{"guid": "ussr:08a9830f-35f9-431b-9f40-43f0efdd5a89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.136.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2020 z 16. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 136/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.136.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/08a9830f-35f9-431b-9f40-43f0efdd5a89", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.136.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.136.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.136.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 136/2020-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Fruity\nApple s. r. o., Abovská 39, Košice, IČO 44 049 846, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nHopferova, s. r. o., Bajzova 2, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nJUDr. Martina Hopferová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom\npod sp. zn. 15 Cb 138/2016 a jeho uznesením zo 14. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Fruity Apple s. r. o. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Fruity Apple s. r. o., Abovská 39,\nKošice, IČO 44 049 846 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 15 Cb 138/2016-245 zo 14. novembra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a jeho\npostupom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 138/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum\nústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len\n„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období\nod 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli\nprerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nmedzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená\nsudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola\nprejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda\nsenátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom\nkonaní na strane žalobcu, kam nastúpila namiesto predchádzajúceho žalobcu [\n(ďalej aj „predchádzajúci žalobca“)]. Predmetom konania je zaplatenie\nsumy 589 391,22 € s príslušenstvom. Žalobu podal pôvodný žalobca [\n(ďalej aj „pôvodný žalobca“)] a okresný súd o nej rozhodol 8. januára 2010\nvydaním platobného rozkazu č. k. 15 Rob 523/2009-38 (ďalej len „platobný rozkaz“).\nŽalovaný [Správa obecných lesov Švedlár (ďalej len „žalovaný“)] si platobný rozkaz\nprevzal 15. januára 2010. Právny nástupca žalovaného [obec Švedlár (ďalej aj „právny\nnástupca žalovaného“)] požiadal 28. júla 2016 o zrušenie platobného rozkazu, alternatívne\nžiadal o jeho opätovné doručenie, pretože mu platobný rozkaz nebol doručený do vlastných\nrúk. Argumentoval tým, že plná moc udelená osobe, ktorá prevzala platobný rozkaz v mene\nžalovaného, bola v čase prevzatia platobného rozkazu neplatná. Okresný súd 12. septembra\n2016 doručil žalovanému (nie právnemu nástupcovi žalovaného, ako bolo žiadané)\nopätovne rovnopis platobného rozkazu, proti ktorému bol 23. septembra 2016 podaný\n2\n\nodpor, v ktorom je právny nástupca žalovaného označený ako zriaďovateľ (sťažovateľka\nďalej označuje právneho nástupcu žalovaného súčasne aj týmto názvom). Okresný súd\npodaný odpor odmietol ako podaný oneskorene. Vychádzal z toho, že žalovaný prevzal\nplatobný rozkaz 15. januára 2010 a odpor bol podaný až 23. septembra 2016, teda po 15dňovej zákonom stanovenej lehote. Neskúmal platnosť plnej moci udelenej na preberanie\nzásielok. Proti uzneseniu, ktorým bol odpor odmietnutý, nebolo v zmysle poučenia\nokresného súdu možné podať odvolanie. Zriaďovateľ (právny nástupca žalovaného) sa\nnapriek tomu odvolal, tvrdiac, že bol nesprávne poučený. Krajský súd v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Cob 169/2016 z 30. novembra 2017 rozhodnutie\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej len „rozhodnutie odvolacieho\nsúdu“). V dôvodoch rozhodnutia poukázal na nezrozumiteľnosť, rozpornosť a nedostatok\ndôvodov rozhodnutia okresného súdu. Za rozporný a zmätočný považoval záver, keď\npo opakovanom doručení platobného rozkazu okresný súd vychádzal z doručenky z roku\n2010 a v nadväznosti na tento fakt skonštatoval, že odpor bol podaný oneskorene. Podľa\nnázoru krajského súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s tvrdeniami a listinnými\ndôkazmi vysporiadať, t. j. posúdiť, či došlo alebo nedošlo k účinnému doručeniu platobného\nrozkazu už v roku 2010, čo však okresný súd neurobil.\n4. Následne okresný súd vydal uznesenie č. k. 15 Cb 138/2016-245 zo 14. novembra\n2018 (napadnuté rozhodnutie), ktorým zrušil platobný rozkaz okresného súdu z 8. januára\n2010 (I. výrok) a pokračoval v konaní s predchádzajúcim žalobcom ako právnym\nnástupcom a dedičom pôvodného žalobcu, ktorý zomrel počas konania (II. výrok). V rámci\njeho odôvodnenia s poukazom na listinné dôkazy uviedol, že osoba, ktorá v roku 2010\nprevzala platobný rozkaz, nemala v čase jeho prevzatia oprávnenie preberať zásielky\nžalovaného a nebola ani zamestnancom žalovaného. Táto osoba prevzala platobný rozkaz\nna základe splnomocnenia na preberanie pošty č. 22/2007 a ten platí iba v spojení\ns preukazom totožnosti splnomocnenca, ktorý je uvedený na preukaze. V čase preberania\nplatobného rozkazu mala osoba, ktorá ho prevzala, vydaný nový preukaz totožnosti, ktorý\nsa nezhodoval s tým, ktorý bol uvedený na preukaze splnomocnenca. Napriek týmto\nnezrovnalostiam poštový doručovateľ doručil zásielku tejto osobe, ktorá svojím podpisom\npotvrdila jej prevzatie. Keďže nedošlo k doručeniu platobného rozkazu žalovanému\n3\n\nv súlade s platnou právnou úpravou, okresný súd vychádzal pri posudzovaní podaného\nodporu z údajov na doručenke vrátenej po opätovnom doručení platobného rozkazu v roku\n2016. Odpor bol podaný oprávnenou osobou v zákonnej lehote a s vecným odôvodnením,\npreto okresný súd platobný rozkaz napadnutým rozhodnutím zrušil.\n5. Predchádzajúci žalobca predložil súdu vyjadrenie, že nie je aktívne legitimovaným\nz dôvodu série postúpení pohľadávky až na sťažovateľku a navrhol zmenu účastníkov\nkonania. Zmena bola pripustená uznesením č. k. 15 Cb 138/2016-294 z 12. marca 2019\ndoručeným sťažovateľke 19. marca 2019. Po vstupe do napadnutého konania sa\nsťažovateľka obrátila na ústavný súd, dôvodom je postup okresného súdu a najmä\nnapadnuté rozhodnutie, ktorým zrušil platobný rozkaz. Postup okresného súdu považuje\nza neodôvodnený a arbitrárny, z ústavného hľadiska neospravedlniteľný, neudržateľný\na zásadne narušujúci princíp právnej istoty. Sťažovateľka v bode IV ústavnej sťažnosti\nuvádza, že smeruje aj proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 Cb 138/2016-294 z 12. marca\n2019, k čomu však ďalej neuvádza žiadne dôvody.\n6. Zásadné porušenie svojich základných práv vidí sťažovateľka v prvom rade v tom,\nže napadnuté rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu\nnikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. V jeho záhlaví je totiž ako žalobca označený\npôvodný žalobca, ktorý zomrel 20. augusta 2017 a nikdy si preto nemohol toto rozhodnutie\nfyzicky prevziať. Sťažovateľka nemala ako napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže\ns ňou v tom čase ešte nebolo konané. K porušeniu označených práv došlo konaním\nokresného súdu, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie. Sťažovateľke bolo odňaté\nprávo na spravodlivý proces a tiež možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom orgáne. Okresný súd rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, dopustil sa\nnesprávneho a nedostatočného posúdenia veci, ústavne neakceptovateľného hodnotenia\nstavu veci a odklonu od názoru odvolacieho orgánu. Odvolací súd nevyslovil záväzné\nstanovisko, či platobný rozkaz bol doručený žalovanému v roku 2010, nechal to na posúdení\nsúdu prvej inštancie. Uložil mu povinnosť riadne a podrobne sa touto vecou zaoberať,\nvysporiadať sa s tvrdeniami a listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, vysvetliť\nrozhodnutie jasne a zrozumiteľne a uviesť dôvody, pre ktoré rozhodol. Okresný súd sa\n4\n\nnedržal právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení, ktoré navyše podľa sťažovateľky\nnebolo právoplatné. Nevysporiadal sa vôbec s tvrdeniami a listinami, nijako nevysvetlil\nsvoje úvahy, svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa požiadaviek odvolacieho súdu, čím sa\nod neho odklonil. Sťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie má 3 strany a v jednom\nodseku sa venuje otázke doručenia platobného rozkazu v roku 2010, na základe čoho potom\nkonštatuje, že odpor podaný 23. septembra 2016 bol podaný oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote a s vecným odôvodnením, a preto je potrebné platobný rozkaz zrušiť. Medzi\nrozhodnutím odvolacieho súdu a napadnutým rozhodnutím okresného súdu neboli vykonané\nžiadne úkony, dožiadanie alebo dokazovanie, ktoré by svedčili o dostatočnom vysporiadaní\nsa súdu s tvrdeniami protistrany a dodržaní stanoviska odvolacieho súdu. Okresný súd sa iba\nv plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalovaného.\n6.1 K otázke doručovania sťažovateľka uviedla, že na podklade platobného rozkazu\nako exekučného titulu je na okresnom súde vedené exekučné konanie pod sp. zn.\n5 Er 259/2014 (ďalej len „exekučné konanie“), v ktorom povinný ani raz v rámci svojich\npodaní (námietok z novembra a decembra 2014) netvrdil, že mu platobný rozkaz nebol\nriadne doručený. Pritom od momentu doručovania predmetných platobných rozkazov\nuplynulo v tom čase takmer päť rokov. Právny nástupca žalovaného až takmer po 7 rokoch\nod doručovania platobného rozkazu začal namietať, že platobný rozkaz nenadobudol\nprávoplatnosť, a teda nemôže byť ani exekučným titulom. Podľa sťažovateľky bol (v tom\nčase ešte) žalovaný s doručením platobného rozkazu riadne oboznámený a nevyužil\nmožnosť podania odporu v zákonom stanovenej lehote, ktorý preto nadobudol účinky\nprávoplatného rozsudku a exekučného titulu. Pani\n\na pani\n\nv rozhodnom období poverené preberaním pošty, čo potvrdil aj\n\nboli\n, vtedajší\n\nriaditeľ u žalovaného. Platobný rozkaz bol doručený spôsobom obvyklým v danej\npríspevkovej organizácii ako všetky ostatné písomnosti a o správnosti ich doručenia neboli\nv rozhodnom období žiadne pochybnosti. Zároveň sťažovateľka uvádza, že vedomosť\nprotistrany o pohľadávkach existovala už k 16. decembru 2009, čo vyplýva z uznesenia\nč. 93/2009/XII zo 6. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Švedlár konaného\n16. decembra 2009. Na webovej stránke obce Švedlár je zverejnená správa z vládneho\nauditu č. 15100154-N-10, v ktorej je v rámci záväzkov zahrnutý platobný rozkaz\nz 8. januára 2010 (stav k 31. decembru 2013). Žalovaný teda mal vedomosť o platobnom\n5\n\nrozkaze, ktorý bol okrem iného dôvodom zavedenia nútenej správy obce. Sťažovateľka si\npreto kladie otázku, ako mohla obec Švedlár od roku 2015 vstúpiť do nútenej správy kvôli\nplatobnému rozkazu, ktorý jej v tom čase údajne nebol doručený.\n6.2 Okrem toho sťažovateľka poukázala na otázku prípustnosti odvolania proti\nuzneseniu, ktorým okresný súd odmietol odpor s poučením, že proti takému rozhodnutiu\nodvolanie nie je prípustné odkazom na odbornú literatúru. Dôvodom je aj nová koncepcia\nodvolaní podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“), konkrétne vyjadrená v § 355 a § 357.\n6.3 Sťažovateľka tvrdí, že bol zásadne porušený aj princíp právnej istoty podľa čl. 1\nods. 1 ústavy, resp. z neho vyplývajúci princíp stability súdneho rozhodnutia.\nPo neuveriteľných deviatich rokoch došlo k zrušeniu platobného rozkazu, s ktorého\nprávoplatnosťou rátal aj samotný právny nástupca žalovaného. Toto konanie sa výslovne\ntýka sťažovateľky, hoci do konania vstúpila až v súčasnosti. Zároveň vystupuje ako\noprávnená v exekučnom konaní vedenom na podklade teraz zrušeného platobného rozkazu,\nktoré bolo zásadne rozhodnutím súdu v napadnutom konaní ovplyvnené.\n7. Podľa sťažovateľky postupom a rozhodnutiami okresného súdu bolo porušené\nzákladné právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1\nústavy a tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Konanie okresného\nsúdu považuje sťažovateľka za svojvoľne vykonávané, ignorujúce ústavu a dohovorom\nchránené práva.\n8. Sťažovateľka sa domáha finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €\ns odôvodnením, že stratila akúkoľvek dôveru v spravodlivosť súdneho konania a súdnictva,\ndošlo k zásadnému narušeniu jej právnej istoty a neakceptovateľnému zásadnému odklonu\nod očakávania strany sporu vo vzťahu k výsledku konania. Súd pristúpil k zrušeniu\nplatobného rozkazu po takmer deviatich rokoch, čo má zásadný vplyv na exekučné konanie,\nv ktorom sa vymáha pre sťažovateľku nemalá finančná suma.\n\n6\n\n9. Na základe týchto uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nrozhodol vo veci nálezom takto:\n„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.11.2018 pod\nsp. zn. 15Cb/138/2016 – 245 a postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní\n15Cb/138/2016, porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.11.2018 pod sp. zn.\n15C/138/2016 - 245 sa zrušuje v časti výroku č. 1 o zrušení platobného rozkazu.\n3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.00 €,\nktoré je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho\nzastúpenia v sume 415,51 € na účet právnej zástupkyne sťažovateľky... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n7\n\n13. Podľa § 55 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh\nna začatie konania je neprípustný, ak a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol,\nokrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu\nuž podmienky konania boli splnené... d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo\n§ 142 ods. 2.\n13.1 Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n13.2 Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n13.3 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je ústavnou sťažnosťou podľa\nčl. 127 ústavy a podľa § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní a jeho uznesením zo 14. novembra 2018, ktorým bol (po takmer\n9 rokoch) zrušený právoplatný platobný rozkaz, pretože dodatočne vyšlo najavo, že nebol\nžalovanému účinne doručený. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta okolnosti,\nza ktorých k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo, a následne ho vyhodnocuje ako\nneodôvodnené a arbitrárne, keďže sa odklonilo od názoru a uloženej povinnosti krajského\nsúdu. Namieta tiež, že ho nemohla napadnúť, keďže v tom čase s ňou nebolo konané, hoci\nna jej práva a oprávnené záujmy zásadne vplýva.\n16. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n17. Napriek tomu, že sťažovateľka v bode IV ústavnej sťažnosti namieta aj uznesenie\nokresného súdu č. k. 15 Cb 138/2016-294 z 12. marca 2019, v petite ústavnej sťažnosti toto\nuznesenie nie je označené. Navyše sťažovateľka vo vzťahu k nemu neuvádza žiadne\nargumenty. Ústavný súd vzhľadom na jeho viazanosť petitom ústavnej sťažnosti v súlade\ns § 45 zákona o ústavnom súde ustálil predmet konania pred ústavným súdom tak, ako to je\nuvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n18. Ústavnému súdu je známe z jeho činnosti, že totožné rozhodnutie okresného súdu\nzo 14. novembra 2018 napadol aj predchádzajúci žalobca (\n\n), a to\n\nústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. januára 2019 (ďalej len\n„predchádzajúca ústavná sťažnosť“), ktorú ústavný súd odmietol uznesením č. k.\nI. ÚS 158/2019-26 z 24. apríla 2019 ako zjavne neopodstatnenú (ďalej aj „predchádzajúce\nrozhodnutie ústavného súdu“).\n9\n\nTúto okolnosť sťažovateľka ústavnému súdu zamlčala, a to napriek tomu, že uvedenú\nústavnú sťažnosť v mene predchádzajúceho žalobcu podávala tá istá právna zástupkyňa,\nktorej bolo predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu aj riadne doručené.\n19. Z citovaného § 56 ods. 2 v spojení s § 55 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde\nvyplýva, že pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu tiež\nposúdiť, či táto nie je neprípustná z dôvodu, že sa týka veci, o ktorej ústavný súd už\nrozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania,\nak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\n20. Ústavný súd sa preto prednostne zameral na skúmanie prípustnosti ústavnej\nsťažnosti v rámci prekážky rozhodnutej veci. Záväznosť a nezmeniteľnosť súdneho\nrozhodnutia vrátane rozhodnutí ústavného súdu sa prejavuje okrem iného v aplikácii zásady\nne bis in idem, ktorej podstatou je vylúčenie možnosti opakovaného prejednávania\na vydávania autoritatívneho rozhodnutia v tej istej veci (idem). Z procesného hľadiska ide\no prekážku už rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá bráni tomu, aby ústavný súd opakovane\nkonal a rozhodoval o totožných návrhoch, ktoré mu boli doručené. Totožnosť veci je daná\nzhodou (identitou) predmetu konania a účastníkov konania (m. m. II. ÚS 4/2020). Identita\npredmetu konania sa prejavuje v zhode skutkových okolností, z ktorých sťažovateľ\nvyvodzuje namietané porušenie práva, a v zhode petitu návrhu. O totožnosť (identitu)\núčastníkov konania ide vtedy, ak sa konania zúčastňujú tie isté osoby, ktoré sa zúčastnili aj\nkonania ukončeného právoplatným rozhodnutím súdu. V civilnom procesnom práve je\npritom bez významu procesné postavenie strán, opačná procesná pozícia však neprichádza\ndo úvahy v konaní pred ústavným súdom. Do úvahy ale prichádza posúdenie totožnosti\núčastníkov konania v prípade, ak v novom (nasledujúcom) konaní pred ústavným súdom\nvystupuje právny nástupca pôvodného účastníka konania, ktorý vstúpil do procesnej pozície\nzhodnej s pozíciou pôvodného sťažovateľa, či už z dôvodu univerzálnej, alebo singulárnej\nsukcesie. Osobitne to platí v prípadoch, keď nový sťažovateľ je procesným nástupcom\npôvodného sťažovateľa v tom istom konaní pred všeobecným súdom, ktorého sa týka\npôvodná aj nová ústavná sťažnosť.\n\n10\n\n21. V posudzovanej veci nastala situácia, keď po podaní predchádzajúcej ústavnej\nsťažnosti\n\n, a pred predchádzajúcim rozhodnutím ústavného\n\nsúdu, došlo v napadnutom konaní okresného súdu k zmene v osobe žalobcu, ktorú pripustil\nsúd uznesením č. k. 15 Cb 138/2016-294 z 12. marca 2019. Sťažovateľka vstúpila\ndo procesnej\n\npozície\n\nžalobcu\n\nnamiesto\n\npredchádzajúceho\n\nžalobcu\n\n(sťažovateľa\n\nv predchádzajúcej ústavnej sťažnosti). Ústavný súd ponecháva bokom hmotnoprávny\npodklad, na základe ktorého došlo k prechodu, resp. prevodu práva, pretože z predložených\npríloh vyplýva určitý rozpor. Na jednej strane sa v napadnutom uznesení uvádza, že súd\npokračuje s právnym predchodcom žalobcu, vychádzajúc z uznesenia okresného súdu\nz 28. júna 2018 vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi\n\n, podľa\n\nktorého sa dedičom jeho pohľadávky voči žalovanému z titulu platobného rozkazu stal\nNa druhej strane podľa uznesenia okresného súdu č. k.\n15 Cb 138/2016-294 z 12. marca 2019 malo dôjsť ešte skôr k sérii štyroch postúpení\npohľadávky, na konci ktorej je postupníkom sťažovateľka.\n21.1 V každom prípade sťažovateľku je potrebné v procesnej rovine považovať\nza právneho nástupcu predchádzajúcich žalobcov v namietanom konaní okresného súdu.\nMožnosť uplatňovať právne prostriedky nápravy proti konkrétnemu rozhodnutiu\nvšeobecného súdu patrí tomu subjektu, ktorý je ním dotknutý. V prípade ich využitia je toto\nprávo konzumované a neobnovuje sa vstupom ďalšieho subjektu do súdneho konania, ktorý\nvždy prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods. 3 CSP). Podľa ústavného súdu to\nplatí aj pri uplatňovaní porušenia označených ústavných práv a práv vyplývajúcich\nz dohovoru konkrétnym napadnutým rozhodnutím okresného súdu, a preto je splnená\npodmienka totožnosti subjektov pri predchádzajúcej ústavnej sťažnosti\n, a posudzovanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\n22. K posúdeniu totožnosti predmetu ústavnej sťažnosti je potrebné uviesť,\nže ústavný súd chápe predmet konania v širšom zmysle slova ako sťažnostný nárok (petit)\nspolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal návrh vyplývať. V konaní\no predchádzajúcej ústavnej sťažnosti (sp. zn. I. ÚS 158/2019) bolo predmetom ústavnej\nsťažnosti namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozhodnutím okresného súdu. Predchádzajúci žalobca nesúhlasil s uznesením okresného\n11\n\nsúdu zo 14. novembra 2018, ktorým bol (v tom čase po viac ako 8 rokoch) zrušený\nprávoplatný platobný rozkaz, pretože dodatočne vyšlo najavo, že nebol žalovanému účinne\ndoručený. V ústavnej sťažnosti namietal okolnosti, za ktorých k vydaniu namietaného\nrozhodnutia došlo, a nadväzne ich považoval za neodôvodnené a arbitrárne. Ústavný súd\nuznesením z 24. apríla 2019 vyhodnotil ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.\nNámietky a argumentácia predchádzajúceho žalobcu sa v podstatných častiach zhodujú\n(prevažne doslovne) s námietkami a argumentáciou sťažovateľky v tejto veci. Ústavný súd\nopakuje, že obidve ústavné sťažnosti boli vypracované a podané tou istou advokátskou\nkanceláriou. Rozdielne časti novej ústavnej sťažnosti v porovnaní s predchádzajúcou sa\ntýkajú len okolností smerujúcich k zmene v subjekte žalobcu v napadnutom konaní\na skonštatovania vplyvu napadnutého rozhodnutia na sťažovateľku, a preto tu nejde o nové\nskutočnosti v pravom slova zmysle. Totožnosť veci je daná tým, že ide o totožné napadnuté\n(súdne) rozhodnutie, totožný rozsah referenčných práv, ktorých porušenie sa namieta\na totožnú argumentáciu.\n23. Ústavná sťažnosť sa preto vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol. Nejde o prípad, že by sa v súvislosti s predchádzajúcou\nústavnou sťažnosťou rozhodovalo len o podmienkach konania, ktoré by bolo možné\ndodatočne splniť, keďže bola posúdená aj vecne a odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\nVzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, bolo\npotrebné ju odmietnuť ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a)\nzákona o ústavnom súde.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu\n24. Na rozdiel od predchádzajúcej ústavnej sťažnosti smeruje prejednávaná ústavná\nsťažnosť, vychádzajúc z textu jej petitu, aj proti postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia ústavnej sťažnosti nie je možné vyvodiť,\nktoré konkrétne námietky sťažovateľky napádajú postup okresného súdu a nenapádajú\nsamotné rozhodnutie, pretože časť odôvodnenia ústavnej sťažnosti namietajúca postup súdu\n12\n\nodkazuje práve na napadnuté rozhodnutie. V dôvodoch a argumentácii sťažovateľky nie sú\nobsiahnuté žiadne okolnosti týkajúce sa postupu okresného súdu, ktoré neboli predmetom\nposudzovania v konaní ústavného súdu pod sp. zn. I. ÚS 158/2019. Napriek tomu je\nneprípustnosť ústavnej sťažnosti v tejto časti možné vyvodiť bez ďalšieho z faktu, že súdne\nkonanie podľa obsahu spisu doteraz nie je právoplatne skončené. Sťažovateľka teda stále\nmá k dispozícii účinné právne prostriedky, ktorými sa bude môcť v civilnom procese\ndomáhať ochrany svojich práv a nápravy možných pochybení spočívajúcich v postupe\nvšeobecného súdu.\n25. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd pri rešpektovaní princípu\nsubsidiarity, z ktorého vychádza čl. 127 ods. 1 ústavy, vstupoval v danej fáze\ndo prebiehajúceho sporového konania vo veci sťažovateľky. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní tú časť ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ktorá smeruje\nproti napadnutému postupu okresného súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení\ns § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-zmena", "konanie-sporové", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "nástupníctvo-procesné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "podmienky konania", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "súd-procesný postup", "konanie pred ústavným súdom-predmet", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ed36253-aaa6-47cf-8764-bb41c20963d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.4.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.4.2020.1"}, {"guid": "ussr:36b09c1c-df91-4e8c-94f9-8b6ac641ce12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.158.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.158.2019.1"}, {"guid": "ee73cde7-73d5-4f85-8005-a375e5dd59d7:9e3cff8d-13a6-45dd-9e85-26814a32191c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113234457.2", "spisova_znacka": "3Cob/169/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/169/2016 z 8. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113234457.2"}, {"guid": "4a80c112-c564-47d5-9251-7ef1ddec47f0:c8dd9acc-dcdc-4539-b136-1aa53ec7d5de", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/259/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er/259/2014 z 7. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2019-03-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a80c112-c564-47d5-9251-7ef1ddec47f0:c8dd9acc-dcdc-4539-b136-1aa53ec7d5de"}, {"guid": "8bd62f99-1f5c-4b27-a64c-bea07fcfd655:eec1353d-9c4f-47f8-b8e6-82d5c126c2f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cb/138/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/138/2016 z 23. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2017-01-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8bd62f99-1f5c-4b27-a64c-bea07fcfd655:eec1353d-9c4f-47f8-b8e6-82d5c126c2f6"}], "citovane_v": []}