{"guid": "ussr:0646c45f-8bf9-4146-8168-f8600f7e3bbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.130.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 130/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 130/2019 z 20. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. novembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 130/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.130.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2019-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0646c45f-8bf9-4146-8168-f8600f7e3bbe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.130.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.130.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.130.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 130/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Záujmového\nzdruženia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava,\nIČO 45744971, zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o.,\nMlynarovičova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Slavomír Slávik,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71 Ek 995/2018\nz 5. februára 2019 a sp. zn. 71 Ek 995/2018 z 2. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna\n2019 doručená ústavná sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia\n\npre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO 45744971 (ďalej len „sťažovateľ“),\nzastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o., Mlynarovičova 13,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n71 Ek 995/2018 z 5. februára 2019 (ďalej aj „uznesenie z 5. februára 2019“) a sp. zn.\n71 Ek 995/2018 z 2. apríla 2019 (ďalej aj „uznesenie z 2. apríla 2019“, spolu ďalej aj\n„napadnuté uznesenia“).\n2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1\nzo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa 17. októbra 2019\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce členom štvrtého senátu ústavného súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 71 Ek 995/2018\nz 5. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 102 ods. 1 písm. a)\nv spojení s § 102 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) uložil sťažovateľovi ako zriaďovateľovi Stáleho\nrozhodcovského súdu (ďalej len „rozhodcovský súd“) poriadkovú pokutu v sume 100 €.\nDôvodom na uloženie poriadkovej pokuty bola skutočnosť, že sťažovateľ žiadnym\nspôsobom nereagoval na výzvu okresného súdu na predloženie spisu rozhodcovského súdu\nsp. zn. SRSAspA 01910/17.\n4. Proti označenému uzneseniu z 5. februára 2019 sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú\nokresný súd uznesením sp. zn. 71 Ek 995/2018 z 2. apríla 2019 vydaným zákonným sudcom\nzamietol ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“).\n2\n\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uzneseniami okresného súdu sp. zn.\n71 Ek 995/2018 z 5. februára 2019 a sp. zn. 71 Ek 995/2018 z 2. apríla 2019. Sťažovateľ\npoukazuje na to, že exekučné konanie je návrhovým konaním s plnou zodpovednosťou\nnavrhovateľa (oprávneného) za výsledok konania. Uvedené podľa názoru sťažovateľa\nznamená, že oprávnený v exekučnom konaní má uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné\nbremeno k uplatneniu jeho nároku v exekučnom konaní.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež argumentuje, že pokiaľ okresný súd považoval\nza potrebné skúmať obsahové náležitosti a dodržanie formy rozhodcovského rozsudku\nako exekučného titulu, mal tento žiadať od oprávneného, ktorý ním taktiež disponoval.\nSťažovateľ v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že okresný súd v rozpore\ns princípom proporcionality „zaťažil“ povinnosťou predložiť listinu tretí subjekt, ktorý nie\nje účastníkom exekučného konania a nenesie procesnú zodpovednosť za jeho výsledok.\nOkresný súd pritom neuviedol, z akého dôvodu je potrebné predkladať rozhodcovský spis\nvrátane rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe.\n7. Podľa sťažovateľa v napadnutých uzneseniach okresného súdu absentuje\naj uvedenie skutočností, z ktorých by vyplývala odôvodnenosť samotného uloženia\nporiadkovej pokuty, ako aj odôvodnenie primeranosti jej výšky. Podľa názoru sťažovateľa\nuloženie poriadkovej pokuty v sume 100 € je v zjavnom nepomere k „závažnosti sťaženia\npostupu súdu v prejednávanej veci“.\n8. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. 71 Ek/995/2018 zo dňa\n5. februára 2019 a rovnako tak sp. zn. 71 Ek/995/2018 zo dňa 2. apríla 2019 porušil\nzákladné právo Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom\nRusovská cesta 3674/15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 na súdnu ochranu podľa čl. 46\nÚstavy Slovenskej republiky.\n\n3\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutia Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 71Ek/995/2018 zo dňa 5. februára 2019 a rovnako tak sp. zn.\n71Ek/995/2018 zo dňa 2. apríla 2019.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zároveň priznáva Sťažovateľovi právo na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.“\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež navrhuje, aby ústavný súd odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu z 5. februára 2019.\n10. Pred samotným posúdením ústavnej sťažnosti sťažovateľa v rámci jej\npredbežného prerokovania poukazuje ústavný súd na skutočnosť, že sťažovateľ k ústavnej\nsťažnosti nepripojil kópiu napadnutých uznesení okresného súdu tak, ako to vyžaduje\nustanovenie § 123 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný\nsúd však nepovažoval za potrebné a hospodárne vyzývať sťažovateľa na predloženie\npredmetných kópií, keďže z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že v namietanom prípade\nokresný súd rozhodoval vo veci sťažovateľa, ktorá je skutkovo aj právne identická s vecou,\nktorá bola predmetom prieskumu zo strany štvrtého senátu ústavného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. Rvp 1131/2019 a v ktorej mal ústavný súd k dispozícii kópie tam\nnamietaných uznesení okresného súdu (obsahovo, resp. odôvodnením zjavne totožných\ns rozhodnutiami namietanými v tomto konaní, pozn.). Sťažovateľ navyše vo svojej ústavnej\nsťažnosti popísal, resp. citoval podstatný obsah napadnutých uznesení okresného súdu\nv takej miere, ktorá v spojení so skutočnosťou uvedenou v predchádzajúcej vete ústavnému\nsúdu postačovala na preskúmanie sťažovateľom namietaného porušenia jeho označeného\nzákladného práva.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n4\n\n12. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia\n\n5\n\no prostriedkoch\n\nprocesného\n\nútoku,\n\nprostriedkoch\n\nprocesnej\n\nobrany,\n\nkoncentrácii\n\na intervencii sa nepoužijú.\n18. Podľa § 189 CSP súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie\nskutkového stavu, aby ju predložil.\n19. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu,\nkto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju\nnečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.\n20. Podľa § 102 ods. 2 CSP výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím\nna povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n21. Podstata ústavnej sťažnosti v posudzovanej veci spočíva v námietke arbitrárnosti\npostupu okresného súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľa pri ukladaní poriadkovej pokuty\nnerešpektoval princípy legality, primeranosti a proporcionality.\n22. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti\nnešpecifikoval konkrétny odsek označeného čl. 46 ústavy, avšak z obsahu ústavnej sťažnosti\njednoznačne vyplynulo, že namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\ngarantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to\nje uvedené aj v záhlaví tohto rozhodnutia.\nIII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného práva\nuznesením okresného súdu sp. zn. 71 Ek 995/2018 z 5. februára 2019\n23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj) uznesením okresného súdu sp. zn.\n71 Ek 995/2018 z 5. februára 2019.\n6\n\n24. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže, resp. mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n25. Sťažovateľ v danom prípade mal v zmysle príslušných ustanovení Civilného\nsporového poriadku právo domáhať sa ochrany svojich práv (ktorých porušenie namieta aj\nv podanej ústavnej sťažnosti, pozn.) podaním sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\nvydanému vyšším súdnym úradníkom, o ktorej bol oprávnený a povinný rozhodnúť\nzákonný sudca. Túto možnosť sťažovateľ aj využil, a preto, uplatňujúc princíp subsidiarity,\nktorý vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc\npreskúmavať uznesenie okresného súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, pretože to bolo\npreskúmané sudcom okresného súdu, ktorý o sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením\nz 2. apríla 2019.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nIII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného práva\nuznesením okresného súdu sp. zn. 71 Ek 995/2018 z 2. apríla 2019\n27. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že okresný súd svoje\nrozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty riadnym spôsobom neodôvodnil. Podľa názoru\nsťažovateľa okresný súd „sa len obmedzil na teoretický výklad inštitútu poriadkovej pokuty\n7\n\nbez toho, aby tieto závery premietol aj do konkrétneho skutkového stavu veci“, a neuviedol,\n„z akého dôvodu je potrebné predkladať rozhodcovský spis vrátane rozhodcovského\nrozsudku v listinnej forme“.\n28. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.\nIV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n29. V kontexte sťažovateľom vznesených výhrad je potrebné pripomenúť, že ústavný\nsúd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto\nnemôže preskúmavať ich rozhodnutia, pokiaľ v konkrétnom prípade postupovali v súlade\ns právami zúčastnených subjektov na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom\noddiele druhej hlavy ústavy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného\nsúdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou.\n\n8\n\n30. Dôvodnosť uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľovi neprislúcha ústavnému\nsúdu hodnotiť z iného než ústavnoprávneho hľadiska. Ako už bolo načrtnuté, právomoc\nústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa\nna skúmanie namietanej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvo vzťahu k všeobecným súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných\npochybení všeobecných súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie\no poriadkových pokutách (procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí\njednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty\nich nezávislého súdneho rozhodovania.\n31. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa konštatuje, že postup okresného súdu, ktorý sťažovateľovi uložil poriadkové\nopatrenie vo forme poriadkovej pokuty, zjavne nevykazuje znaky arbitrárnosti, resp.\nsvojvôle.\n32. Vo vzťahu ku kľúčovej výhrade sťažovateľa, že hoci nie je účastníkom\nexekučného konania, okresný súd ho zaťažil povinnosťou predložiť rozhodcovský spis,\nčo je podľa sťažovateľa v rozpore s princípom proporcionality, ústavný súd poukazuje na už\ncitované ustanovenie § 189 CSP, ktoré (v exekučnom konaní v spojení s § 200 Exekučného\nporiadku, pozn.) oprávňuje príslušný súd uložiť edičnú povinnosť každému, kto má vec\npotrebnú na zistenie skutkového stavu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie\nv konkrétnom konaní. V danom prípade je sťažovateľ zriaďovateľom rozhodcovského súdu\na ako taký primárne disponuje rozhodcovským spisom vrátane rozhodcovského rozsudku,\nktorý je v dotknutom konaní exekučným titulom. Okresný súd teda postupoval v súlade\nso svojím zákonným oprávnením, a preto neobstojí námietka sťažovateľa, že predmetný\nrozhodcovský rozsudok mal exekučný súd požadovať od oprávneného v exekučnom konaní.\nZ pohľadu zákonnej definície poriadkovej pokuty tak s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti prípadu nemožno v uznesení okresného súdu, ktorý sťažovateľovi za nesplnenie\njeho edičnej povinnosti uložil poriadkovú pokutu, vidieť arbitrárnosť či svojvôľu.\n\n9\n\n33. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom\nodôvodnil aj výšku uloženej poriadkovej pokuty, keď (ako to vyplýva z obsahu samotnej\nústavnej sťažnosti, pozn.) v tejto súvislosti uviedol: „... súd prihliadol na závažnosť konania\nzriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý svojou nečinnosťou sťažuje postup súdu, ktorý\nvo veci nemôže z dôvodu jeho pasivity rozhodnúť (či už poveriť súdneho exekútora\nvykonaním exekúcie, alebo návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť). Výškou pokuty má\npôsobiť na zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorého rozsudky sú exekučnými titulmi\nvo viacerých konaniach vedených exekučným súdom, výchovne, aby do budúcna rešpektoval\nvýzvy súdu tak, aby konanie bolo hospodárne a ukončené v primeranej lehote. Uloženie\npokuty vo výške 100,00 eur považuje súd vzhľadom na uvedené v danom prípade za\nprimerané aj s prihliadnutím na časté ignorovanie výziev súdu rozhodcovským súdom aj\nv iných exekučných konaniach vedených súdom, v ktorých sú exekučnými titulmi\nrozhodcovské rozsudky vydané ním zriadeným rozhodcovským súdom.“\n34. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd dodáva, že nie je jeho úlohou\nprehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade,\nak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť\nnepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože zákon takúto možnosť výslovne\nnepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu\na ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu ústavného súdu. Opodstatnenosť sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto v obdobných veciach prichádza do úvahy iba v prípadoch\nextrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv\na slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia\nvšeobecným súdom. Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd\nv prípade sťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len vyjadrením\nnesúhlasu s rozhodnutím všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič,\nčo by posunulo prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa\nústavnému súdu javí sťažovateľovo tvrdenie o porušení jeho základného práva ako zjavne\nneopodstatnené o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal\n\n10\n\nsám tým, že neuposlúchol príkaz okresného súdu a nesplnil si povinnosť ním uloženú\n(m. m. IV. ÚS 183/2018).\n35. Ústavný súd napokon poukazuje aj na svoju stabilnú rozhodovaciu činnosť,\nz ktorej vyplýva, že ak ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne\no bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy\ntaktiež len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv\nalebo\n\nslobôd\n\nv\n\nmimoriadne\n\nzávažnom\n\nrozsahu\n\n[intenzite\n\n(IV.\n\nÚS\n\n414/2010,\n\nIV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. Posudzovaná vec pritom takúto intenzitu zjavne\nnedosahuje, čo taktiež zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti (m. m. II. ÚS 297/2013, IV. ÚS 94/2014).\n36. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že uznesením\nokresného súdu z 2. apríla 2019 nedošlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n37. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti\nako celku bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej\nobsiahnutými vrátane jeho návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 71 Ek 995/2018 z 5. februára 2019, ktoré by mohlo mať opodstatnenie len v prípade\nprijatia (zodpovedajúcej časti) ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. novembra 2019\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-poriadková", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4a228b6b-7ba3-41a3-ad66-9bef5179db93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1"}, {"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 297/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 297/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "8c00fd8b-52b6-430c-a012-8d0bb5052992:9e108492-2437-4aa6-b70c-b147d3d54f9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "71Ek/995/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/995/2018 z 5. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8c00fd8b-52b6-430c-a012-8d0bb5052992:9e108492-2437-4aa6-b70c-b147d3d54f9b"}], "citovane_v": []}