{"guid": "ussr:86cf917d-478b-4a62-86b5-d40e9937f06f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2020 z 16. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 138/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/86cf917d-478b-4a62-86b5-d40e9937f06f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 138/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Univerzity Mateja Bela\nv Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica, IČO 30 232 295, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Suchý, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2 S 165/2015-99 z 15. februára 2017, ako aj uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 45/2018 z 30. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12,\n\nBanská Bystrica, IČO 30 232 295 (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „žalobkyňa“), vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 S 165/2015-99 z 15. februára 2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Sžfk 45/2018 z 30. júla 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením krajského súdu č. k.\n2 S 165/2015-99 z 15. februára 2017 bola žaloba sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti\nsprávy o zistenej nezrovnalosti č. N21501005/S01 zo 4. júna 2015 (ďalej len „správa“)\na žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120036/Z06 zo 4. júna 2015 (ďalej\nlen „žiadosť“) odmietnutá ako neprípustná s tým, že smeruje proti písomnostiam\ns informatívnym charakterom, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych\nprávach žalobkyne. Krajský súd uviedol, že správa ani žiadosť nie sú rozhodnutiami\nsprávneho orgánu, sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu\nmať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, pretože jej právne postavenie sa\nv ich dôsledku nemení. Správa ani žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi\nrozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobkyne, ich súdne\npreskúmanie na základe podanej žaloby je preto neprípustné. Krajský súd ďalej poukázal\nna uznesenie najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Sžf 56/2015, v zmysle ktorého\nspráva a žiadosť nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n3. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 45/2018 z 30. júla 2019 bola kasačná\nsťažnosť podaná sťažovateľkou zamietnutá.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti prezentuje názor, že napadnuté rozhodnutia\n(správa a žiadosť) sú preskúmateľné v správnom súdnictve, čo podporila rozhodnutiami\nsúdov (krajský súd – sp. zn. 6 S 2308/2012 zo 4. júla 2014, najvyšší súd – sp. zn.\n5 Sžf 31/2011 z 25. augusta 2011, sp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016).\n\n2\n\n5. Z rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 S 2308/2012 zo 4. júla 2014 vyplýva,\nže rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom\nkonaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia\na povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nSpráva, i keď neobsahuje formálne atribúty správneho rozhodnutia, zasahuje do práv\na záujmov žalobcu (k zásahu došlo podľa súdu jej vyhotovením), jej dôsledkom je vrátenie\nposkytnutej dotácie v rozsahu zistenej nezrovnalosti a možný sankčný postih v prípade,\nak žalobca k vráteniu finančných prostriedkov nepristúpi. Podľa v tom čase účinného\nprocesného predpisu predmet žaloby nie je vylúčený zo súdneho prieskumu, osobitný\npredpis nevylučuje jej preskúmanie súdom, a preto môže byť predmetom súdneho\nprieskumu.\n6. Podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 31/2011 z 25. augusta 2011 možno\nsprávu vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu považovať za procesný úkon správneho\norgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah voči žalobcovi ako jeho adresátovi, pričom\nsprávny orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, a nie iba v pozícii\noznamovateľa. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu treba považovať aj povolenia\na listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako\nprávnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“).\n7. Podľa sťažovateľky preto ide o list s charakterom rozhodnutia, ktoré je vydané\npríslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačný akt správneho orgánu. Napriek\ntomu, keďže tento akt nie je riadne upravený právnym predpisom, je na mieste primerané\npoužitie § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku.\n8. Sťažovateľka ďalej cituje z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 26/2014\nz 28. apríla 2016, podľa ktorého „Zásadnou právnou otázkou v tejto veci bolo, či Správa\no zistenej nezrovnalosti opísaná vyššie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom\n3\n\nsúdnictve. Túto otázku presvedčivo vyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi\njeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.“. V tomto rozhodnutí najvyšší súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 1 S 2506/2012 zo 16. januára 2014 síce zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, avšak iba z dôvodu, že krajský súd pochybil v tom, keď síce\npovedal, že správa je predmetom prieskumu, avšak vôbec ju nepreskúmal. Cituje aj\nz uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 S 2506/2012 zo 16. januára 2014, ktoré uvádza,\nže vylúčenie správy o zistenej nezrovnalosti zo súdneho preskúmavania v situácii,\nkeď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (ústavne súladný a ústavne nesúladný), by\nbolo ústavne nesúladným postupom.\n9. Sťažovateľka uzatvára, že odlišným postupom a rozhodnutiami krajského súdu\na najvyššieho súdu v danej právnej veci v porovnaní s inými rozhodnutiami, na ktoré\npoukázala, došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, porušeniu\nprincípu právnej istoty a porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tiež došlo v týchto konaniach k odňatiu práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu, pretože hoci sa domáhala súdnej ochrany, v rozpore so zákonom jej\nnebola poskytnutá. Krajský súd a najvyšší súd svojvoľne a v rozpore so zákonom vylúčili\nzo súdneho prieskumu sťažovateľkou napadnuté rozhodnutia. Okrem porušenia princípu\nprávnej istoty najvyšší súd zanedbal podľa názoru sťažovateľky aj zákonom ustanovenú\npovinnosť v rámci zabezpečovania jednoty rozhodovania, a to tým, že danú vec mal\npostúpiť na rozhodnutie veľkému senátu [§ 22 a § 466 Správneho súdneho poriadku (ďalej\naj „SSP“)]. Takýto postup najvyššieho súdu je zároveň porušením základného práva\nsťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy.\n10. Keďže uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 45/2018 z 30. júla 2019 bolo\nsťažovateľke doručené 19. septembra 2019, považuje lehotu na podanie ústavnej sťažnosti\nza zachovanú.\n11. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie nálezom rozhodol, že uznesením krajského súdu č. k. 2 S 165/2015-99\nz 15. februára 2017 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 45/2018 z 30. júla 2019\n4\n\nboli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhuje obidve napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť ich krajskému\nsúdu, resp. najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhuje zaviazať najvyšší\nsúd povinnosťou uhradiť jej trovy konania.\nII.\nObsah a odôvodnenie napadnutých rozhodnutí\n12. Krajský súd uznesením č. k. 2 S 165/2015-99 z 15. februára 2017 (v merite veci)\nodmietol žalobu sťažovateľky proti žalovaným 1. Výskumnej agentúre (ďalej len\n„agentúra“) a 2. Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ministerstvo“) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia agentúry – správy a žiadosti.\nPodľa odôvodnenia uznesenia sťažovateľka na základe zmluvy o nenávratnom finančnom\npríspevku uzavretej medzi ňou a ministerstvom zastúpeným agentúrou prevzala okrem\niného aj povinnosti v procese verejného obstarávania na predmet zákazky „Budovanie\ninfraštruktúry a modernizácia IKT na UMB v B. Bystrici za účelom zlepšenia podmienok\nvzdelávacieho procesu“. Agentúra vykonala vo vzťahu k verejnému obstarávaniu opätovnú\nadministratívnu kontrolu a 7. apríla 2015 vystavila nový kontrolný zoznam na identifikáciu\nporušenia zásad verejného obstarávania, v ktorom sú uvedené zistené nezrovnalosti.\nAgentúra následne 4. júna 2015 vystavila a 8. júna 2015 sťažovateľke doručila list – správu\na žiadosť, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v zmysle podanej žaloby.\n12.1 Podľa názoru krajského súdu zmluvné strany uvedenej zmluvy sú principiálne\nv rovnom postavení, preto nemožno považovať úkony jednej zo zmluvných strán (agentúry)\npri uplatňovaní zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane (sťažovateľke)\nza rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mal správny súd právomoc\npreskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. Zákon č. 528/2008 Z. z.\no pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) upravuje okrem iného povinnosti riadiaceho\norgánu a jeho postup práve v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania\nzo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). V tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa\nna postup riadiaceho orgánu nevzťahuje správny poriadok, a preto výzva na vrátenie\n5\n\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa\n§ 47 správneho poriadku. Keďže sa zistilo porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, bola sťažovateľka vyzvaná na vrátenie časti poskytnutého príspevku\nna predmet zákazky.\n12.2 Krajský súd vyslovil názor, že správu a na ňu nadväzujúcu žiadosť je podľa ich\nobsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda\nza výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu\nverejnej správy, ktoré samy osebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo\ndeklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobkyne a ani sa ich\npriamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné\nmimosúdne vyrovnanie a vytvára sťažovateľke ako prijímateľke príspevku priestor\nna vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú len opatreniami\npredbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach\nsťažovateľky, pretože jej právne postavenie sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad\na zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia\nvýzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne proti sťažovateľke správne konanie a uloží\njej povinnosť vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani žiadosť teda nie sú\nkonečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach\nžalobkyne v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania\na vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej žaloby je\npreto neprípustné.\n12.3 Podľa krajského súdu bolo na prijímateľke príspevku, či na základe výzvy –\nžiadosti o vrátenie príspevku alebo jeho časti požadovanú korekciu zaplatí, alebo bude čeliť\nnásledkom dobrovoľného nevyhovenia výzve v správnom konaní s hrozbou sankcie\nv podobe 1,5-násobku zistenej nezrovnalosti. Až toto rozhodnutie riadiaceho orgánu vydané\npodľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. (resp. rozhodnutie o opravnom prostriedku\npodanom proti nemu) bude možné súdne preskúmať, keďže ním dôjde k autoritatívnemu\nzásahu do právnej sféry sťažovateľky, teda k uloženiu povinnosti, ktorú sťažovateľka dosiaľ\nnemá.\n\n6\n\n13. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Sžfk 45/2018 z 30. júla 2019 podľa § 457 ods. 2\na § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k.\n2 S 165/2015-99 z 15. februára 2017. Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd\npresvedčivo posúdil otázku možnosti prieskumu správy a žiadosti správnym súdom.\nDoplnil, že správa (rovnako ako žiadosť) má predbežnú povahu a ako taká nepodlieha\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama osebe nepredstavuje zásah do práv\na právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Taktiež správa (ani žiadosť) nie je\nkonečným autoritatívnym rozhodnutím správneho orgánu o právach a povinnostiach\nsťažovateľky v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného\nobstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. V správe absentuje právne vynútiteľný\nvýrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky.\n13.1 Samotné finančné vyčíslenie nezrovnalosti a jeho popis ešte nezakladá\npovinnosť na strane sťažovateľky vrátiť finančné prostriedky, sťažovateľka bola len\nzákonným postupom vyzvaná na ich vrátenie. Ku dňu podania žaloby nedošlo k uplatneniu\nrozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a autoritatívnemu zásahu do právnej sféry\nsťažovateľky záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť\nriadne opravné prostriedky. Povinnosť sťažovateľky vrátiť finančné prostriedky by vznikla\naž na základe právoplatného rozhodnutia predpokladaného § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008\nZ. z., ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do jej subjektívnych práv a bude predstavovať\nspôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Správne konanie by\nmohlo ministerstvo začať len v prípade nevrátenia finančných prostriedkov sťažovateľkou.\nNezákonnosť prípadného vydaného právoplatného rozhodnutia bude môcť sťažovateľka\npodrobiť prieskumu správnym súdom na základe podanej žaloby.\n13.2 Na predbežnej (v zásade informatívnej) povahe správy a žiadosti, ktorými bola\nsťažovateľka vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov, nemení nič ani hrozba navýšenia\nsumy v prípadnom budúcom konaní na 1,5-násobok v prípade ich nevrátenia. Výzva na ich\nzaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním\nfinančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z.\nk uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom\npodľa § 27a ods. 5 tohto zákona. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje,\nže doručením správy o zistenej nezrovnalosti podľa zákona č. 528/2008 Z. z. ešte\n7\n\nnedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a autoritatívnemu\nzásahu do právnej sféry sťažovateľky s uložením právnej povinnosti.\n13.3 Najvyšší súd zdôraznil svoje závery citovaním judikatúry, osobitne uznesenia\nsp. zn. 1 Sžf 87/2015 zo 14. februára 2017 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 pod č. R 57/2018), kde najvyšší\nsúd za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval: «Celé štádium výkonu\ndohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy\nžalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené\ntvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia\npokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť\no vrátení dvojnásobku (podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej\nv pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku\nalebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských\noprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly,\nzáznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne\núkony s charakterom predbežnej povahy. Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný\nlist ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. podrobiť súdnej\nprávomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie\nfinančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný\nuplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo\no individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci,\nt.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej)\npovinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.»\n13.4 Najvyšší súd sa vyjadril aj k argumentácii sťažovateľky, ktorou poukázala\nna rozhodnutie najvyššieho súdu o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych\naktov (sp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016). Toto rozhodnutie považoval za ojedinelé\na za výnimku z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, pričom v aktuálnej\n\n8\n\nrozhodovacej činnosti tohto súdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali\ns právnymi závermi vyslovenými v obdobnej veci k tejto otázke.\n13.5 K ďalšej argumentácii rozhodnutím najvyššieho súdu (sp. zn. 5 Sžf 31/2011)\nkasačný súd uviedol, že jediným aspektom, na základe ktorého bola vtedy konštatovaná\nprípustnosť súdneho preskúmania správneho aktu (protokolu), bola v protokole uložená\npovinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov\na ich príčin, ktoré umožňoval uložiť v tom čase platný zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Naopak,\nv súdenej veci nebola sťažovateľke v správe a žiadosti uložená žiadna vynútiteľná\npovinnosť, ktorá by zasiahla do jej právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo\nprípustnosť súdneho preskúmania správy či žiadosti, čo konštatoval správne aj správny súd\nv napadnutom uznesení.\n13.6 K návrhu sťažovateľky na postúpenie veci veľkému senátu podľa § 446 SSP\nnajvyšší súd uviedol, že v odkazovanej veci sp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016 ide\no výnimku z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a rovnako ju nemožno vzhľadom\nna odlišnú skutkovú a právnu situáciu vyhodnotiť ako odklon v prípade rozhodnutia sp. zn.\n5 Sžf 31/2011. Návrh na predloženie veci veľkému senátu je na základe už uvedeného\nnedôvodný, keďže kasačný súd rozhoduje v tejto veci v zmysle svojej ustálenej praxe,\nna ktorú v rozhodnutí poukázal.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n18. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n10\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať ako\nústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná\nsťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom\nsúde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde)\na osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nZ § 124 zákona o ústavnom súde vyplýva, že dvojmesačná lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti začala plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku\n(kasačnej sťažnosti) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu, t. j. napadnutému uzneseniu krajského súdu. Keďže uznesenie\nnajvyššieho súdu o zamietnutí kasačnej sťažnosti bolo sťažovateľke doručené 19. septembra\n2019 a ústavná sťažnosť bola doručená 4. novembra 2019, lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti bola aj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu zachovaná. Pretože\npodľa obsahu smeruje proti dvom rozhodnutiam všeobecných súdov, ústavný súd posúdi\nústavnú sťažnosť osobitne vo vzťahu ku každému z nich.\n11\n\nIV.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k.\n2 S 165/2015-99 z 15. februára 2017\n23. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná len vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti namietanému rozhodnutiu – uzneseniu\nkrajského súdu mohla sťažovateľka podať kasačnú sťažnosť (čo aj využila), o ktorej bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n24. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky v časti, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci.\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 45/2018\nz 30. júla 2019\n25. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\n\n12\n\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n26. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že skutkovo a právne podobnými\nústavnými sťažnosťami sťažovateľky sa už zaoberal aj v konaniach sp. zn.\nIV. ÚS 267/2018, I. ÚS 276/2018, III. ÚS 408/2018, II. ÚS 264/2019 a sp. zn.\nI. ÚS 388/2019.\n27. Sťažovateľka v podstate namieta, že krajský súd a najvyšší súd sa svojimi\nrozhodnutiami odklonili od ňou citovaných rozhodnutí, pokiaľ vylúčili ňou napadnuté\nrozhodnutia (správa a žiadosť) z prieskumu správnym súdom, čím došlo k porušeniu\nprincípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, porušeniu princípu právnej istoty, odňatiu\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu a porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n28. Po preskúmaní uvedených dôvodov ústavnej sťažnosti na podklade priložených\nlistín a vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky dospel k záveru, že vecné potvrdenie procesného odmietnutia\nsťažovateľkinej správnej žaloby zamietnutím jej kasačnej sťažnosti najvyšším súdom\nneznamenalo v okolnostiach posudzovanej veci porušenie jej práva na súdnu ochranu alebo\npráva na spravodlivý proces. V napadnutom uznesení najvyššieho súdu ústavný súd nezistil\ntaký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samotnú, ktoré by mohli vyvolať\núčinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako to sťažovateľka tvrdí\nvo svojej ústavnej sťažnosti. Najvyšší súd aplikoval na zistený skutkový stav relevantnú\nzákonnú úpravu, vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentmi sťažovateľky\na z uznesenia je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri právnom posudzovaní veci. Vyjadril sa\nk posúdeniu možnosti prieskumu správy a žiadosti správnym súdom v tejto konkrétnej veci,\nako aj vo všeobecnosti. Priblížil postup predpokladaný zákonom č. 528/2008 Z. z., ktorý\nvyústil do vydania správy a žiadosti, ako aj postup, ktorý by následne mohol nasledovať.\nJasne a zrozumiteľne vymedzil možnosti súdneho prieskumu aktov vydávaných subjektom\nv tomto procese, vyjadril sa k uplatneniu rozhodovacích právomocí a právnej povahe týchto\n13\n\naktov. Podriadil pritom správu a žiadosť pod náležité ustanovenie zákona a logicky posúdil\nprávne následky, ktoré mohli vyvolať vo sfére práv a právom chránených záujmov\nkontrolovaného subjektu. Osobitne sa zaoberal podstatnými námietkami sťažovateľky\nv podobe odlišnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vo veciach vedených pod sp. zn.\n5 Sžf 31/2011 a sp. zn. 5 Sžf 26/2014. Prvé rozhodnutie posúdil ako skutkovo odlišné,\ndruhé ako ojedinelý odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Zasadil ich\ndo širšieho časového rámca daného stanoviskom najvyššieho súdu publikovaným v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2018\npod č. R 57/2018, z ktorého citoval relevantnú časť. Závery, ku ktorým najvyšší súd dospel,\nnemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, keďže majú oporu\nv zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nestačí na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti, resp. arbitrárnosti napadnutého uznesenia.\n29. Ústavný súd tiež podotýka, že obsahom základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka,\nže rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Postup súdu\nvychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť\nako nezákonný napriek tomu, že nespĺňa očakávania účastníka konania.\n30. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nIV.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 45/2018 z 30. júla 2019\n31. Sťažovateľka tiež namietala porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy z dôvodu, že príslušný senát najvyššieho súdu v rozpore\nso zákonnou povinnosťou nepostúpil vec veľkému senátu najvyššieho súdu.\n\n14\n\n32. Ústavný súd už v uzneseniach sp. zn. IV. ÚS 267/2018 a sp. zn. I. ÚS 276/2018\nvyjadril svoje stanovisko k uvedeným námietkam. Konštatoval, že za splnenia všetkých\nzákonných predpokladov možno z právnej úpravy aj vo veciach patriacich do sféry\nsprávneho súdnictva vyvodiť povinnosť senátu najvyššieho súdu predložiť vec veľkému\nsenátu (IV. ÚS 267/2018). Prípadné nepostúpenie veci veľkému senátu je pritom podľa\nnázoru ústavného súdu spôsobilé vyvolať neprípustný zásah do základného práva účastníka\nkonania na zákonného sudcu a zároveň založiť vadu nesprávne obsadeného súdu. V prípade\nsťažovateľky však o takýto prípad nešlo.\n33. Ústavný súd je toho názoru, že je nevyhnutné vždy posudzovať prípadný vznik\njudikatúrneho odklonu aj v časových súvislostiach. Kompetencia veľkého senátu správneho\nkolégia najvyššieho súdu a s ňou spojená povinnosť postúpiť vec senátu rozhodujúcemu\nvo veci boli založené až novým správnym procesným kódexom (Správny súdny poriadok)\ns účinnosťou od 1. júla 2016. V tomto období však už skoršie právne názory najvyššieho\nsúdu, ktorých sa sťažovateľka dovoláva, boli prekonané už v tom čase tiež existujúcou\nneskoršou judikatúrou najvyššieho súdu uvedenou v odôvodnení napádaného uznesenia\nnajvyššieho súdu (konkrétne sp. zn. 4 Sžf 56/2015 a sp. zn. 1 Sžf 87/2015). Od tejto v tomto\nčase už existujúcej aktuálnej judikatúry sa konajúci senát najvyššieho súdu, ako to vyplýva\naj z odôvodnenia jeho uznesenia, nemienil pri svojom rozhodovaní odchýliť a rozhodol\nv súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou iných senátov najvyššieho súdu. Z uvedeného\ndôvodu vo veci sťažovateľky konajúci senát najvyššieho súdu nemal podľa názoru\nústavného súdu povinnosť postúpiť túto vec veľkému senátu.\n34. Z dôvodu nesplnenia predpokladu (existencie zamýšľaného odklonu od aktuálnej\njudikatúry) pre postúpenie veci veľkému senátu nemožno preto uvažovať ani o porušení\nzákladného práva sťažovateľky na zákonného sudcu, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n\n15\n\n35. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-predbežnej povahy", "aplikácia právnych noriem-súladná", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "právna istota-predvídateľnosť práva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "žaloba-zamietnutie", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "akt, právny akt-správny", "opatrenie-iné", "sťažnosť-kasačná", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "Správny súdny poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "rozhodnutie-účinky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:74af5e8b-1aed-431c-8a93-8e0edc749670", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.264.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.264.2019.1"}, {"guid": "ussr:a61b9808-63a9-418e-8e6c-3405bced056c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.388.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.388.2019.1"}, {"guid": "ussr:b2b8eac9-1462-4398-9d98-a88cac41fbaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 408/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 408/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1"}, {"guid": "ussr:d686fe20-c1fc-4e06-a223-fd209810b0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}