{"guid": "ussr:66877c38-ce62-4b73-bbbf-684ebbaf8183", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.151.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 151/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 151/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.151.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66877c38-ce62-4b73-bbbf-684ebbaf8183", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.151.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.151.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.151.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 151/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nč. k. 13 Co 26/2018-226 z 9. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 Co 26/2018-226\nz 9. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako\nadvokát na základe plnej moci z 26. februára 2013 zastupoval\n\n(ďalej aj\n\n„žalovaný“) v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod\nsp. zn. 8 C 133/2012, a to až do 15. januára 2016, keď sťažovateľ vypovedal klientovi plnú\nmoc z dôvodu jeho pracovnej zaťaženosti.\nNásledne sa sťažovateľ domáhal na okresnom súde zaplatenia peňažnej sumy\nvo výške 7 481,47 eur s príslušenstvom proti\n\nako žalovanému z titulu\n\nnezaplatenej faktúry za odmenu za poskytovanie právnych služieb v súdnom konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 133/2012. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.\n16 C 33/2016 zo 7. februára 2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nsťažovateľovi sumu vo výške 4 368,01 eur s príslušenstvom do troch dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej mu uložil povinnosť\nnahradiť trovy konania v rozsahu 16,78 %. Proti tomuto rozsudku podali obe strany sporu\nodvolanie.\n3. Krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 3 Co 78/2017-136 zo 7. decembra\n2017 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci\nokresný súd žalobu sťažovateľa zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie, ktorým bola žaloba sťažovateľa zamietnutá, a zároveň priznal žalovanému\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\n2\n\n4. Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd napadnutým rozhodnutím porušil jeho\nzákladné právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý proces, ako aj právo na ochranu\nmajetku.\n5. Jeho sťažnostná argumentácia sa opiera jednak o nesprávne právne posúdenie veci,\nkonkrétne o nesprávny výklad § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „zákon o advokácii“), v zmysle ktorého\nadvokát nemá právo na svoju odmenu za úkon právnej služby, ak o jej výške neupovedomí\nklienta, spotrebiteľa pred vykonaním tohto úkonu. Sťažovateľ v tejto súvislosti výslovne\npoukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 MCdo 8/2011, v ktorom sa uvádza, že „... v prípade niektorých iných zmlúv je\nabsencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie spravidla sankcionovaná\nneplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený\nprávnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene\nadvokáta (viď § 2 ods. 2 vyhlášky č. 240/1990 Zb. a § 2 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.\na v súčasnosti § 24 zákona č. 586/2003 Z. z.).“, a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 33 Cdo 3569/2013 z 30. apríla 2014, ktoré sa zaoberá aplikáciou\nustanovení o príkaznej zmluve podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) na zmluvu o poskytovaní právnych\nslužieb. Sťažovateľ uvádza, že krajský súd predmetné ustanovenie vyložil extenzívne\na v rozpore s § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n6. Druhá línia jeho argumentácie sa zameriava na to, že krajský súd nesprávne\nvyhodnotil, resp. neprihliadol na skutočnosť, že v súdnom konaní vedenom na okresnom\nsúde pod sp. zn. 8 C 133/2012 bol bývalému klientovi sťažovateľa\nprávoplatne priznaný v jeho prospech nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\nUvádza, že bývalému klientovi budú nahradené trovy konania, z ktorých časť má prináležať\nsťažovateľovi a ktoré boli predmetom sporu medzi sťažovateľom a klientom, a krajský súd\nmu ich úhradu napadnutým rozhodnutím nepriznal, čo považuje za krajne nespravodlivé.\n\n3\n\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom\ntakto:\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné právo\n\n– advokáta,\n\n,\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, právo na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2\nods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 13 Co 26/2018 – 226 zo dňa 09.10.2019 porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13 Co 26/2018 – 226 zo dňa\n09.10.2019 sa zrušuje.\n4. Vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“\nSťažovateľ si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov konania proti krajskému súdu.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\n4\n\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\nPodľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej\nsťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,\nktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n13. Podľa § 419 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení\n(ďalej aj „CSP“) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n14. V zmysle § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n5\n\n15. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16. V súlade s § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou\nslabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška\npríslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nPodľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených\nv odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n\n6\n\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n22. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré\npovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\nalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana\nústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci\nv rámci im zverených kompetencií. Aj pre všeobecné súdy vyplýva priamo z ústavy (čl. 46\nods. 1) povinnosť chrániť v konaní a pri rozhodovaní nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\npreto sa subsidiárna právomoc ústavného súdu uplatní až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. napr. IV. ÚS 236/07). Ak teda právny poriadok poskytuje\n7\n\nsťažovateľovi iné právne prostriedky ochrany práv garantovaných ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou, a to aj v podobe možnosti uplatnenia riadnych alebo\nmimoriadnych opravných prostriedkov v konaní pred všeobecným súdom, nemôže sa\npred ich vyčerpaním domáhať úspešne ochrany práv v konaní pred ústavným súdom.\nKonanie pred ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,\nIII. ÚS 114/2010, III. ÚS 5/2013).\n24. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu\nzákladných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných\npredpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda\naj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd\npred ústavným súdom [§ 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde].\nV prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná. Výnimkou z tohto\npravidla je situácia, keď sťažovateľ preukáže, že právne prostriedky, ktoré mu priznáva\nzákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa. Dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodov hodných osobitného\nzreteľa je na sťažovateľovi.\n25. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je\ntvrdené porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu v spojení s čl. 1 ods. 1,\nčl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského súdu, a to z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu neprihliadnutia na tie argumenty\nsťažovateľa, ktoré boli podľa jeho názoru kľúčové pre rozhodnutie vo veci.\n26. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nAko už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu\n8\n\nprejednaniu sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých uplatnenie\nsťažovateľovi právny poriadok priznáva. V civilnom sporovom konaní je takýmto\nprostriedkom aj podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 419\na nasl. CSP, a to v prípadoch, keď ho sťažovateľ má skutočne k dispozícii (I. ÚS 47/2020,\nIII. ÚS 35/2019, I. ÚS 69/2019, III. ÚS 19/2019, I. ÚS 146/2018).\n27. Ako už bolo uvedené, argumentáciu sťažovateľa v jeho ústavnej sťažnosti možno\nrozdeliť do dvoch línií. V prvom rade sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci,\na to konkrétne nesprávny výklad § 18 ods. 4 zákona o advokácii s poukazom na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 8/2011 z 9. mája 2012 a rozpor s § 724 a nasl.\nObčianskeho zákonníka o príkaznej zmluve.\n28. V druhej línii namieta procesný postup krajského súdu, ktorý sa podľa jeho\nnázoru žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutkovou námietkou sťažovateľa, že jeho\nbývalému klientovi bola v inom súdnom konaní priznaná plná náhrada trov konania,\nktorých úhradu požadoval sťažovateľ za poskytnuté právne služby. Na tomto mieste je\npotrebné zvažovať, či v tomto prípade išlo o takú podstatnú odvolaciu námietku\nsťažovateľa, že by absencia dostatočnej odpovede na ňu v odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu mohla mať za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý\nproces.\n29. Ústavný súd konštatuje, že obe línie argumentov sťažovateľa je možné posúdiť\nako potenciálne spôsobilé na ich uplatnenie ako dôvodov dovolania. Nesprávne právne\nposúdenie veci je dôvodom na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nza splnenia podmienok podľa § 421 CSP, ak jeho podanie nie je vylúčené podľa § 422 CSP.\nÚstavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v rámci svojho postavenia v súlade s čl. 124\nústavy primárne nie je zjednocovateľom prípadných rozdielov v judikatúre všeobecných\nsúdov, resp. najvyššieho súdu. Túto úlohu zákonodarca zveril najvyššiemu súdu, a to\nprostredníctvom viacerých nástrojov, ku ktorým patrí aj procesnoprávny inštitút dovolania.\nKvalifikovaný nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu, najmä\nabsencia odpovede na rozhodujúci argument, môže byť posúdený ako neoprávnený zásah\n9\n\ndo práva na spravodlivý proces, ktorý je podstatou jednej z tzv. vád zmätočnosti,\nzakladajúci dôvod dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n30. Ústavný súd si uvedomuje, že vecné posúdenie, či v konkrétnom spore sú alebo\nnie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci\ntakého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, ktorá musí byť vykonávaná\nústavne konformným spôsobom. Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade je možné\npovažovať dovolanie za účinný prostriedok nápravy (a to výlučne z pohľadu nutnosti jeho\nvyčerpania ako podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti), sa preto ústavný súd obmedzuje\nvýlučne na formálne posúdenie jeho (ne)prípustnosti tak, ako to vyplýva z ustanovení\nCivilného sporového poriadku.\nDovolanie totiž neprichádza do úvahy ako účinný prostriedok nápravy, a to najmä\nvtedy, ak je na prvý pohľad zjavné, že je v konkrétnom prípade neprípustné, napríklad preto,\nlebo to výslovne vylučuje procesná norma (napr. § 421 ods. 2 CSP, § 422 CSP a pod.).\nĎalšou osobitnou výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je\nsituácia, ak sťažovateľ tvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria\nna ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n31. Z podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ dovolanie na najvyššom\nsúde nepodal, čo na dopyt ústavného súdu potvrdil aj okresný súd. Sťažovateľ teda\nnevyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré právny poriadok na ochranu jeho základných\npráv priznáva, a nevyužitie tohto prostriedku sťažovateľ neodôvodnil existenciou dôvodov\nhodných osobitného zreteľa (§ 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ takisto\nnetvrdil, že by podanie dovolania proti napadnutému rozhodnutiu vylučoval zákon.\n32. Na základe uvedených okolností dospel ústavný súd k záveru, že ústavná\nsťažnosť sťažovateľa je neprípustná v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, preto ju\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n\n10\n\n33. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bfed62f-9779-402d-bf78-77ac8fe3354a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.47.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.47.2020.1"}, {"guid": "ussr:8b28b569-b662-4c83-81a4-734f8f7a8d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.69.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.69.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d237519-219e-4896-adaf-363d9db96741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.35.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 35/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/2019 z 29. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.35.2019.1"}, {"guid": "ussr:f0622e10-4517-45ff-b897-14307d71f61d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.19.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 19/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.19.2019.1"}, {"guid": "ussr:46f811c3-b495-421e-a35a-044507c956f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.146.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.146.2018.1"}, {"guid": "ussr:adea7a01-8e8f-4e46-9326-33763ce93964", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adea7a01-8e8f-4e46-9326-33763ce93964"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "9af1f925-a513-4695-b7ba-aefd677748cb:740c3862-0755-4b19-9f24-c16632d9b1f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6608205231.1", "spisova_znacka": "3MCdo/8/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/8/2011 z 8. 5. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-05-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6608205231.1"}, {"guid": "3626ed37-c19d-4dac-8e24-f4a82f360211:5a3a88c3-69c6-46f0-a598-57478d675b79", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8116212432.2", "spisova_znacka": "13Co/26/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/26/2018 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8116212432.2"}, {"guid": "af145005-8572-4a0e-9c7c-1afbd590b14b:688e7967-afc9-462d-9b52-207efc940b71", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116212432.1", "spisova_znacka": "3Co/78/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/78/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116212432.1"}], "citovane_v": []}