{"guid": "ussr:bac4c39b-041c-4c23-ac82-5ef0acd4fcb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2019 z 13. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 138/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38", "nazov": "čl. 38 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bac4c39b-041c-4c23-ac82-5ef0acd4fcb2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 138/2019-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti\n, zastúpenej MALICH advokátskou\nkanceláriou, s. r. o., Dunajská 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Pavol Malich, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\na na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu\nochranu postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 102/2013 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod\nsp. zn. 13 Co 349/2018 (predtým pod sp. zn. 13 Co 515/2016 a sp. zn. 13 Co 332/2017)\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 C 102/2013 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nv konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 349/2018 (predtým pod sp. zn. 13 Co 515/2016\na sp. zn. 13 Co 332/2017) p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 102/2013\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €\n\n(slovom tristo eur), ktoré jej j e Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Žiar nad Hronom a Krajský súd v Banskej Bystrici s ú p o v i n n é\nspoločne a nerozdielne nahradiť\n\ntrovy konania v sume 640,66 €\n\n(slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov) na účet MALICH advokátskej\nkancelárie, s. r. o., Dunajská 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho\n2\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\na na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a práva na súdnu\nochranu postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 C 102/2013 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“)\na postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 13 Co 349/2018 [predtým pod sp. zn. 13 Co 515/2016 a sp. zn. 13 Co 332/2017\n(ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“)].\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 3. októbra 2012 bola okresnému súdu\ndoručená žaloba, ktorou sa sťažovateľka domáhala, aby okresný súd zastavil dražbu\nrodinného domu vo vlastníctve sťažovateľky. Sťažovateľka okrem chronológie procesných\núkonov uviedla, že okresný súd vyhlásil na pojednávaní 25. januára 2016 rozsudok, ktorým\nzamietol jej žalobu, t. j. viac ako po 3 rokoch od začatia napadnutého konania okresného\nsúdu. Na základe jej odvolania bol spis odstúpený krajskému súdu v októbri 2016 a neskôr\nopakovane aj v novembri 2018 a o jej odvolaní nebolo dosiaľ rozhodnuté. Podľa\nsťažovateľky bol okresný súd nečinný od 6. júna 2014 do 7. januára 2016 a tiež\nod 20. apríla 2016 do 13. októbra 2016 a krajský súd nekonal od 28. novembra 2018 až\ndo podania ústavnej sťažnosti.\n3. Podľa sťažovateľky je „nespochybniteľné, že Konanie začaté na základe Žaloby\nsťažovateľa trvá doteraz už viac ako 6 rokov, pričom je zjavné, vzhľadom na súčasný stav\nveci, že Konanie nebude právoplatne skončené v dohľadnej dobe. Sťažovateľ je teda stále\nodkázaný, po viac ako 6 rokoch Konania na rôznych všeobecných súdoch (Okresný súd Žiar\nnad Hronom, Okresný súd Trenčín, Krajský súd v Banskej Bystrici), čakať na poskytnutie\nprávnej ochrany zo strany príslušných súdov. Dovoľujeme si zdôrazniť, že prvostupňové\nkonanie vedené zo strany Súdu trvalo viac ako 3 roky, pričom sťažovateľ podával sám\nviacero žiadostí či iných podaní týkajúcich sa prieťahov v Konaní, na ktoré mu nebolo\nodpovedané, resp. ktoré neboli riešené zo strany príslušných všeobecných súdov.“.\n3\n\n4. Sťažovateľka zároveň uviedla, že po začatí napadnutého konania okresného súdu\ndošlo k vydraženiu rodinného domu. Vydražiteľ podal na okresnom súde žalobu\no vypratanie rodinného domu, ktorá sa viedla pod sp. zn. 5 C 44/2014. Rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 5 C 44/2014 zo 7. septembra 2015 v spojení s rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 13 Co 17/2016 z 21. marca 2017 bolo vyhovené žalobe vydražiteľa. Podľa\nsťažovateľky „v dôsledku prieťahov v konaní všeobecných súdov, sa teda realizovala\nDražba a prebehlo Konanie o vyprataní, čiže práve tie následky, proti ktorým Žaloba\nsmerovala, a teda všeobecné súdy svojím postupom znemožnili ochranu práv sťažovateľa.\nAvšak najmä, v dôsledku prieťahov v konaní všeobecných súdov došlo k právoplatnému\nskončeniu Konania o vyprataní, a to ešte skôr, ako sa rozhodlo o Odvolaní podanom\nsťažovateľom dňa 20.04.2016. Konanie o vyprataní trvalo v období od 28.03.2014 do\n19.04.2017, t.j. do právoplatného skončenia daného konania, čo predstavovalo ani nie\npolovicu času (!), počas ktorého rozhodujú všeobecné súdy v Konaní o sťažovateľom\npodanej Žalobe. Prieťahy v Konaní teda jednoznačne zasiahli do procesných práv\nsťažovateľa, ako ich upravuje Civilný sporový poriadok, resp. predtým Občiansky súdny\nporiadok, ako aj ďalšie vnútroštátne či medzinárodné dokumenty.“.\n5. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom okresného súdu\na krajského súdu v napadnutých konaniach. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný\nsúd prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Okrem\ntoho sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 12 200 €\na náhrady trov konania.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu,\nvyjadrenie odporcov k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky\n6. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum\nústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len\n4\n\n„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období\nod 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli\nprerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nmedzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená\nsudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce ju preto\nprejednáva IV. senát ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda\nsenátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 56\nods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a uznesením č. k. IV. ÚS 138/2019-14 z 20. novembra 2019 ju podľa\n§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.\n8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania okresného\nsúdu podaním sp. zn. Spr.A 840/2019 z 3. decembra 2019 vyjadril podpredseda okresného\nsúdu poverený zastupovaním predsedu okresného súdu, ktorý uviedol:\n«Ustálenie predmetu sporu a miestnej príslušnosti okresnému súdu ubralo cca 16\nmesiacov od začiatku súdneho konania až do nariadenia prvého termínu pojednávania.\nNajvýraznejšie sťaženie postupu okresného súdu však predstavovalo konanie sťažovateľky,\nktorá sa nedostavila na žiadne nariadené pojednávanie (okresný súd ich celkovo nariadil 4,\npričom na poslednom rozhodol vo veci samej). Podľa názoru okresného súdu pojednávania\nboli nariaďované v primeranom časovom odstupe s prihliadnutím na pomer nápadu do\nsenátu 10C v rozhodnom období. Postup okresného súdu ďalej výrazne sťažovala samotná\nsťažovateľka, ktorá doručovala do spisu množstvo oznámení, doplnení, námietok\na vysvetlení, resp. podávala odvolania aj proti rozhodnutiam, proti ktorým odvolanie nebolo\nprípustné. Procesné úkony ohľadom daných podaní tak predlžovali rozhodnutie vo veci\nsamej, na ktoré musel okresný súd v ďalšom konaní reagovať. Z tohto dôvodu okresný súd\nnedokázal dlhšiu dobu ustáliť predmet sporu (čoho sa teda sťažovateľka vlastne domáha).\nSťažovateľka sa nariadených pojednávaní nezúčastňovala a so súdom patrične\n\n5\n\nnespolupracovala. Prevaha jej podaní nebola vecná a právne relevantná. Okresný súd tak\nmusel vady podania odstraňovať.\nK predĺženiu konania prispeli aj zmeny zákonných sudcov v priebehu konania.\nPo zmene zákonného sudca je potrebné naštudovanie celého spisového materiálu\na zaradenie veci do radu pojednávaní popri pôvodnom nápade sudcu.\nOkresný súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 25. 01. 2016. Proti\npredmetnému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej len „odvolací súd“) nerozhodol, ale vec vrátil okresnému súdu ako\npredčasne predloženú. V tomto smere chce okresný súd poukázať na to, že odvolací súd\nvrátil spis bez rozhodnutia bezdôvodne, nakoľko je bežnou praxou odvolacích súdov, že\no pokračovaní s právnym nástupcom v konaní rozhodnú a rovnako aj prípadne opravia\nzáhlavie rozhodnutia prvoinštančného súdu. Odvolací súd však totožné postupoval aj po\nopakovanom predložení spisu. Spis mu bol predložený dňa 18. 09. 2017 za účelom\nrozhodnutia o pôvodnom odvolaní a o odvolaní proti uzneseniu, v ktorom pokračoval\nokresný súd v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. Po cca roku vrátil\nodvolací súd spis okresnému súdu a to opäť bez rozhodnutia. Následne okresný súd\npostupoval v zmysle usmernenia odvolacieho súdu. Do dnešného dňa nie je právoplatne\nrozhodnuté vo veci samej aj z toho dôvodu, že spis bol okresnému súdu vrátený odvolacím\nsúdu uznesením, ktorým rozsudok a nadväzujúce rozhodnutia zrušil a vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie až dňa 19. 11. 2019. Medzičasom musel okresný súd opätovne\nrozhodovať o podaní sťažovateľky a to o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\nZ uvedeného teda vyplýva, že konanie sa neúmerne predĺžilo hlavne z dôvodu\nsprávania sťažovateľky, využívala všetky dostupné možnosti a opravné prostriedky,\nodvolania podávala aj proti uzneseniam, proti ktorým nebol opravný prostriedok prípustný\na tieto skutočnosti nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.»\n9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania krajského\nsúdu podaním sp. zn. Spr 893/19 z 11. decembra 2019 vyjadril predseda krajského súdu,\nktorý uviedol:\n«... okresný súd a krajský súd konal vo veci priebežne, pričom samotná dĺžka konania\nbola ovplyvnená aj procesnými úkonmi sťažovateľky, jej nečinnosťou reagovať najmä na\n6\n\nuznesenie - výzvu okresného súdu na odstránenie vád návrhu - žaloby, jej opakovaná\nosobná neprítomnosť na pojednávaniach, ktoré prebiehalo okrem iného aj za účelom\nodstránenia týchto vád, opakovanými návrhmi sťažovateľky na odročenie pojednávania, ako\naj na prerušenie konania.\nKrajský súd konštatuje, že sťažovateľka nevyužila v odvolacom konaní právo na\npodanie sťažnosti v súlade s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v platnom znení na porušovanie práva na verejné\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní pred krajským súdom bola vec\npridelená ako predsedníčke senátu a sudkyni spravodajkyni JUDr. Anne Odalošovej, ktorá\nnapadnuté veci vybavovala priebežne podľa prichádzajúceho nápadu, pričom prednostne\npodľa zákona vybavovala neodkladné opatrenia, veci NcC, opatrovateľské veci, pracovné\nveci a potom priebežne podľa poradia veci ostatné. Ak teda po predložení veci okresným\nsúdom dňa 28.11.2018 bolo o odvolaní sťažovateľky rozhodnuté dňa 30.10. 2019, táto\nlehota zodpovedá prideleným veciam do senátu 13Co a z týchto dôvodov sudkyňa JUDr.\nAma Odalošová vybavila vec v primeranej lehote. Sudca nemôže byť zodpovedný za to, že je\ndlhodobo vyťažený a v dôsledku toho nie je schopný vykonávať všetky potrebné úkony\nneodkladne tak, aby to zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä\nzáujmu účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí veci. Krajský súd dopĺňa, že\no odvolaní sťažovateľky bolo krajským súdom rozhodnuté uznesením zo dňa 30.10.2019\n(č. 1. 183 spisu), preto nemožno konštatovať, že by krajský súd až do podania ústavnej\nsťažnosti vo veci nekonal, a bolo by nutné prikázať krajskému súdu v namietanom konaní\nkonať bez zbytočných prieťahov.\nK tvrdeniam sťažovateľky, že „je viac ako šesť rokov odkázaná čakať na poskytnutie\nprávnej ochrany zo strany príslušných súdov“, je nutné uviesť, že sama sťažovateľka svojou\nneprítomnosťou na pojednávaniach nariadených okresným súdom prispela k neúmernému\npredĺženiu konania vo veci, najmä tým, že podala neúplný návrh a na výzvy okresného súdu\nna odstránenie vád žaloby nereagovala. Sťažovateľka naviac podala „Žiadosť o zastavenie\ndražby“ dňa 03.10.2012 napriek tomu, že z obsahu sťažnosti je zrejmé, že k vydraženiu\nspornej nehnuteľnosti na dražbe došlo už 05.10.2012, preto nemožno konštatovať, že by\nk odňatiu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dražbe došlo v dôsledku nečinnosti\n\n7\n\na pochybenia všeobecných súdov, resp. že by jej (ne)konaním okresného a krajského súdu\nbolo znemožnené sa voči tomuto odňatiu účinne brániť.\nKrajský súd dáva do pozornosti, že na okresnom súde prebiehalo ďalšie konanie,\nv ktorom sťažovateľka vystupovala ako žalovaná, a to konanie o vypratanie nehnuteľnosti,\nktorá bola predmetom dražby a ktoré prebiehalo pod sp. zn. 5C/44/2014. Nemožno preto\nuzavrieť, že by k dražbe a následnému vyprataniu nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve\nsťažovateľky došlo v dôsledku konania pred okresným súdom a krajským súdom v tejto veci.\nJe preto vylúčené, aby postupom okresného a krajského súdu bolo v tomto konaní porušené\nprávo sťažovateľky vlastniť majetok, ak k realizácii dražby došlo dňa 05.10.2012,\na následne v inom konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn.\n5C/44/2013 bola rozsudkom zo dňa 07.09.2015 uložená sťažovateľke povinnosť vypratať\nnehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby a ktoré rozhodnutie okresného súdu bolo dňa\n21.03.2017 potvrdené rozsudkom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n13Co/17/2016. Konanie pred okresným súdom a krajským súdom nemožno charakterizovať\nako konanie, v ktorom by v príčinnej súvislosti dlhodobo bola znemožnená ochrana majetku\nsťažovateľky. V tejto súvislosti nie je daná ani právna neistota sťažovateľky, ak v inom\nkonaní ( sp. zn. 5C/44/2013 ) bola otázka vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom\ndražby, a jej vypratania, na ktorú poukazuje sťažovateľka v tomto konaní, najneskôr dňom\n21.03.2017 právoplatne vyriešená.»\n10. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 24. januára 2020, ktorým reagoval\nna vyjadrenia podpredsedu okresného súdu povereného zastupovaním predsedu okresného\nsúdu a predsedu krajského súdu, okrem iného uviedol, že „žalobu podal sťažovateľ ako\nžalobca, pričom sa domáhal, aby prvostupňový súd zastavil dražbu vedenú na nehnuteľnosti\nvo vlastníctve sťažovateľa - rodinný dom... ktorá sa mala uskutočniť dňa 05.10.2012. Práve\nvyššie uvedená skutočnosť mala byť pre všeobecné súdy dôvodom, aby sa začali s plnou\nvážnosťou venovať Žalobe, čo však neurobili a dlhodobo konali so značnými prieťahmi...\nZo Stanoviska OS a Stanoviska KS nevyplýva, že sa všeobecné súdy snažili konať bez\nprieťahov po podaní Žaloby, naopak, došlo k nedôvodnému postúpeniu spisu na nepríslušný\nsúd a k ďalším prieťahom v Konaní.\n\n8\n\nVo vzťahu k údajnej neúplnosti Žaloby (návrhu na začatie konania) a jej oprave či\nzmene v rámci Konania chceme zdôrazniť, že sťažovateľovi bola po podaní Žaloby\nv priebehu Konania doručená, resp. má vedomosť iba o jedinej výzve Súdu, zo dňa\n11.10.2012, na základe ktorej mal v Žalobe bližšie špecifikovať označenie žalovaného, čo aj\nsplnil podaním ku dňu 29.10.2012. Sťažovateľ nemá vedomosť o doručení výzvy Súdu\nv rámci uznesenia zo dňa 06.06.2014, sp. zn. 10C/102/2013, na ktorú odkazuje Stanovisko\nKS, pričom táto výzva sa neuvádza ani prehľade úkonov zo Stanoviska OS. V tejto súvislosti\nchceme tiež upozorniť, že sťažovateľ nebol počas Konania na Súde zastúpený advokátom,\na teda mal byť zrozumiteľne poučený Súdom o procesných právach a povinnostiach\nvo vzťahu k Žalobe.\nChceme ďalej dať do pozornosti Ústavného súdu, že po podaní Žaloby bol bez\nvedomia či súhlasu sťažovateľa zo strany Súdu povolený vstup intervenienta... do\npredmetného Konania. O tejto skutočnosti sa sťažovateľ dozvedel až následne, hoci mal byť\nSúdom informovaný.\n... ak by Súd konal bez prieťahov na začiatku Konania a riadne a včas vyzval\nsťažovateľa na úhradu súdneho poplatku a na úpravu či zmenu Žaloby (a nepostúpil\nzbytočne spis na Okresný súd Trenčín), mohol ďalej postupovať sťažovateľ v Konaní\na upraviť Žalobu tak, aby korešpondovala s aktuálnym skutkovým stavom, ktorý nastal po\nvykonaní Dražbu a vo vzťahu k Nehnuteľnosti. Práve svojím postupom Súd a neskôr aj\nOdvolací súd znemožnili ďalšie právne kroky sťažovateľova, ktorý nemohol chrániť svoje\npráva. Vzhľadom na to, že sa nejednalo o právne či skutkovo zložitú vec, považuje\nsťažovateľ za neakceptovateľné, že Konanie trvá už šiesty (6) rok, pričom v dôsledku\nUznesenia bola zo strany Odvolacieho súdu vec vrátená späť Súdu, pričom Súd má\nopätovne vyzvať sťažovateľ na úpravu Žaloby. V zmysle svojho posledného rozhodnutia\n(Uznesenie) Odvolací súd teda potvrdil, že sťažovateľ nebol doteraz počas Konania riadne\na zrozumiteľným spôsobom vyzvaný na úpravu Žaloby, a teda vo vzťahu k tejto povinnosti\nvšeobecných súdov došlo jednoznačne k prieťahom v konaní.\nPovažujeme ďalej za absurdné odvolávanie sa na nevyužite inštitútu sťažnosti podľa\n§ 62 zákona č. 757/2004 Z.z. keďže nie je povinnosťou účastníka konania nepretržite\nkontrolovať činnosť všeobecných súdov. Uvedenú argumentáciu všeobecných súdov voči\nÚstavnej sťažnosti považujeme za účelovú aj z toho hľadiska, že sťažovateľ počas Konania\n9\n\ndoručoval viacero sťažnosti či obdobných podaní Súdu, čo dokladá aj stanovisko OS,\nv ktorom sa konštatuje, že sťažovateľka doručovala do spisu množstvo oznámení, doplnení,\nnámietok a vysvetlení. Zároveň v tej istej súvislosti ale Súd v Stanovisku OS uvádza, že\nsťažovateľ so súdom patrične nespolupracovala. Je zrejmé, že sťažovateľ prejavoval záujem\no ukončenie Konania a vydanie rozhodnutia vo veci samej.\nZa účelové a formalistické považuje tvrdenia všeobecných súdov, že sťažovateľ sa\nnezúčastňoval pojednávaní vytýčených Súdom, na ktorých bolo možné odstrániť nejasnosť\na neurčitosť Žaloby, keďže sťažovateľ riadne a z náležitých dôvodov ospravedlnil svoju\nneúčasť na všetkých pojednávaniach, na ktoré mu bolo doručené predvolanie. Dávame\ndo pozornosti Ústavného súdu, že Súd nikdy počas opakovaného vytyčovania pojednávaní\nv Konaní nezaslal žalobcovi výzvu na úpravu Žaloby, hoci tak urobiť mohol a mal, nakoľko\ndisponoval vedomosťou o dôvodoch (najmä zdravotných) na strane sťažovateľa, pre ktoré\nsa sťažovateľ nemohol dostaviť na tieto pojednávania.“.\n11. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení z 24. januára 2020 zároveň navrhla,\naby namiesto krajského súdu ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní\nkonať bez zbytočných prieťahov z dôvodu, že po podaní ústavnej sťažnosti krajský súd\nrozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 349/2018.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\npráv uvedených v bode 1.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní okresného súdu\n13. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania\na zo súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého\nkonania okresného súdu a krajského súdu:\n\n10\n\n- 3. októbra 2012 bol doručený okresnému súdu návrh sťažovateľky z 30. augusta\n2012;\n- uznesením okresného súdu z 11. októbra 2012 bola sťažovateľka vyzvaná\nna doplnenie návrhu z 30. augusta 2012 týkajúceho sa jej štátneho občianstva\na na označenie odporcu;\n- 29. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie z 24. októbra 2012,\nktorým sťažovateľka doplnila návrh z 30. augusta 2012 o požadované náležitosti, pričom\nako odporkyňa bola označená právnická osoba so sídlom v Trenčíne;\n- podaním okresného súdu z 31. októbra 2012 (doručené 5. februára 2013) bola\nsťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý aj zaplatila;\n- 10. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu\nvydražiteľa, v ktorom žiadal, aby vydražiteľ vstúpil do napadnutého konania;\n- okresný súd po vykonaní úkonov spojených s postúpením veci postúpil súdny spis\nmiestne príslušnému Okresnému súdu Trenčín (doručený 30. apríla 2013) z dôvodu zistenia\nsvojej miestnej nepríslušnosti;\n- 31. mája 2013 Okresný súd Trenčín vyslovil nesúhlas s postúpením veci a vec\npredložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne. Uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 4 NcC 60/2013 z 11. júna 2013 bolo rozhodnuté, že miestne príslušným\nsúdom v tejto veci je Okresný súd Žiar nad Hronom;\n- 24. júna 2013 bol doručený súdny spis Okresnému súdu Trenčín;\n- 28. júna 2013 bol doručený Okresnému súdu Trenčín podnet sťažovateľky\nna vydanie predbežného opatrenia z 26. júna 2013;\n- podaním z 8. júla 2013 bolo sťažovateľke Okresným súdom Trenčín oznámené,\nže súdny spis bude postúpený späť Okresnému súdu Žiar nad Hronom a z tohto dôvodu\nnebude rozhodovať o jej podaní z 28. júna 2013;\n- 17. júla 2013 bol opätovne doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom podnet\nsťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zo 16. júla 2013;\n- 7. augusta 2013 bol súdny spis vrátený Okresnému súdu Žiar nad Hronom;\n- podaním z 26. novembra 2013 bol právny zástupca vydražiteľa vyzvaný,\naby oznámil, z akého dôvodu žiada o vstup do konania, resp. nech preukáže právny záujem\nvydražiteľa na veci;\n11\n\n- 12. decembra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu\nvydražiteľa;\n- 29. januára 2014 bol nariadený termín pojednávania na 27. február 2014, ktoré sa\nneuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti sťažovateľky a odporcu a ktoré bolo odročené\nna 20. marec 2014;\n- 18. marca 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o prerušenie\nnapadnutého konania;\n- 20. marca 2014 sa pojednávanie opätovne neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti\nsťažovateľky a odporcu a zároveň bolo odročené na neurčito;\n- 14. mája 2014 bol nariadený termín pojednávania na 5. jún 2014, ktoré sa opätovne\nneuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti sťažovateľky a odporcu a zároveň bolo opätovne\nodročené na neurčito;\n- uznesením okresného súdu zo 6. júna 2014 bola sťažovateľka vyzvaná na doplnenie\npodania z 30. augusta 2012, a to konkrétne, čo ním sleduje, čoho sa ním domáha, jeho\nriadne zdôvodnenie a uvedenie rozhodných skutočností;\n- 20. júna 2014 bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti proti zákonnému\nsudcovi sťažovateľkou;\n- 23. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k uzneseniu\nokresného súdu zo 6. júna 2014, v ktorom uviedla, že odkazuje na svoju námietku proti\nzákonnému sudcovi doručenú okresnému súdu 20. júna 2014;\n- 8. decembra 2015 bol nariadený termín pojednávania na 25. január 2016, na ktorom\nneboli opätovne prítomní sťažovateľka a odporca a na ktorom bol vyhlásený rozsudok,\nktorým bol návrh sťažovateľky zamietnutý;\n- 21. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti\nrozsudku okresného súdu z 25. januára 2016;\n- po vykonaní úkonov súvisiacich s podaným odvolaním 24. októbra 2016 bol súdny\nspis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia o podanom odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu z 25. januára 2016;\n- 9. decembra 2016 bol súdny spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia z dôvodu\nvykonania ďalších procesných úkonov;\n\n12\n\n- uznesením okresného súdu z 28. apríla 2017 bolo rozhodnuté o pokračovaní\nv napadnutom konaní s právnym nástupcom žalovaného a zároveň opravným uznesením\nz 28. apríla 2017 bolo opravené záhlavie rozsudku okresného súdu z 25. januára 2016\nso správnym označením žalovaného;\n- 16. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti\nopravnému uzneseniu z 28. apríla 2017;\n- po vykonaní úkonov súvisiacich s podaným odvolaním 18. septembra 2017 bol\nsúdny spis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia o podanom odvolaní proti\nrozsudku okresného súdu z 25. januára 2016 a podanom odvolaní proti opravnému\nuzneseniu z 28. apríla 2017;\n- 30. júla 2018 bol súdny spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia z dôvodu\nvykonania ďalších procesných úkonov;\n- dopĺňacím rozsudkom okresného súdu z 3. októbra 2018 bolo rozhodnuté o trovách\nnapadnutého konania;\n- 28. novembra 2018 bol súdny spis opätovne doručený krajskému súdu na účely\nrozhodnutia o podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 25. januára 2016\na podanom odvolaní proti opravnému uzneseniu z 28. apríla 2017;\n- uznesením krajského súdu sp. zn. 13 Co 349/2018 z 30. októbra 2019 bol zrušený\nrozsudok okresného súdu z 25. januára 2016 v spojení s opravným uznesením z 28. apríla\n2017 a dopĺňacím rozsudkom z 3. októbra 2018;\n- 4. novembra 2019 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na nariadenie\nneodkladného opatrenia;\n- 19. novembra 2019 bol súdny spis doručený okresnému súdu;\n- uznesením okresného súdu z 2. decembra 2019 bol zamietnutý návrh sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia;\n- 19. decembra 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti\nuzneseniu okresného súdu z 2. decembra 2019;\n- 13. februára 2020 bol súdny spis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia\no odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 2. decembra 2019;\n- uznesením krajského súdu sp. zn. 13 Co 12/2020 zo 7. apríla 2020 bolo potvrdené\nuznesenie okresného súdu z 2. decembra 2019 v napadnutej časti;\n13\n\n- 14. apríla 2020 bol súdny spis doručený okresnému súdu;\n- podaním z 13. mája 2020 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky,\nči trvá na podanej žalobe, keďže napadnuté konanie sa okresnému súdu javí ako zjavne\nneúčelné, a to z dôvodu, že dražba prebehla už 5. októbra 2012 a jej zastavenie v súčasnosti\nnie je možné, keďže okresný súd o zastavení už uskutočnenej dražby nemôže rozhodnúť;\n- 22. júna 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu\nsťažovateľky, ktorým oznámil, že sťažovateľka trvá na podanej žalobe.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n18. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n\n14\n\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich\nprípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n22. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.\nTáto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n23. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny\nporiadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje\n15\n\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb).\n24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade\nso svojou\n\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(IV. ÚS 74/02,\n\nIII. ÚS 247/03,\n\nIV. ÚS 272/04,\n\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n25. Pokiaľ ide o kritérium skutkovej a právnej zložitosti veci, podľa názoru\nústavného súdu sa v napadnutom konaní okresného súdu nepodarilo doteraz ustáliť jeho\npredmet. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri posudzovaní otázky, či vo veci došlo\nk zbytočným prieťahom v konaní, nemohol brať do úvahy dané kritérium.\n26. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n27. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že návrh z 30. augusta 2012 neobsahoval\nvšetky náležitosti ustanovené zákonom. Z tohto dôvodu preto okresný súd uznesením\nz 11. októbra 2012 vyzval sťažovateľku na doplnenie požadovaných náležitostí, ktoré ňou\nboli doplnené podaním z 24. októbra 2012. Následne uznesením zo 6. júna 2014 vyzval\nopätovne sťažovateľku na doplnenie požadovaných náležitostí (najmä, aby uviedla,\n16\n\nčo sleduje podaním z 30. augusta 2012, čoho sa ním domáha, jeho riadne zdôvodnenie\nvrátane uvedenia rozhodných skutočností). Ústavný súd považuje za preukázané,\nže uznesenie okresného súdu zo 6. júna 2014 bolo sťažovateľke doručené do vlastných rúk\n13. júna 2014. Napriek tomu sťažovateľka doteraz nedoplnila už uvedené podstatné\nnáležitosti, aj keď trvá na podanom návrhu z 30. augusta 2012 a žiada okresný súd\no rozhodnutie vo veci samej. A to zároveň v situácii, keď už od 15. novembra 2018 je\nsťažovateľka v tejto veci zastúpená právnym zástupcom, ktorý je odborne spôsobilý doplniť\nnávrh sťažovateľky z 30. augusta 2012. Z uvedeného vyplýva, že ani po viac ako 8 rokoch\nod začatia napadnutého konania okresného súdu nie je sťažovateľkou ustálený jeho\npredmet.\n28. Ústavný súd tiež uvádza, že návrhy sťažovateľky na vydanie predbežného\nopatrenia z 26. júna a zo 16. júla 2013 vrátane návrhu na prerušenie konania opätovne\nneobsahovali všetky náležitosti ustanovené zákonom, čo ale neznamená, že okresný súd\nnebol povinný o nich konať.\n29. Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľka sa z dôvodov na jej strane\nnezúčastnila žiadneho z pojednávaní, ktoré boli nariadené pred vydaním rozsudku\nokresného súdu z 25. januára 2016 a na ktorých sa mohol vďaka je prítomnosti ustáliť\npredmet napadnutého konania okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu je však\nirelevantné, či sa tak stalo z ospravedlniteľných alebo neospravedlniteľných dôvodov.\nAk sťažovateľka totiž podala návrh z 30. augusta 2012 ako laik (teda bez právneho\nzastúpenia), o to viac mala vyvinúť maximálne úsilie, aby sa za jej osobnej účasti aspoň\nna niektorom z nariadených pojednávaní súd oboznámil s rozhodujúcimi skutočnosťami.\n30. Ku konštatovaniu okresného súdu, že sťažovateľka „využívala všetky dostupné\nmožnosti a opravné prostriedky“, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej využitie možností daných účastníkom konania Civilným sporovým poriadkom\na predtým Občianskym súdnym poriadkom (napr. opravný prostriedok, námietky zaujatosti\na pod.) spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako\npostup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv\n17\n\nteda sťažovateľka neprispela svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak\nmusela si byť vedomá toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia vo veci\nsamej. Ústavný súd zároveň uvádza, že všeobecný súd je povinný vždy postupovať vo veci\ntak, aby vec bola čo najskôr právoplatne skončená.\n31. Ústavný súd na skutočnosti uvedené v bodoch 27 až 30 prihliadol\npri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke a úvahe o jeho výške.\n32. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu v bode 1 uvedených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu a krajského\nsúdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku ich postupu došlo k porušeniu v bode 1\nuvedených práv, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu\nvšeobecných súdov nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00,\nIII. ÚS 46/04).\n33. Ústavný súd konštatuje neefektívnu činnosť okresného súdu, keď už uznesením\nz 11. októbra 2012 nevyzval sťažovateľku na odstránenie všetkých vád jej podania.\nNásledne okresný súd predčasne postúpil vec Okresnému súdu Trenčín z dôvodu miestnej\nnepríslušnosti v čase, keď v dôsledku neodstránenia všetkých vád podania sťažovateľky\nz 30. augusta 2012 nebolo možné s určitosťou určiť miestnu príslušnosť (túto skutočnosť\nskonštatoval Krajský súd v Trenčíne v uznesení z 11. júna 2013). Tento nesústredný postup\nokresného súdu prispel k predĺženiu napadnutého konania okresného súdu spolu s tým,\nže sťažovateľka bola vyzvaná na odstránenie ostatných vád jej podania z 30. augusta 2012\nuznesením zo 6. júna 2014, t. j. po skoro 2 rokoch od začatia konania, resp. po 10\nmesiacoch od vrátenia súdneho spisu Okresným súdom Trenčín.\n34. Po nariadení 3 pojednávaní, ktoré sa neuskutočnili z dôvodu neprítomnosti\nsťažovateľky a odporcu, bol okresný súd úplne nečinný takmer 18 mesiacov, a to v období\nod 23. júna 2014, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k uzneseniu\nokresného súdu zo 6. júna 2014, do 8. decembra 2015, keď bol nariadený termín\npojednávania na 25. január 2016.\n18\n\n35. Ústavný súd považuje za nesústredený aj postup okresného súdu, v dôsledku\nktorého vo výrokovej časti rozsudku z 25. januára 2016 absentoval výrok o náhrade trov\nkonania medzi sťažovateľkou a pôvodným odporcom, hoci v jeho odôvodnení bolo\nimplicitne uvedené, že pôvodnému odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Táto\nskutočnosť bola neskôr dôvodom na to, že krajský súd opätovne vrátil vec okresnému súdu\nna opravu bez meritórneho rozhodnutia.\n36. Ďalšie predĺženie napadnutého konania okresného súdu nastalo aj z dôvodu\nzrušenia meritórneho rozhodnutia okresného súdu uznesením krajského súdu z 30. októbra\n2019, ktorým bolo konštatované, že okresný súd porušil právo sťažovateľky na spravodlivý\nproces, pretože nerozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníka (intervenienta od účinnosti\nCivilného sporového poriadku). Ďalej krajský súd uviedol, že „v danej veci ide o konanie,\nktoré možno začať len na návrh, súd je viazaný návrhom a môže rozhodnúť len v rozsahu\npredmetu konania vymedzeného návrhom. O prípustnosti intervenienta môže rozhodnúť len\nv rozsahu predmetu konania vymedzeného návrhom. O prípustnosti intervenienta môže súd\nrozhodnúť, ak je preukázaný právny záujem intervenienta na výsledku konania. Vzhľadom\nna skutočnosť, že návrh žalobkyne je vadný... odvolací súd nemohol rozhodnúť\no prípustnosti intervenienta, keďže vzhľadom na vady žaloby nie je možné v tomto štádiu\nkonania preskúmať právny záujem intervenienta na výsledku konania.“.\n37. Okresný súd vo vyjadrení uviedol, že jeho postup „... výrazne sťažovala samotná\nsťažovateľka, ktorá doručovala do spisu množstvo oznámení, doplnení, námietok\na vysvetlení... Procesné úkony ohľadom daných podaní tak predlžovali rozhodnutie vo veci\nsamej, na ktoré musel okresný súd v ďalšom konaní reagovať.“. V tejto súvislosti však\nústavný súd uvádza, že okresný súd nekonal o návrhoch sťažovateľky na nariadenie\npredbežného opatrenia z 26. júna 2013 a zo 16. júla 2013 ani o návrhu na prerušenie\nkonania zo 17. marca 2014, keď okresný súd uznesením nevyzval sťažovateľku\nna doplnenie náležitostí týchto návrhov, takisto nekonal ani o sťažovateľkinej námietke\nzaujatosti proti zákonnému sudcovi z 20. júna 2014. V prípade ostatných podaní (okrem\nsťažovateľkou podaných odvolaní a neodkladného opatrenia doručeného okresnému súdu\n4. novembra 2019) konal okresný súd iba v prípade žiadosti sťažovateľky o poskytnutie\n19\n\ninformácií zo 14. júna 2017, na ktorú okresný súd odpovedal až na základe urgencie\npodaním z 24. augusta 2017.\n38. Ústavný súd vôbec nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že sťažovateľka\n„podávala odvolania aj proti rozhodnutiam, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné“.\nZo súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku\nokresného súdu z 25. januára 2016, proti opravnému uzneseniu okresného súdu z 28. apríla\n2017 a proti uzneseniu okresného súdu z 2. decembra 2019 proti zamietnutiu návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, proti ktorým bolo zjavne prípustné odvolanie.\n39. Ústavný súd sa tiež nestotožňuje s tvrdením okresného súdu, že „odvolací súd\nvrátil spis bez rozhodnutia bezdôvodne, nakoľko je bežnou praxou odvolacích súdov, že\no pokračovaní s právnym nástupcom v konaní rozhodnú a rovnako aj prípadne opravia\nzáhlavie rozhodnutia prvoinštančného súdu“. Krajský súd vrátil súdny spis bez rozhodnutia\nokresnému súdu z dôvodu, že po vydaní rozsudku z 25. januára 2016 okresný súd ďalej\nkonal s pôvodným žalovaným, ktorý v tom čase nemal spôsobilosť byť účastníkom konania\nz dôvodu výmazu z obchodného registra (2. februára 2016), čo ústavný súd považuje\nza nesústredený postup okresného súdu. Keďže išlo o úkony súvisiace s podaným\nodvolaním, ktoré môže vykonať iba okresný súd podľa § 373 ods. 3 CSP, z dôvodu\nhospodárnosti bolo logické, aby okresný súd rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom\npôvodného odporcu v napadnutom konaní do predloženia spisu krajskému súdu\nna rozhodnutie o odvolaní.\n40. Pokiaľ ide o postup krajského súdu v napadnutom konaní, ako neefektívny úkon\nvidel ústavný súd „druhé“ vrátenie veci okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia\n30. júla 2018. Krajský súd prikázal okresnému súdu, aby rozhodol o trovách konania medzi\nsťažovateľkou a odporcom a aby sťažovateľke doručil podania intervenienta, ktoré jej\nneboli doručené, s výzvou na vyjadrenie sa k nim. Podľa názoru ústavného súdu tieto vady\ntu existovali už po vydaní rozsudku okresného súdu z 25. januára 2016, a preto mali byť\nvytknuté zo strany krajského súdu už pri „prvom“ vrátení veci okresnému súdu v decembri\n2016.\n20\n\n41. Ústavný súd odkazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným\nprieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného všeobecného\nsúdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty\núčastníkov súdneho konania. Aj neefektívna a nesústredená činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010\n42. Ústavný súd teda konštatuje, že dĺžka tohto konania, ktoré nie je právoplatne\nskončené ani po skoro 8 rokoch, bola ovplyvnená aj nečinnosťou okresného súdu (skoro 18\nmesiacov) a jeho neefektívnou a nesústredenou činnosťou a zároveň aj neefektívnou\nčinnosťou krajského súdu, čo malo za následok zistenie zbytočných prieťahov. Všeobecné\nsúdy (najmä okresný súd) teda nezvolili taký procesný postup v súdnom konaní smerujúci\nk rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Je zrejmé,\nže len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná,\nšetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívnovýchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov. Ústavný súd zároveň\nkonštatuje, že orgány riadenia a správy okresného súdu mali napadnuté konanie už skôr\nidentifikovať ako nevybavenú reštančnú vec s osobitným režimom a pozornosťou.\n43. Podľa okresného súdu „k predlženiu konania prispeli aj zmeny zákonných sudcov\nv priebehu konania. Po zmene zákonného sudcu je potrebné naštudovanie celého spisového\nmateriálu a zaradenie veci do radu pojednávaní popri pôvodnom nápade sudcu.“. Krajský\nsúd tiež uviedol, že „sudca nemôže byť zodpovedný za to, že je dlhodobo vyťažený\na v dôsledku toho nie je schopný vykonávať všetky potrebné úkony neodkladne tak, aby to\nzodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmu účastníkov na čo\nmožno najrýchlejšom rozhodnutí veci.“.\n\n21\n\n44. Argumentáciu okresného súdu týkajúcu sa opakovaných personálnych zmien\nv obsadení okresného súdu sudcami (v tejto veci na okresnom súde koná a rozhoduje tretí\nzákonný sudca) a argumentáciu krajského súdu o dlhodobej pracovnej vyťaženosti sudkyne\nspravodajkyne ústavný súd nemohol uznať, poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru\n(napr. I. ÚS 38/03, III. ÚS 155/2010). Tieto námietky nemajú totiž povahu okolnosti, ktorá\nby vylučovala alebo znižovala zodpovednosť všeobecného súdu za rozhodnutie vo veci.\n45. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,\nIII. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj\nskutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na všeobecnom súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní.\n46. Krajský súd namietal, že sťažovateľka nevyužila právo podať sťažnosť podľa\n§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd však uvádza,\nže podmienkou na podanie ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je\npredchádzajúce podanie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n47. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že už\nuvedeným postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým\n\n22\n\naj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n48. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n49. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému\nsúdu, na ktorom spor prebieha, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nK bodom 3 a 4 výrokovej časti nálezu\n50. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n51. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n52. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n23\n\n53. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie\nv sume 12 200 € z dôvodu, že „... v dôsledku prieťahov v Konaní bolo znemožnené\nsťažovateľovi brániť sa jednak voči uskutočneniu Dražby, jednak voči žalobe v Konaní\no vyprataní, ktoré inicioval vydražiteľ na základe Dražby, pričom neustále dochádza pre\nprieťahy v Konaní k poškodzovaniu jeho vlastníckeho práva zo strany príslušných\nvšeobecných súdov. Sťažovateľovi je v dôsledku prieťahov v Konaní dlhodobo\nznemožňovaná ochrana jeho majetku, ako aj užívanie tohto majetku. Na základe vyššie\nuvedených skutočností preto požaduje sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie,\nnakoľko právna neistota, v ktorej sa pre prieťahy dlhodobo nachádza, mu spôsobila nielen\nmateriálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Výšku tohto primeraného finančného zadosťučinenia\nodvodzuje sťažovateľ od výšky ceny za Nehnuteľnosť, ktorá bola uhradená vydražiteľom\nv Dražbe...\nUvedenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia požaduje sťažovateľ z toho\ndôvodu, že mu bolo v dôsledku pochybenia všeobecných súdov v Dražbe odňaté vlastnícke\nprávo k Nehnuteľností, resp. mu bolo znemožnené sa voči tomuto odňatiu účinne brániť, ako\naj užívať Nehnuteľnosť aspoň do času právoplatného rozhodnutia v Konaní, a v dôsledku\nprebiehajúceho exekučného konania na základe Konania o vyprataní nebude možná\nnáprava predmetného stavu ani v prípade úspechu sťažovateľa v Konaní.“.\n54. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.\n55. Vo vzťahu k postupu okresného súdu ústavný súd osobitne zohľadnil konkrétne\nokolnosti posudzovanej veci, a to okrem doterajšej dĺžky napadnutého konania prístup\nsťažovateľky k uplatňovaniu a bráneniu jej práv, ktorý bol podrobne zanalyzovaný\nv bodoch 27 až 30 odôvodnenia tohto nálezu a ktorým prispela k dĺžke konania. Postup\nokresného súdu opísaný v bodoch 33 až 35 s prihliadnutím na povahu a rozsah práv\nsťažovateľky, ktoré boli porušené, predmet konania a jeho význam pre sťažovateľku\n24\n\nodôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 €. Pokiaľ ide o postup\nkrajského súdu, tomu ústavný súd vytkol iba neefektívnosť jeho postupu pri skúmaní vád\nnapadnutého rozhodnutia a postupu okresného súdu, ktorý viedol k dvojnásobnému vráteniu\nveci okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia. Tento postup prispel k celkovej dĺžke\nkonania, preto priznal ústavný súd vo vzťahu ku krajskému súdu sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie v sume 300 €.\n56. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada „výšky ceny za\nnehnuteľnosť, ktorá bola uhradená vydražiteľom...“ (m. m. IV. ÚS 15/03). Ústavný súd\npreto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 300 € (bod 6 výroku tohto nálezu).\n57. Priznané finančné zadosťučinenie sú okresný súd a krajský súd povinné zaplatiť\nsťažovateľke v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 135 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\nK bodu 5 výrokovej časti nálezu\n58. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n59. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n60. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2019 zodpovedá sume 163,33 € a v roku 2020 sume 177 € (1/6\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda\n25\n\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, resp. 2019, ktorá bola\nvo výške 980 €, resp. 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 je v sume 9,80 € a v roku\n2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\n61. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia\npred ústavným súdom v celkovej sume 640,66 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len\n„DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľky je platcom\nDPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2019 zvýšené o 20 % DPH, t. j.\nprevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou [§ 13a ods. 1 písm. a)\nvyhlášky], písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a za 1 úkon\nprávnej pomoci vykonaný v roku 2020 zvýšený o 20 % DPH, t. j. vyjadrenie sťažovateľky\nk vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], dvakrát\npaušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2019 zvýšenú o 20 % DPH a jednu paušálnu\nnáhradu hotových výdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH. Z uvedených dôvodov\nústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\n62. Priznanú náhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd povinné spoločne\na nerozdielne uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n63. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala aj porušenie práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na súdnu ochranu (iba všeobecne), čomu\nzodpovedá čl. 46 ods. 1 ústavy. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval,\nže vo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania považované\nza zásah do práva na prístup k súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia počas\nobzvlášť dlhého obdobia môže predstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok\nvo veci Vassilios Athanasiou a ďalší proti Grécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52). Podľa\nnázoru ústavného súdu však momentálna dĺžka napadnutého konania nesignalizuje, že by\nv prípade sťažovateľky došlo k odmietnutiu spravodlivosti zo strany všeobecných súdov.\n\n26\n\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel tejto časti ústavnej sťažnosti (bod 6 výroku\ntohto nálezu).\nVII.\n64. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n27", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dražba", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "dražba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/102/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "13Co/349/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "13Co/515/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "13Co/332/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}, {"guid": "171d6234-f94d-44ba-bf8c-259af2a8c800:9d50dcd0-c451-4c3b-9bc2-569bcaf9497d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8213202210.2", "spisova_znacka": "13Co/17/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/17/2016 z 31. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213202210.2"}], "citovane_v": []}