\nsúd na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť.\n22. V recentných rozhodnutiach (napr. II. ÚS 741/2017, II. ÚS 447/2017,\nII. ÚS 340/2015) ústavný súd mutatis mutandis uviedol, že rozhodovanie o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za súčasť základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného\nopatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Aj v konaniach,\nv rámci ktorých všeobecný súd rozhoduje o neodkladných opatreniach, musia byť dodržané\nminimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp.\npráva na spravodlivý súdny proces. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí\nvšeobecných súdov o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého procesu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý je\nkoncentrovaným vyjadrením odôvodnenia právneho názoru všeobecného súdu. Ďalej\nrozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného musí mať rovnako ako iné rozhodnutia\npredovšetkým zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť\nprejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené. Všeobecný súd\npri rozhodovaní o neodkladných opatreniach je povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto\nsa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu\nnávrh smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010).\n23. Rovnako však ústavný súd akceptuje určité zníženie nárokov na dostatočnosť\nzistenia skutkového stavu a obsiahlosť právnej argumentácie pri rozhodovaní o návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia, čo je odôvodnené potrebou rýchleho rozhodnutia\no nich na účely účinnej dočasnej úpravy pomerov (porov. I. ÚS 102/05, č. 52/2005 Zb. ÚS\n\n8\n\na v ňom citovaná prejudikatúra). Ústavný súd tak v zásade pripúšťa obsahový prieskum\nrozhodnutí o predbežných opatreniach len z hľadiska ich zjavnej protiústavnosti\na arbitrárnosti (porov. II. ÚS 222/04, č. 138/2004 Zb. ÚS).\n24. S podobným prístupom sa možno stretnúť v judikatúre ESĽP vo vzťahu\nk ochrane práv vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ktorá sa postupne ustálila v tom smere, že predmetom ochrany podľa\ntohto ustanovenia môžu byť aj konania o predbežných opatreniach, v ktorých sa ale nemusia\nuplatňovať všetky požiadavky práva na spravodlivé súdne konanie (porov. Micallef proti\nMalte, sťažnosť č. 17056/06, rozsudok veľkého senátu z 15. 10. 2009, najmä ods. 86).\n25. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je potom také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného\nsúdu, napr. v konaní o veci samej (porov. I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013).\n26. Ústavný súd si uvedomuje odlišnosť predošlej právnej úpravy predbežných\nopatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím\nCivilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení\npodľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení\ndočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp.\ncieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa\nod doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení\nnavrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336\nods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku\nuznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.\nAk je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330\nods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej\ndočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo\ntotožný s výrokom vo veci samej.\n\n9\n\n27. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa\nv zásade nepovažuje za orgán oprávnený zasahovať do rozhodnutí o neodkladných\nopatreniach v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (porov. m. m. IV. ÚS 82/09), resp. kde s ohľadom\nna charakter konkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť\ndo základných práv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať\nkonečnému meritórnemu rozhodnutiu (porov. m. m. III. ÚS 309/2012).\n28. Ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia\nrozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane\n(II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Poukazuje preto aj na relevantné časti uznesenia okresného súdu.\n29. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu spočívalo v uložení\nzákazu žalovaným v 1. a 2. rade nakladať s konkrétne označenými nehnuteľnosťami\nnachádzajúcimi sa v katastrálnom území\n\n(záhrady a dom) formou zdržania sa\n\nvykonania dobrovoľnej dražby do právoplatného skončenia konania vo veci samej.\nSťažovateľom bola súčasne uložená povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti\ntohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o náhradu škody a nemajetkovej ujmy\nspôsobenej im úmyselným porušovaním zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej\nčinnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dobrovoľných dražbách“) žalovanými v 1. a 2. rade a o určenie, že záložné právo\nzo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 21. októbra 2004 tu nie je.\n30. Okresný súd dospel k záveru, že skutočnosti uvedené sťažovateľmi v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnení odôvodňujú nariadenie neodkladného\nopatrenia. Považoval za dôvodnú potrebu dočasne upraviť pomery strán, pretože žalovaní\nkonajú v rozpore s § 10 ods. 1, § 12 ods. 5 a 17 zákona o dobrovoľných dražbách a s § 151l\nods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.\n\n10\n\nKonštatoval, že pre úmrtie záložcu (\n\n) a právoplatne neukončené konanie\n\no dedičstve po nej nie je možné bez porušenia citovaných ustanovení vykonať dobrovoľnú\ndražbu. Nie je totiž objektívne možné doručiť znalecký posudok a oznámenie o začatí\nvýkonu záložného práva všetkým vlastníkom predmetu zálohu. Tým je im znemožnené\nnamietať výšku hodnoty zálohu alebo sa domáhať prípadnej neplatnosti dobrovoľnej dražby\nz dôvodu, že nie je zrejmé, kto sa stane spoluvlastníkom predmetu zálohu so sťažovateľom\nv 1. rade. Vyvstáva preto dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k trvalému zásahu do práv\nsťažovateľov, ktorý by nebolo možné napraviť uvedením do pôvodného stavu. Vykonaním\nzáložného práva žalovaného v 1. rade dobrovoľnou dražbou realizovanou žalovaným\nv 2. rade dôjde k zmene vlastníka založených nehnuteľností. Navyše sťažovatelia v doplnení\nnávrhu vzniesli námietku premlčania proti zabezpečenej pohľadávke.\nIII.2 Vlastné posúdenie napadnutého rozhodnutia v rámci čl. 46 ods. 1 ústavy\n31. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu nevyhodnotil\nargumentáciu sťažovateľov ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nkrajského súdu. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu obsahuje zhrnutie obsahu uznesenia okresného súdu sp. zn.\n4 C 14/2017 z 20. apríla 2017 a opísanie jeho podstatných dôvodov. Rozsiahlo rekapituluje\nobsah odvolania žalovaného v 1. rade, po ktorom nasleduje opis vyjadrenia sťažovateľov\nk odvolaniu. Odvolanie žalovaného v 1. rade krajský súd vyhodnocuje ako opodstatnené.\nZameriava sa na podstatnú otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorej skúmanie\nvyžaduje Civilný sporový poriadok pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach. Jeho\nzávery v relevantnej časti poukazujú na žalobu o určenie, ktorú podali sťažovatelia 16. mája\n2017, ktorú označil za vhodnú na dosiahnutie rozhodnutia, že nie je možné vykonať záložné\nprávo zo záložnej zmluvy z 21. októbra 2004. Krajský súd sa vyjadril aj k alternatíve, že by\npred právoplatným skončením tohto súdneho konania došlo k vykonaniu dražby. Odkázal\nna možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby, na zabezpečenie súdnej kontroly platnosti\nzáložnej zmluvy ex post. Nevylúčil ani možnosť súdneho posúdenia záložnej zmluvy aj\npred vykonaním dražby, o ktorú podľa neho išlo práve v prípade sťažovateľov. Vyjadril sa\nvo všeobecnosti aj k následkom súdneho rozhodnutia o vyhlásení neplatnosti dražby,\n\n11\n\nktorým dochádza k zániku účinkov príklepu, k spätnému zániku vlastníckeho práva\nvydražiteľa a k eliminácii súdnych sporov vlastníka predmetu dražby. Vyvodil, že je možné\ndospieť k záveru, že neexistuje potreba bezodkladnej okamžitej úpravy pomerov strán,\nbez ktorej by bolo právo sťažovateľov ohrozené. Upriamil pozornosť na možnosť požiadať\nkataster nehnuteľností o zápis informatívnej poznámky o prebiehajúcom konaní\nk nehnuteľnostiam podľa § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Vďaka tomu budú mať aj tretie osoby\nvedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa nehnuteľností. Následne krajský súd\nuzavrel, že pre neosvedčenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na jeho\nnariadenie zamietol.\n32. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení\na hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod\nna zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami\nustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Nezistil, že by posudzované uznesenie krajského súdu\nbolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle\na v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené. Jeho právne závery\nvychádzajú z okolností prípadu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je primerané tomu,\nže ide o rozhodnutie predbežnej povahy o neodkladnom opatrení a nemožno ho prima facie\npovažovať ani za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Nepriamo z neho vyplýva,\nže neodkladné opatrenie sťažovateľov nebolo opodstatnené, pretože hroziaca ujma, resp.\nzhoršenie ich právnej pozície nedosiahli takú mieru, že by mali predstihnúť možnosť\nnáslednej súdnej ochrany v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Vzhľadom\nna námietku sťažovateľov o minimálnom význame iniciovania tejto následnej súdnej\nkontroly odkazuje ústavný súd na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nso zodpovedajúcimi vysvetleniami významu a následkov úspešnej žaloby o neplatnosť\ndražby v podobe zániku vlastníckeho práva vydražiteľa. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia okrem iného vyplýva, že sťažovateľka v 2. rade a sťažovateľ v 3. rade ako dlžníci\nodmietajú plniť svoj záväzok, a preto výkon záložného práva prebieha od roku 2011.\n\n12\n\nV takomto skutkovom rámci sa krajským súdom zvolená miera úvahy javí ako logická\na vyvážená, pričom vychádza z konkrétnych osvedčených skutočností. Vyváženosť úvahy\nspočíva aj v tom, že sťažovatelia sa v danej situácii domáhajú ochrany svojich práv práve\nneodkladným opatrením. Ak by ho súd nariadil, tak by to v konečnom dôsledku mohlo\nznamenať neopodstatnený zásah do práv a povinností protistrany (žalovaného v 1. rade)\na zároveň poskytnutie ochrany tomu, kto si svoje povinnosti neplní.\n33. Napadnuté uznesenie bolo výsledkom procesného postupu, ktorý bol zákonný\na procesnými právnymi normami predpokladaný pre túto formu rozhodovania všeobecných\nsúdov. Ani v tomto smere ústavný súd teda nenašiel pochybenie všeobecného súdu\nspočívajúce v procesnom excese takej intenzity, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého procesu (porov. III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07) a ktorý by oprávňoval\nústavný súd zasiahnuť do napadnutého uznesenia krajského súdu o neodkladnom opatrení.\n34. Ak krajský súd vo veci sťažovateľov rozhodol inak ako iné súdy v konaniach\no inej, aj keď obdobnej veci (nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou), nemožno len na tomto základe uzavrieť,\nže napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s princípom právnej istoty. Tento ústavný\nprincíp je premietnutý v čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP, podľa ktorého právna istota\nje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V zmysle čl. 2 ods. 3 CSP\nak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu\nrozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.\nPrincíp právnej istoty inštitucionalizovaný v procesnom práve úzko súvisí s požiadavkou\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí. To je tiež dôvodom, prečo je pojmovo explicitne\nnaviazaný na existujúcu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V nej sa\nprejavuje na jednej strane vertikálny koncept viazanosti súdu nižšej inštancie záväzným\nprávnym názorom súdu vyššej inštancie (kasačná záväznosť), ale aj argumentačne\nvýznamný autoritatívny výklad najvyššej súdnej autority (najmä ústavného súdu alebo\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky).\n\n13\n\n35. Inými slovami, k porušeniu princípu právnej istoty v konkrétnom prípade\nv zásade nedošlo iba tým, že sa napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako súdu\nodvolacieho odlišuje od rozhodnutí iných súdov prvej inštancie alebo iných odvolacích\nsúdov v podobnej veci (nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného\npráva). V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že jeho úlohou nie je posudzovať\nvhodnosť, účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Rovnako\ntak ústavný súd nezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov. Rozhodujúce je,\nči z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť konkrétne úvahy, ktoré súd\nviedli ku konkrétnemu právnemu záveru.\n36. Premietnutím už opísaných východísk na vec sťažovateľov je potrebné upozorniť\naj na ďalší zásadný aspekt veci, a to ten, že krajský súd nerozhodol s konečnou platnosťou\no úprave právnych vzťahov, ktoré sú predmetom sporu medzi sťažovateľmi a žalovanými.\nVo veci samej je na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 14/2017 vedený spor o žalobe\nsťažovateľov o určenie, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam z 21. októbra 2004 tu nie je, že záložné právo zo zmluvy o zriadení\nzáložného práva k nehnuteľnostiam z 21. októbra 2004 nie je možné vykonať. Vo veci\nsamej doteraz nebolo rozhodnuté. Pokiaľ sťažovatelia zdôrazňujú v ústavnej sťažnosti,\nže krajský súd sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril k ich námietke\npremlčania, ústavný súd konštatuje, že o tejto námietke sa bude rozhodovať v spore vo veci\nsamej. Prípadným právnym názorom krajského súdu vysloveným v procesnom štádiu\nkonania o neodkladnom opatrení by okresný súd nemohol byť viazaný, pretože rozhodnutie\no námietke premlčania je nepochybne závislé od dokazovania vo veci samej. Sťažovateľom\ntak zostávajú zachované všetky ich procesné práva a nevydanie neodkladného opatrenia\nna tom nič nemení.\n37. Bez významu nie je ani skutočnosť, že hoci aktuálnemu návrhu sťažovateľov\nna nariadenie neodkladného opatrenia nebolo vyhovené, sťažovatelia majú možnosť\nna ochranu svojich práv podať za splnenia zákonných podmienok (§ 329 ods. 3 CSP) nový\nnávrh na neodkladné opatrenie.\n\n14\n\n38. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu\nsvojím vlastným. Ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu rešpektuje názor, podľa\nktorého základné právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie\nnemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07,\nI. ÚS 232/08, I. ÚS 204/2010).\n39. Vzhľadom na predložené východiská a závery ústavný súd odmietol ústavnú\nsťažnosť sťažovateľov podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú, keďže ani po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo ani\npotenciálne možné dospieť k názoru o porušení sťažovateľmi označených ústavných práv\nnapadnutým uznesením krajského súdu.\n40. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "návrh-zamietnutie", "právna istota-predvídateľnosť práva", "súd-viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:0d0978b2-a201-4c6f-bfc9-dbf13c56aac3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 447/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 447/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1"}, {"guid": "ussr:93b5ebb8-b29d-40ce-9e21-ef860002d707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036"}, {"guid": "ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:5ab9756a-10ef-4fb7-a370-e28aea64aa49", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 237/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab9756a-10ef-4fb7-a370-e28aea64aa49"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:ea7bbec5-2cd7-40ab-aea6-1b725f7bd4f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 102/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7bbec5-2cd7-40ab-aea6-1b725f7bd4f1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "d93d5e1d-3a36-4bd8-a2f9-894a9bcfa557:d14eaa39-3c0c-4ff9-9309-729fd084f0a3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117234091.1", "spisova_znacka": "5Co/97/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/97/2019 z 30. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117234091.1"}, {"guid": "03b40d14-b367-4dda-87cd-62c06cb3c278:4ef5d1bf-d31d-4c5b-a68f-db2b7383279d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6718206075.1", "spisova_znacka": "13Co/41/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/41/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718206075.1"}, {"guid": "4b889f71-4dbe-4440-a8b7-47d836f796d2:c1d60b47-67ba-4076-9ce2-443236cea132", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6618201378.1", "spisova_znacka": "16Co/163/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/163/2018 z 2. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6618201378.1"}, {"guid": "38299702-05e6-4727-b2c5-a414a46171c7:009a9137-f7f8-4a58-9608-a40fad7fed57", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4415218623.2", "spisova_znacka": "5Co/152/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/152/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4415218623.2"}], "citovane_v": []}