{"guid": "ussr:9ea07436-78a3-4849-b53f-d38be50d21f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 131/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 131/2019 z 20. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. novembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 131/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2019-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9ea07436-78a3-4849-b53f-d38be50d21f2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 131/2019-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Záujmového\nzdruženia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava,\nIČO 45744971, zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o.,\nMlynarovičova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Slavomír Slávik,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71 Ek 997/2018\nz 5. februára 2019 a sp. zn. 71 Ek 997/2018 z 2. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna\n2019 doručená ústavná sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia\n\npre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO 45744971 (ďalej len „sťažovateľ“),\nzastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o., Mlynarovičova 13,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n71 Ek 997/2018 z 5. februára 2019 (ďalej aj „uznesenie z 5. februára 2019“) a sp. zn.\n71 Ek 997/2018 z 2. apríla 2019 (ďalej aj „uznesenie z 2. apríla 2019“, spolu aj „napadnuté\nuznesenia“).\n2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1\nzo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa 17. októbra 2019\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce členom štvrtého senátu ústavného súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.\n71 Ek 997/2018 vedené exekučné konanie vo veci oprávnenej obchodnej spoločnosti\nEOS KSI Slovensko s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35724803 (ďalej len\n„oprávnený“), proti povinnému Ivanovi Magálovi, Partizánska 1281/13, Dubnica,\no vymoženie sumy 70,47 € s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu –\nrozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 01557/17 zo 14. augusta 2017, ktorý vydal\nStály rozhodcovský súd zriadený pri sťažovateľovi (ďalej len „rozhodcovský súd“).\nOkresný súd prípisom z 12. novembra 2018 vyzval rozhodcovský súd na zaslanie\nrozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn. SRSAspA 01557/17. Označenú výzvu okresný\nsúd zároveň zaslal na vedomie aj sťažovateľovi ako zriaďovateľovi rozhodcovského súdu.\n4. Keďže rozhodcovský súd na výzvu na predloženie spisu nereagoval, okresný súd\nuznesením sp. zn. 71 Ek 997/2018 z 5. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom\npodľa § 102 ods. 1 písm. a) v spojení s § 102 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\n\n2\n\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) uložil sťažovateľovi\nako zriaďovateľovi rozhodcovského súdu poriadkovú pokutu v sume 100 €.\n5. Proti označenému uzneseniu z 5. februára 2019 sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú\nokresný súd uznesením sp. zn. 71 Ek 997/2018 z 2. apríla 2019 vydaným zákonným sudcom\nzamietol ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“).\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uzneseniami okresného súdu sp. zn.\n71 Ek 997/2018 z 5. februára 2019 a sp. zn. 71 Ek 997/2018 z 2. apríla 2019. Sťažovateľ\npoukazuje na to, že exekučné konanie je návrhovým konaním s plnou zodpovednosťou\nnavrhovateľa (oprávneného) za výsledok konania. Uvedené podľa názoru sťažovateľa\nznamená, že oprávnený v exekučnom konaní má uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné\nbremeno k uplatneniu jeho nároku v exekučnom konaní.\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež argumentuje, že pokiaľ okresný súd považoval\nza potrebné skúmať obsahové náležitosti a dodržanie formy rozhodcovského rozsudku\nako exekučného titulu, mal tento žiadať od oprávneného, ktorý ním taktiež disponoval.\nSťažovateľ v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že okresný súd v rozpore\ns princípom proporcionality „zaťažil“ povinnosťou predložiť listinu tretí subjekt, ktorý nie\nje účastníkom exekučného konania a nenesie procesnú zodpovednosť za jeho výsledok.\nOkresný súd pritom neuviedol, z akého dôvodu je potrebné predkladať rozhodcovský spis\nvrátane rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe.\n8. Podľa sťažovateľa v napadnutých uzneseniach okresného súdu absentuje\naj uvedenie skutočností, z ktorých by vyplývala odôvodnenosť samotného uloženia\nporiadkovej pokuty, ako aj odôvodnenie primeranosti jej výšky. Podľa názoru sťažovateľa\n\n3\n\nuloženie poriadkovej pokuty v sume 100 € je v zjavnom nepomere k predmetu konania,\nktorým je vymoženie sumy 70,47 € s príslušenstvom.\n9. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. 71 Ek/997/2018 zo dňa\n5. februára 2019 a rovnako tak sp. zn. 71 Ek/997/2018 zo dňa 2. apríla 2019 porušil\nzákladné právo Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom\nRusovská cesta 3674/15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 na súdnu ochranu podľa čl. 46\nÚstavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutia Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 71Ek/997/2018 zo dňa 5. februára 2019 a rovnako tak sp. zn.\n71Ek/997/2018 zo dňa 2. apríla 2019.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zároveň priznáva Sťažovateľovi právo na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.“\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež navrhuje, aby ústavný súd odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu z 5. februára 2019.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia\no prostriedkoch\n\nprocesného\n\nútoku,\n\nprostriedkoch\n\na intervencii sa nepoužijú.\n\n5\n\nprocesnej\n\nobrany,\n\nkoncentrácii\n\n18. Podľa § 189 CSP súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie\nskutkového stavu, aby ju predložil.\n19. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu,\nkto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju\nnečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.\n20. Podľa § 102 ods. 2 CSP výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím\nna povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n21. Podstata ústavnej sťažnosti v posudzovanej veci spočíva v námietke arbitrárnosti\npostupu okresného súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľa pri ukladaní poriadkovej pokuty\nnerešpektoval princípy legality, primeranosti a proporcionality.\n22. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti\nnešpecifikoval konkrétny odsek označeného čl. 46 ústavy, avšak z obsahu ústavnej sťažnosti\njednoznačne vyplynulo, že namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\ngarantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to\nje uvedené aj v záhlaví tohto rozhodnutia.\nIII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného práva\nuznesením okresného súdu sp. zn. 71 Ek 997/2018 z 5. februára 2019\n23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj) uznesením okresného súdu sp. zn.\n71 Ek 997/2018 z 5. februára 2019.\n\n6\n\n24. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže, resp. mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n25. Sťažovateľ v danom prípade mal v zmysle príslušných ustanovení Civilného\nsporového poriadku právo domáhať sa ochrany svojich práv (ktorých porušenie namieta\naj v podanej ústavnej sťažnosti, pozn.) podaním sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\nvydanému vyšším súdnym úradníkom, o ktorej bol oprávnený a povinný rozhodnúť\nzákonný sudca. Túto možnosť sťažovateľ aj využil, a preto, uplatňujúc princíp subsidiarity,\nktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať\nuznesenie okresného súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, pretože to bolo preskúmané\nsudcom okresného súdu, ktorý o sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením z 2. apríla 2019.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nIII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného práva\nuznesením okresného súdu sp. zn. 71 Ek 997/2018 z 2. apríla 2019\n27. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že okresný súd svoje\nrozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty riadnym spôsobom neodôvodnil. Podľa názoru\nsťažovateľa okresný súd sa „obmedzil len na teoretický výklad inštitútu poriadkovej pokuty\nbez toho, aby tieto závery premietol aj do konkrétneho skutkového stavu veci“, a neuviedol,\n7\n\n„z akého dôvodu je potrebné predkladať rozhodcovský spis vrátane rozhodcovského\nrozsudku v listinnej forme“.\n28. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.\nIV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n29. V kontexte sťažovateľom vznesených výhrad je potrebné pripomenúť, že ústavný\nsúd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto\nnemôže preskúmavať ich rozhodnutia, pokiaľ v konkrétnom prípade postupovali v súlade\ns právami zúčastnených subjektov na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom\noddiele druhej hlavy ústavy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného\nsúdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou.\n\n8\n\n30. Dôvodnosť uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľovi neprislúcha ústavnému\nsúdu hodnotiť z iného než z ústavnoprávneho hľadiska. Ako už bolo načrtnuté, právomoc\nústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa\nna skúmanie namietanej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvo vzťahu k všeobecným súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných\npochybení všeobecných súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie\no poriadkových pokutách (procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí\njednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty\nich nezávislého súdneho rozhodovania.\n31. Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením okresného súdu sp. zn.\n71 Ek 997/2018 z 2. apríla 2019 konštatuje, že tomuto rozhodnutiu nie je z ústavnoprávneho\nhľadiska čo vytknúť. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jasné, zrozumiteľné\na náležité odôvodnenie uznesenia zo strany okresného súdu.\n32. K námietke sťažovateľa o neodôvodnení potreby uloženia poriadkovej pokuty\nokresný súd v bode 7 uznesenia z 2. apríla 2019 uviedol: „K námietke zriaďovateľa\nrozhodcovského súdu o nedostatočnom odôvodnení súd uvádza, že odôvodnenie sťažnosťou\nnapadnutého uznesenia považuje za dostatočné. Nakoľko zriaďovateľ rozhodcovského súdu\nbol podľa § 189 Civilného sporového poriadku vyzvaný dvakrát na predloženie\nrozhodcovského spisu, no túto súdom uloženú povinnosť si nesplnil, bolo odôvodnené\npoužitie ustanovenia § 102 ods. 1 písm. a) CSP a uloženie poriadkovej pokuty. Nesplnenie\nsúdom uloženej povinnosti spôsobuje neúmerné predlžovanie konania o návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie, keď bez predloženia požadovaného spisu nemôže\nexekučný súd splniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 53 Exekučného poriadku, teda\nna základe dostatočne zisteného skutkového stavu posúdiť návrh na vykonanie exekúcie\nna základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským\nsúdom zriadeným zriaďovateľom, ktorému bola uložená poriadková pokuta.“\n\n9\n\n33. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa výšky uloženej poriadkovej pokuty okresný\nsúd v bode 8 uznesenia z 2. apríla 2019 uviedol: „Pri rozhodovaní o výške poriadkovej\npokuty súd prihliadol na závažnosť konania zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý\nsvojou nečinnosťou sťažuje postup súdu, ktorý vo veci nemôže z dôvodu jeho pasivity\nrozhodnúť (či už poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo návrh na vykonanie\nexekúcie zamietnuť). Výškou pokuty má pôsobiť na zriaďovateľa rozhodcovského súdu,\nktorého rozsudky sú exekučnými titulmi vo viacerých konaniach vedených exekučným\nsúdom, výchovne, aby do budúcna rešpektoval výzvy súdu tak, aby konanie bolo hospodárne\na ukončené v primeranej lehote. Uloženie pokuty vo výške 100,00 eur považuje súd\nvzhľadom na uvedené v danom prípade za primerané aj s prihliadnutím na časté\nignorovanie výziev súdu rozhodcovským súdom aj v iných exekučných konaniach (napríklad\n71Ek/723/2018; 71Ek/948/2018, 71Ek/992/2018) vedených súdom, v ktorých sú exekučnými\ntitulmi rozhodcovské rozsudky vydané ním zriadeným rozhodcovským súdom.“\n34. K sťažovateľovej námietke o zaťažení tretieho subjektu, ktorý nie je účastníkom\nexekučného konania, povinnosťou v rozpore s princípom proporcionality ústavný súd\npoukazuje na už citovaný § 189 CSP, ktorý (v exekučnom konaní v spojení s § 200\nExekučného poriadku, pozn.) oprávňuje príslušný súd uložiť edičnú povinnosť každému,\nkto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie\nv konkrétnom konaní. V danom prípade je sťažovateľ zriaďovateľom rozhodcovského súdu\na ako taký primárne disponuje rozhodcovským spisom vrátane rozhodcovského rozsudku,\nktorý je v dotknutom konaní exekučným titulom. Okresný súd teda postupoval v súlade\nso svojím zákonným oprávnením, a preto neobstojí námietka sťažovateľa, že predmetný\nrozhodcovský rozsudok mal exekučný súd požadovať od oprávneného v exekučnom konaní.\nZ pohľadu zákonnej definície poriadkovej pokuty tak s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti prípadu nemožno v uznesení okresného súdu, ktorý sťažovateľovi za nesplnenie\njeho edičnej povinnosti uložil poriadkovú pokutu, vidieť arbitrárnosť či svojvôľu.\n35. Ústavný súd v nadväznosti na už uvedené dodáva, že nie je jeho úlohou\nprehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade,\nak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť\n10\n\nnepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože zákon takúto možnosť výslovne\nnepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu\na ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu ústavného súdu. Opodstatnenosť sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto v obdobných veciach prichádza do úvahy iba v prípadoch\nextrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv\na slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia\nvšeobecným súdom. Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd\nv prípade sťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len vyjadrením\nnesúhlasu s rozhodnutím všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič,\nčo by posunulo prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa\nústavnému súdu javí sťažovateľovo tvrdenie o porušení jeho základného práva ako zjavne\nneopodstatnené, o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal\nsám tým, že neuposlúchol príkaz okresného súdu a nesplnil si povinnosť ním uloženú\n(m. m. IV. ÚS 183/2018).\n36. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilnú rozhodovaciu\nčinnosť, z ktorej vyplýva, že ak ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide\nzjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza\ndo úvahy taktiež len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu\nzákladných\n\npráv\n\nalebo\n\nslobôd\n\nv\n\nmimoriadne\n\nzávažnom\n\nrozsahu\n\n[intenzite\n\n(IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. Posudzovaná vec pritom takúto\nintenzitu zjavne nedosahuje, čo taktiež zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti (m. m. II. ÚS 297/2013, IV. ÚS 94/2014).\n37. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že uznesením\nokresného súdu z 2. apríla 2019 nedošlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\n38. Záverom ústavný súd dodáva, že vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti\nako celku bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej\nobsiahnutými vrátane jeho návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 71 Ek 997/2018 z 5. februára 2019, ktoré by mohlo mať opodstatnenie len v prípade\nprijatia (zodpovedajúcej časti) ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. novembra 2019\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučný titul", "pokuta-poriadková", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4a228b6b-7ba3-41a3-ad66-9bef5179db93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1"}, {"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 297/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 297/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "79b5c71c-ebd6-4172-954f-f01d17c4bbba:70f11135-d517-44a8-92b4-d54c533cf24c", "ecli": null, "spisova_znacka": "71Ek/997/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/997/2018 z 5. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/79b5c71c-ebd6-4172-954f-f01d17c4bbba:70f11135-d517-44a8-92b4-d54c533cf24c"}], "citovane_v": []}