{"guid": "ussr:2fb4f4b7-1521-4b41-898a-878b55dc37bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.129.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 129/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 129/2020 z 16. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 129/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.129.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2fb4f4b7-1521-4b41-898a-878b55dc37bc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.129.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.129.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.129.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 129/2020-18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného opatrovníčkou\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených advokátkou\n\nJUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 39\nods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 63/2016 zo 17. októbra 2018, postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, a postupom Sociálnej poisťovne a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“), zastúpeného opatrovníčkou\n,\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie\n\nčl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 (v ústavnej sťažnosti sťažovateľ síce numericky uvádza, že namieta\nporušenie čl. 2 ods. 3, avšak zo slovného vyjadrenia sťažovateľa uvedeného v ústavnej\nsťažnosti, ako aj z obsahu samotnej ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ má na mysli\nporušenie princípu legality zakotveného v čl. 2 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 63/2016 zo 17. októbra 2018 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“), postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a postupom Sociálnej\npoisťovne (ďalej aj „žalovaná v 3. rade“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ utrpel 4. júna 1994\npracovný úraz, keď ho počas výkonu práce v priestoroch zamestnávateľa napadol\n(ďalej len „žalovaný v 1. rade“) a spôsobil mu ťažké zranenia, v dôsledku ktorých bol\nkonštatovaný u sťažovateľa „ťažký stupeň debility s poúrazovým úbytkom intelektových\nschopností“. Za tento úraz bol žalovaný v 1. rade rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 124/94 z 9. januára 1995 uznaný za vinného\nz trestného činu ublíženia na zdraví. Následkom úrazu bol sťažovateľ uznaný Sociálnou\npoisťovňou za invalidného od 4. apríla 1995.\n\n2\n\n3. Návrhom podaným okresnému súdu 8. mája 1995 sa sťažovateľ domáhal proti\nžalovanému v 1. rade náhrady škody za ublíženie na zdraví pozostávajúcej z odškodnenia\nbolestného, náhrady na strate na zárobku počas trvania práceneschopnosti, vecnej škody\na straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Konanie na okresnom súde bolo vedené\npod sp. zn. 12 C 62/95. V priebehu konania sťažovateľ niekoľkokrát menil žalobný petit,\nako aj okruh označených žalovaných. Okrem žalovaného v 1. rade sa sťažovateľ domáhal\nnáhrady škody za ublíženie na zdraví aj proti svojmu zamestnávateľovi ako žalovanému\nv 2. rade a po tom, čo bol na žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz, okresný súd na návrh\nsťažovateľa rozšíril okruh žalovaných o žalovanú v 3. rade Sociálnu poisťovňu. V priebehu\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 62/95 žalovaný v 2. rade zanikol.\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 12 C 62/95 z 27. mája 2010 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“) žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť\nsťažovateľovi ako žalobcovi sumu 29 945 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku\na od 1. júna 2010 uložil povinnosť uhrádzať žalobcovi stratu na zárobku po skončení\npráceneschopnosti – úrazovú rentu v sume 221,25 € mesačne vždy do 15-teho dňa\nnasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu ďalej upravovať o sumu zvýšenia\ndôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov s tým, že plnením jedného\nzo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Ďalej žalovanému\nv 1. rade a žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi ako žalobcovi ročné\núroky z omeškania vo výške bližšie špecifikovanej vo výroku rozhodnutia s tým, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.\nV ostávajúcej časti okresný súd žalobu zamietol.\n5. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná v 3. rade. Krajský súd\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 25 Co 171/2010 z 28. septembra 2011\n(ďalej len „v poradí prvý rozsudok krajského súdu“) zmenil rozsudok okresného súdu\nv časti týkajúcej sa žalovanej v 3. rade tak, že žalobu proti nej zamietol z dôvodu nedostatku\npasívnej legitimácie. Zároveň konštatoval, že rozsudok okresného súdu zostáva v ostatnej\nčasti nedotknutý.\n\n3\n\n6. Sťažovateľ proti v poradí prvému rozsudku krajského súdu podal dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 75/2012 zo 6. marca 2014 tak,\nže zrušil v poradí prvý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanej\nv 3. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v danej veci nemožno považovať za\nsprávne. V odôvodnení tohto rozhodnutia podal podrobný výklad zmeny v poistení\nzodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenú pracovným úrazom a chorobou z povolania\nodôvodňujúci pasívnu legitimáciu žalovanej v 3. rade v posudzovanej veci.\n7. Rozsudkom sp. zn. 25 Co 384/2014 zo 17. júna 2015 (ďalej len „v poradí druhý\nrozsudok krajského súdu“) v spojení s opravným uznesením sp. zn. 25 Co 384/2014\nzo 17. júna 2015 (ďalej aj „opravné uznesenie“) krajský súd opätovne rozhodol o odvolaní\nžalovanej v 3. rade proti rozsudku okresného súdu takto:\nI. Pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti sumy 5 016 €, rozsudok súdu prvej\ninštancie č. k. 12 C 62/95-341 z 27. mája 2010 v tejto časti zrušil a konanie o tejto sume\nzastavil.\nZmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v 3. rade tak, že\n1. žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu bolestného\na sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 450,60 €,\n2. žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu\nna zárobku počas práceneschopnosti žalobcu vo výške 209,75 €,\n3. žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu\nna zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity za obdobie\nod 4. apríla 1995 do 31. decembra 2003 a úrazovú rentu za obdobie od 1. januára 2004\ndo 15. júna 2015 mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vo výške podľa špecifikácie uvedenej\nvo výroku rozsudku,\n4. žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania\nvo výške podľa špecifikácie uvedenej v tabuľke vo výroku rozhodnutia,\n5. určil, že žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku zročný nezaplatený dlh pozostávajúci z nárokov uvedených v bodoch 1 až 3\nvýroku rozsudku za obdobie do 30. júna 2015 v sume 37 194,57 €.\n4\n\nKrajský súd svojím v poradí druhým rozsudkom ďalej určil, že plnením jedného\nzo žalovaných (žalovaného v 1. rade a žalovanej v 3. rade) zaniká v rozsahu plnenia\npovinnosť druhého žalovaného. Zároveň konštatoval, že rozsudok okresného súdu zostáva\nv ostatnej časti nedotknutý.\nII. Krajský súd predmetným rozsudkom zmenil uznesenie súdu prvej inštancie č. k.\n12 C 62/95-549 z 26. marca 2015 v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov tak,\nže účastníci – žalobca, ako aj žalovaný v 2. rade a vedľajší účastník na strane žalovaného\nv 2. rade nemajú proti sebe právo na náhradu trov konania.\n8. Proti v poradí druhému rozsudku krajského súdu v spojení s opravným uznesením\nsťažovateľ a žalovaná v 3. rade podali dovolanie.\n8.1 Sťažovateľ dovolaním napadol v poradí druhý rozsudok krajského súdu\nvo výroku I, ktorým odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti sumy 5 016 €, zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie zastavil, a v zmeňujúcom výroku\nI v bodoch 3, 4 a 5. Sťažovateľ dovolaním napadol aj opravné uznesenie. Dovolanie\nodôvodnil § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)\n8.2 Žalovaná v 3. rade napadla v poradí druhý rozsudok krajského súdu\nv zmeňujúcom výroku I v bodoch 3, 4 a 5. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 238 ods. 1\na § 237 ods. 1 písm. a) a f) OSP. Žiadala, aby dovolací súd v napadnutých výrokoch\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a aby v časti týkajúcej\nsa nároku na úrazovú rentu za obdobie od 1. januára 2004 rozsudok odvolacieho súdu spolu\ns rozsudkom súdu prvej inštancie pre nedostatok právomoci súdu zrušil, konanie v tejto\nčasti zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni.\n8.3 Najvyšší súd o podaných dovolaniach rozhodol napadnutým uznesením tak,\nže v poradí druhý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením a rozsudok\nokresného súdu v časti úrazovej renty od 1. januára 2004 s príslušenstvom zrušil a v tejto\nčasti konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec\npostúpená Sociálnej poisťovni, 29. augusta 8, Bratislava. Najvyšší súd napadnutým\nuznesením ďalej odmietol dovolanie žalobcu proti výroku v poradí druhého rozsudku\nkrajského súdu, ktorým krajský súd pripustil späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy\n5\n\n5 016 €, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie o tejto sume zastavil.\nNajvyšší súd v poradí druhý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením\nvo zvyšnej napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil krajskému sudu na ďalšie\nkonanie.\n9. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za neodôvodnené\na arbitrárne.\n9.1 Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie najvyššieho súdu založené okrem iného aj\nna právnou úpravou prekonanom stanovisku č. Cpj 9/06 o odškodňovaní pracovných úrazov\na chorôb z povolania občianskoprávneho a správneho kolégia k niektorým otázkam\nprávomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania\n(ďalej len „stanovisko“), v zmysle ktorého všeobecné súdy nemajú právomoc rozhodovať\no vyplatení úrazovej renty od 1. januára 2004, t. j. odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no sociálnom poistení“), keďže počnúc týmto dátumom je na rozhodovanie o vyplatení\núrazovej renty oprávnená Sociálna poisťovňa, a to aj napriek tomu, že nárok na vyplatenie\ntejto renty vznikol pred uvedeným dátumom, porušuje princíp právnej istoty zakotvený\nv čl. 1 ods. 1 ústavy, princíp zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, základné právo sťažovateľa\ndomáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj základné právo podľa čl. 39 ods. 1 ústavy na zabezpečenie pri nespôsobilosti na\nprácu. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 139/2009 z 13. septembra 2011, v ktorom sa\nnajvyšší súd v analogickej veci stotožnil s názorom sťažovateľa.\n9.2 Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd tým, že neaplikoval na jeho prípad § 272 ods. 9\nzákona o sociálnom poistení, ktorý v čase vydania prvostupňového rozsudku už bol účinný\na v zmysle ktorého o nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti, o ktorom súd právoplatne nerozhodol do 31. júla 2006, sa po tomto dni\nrozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (v zmysle ktorých by mal\no nároku sťažovateľa rozhodovať naďalej všeobecný súd, pozn.), mu odňal možnosť konať\npred súdom.\n\n6\n\n9.3 Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ vidí aj\nv rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa\núrazovej renty s príslušenstvom od 1. januára 2004 a konanie zastavil, a to z dôvodu,\nže najvyšší súd v napadnutom uznesení neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zrušil\nrozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa úrazovej renty od 1. januára 2004 vo vzťahu\nk žalovanému v 1. rade, ktorý bol taktiež týmto výrokom rozsudku prvej inštancie\nzaviazaný uhrádzať spolu so žalovanou v 3. rade sťažovateľovi úrazovú rentu v rozsahu\na spôsobom bližšie špecifikovaným vo výroku rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľa\nnajvyšší súd «„oslobodením“ žalovaného\n\nod povinnosti vysporiadať nároky\n\nsťažovateľa po 01.01.2004 sa tým priklonil na jeho stranu a stratil postavenie nezávislého\na nestranného súdu a porušil tým aj zásadu rovnosti účastníkov konania v zmysle čl. 47\nods.3 Ústavy SR, v zmysle ktorého sú si všetci účastníci rovní.».\n9.4 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň tvrdí, že rozhodnutím najvyššieho súdu,\nktorým tento zrušil v poradí druhý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným\nuznesením a rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa úrazovej renty s príslušenstvom\nod 1. januára 2004, bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, k čomu v ústavnej sťažnosti uvádza: „zastavením konania a postúpení veci na\nrozhodnutie na porušovateľa v 2. rade, de facto odňali sťažovateľovi aj nárok na úrok\nz omeškania, a to od roku 2004 t.j. 15 rokov, čo je zásahom aj do práva vlastniť majetok.“\n9.5 Obsahom ústavnej sťažnosti je aj námietka sťažovateľa týkajúca sa porušenia\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nvo vzťahu ku ktorej sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v zásadnom uvádza: „Od podania\nnávrhu do jeho právoplatného skončenia uplynulo takmer 24 rokov, pričom ani dnes po\nprijatí rozhodnutia dovolacieho súdu, právna neistota sťažovateľa prijatím rozhodnutia\ndovolacieho súdu – porušovateľa 1) rade nielen neodstránila, ale ešte prehĺbila, keď sa\nsťažovateľ už po 3-krát musí domáhať nápravy rozhodnutia na Ústavnom súde.“\n10. Vo vzťahu k namietanému postupu Sociálnej poisťovne sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti tvrdí, že Slovenská poisťovňa, a. s. (právna predchodkyňa Sociálnej poisťovne,\npozn.), tým, že znížila (1. augusta 1997, pozn.), resp. zastavila (1. apríla 2002)\n7\n\nsťažovateľovi vyplácanie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,\nktorá je od 1. januára 2004 transformovaná na úrazovú rentu, porušila jeho základné právo\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a základné právo na zabezpečenie pri nespôsobilosti\nna prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, keďže zmeniť alebo zastaviť vyplácanie uvedenej\nnáhrady je možné len vtedy, ak dôjde k zmene pomerov, t. j. ak sa zdravotný stav\npoškodeného výrazne zlepší, ak zomrie a podobne, čo však nie je prípad sťažovateľa.\n11. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom rozhodol, že Sociálna poisťovňa svojím konaním a najvyšší súd svojím konaním\na napadnutým uznesením porušili čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základné práva podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 €, ako aj\nnáhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 415,51 €.\n12. Sťažovateľ priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 € odôvodňuje\ntakto: „Sťažovateľ má za to, že konaním porušovateľa v 1. rade (najvyšší súd, pozn.) došlo\nk obmedzeniu a neoprávnenému zásahu do jeho základných práv a slobôd, pričom práve\nporušovateľ v 1. rade, ktorý má byť garantom zákonnosti a ústavnosti má dbať na podstatu,\nzmysel základných práv a slobôd bol ten, kto po 24 rokoch prehĺbil právnu neistotu\nv predmetnej veci a vzbudil u sťažovateľa pocit nedôvery v rozhodovaciu činnosť súdov, už\naj s tým poukazom, že sa sťažovateľ už tretí krát musí obrátiť na Ústavný súd SR...“\n13. Sťažovateľ v súlade s § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) zároveň navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu.\n14. Návrh na vydanie dočasného opatrenia spočívajúceho v odložení vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia sťažovateľ odôvodňuje takto: „Odložením vykonateľnosti\nnevznikne ujma inému účastníkovi konania, pričom sa predíde nezákonnému rozhodnutiu\n8\n\nporušovateľa v 2. rade, ktorý by do rozhodnutia Ústavného súdu SR mohol rozhodnúť,\na následne by sa sťažovateľ musel opätovne domáhať svojich práv súdnom cestou, resp. na\nÚstavnom súde SR, čím by sa opätovne predĺžilo už teraz trvajúce 24-ročné súdne\nkonanie.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n15. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde, ktorý s účinnosťou od 1. marca 2019 upravuje konanie pred ústavným\nsúdom.\n17. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi\nDuľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná vo štvrtom\nsenáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav\nDuditš a Libor Duľa.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\n\n9\n\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n19. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie princípu\nprávneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. 1 ústavy, princípu legality zakotveného v čl. 2 ods.\n2 ústavy, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, základného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1,\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 a základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na postupom Sociálnej poisťovne.\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n10\n\n23. Podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n24. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n26. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n27. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Sociálnej poisťovne\n29. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n\n11\n\n30. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n31. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným právam sťažovateľa je\npotrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná tak, aby sa\nz nej dalo vyvodiť, aký postup Sociálnej poisťovne a ako mal poškodiť sťažovateľa na jeho\nuž označených právach.\n32. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone o ústavnom súde má presne\ndefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj\nvecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123\nods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je\nústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).\n33. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal\nústavnému súdu ústavnú sťažnosť, v ktorej absentuje konkrétne označenie právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené ním\noznačené práva (samotné tvrdenie bez ďalšieho o tom, k akému dátumu bolo sťažovateľovi\nprávnym predchodcom Sociálnej poisťovne znížené a následne zastavené vyplácanie\nnáhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, nie je v danom prípade\npostačujúce), a vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy,\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru absentuje v ústavnej sťažnosti aj odôvodnenie, teda argumentácia,\nrelevantné námietky a prezentovanie súvislostí týkajúcich sa porušenia označených práv\nvo vzťahu k postupu Sociálnej poisťovne.\n12\n\n34. Označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým\npodľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody [požiadavka plynúca\nz § 123 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde], ako aj odôvodnenie návrhu (požiadavka\nplynúca z § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde) sú pritom zákonom danými podmienkami\nkonania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane konštatoval,\nže zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde (§ 43\nods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody,\nvyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy,\nale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť,\nz akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.\n35. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak má návrh\nna začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné\nnedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky\nodstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh\nna začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42\nods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n36. V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa\nna odstránenie uvedených nedostatkov (kvalifikované doplnenie ústavnej sťažnosti)\nz dôvodu, že aj v prípade, ak by sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, ktorá by spĺňala všetky\nzákonom predpísané náležitosti, stále by tu vo vzťahu k Sociálnej poisťovni ako\nporušovateľovi práv existoval dôvod na jej odmietnutie, a to buď podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie\n(v prípade, ak sťažovateľ využil opravný prostriedok poskytnutý mu zákonom na ochranu\nsvojich práv), alebo podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť\n(v prípade, ak sťažovateľ opravný prostriedok poskytnutý mu zákonom na ochranu svojich\npráv nevyužil).\n37. Pretože predmetná ústavná sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1,\n13\n\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Sociálnej\npoisťovne v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci\nústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a to označenie konkrétneho\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli\nporušené ním označené práva, a relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej\nsťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd\nústavnú sťažnosť v tejto časti v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde\nodmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nIII.2 K namietanému porušeniu princípu právneho štátu zakotveného v čl. 1\nods. 1 ústavy, princípu legality zakotveného v čl. 2 ods. 2 ústavy, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n38. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie\nmožno preskúmavať spoločne.\n39. Ústavný súd považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk,\nktoré tvoria ústavnoprávny základ jeho rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzdôrazniť, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa zásadne obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Aj keby ústavný súd nesúhlasil\n14\n\ns interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktorých prioritnou úlohou je chrániť\nzákonnosť, mohol by nahradiť napadnuté právne názory všeobecného súdu iba v prípade, ak\nby bolo napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.\nústavne nekonformné. Skutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00,1. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n40. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n41. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04).\n\n15\n\n42. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní o dovolaní\nsťažovateľa aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania ústavnej sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej\nmiere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe\nformulovať záver, či ústavná sťažnosť je alebo nie je opodstatnená.\n43. Sťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie spochybňuje ústavnú\nudržateľnosť právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý tento vyjadril vo svojom\nnapadnutom uznesení, podľa ktorého všeobecné súdy nemajú právomoc rozhodovať\no vyplatení úrazovej renty od 1. januára 2004, t. j. odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona\no sociálnom poistení, keďže počnúc týmto dátumom je na rozhodovanie o vyplatení\núrazovej renty oprávnená Sociálna poisťovňa. Podľa sťažovateľa najvyšší súd tým,\nže pri rozhodovaní vychádzal z právnou úpravou prekonaného stanoviska najvyššieho súdu\na neaplikoval na jeho prípad § 272 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ktorý v čase vydania\nprvostupňového rozsudku už bol účinný a v zmysle ktorého o jeho nároku, o ktorom súd\nprávoplatne nerozhodol do 31. júla 2006, sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov\núčinných do 31. decembra 2003, mu odňal možnosť konať pred súdom.\n43.1 Podľa tvrdenia sťažovateľa právny záver najvyššieho súdu vyslovený\nv napadnutom uznesení je v dôsledku nesprávnej aplikácie právnych predpisov arbitrárny\na zároveň je v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou súdov (sťažovateľ v tomto\nsmere poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 139/2009 z 13. septembra\n2011), čím zároveň došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty.\n43.2 Sťažovateľ zároveň namieta neodôvodnenosť napadnutého uznesenia vo vzťahu\nk výroku, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa úrazovej\nrenty od 1. januára 2004 nielen vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, ale aj vo vzťahu\nk žalovanému v 1. rade, ktorý bol taktiež týmto výrokom rozsudku prvej inštancie\nzaviazaný uhrádzať spolu so žalovanou v 3. rade sťažovateľovi úrazovú rentu v rozsahu\na spôsobom bližšie špecifikovaným vo výroku rozhodnutia, a konanie zastavil, čím podľa\nnázoru sťažovateľa zároveň došlo aj k porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní.\n\n16\n\n44. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n«15. Vzhľadom na námietku žalovanej 3/, že v konaní došlo k procesnej vade\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p., dovolací súd najskôr skúmal, či vec patrí alebo nepatrí\ndo právomoci súdu...\n15.2. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok (§ 103\nO.s.p.). Jej splnenie skúma súd ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni\nrozhodovania. Podľa § 104 ods. 1 druhá veta pred bodkočiarkou O.s.p., ak vec nespadá do\nprávomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti\nuznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.\n15.3. Pre vyriešenie otázky, či konkrétna právna vec patrí do právomoci súdu, je vždy\nnevyhnutné zistenie, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok,\nresp. nároky (predmet súdneho konania). Nároky zamestnanca vyplývajúce\n\nzo\n\nzodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou\nz povolania prejednávali a rozhodovali súdy ako spory vyplývajúce z pracovnoprávneho\nvzťahu (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Išlo o nároky na náhradu za stratu na zárobku alebo za stratu na\ndôchodku, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady\nspojené s liečením a vecnú škodu (§ 198 ods. 1 písm. a/ - d/ Zákonníka práce - zák.\nč. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2003, ďalej len „Zákonník práce“).\n15.4. Zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) došlo\nk viacerým zmenám, ktoré sa okrem iného týkali aj oblasti právomoci súdov v týchto\nveciach. Z derogačného ustanovenia § 294 bod 27 zákona vyplýva, že (okrem iného) boli\nzrušené ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ - c/, ako aj § 199 až § 213 Zákonníka práce.\nJediným nárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania zostala vecná škoda; ostatné nároky sú upravené v zákone, pričom nároku za\nstratu na zárobku alebo stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok (§ 85\na nasl. zákona), resp. nárok na úrazovú rentu (§ 88 a nasl. zákona), nároku na náhradu\nnákladov na výživu pozostalých (§ 204 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce) zase zodpovedá\nnárok na pozostalostnú úrazovú rentu (§ 92 a nasl. zákona) a pod.\n15.5. Od účinnosti novej právnej úpravy, t. j. od 1. januára 2004 o uvedených\nnárokoch (ako aj o ďalších úrazových dávkach uvedených v štvrtej hlave prvej časti zákona)\nrozhoduje Sociálna poisťovňa, ktorej právomoc na prejednanie a rozhodovanie v týchto\n17\n\nveciach vyplýva z § 177, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne\npríslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie v dávkových veciach\nv zmysle ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a/ zákona.\n15.6. V prejednávanej veci je predmetom konania (okrem iných) žalobcom uplatnený\nnárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od\n4. apríla 1995 do júna 2015 (pri uznaní invalidity od 4. apríla 1995) následkom pracovného\núrazu, ktorý utrpel u už zaniknutého žalovaného 2/ (pôvodne\n) dňa 4. júna 1994.\n15.7. Právomoc Sociálnej poisťovne nie je daná (okrem iných nárokov, napr.\nzvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia SSU) na rozhodovanie\no nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri\nuznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na\nnáhradu nákladov na výživu pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov\núčinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6 zákona), lebo o týchto nárokoch\nrozhodoval vždy súd, ako o spore z pracovného vzťahu (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Dôsledkom vyššie\nuvedených skutočností je ďalší záver spočívajúci v tom, že vo veciach nárokov na náhradu\nškody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania uplatnených na súde\n(a teda aj vzniknutých) do 31. decembra 2003 je daná právomoc súdu.\n15.8. Z tejto právomoci je (po zohľadnení § 272 ods. 5, 6 zákona) vyňatý nárok na\nnáhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní\ninvalidity alebo čiastočnej invalidity a nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalých\n(u obidvoch nárokov) za obdobie po 31. decembri 2003, lebo tieto nároky sa od 1. januára\n2004'zo zákona považujú za úrazovú rentu (§ 272 ods. 3 zákona), o ktorých v súlade s § 172\nods. 2, 3 písm. a/ zákona rozhoduje Sociálna poisťovňa.\n15.9. Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho\nvzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok a zo záverov uvedeného stanoviska\nobčianskoprávneho\n\na správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nč. Cpj 9/2006, dospel najvyšší súd k záveru, že súdy v danom konaní prejednali a rozhodli\nvec - pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,\nrozhodovanie o ktorej nepatrí od 1. januára 2004 do právomoci súdu (§ 7 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPosúdenie dôvodnosti tohto nároku nepatrí do právomoci súdu, aj keď nárok na náhradu za\n18\n\nstratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uplatnený na súde do 31. decembra\n2003 naďalej trvá. pretože tento nárok sa v zmysle vyššie uvedeného výkladu od 1. januára\n2004 pretransformoval na úrazovú rentu, rozhodovanie o ktorej patrí v zmysle zákona\nč. 461/2003 Z.z. Sociálnej poisťovni, ktorá prevzala výplatu plnení vyplývajúcich zo\nzodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania (§ 272\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.); o týchto dávkach rozhoduje Sociálna poisťovňa podľa\nzákona č. 461/2003 Z.z. (§ 179 ods. 1 tohto zákona).\n15.10. Keďže na rozhodovanie o vyplatení úrazovej renty počnúc 1. januárom 2004\nnie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 ods. 1, 3 O.s.p., konanie pred okresným i krajským\nsúdom v predmetnej veci bolo postihnuté vadou (§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), pre ktorú\nbolo potrebné rozsudky súdov oboch inštancií v časti nároku na úrazovú rentu za obdobie\nod 1. januára 2004 zrušiť, konanie v tejto časti, t. j. v časti o náhradu za stratu na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti žalobcu od 1. januára 2004, t. j. o úrazovú rentu od\n1. januára 2004 zastaviť a postúpiť vec Sociálnej poisťovni ako orgánu, do právomoci\nktorého patrí rozhodovanie o tomto nároku (§ 243b ods. 3 O.s.p.).\n15.11. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že výslovné\nuvedenie právomoci súdov pri rozhodovaní o. i. o náhradách za stratu na zárobku po\nskončení pracovnej neschopnosti (§ 272 ods. 9, 10 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.\nč. 310/2006 Z.z.) zakotvil zákonodarca opätovne do odseku 11 § 272 (zákonom č. 677/2006\nZ.z.) práve z dôvodu (ako novelizovaná obdoba ods. 5, 6 § 272), aby touto (už)\njednoznačnou zákonnou úpravou zamedzil vzniku pochybností o tom, ktorý štátny orgán je\nvecne príslušný na rozhodovanie sporov o týchto nárokoch.»\n45. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu\nv zákone.\n46. Najvyšší súd zrušil v poradí druhý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným\nuznesením a rozsudok okresného súdu v časti úrazovej renty od 1. januára 2004\ns príslušenstvom a v tejto časti konanie zastavil. V odôvodnení napadnutého uznesenia\nnajvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné rozhodnutia\n19\n\nv už označenej časti zrušiť a konanie zastaviť. Najvyšší súd pri odôvodňovaní svojho\nprávneho záveru poukázal aj na stanovisko a, vychádzajúc aj z jeho záverov, dospel\nk názoru, že súdy v danom konaní prejednali a rozhodli vec – pokiaľ ide o náhradu za stratu\nna zárobku po skončení práceneschopnosti transformovanú od 1. januára 2004 na úrazovú\nrentu, rozhodnutie o ktorej nepatrí od 1. januára 2004 do právomoci súdov. Zastavením\nkonania v časti úrazovej renty za obdobie od 1. januára 2004 a postúpením veci v tejto časti\nSociálnej poisťovni nedošlo vo vzťahu k sťažovateľovi k odňatiu možnosti konať\npred súdom a ani k porušeniu princípu legality, pretože ide o nárok na úrazovú rentu,\no ktorom rozhoduje Sociálna poisťovňa podľa zákona o sociálnom poistení, teda právomoc\nsúdu na rozhodnutie o tomto nároku nie je daná.\n47. K námietke sťažovateľa, ktorou spochybňuje postup najvyššieho súdu, ktorý\nsvoje rozhodnutie založil okrem iného aj na právnych záveroch vyplývajúcich z „právnou\núpravou prekonaného“ stanoviska (vo vzťahu k náhrade za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti a úrazovej rente stanovisko vychádza z okrem iného aj § 272 ods. 5\nzákona o sociálnom poistení, pozn.) a pri svojom rozhodovaní nezohľadnil zmenu právnej\núpravy v podobe § 272 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ktorý v uvedenej časti\nnadobudol účinnosť 1. augusta 2006, t. j. až po prijatí už označeného stanoviska, ústavný\nsud uvádza tieto skutočnosti.\n47.1 Podľa § 272 ods. 5 zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004\nv konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo\npri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré\nneboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie\ndo 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie\npo 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie\no týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie\na vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.\n47.2 Podľa § 272 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť\n1. augusta 2006, v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu\nna dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa\n20\n\npo tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada\nza stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo\nčiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj\npo 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa\nv sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie\núrazovej renty platí § 82 rovnako.\n47.3 Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odsek 9 § 272\nzákona o sociálnom poistení sa nijako nedotkol odseku 5 citovaného ustanovenia, naopak,\nodsek 9 priamo odkazuje na § 272 ods. 5, ktorý je pre posúdenie prípadu sťažovateľa\nrelevantným a z ktorého vychádzajú aj závery uvedené v napadnutom uznesení\na stanovisku, z ktorého najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.\n47.4 V danom prípade je potrebné rozlíšiť konanie o náhrade za stratu na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti, ktoré nebolo skončené do 31. júla 2006, a konanie\no úrazovej rente, ktoré nebolo skončené do 31. júla 2006. Podľa § 272 ods. 9 zákona\no sociálnom poistení v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti, ktoré nebolo skončené do 31. júla 2006, sa po tomto dni rozhodne podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2003, teda o tomto nároku rozhodne súd. Z § 272\nods. 9 zákona o sociálnom poistení podľa názoru ústavného súdu nemožno vyvodiť záver,\nže v konaní o nároku na úrazovú rentu, ktoré nebolo skončené do 31. júla 2006, rozhoduje\nsúd, ako to uvádza sťažovateľ v ústavnej sťažnosti. Súdy rozhodujú spory o nárokoch\nna náhradu za stratu na zárobku za obdobie do 31. decembra 2003, a to podľa predpisov\núčinných do 31. decembra 2003. O nárokoch na náhradu za stratu na zárobku za obdobie\npo 31. decembri 2003 rozhoduje Sociálna poisťovňa ako o úrazovej rente podľa zákona\no sociálnom poistení.\n47.5 Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že aplikácia relevantných\nustanovení zákona o sociálnom poistení najvyšším súdom v napadnutom uznesení nie je\nzjavne neodôvodnená, nevykazuje znaky svojvôle a ani nepopiera zmysel a účel\npredmetných právnych predpisov. Tento postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho\nprávneho záveru, poukazujúc aj na stanovisko, nemožno v danom prípade považovať\nza zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.\n\n21\n\n48. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal aj porušenie princípu právnej istoty ako\nsúčasti právneho štátu, odvolávajúc sa na iné rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Cdo 139/2009 z 13. septembra 2011, v ktorom sa najvyšší súd v analogickej veci stotožnil\ns názorom sťažovateľa. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí teda dospel k inému (opačnému)\nprávnemu záveru ako v uznesení napadnutom touto ústavnou sťažnosťou.\n48.1 Ústavný súd v súvislosti s rozdielnymi právnymi názormi rôznych senátov\nnajvyššieho súdu poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napríklad IV. ÚS 75/09),\npodľa ktorej je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1\nústavy aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva\nmôžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa\nplatných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99,\nII. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej\nistoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach\ndáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Aj\nkeď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom\nporiadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov\nrozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu\nprotichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu\nhlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne\nnapr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\n48.2 V spojitosti s tým však ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm.\nb), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] patrí najvyššiemu súdu (m. m. I. ÚS 17/01,\nI. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09). Úlohou ústavného súdu je\nposúdiť napadnuté rozhodnutia len z pohľadu ich ústavnej udržateľnosti. Ústavný súd\nvo vzťahu k okolnostiam tohto prípadu dodáva, že dôveru v určitú rozhodovaciu prax\nv skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax\nsúdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu.\nPožiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä\n22\n\nnajvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie\nvybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú\nlíniu rozhodovacej činnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na väčšinovú judikatúru\nobčianskoprávnych senátov najvyššieho súdu, ktoré v sporoch o nárokoch na náhradu\nza stratu na zárobku konštantne rozhodujú o týchto nárokoch len za obdobie\ndo 31. decembra 2003. Relevantnou je aj judikatúra správnych senátov najvyššieho súdu,\nktoré v súvislosti s nastolenou otázkou v mnohých rozhodnutiach riešili (už po účinnosti\n§ 272 ods. 9 zákona o sociálnom poistení) kompetenčné spory medzi Sociálnou poisťovňou\na všeobecnými súdmi v prospech všeobecných súdov, ale len pokiaľ ide o nároky\nna náhradu za stratu na zárobku za obdobie do 31. decembra 2003 (napr. rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Rks 16/2009 z 13. mája 2009 a sp. zn. 3 Rks 1/2011 z 29. marca\n2011). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľom prezentovaný právny názor vyjadrený\nv rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 139/2009 z 13. septembra 2011 je ojedinelým\n(menšinovým) názorom jedného zo senátov najvyššieho súdu. Samotná skutočnosť, že iný\nsenát najvyššieho súdu posúdil analogickú vec odlišne, neznamená sama osebe nesúlad\nnamietaného uznesenia najvyššieho súdu s ústavou, resp. s dohovorom ani možnosť\nporušenia označených práv sťažovateľa postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu,\nobzvlášť ak ide o ojedinelý názor jedného zo senátov najvyššieho súdu.\n49. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa porušenia čl. 47 ods. 3 ústavy\na čl. 46 ods. 1 ústavy v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia\nvo vzťahu k výroku, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej\nsa úrazovej renty od 1. januára 2004 nielen vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, ale aj vo vzťahu\nk žalovanému v 1. rade, ktorý bol taktiež týmto výrokom rozsudku prvej inštancie\nzaviazaný uhrádzať spolu so žalovanou v 3. rade sťažovateľovi úrazovú rentu v rozsahu\na spôsobom bližšie špecifikovaným vo výroku rozhodnutia, a konanie zastavil, k tomu\nústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom najvyšší súd\nuvádza:\n„15.10 Keďže na rozhodovanie o vyplatení úrazovej renty počnúc 1. januárom 2004\nnie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 ods. 1, 3 O.s.p., konanie pred okresným i krajským\nsúdom v predmetnej veci bolo postihnuté vadou (§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), pre ktorú\n23\n\nbolo potrebné rozsudky súdov oboch inštancií v časti nároku na úrazovú rentu za obdobie\nod 1. januára 2004 zrušiť, konanie v tejto časti, t. j. v časti o náhradu za stratu na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti žalobcu od 1. januára 2004, t. j. o úrazovú rentu od\n1. januára 2004 zastaviť a postúpiť vec Sociálnej poisťovni ako orgánu, do právomoci\nktorého patrí rozhodovanie o tomto nároku (§ 243b ods. 3 O.s.p.)...\n22. Pretože danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok,\nmusí jej splnenie skúmať súd vždy ex offo, v každom štádiu konania a na každom stupni\n(§ 103 O.s.p.). V rámci tohto prieskumu dovolací súd ustálil, že rozhodnutiami súdov nižších\ninštancií došlo k vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p., t. j. že oba nižšie súdy\nrozhodli vo veci, ktorá čiastočne nepatrí do právomoci súdov, t. j. pokiaľ ide o nárok na\nnáhradu za stratu na zárobku po 31. decembri 2003, t. j. o úrazovej rente počnúc\n1. januárom 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. Z tohto dôvodu dovolací\nsúd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku I. bod 3. v časti náhrady za stratu na\nzárobku, resp. od 1. januára 2004 úrazovej renty spolu s opravným uznesením odvolacieho\nsúdu do 15. júna 2015 spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu, konanie\nv tejto časti zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi na ďalšie konanie\nSociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8.“\n49.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že najvyšší súd v súvislosti\nso zrušením časti rozsudku okresného súdu vychádzal z § 243b ods. 3 OSP, v zmysle\nktorého ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací súd zruší\nrozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaví\nkonanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. V danom prípade\nnajvyšší súd dospel k záveru, že v časti nároku na úrazovú rentu za obdobie od 1. januára\n2004 bolo vadou podľa § 237 ods. 1 písm. a) OSP postihnuté nielen konanie na krajskom\nsúde, ale aj konanie na okresnom súde a že v uvedenej časti je konanie potrebné zastaviť.\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietaný rozsah zrušenia rozsudku okresného súdu, k tomu sa\nnajvyšší súd bližšie vyjadril v bode 22 odôvodnenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu nemožno vyvodiť záver, že napadnutým\nuznesením došlo k zrušeniu rozsudku okresného súdu aj v časti týkajúcej sa úrazovej renty\nod 1. januára 2004 vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Najvyšší súd v odôvodnení\n24\n\nnapadnutého uznesenia výslovne uvádza, že „... Z tohto dôvodu dovolací súd zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu vo výroku I. bod 3. v časti náhrady za stratu na zárobku, resp.\nod 1. januára 2004 úrazovej renty spolu s opravným uznesením odvolacieho súdu do 15.\njúna 2015 spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu...“, teda že ruší\nrozsudok okresného súdu v rozsahu, v ktorom ruší aj rozsudok odvolacieho súdu vo výroku\nI bode 3 v časti náhrady za stratu na zárobku, resp. od 1. januára 2004 úrazovej renty spolu\ns opravným uznesením odvolacieho súdu do 15. júna 2015. Keďže už označený výrok\nodvolacieho súdu sa týkal výlučne žalovanej v 3. rade, je zrejmé, že najvyšší súd\nnapadnutým uznesením zrušil rozsudok okresného súdu len vo vzťahu k žalovanej v 3. rade.\n49.2 S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že absencia výroku\nv napadnutom uznesení, ktorým by najvyšší súd zrušil rozsudok okresného súdu aj v časti\ntýkajúcej sa úrazovej renty od 1. januára 2004 vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, vylučuje\nmožnosť, aby najvyšší súd napadnutým uznesením porušiť základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že zrušil rozsudok okresného súdu aj v časti týkajúcej sa\núrazovej renty od 1. januára 2004 vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a že svoje rozhodnutie\nv uvedenom rozsahu neodôvodnil.\n49.3 Pokiaľ sťažovateľ osobitne tvrdí porušenie základného práva na súdnu ochranu\nporušením princípu rovnosti účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy), ktorý je inak\nsúčasťou práva na spravodlivé súdne konanie, k čomu malo dôjsť tým, že najvyšší súd\nnapadnutým uznesením zvýhodnil žalovaného v 1. rade oproti sťažovateľovi tým, že ho\nzbavil povinnosti plniť sťažovateľovi po 1. januári 2004, v dôsledku čoho mal mať žalovaný\nv 1. rade priaznivejšie postavenie pri prerokúvaní a rozhodovaní veci, ústavný súd považuje\nza potrebné zdôrazniť, že čl. 47 ods. 3 ústavy upravuje rovnosť účastníkov v súdnom konaní\nz hľadiska možnosti uplatňovania ich procesných práv. K jeho porušeniu môže dôjsť napr.\nv prípade, ak všeobecný súd v ním vedenom konaní poruší princíp rovnosti zbraní,\nv rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku zvýhodní svojím postupom\npredchádzajúcim vydaniu rozhodnutia niektorého z účastníkov konania na úkor iného\núčastníka konania. Takúto situáciu však ústavný súd vo veci sťažovateľa s poukazom\nna uvedené nezistil.\n\n25\n\n50. Pretože v danom prípade najvyšší súd pri svojom rozhodovaní nevybočil\nz existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov, svoje závery uvedené\nv napadnutom uznesení dostatočným spôsobom odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažovateľom uplatnená sťažnostná argumentácia v ústavnej sťažnosti nesignalizuje\nžiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením jeho práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako\nani porušenie princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy a princípu legality\nzakotveného v čl. 2 ods. 2 ústavy. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia jeho práv a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\n51. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07)\n52. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n26\n\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\n53. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n54. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní\npred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,\naby ten orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú\nmožnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\n55. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj\nz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nv ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne\nrozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto\npráv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.\nII. ÚS 387/06).\n\n27\n\n56. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n57. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej\nsťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd\nposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený\nprávny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek\nproti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n58. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva že najvyšší súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Cdo 63/2016 rozhodol uznesením sp. zn. 3 Cdo 63/2016\nzo 17. októbra 2018. Ústavný súd zistil, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu\nnadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2018.\n59. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia návrhu na začatie konania podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu, t. j. 18. februára 2019, bolo konanie vedené\nna najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 63/2016 právoplatne skončené, v dôsledku čoho už\nk namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v uvedenom\nkonaní nemohlo dochádzať, ústavný súd tak ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\n28\n\npostupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 63/2016 pre namietané\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti (obdobne pozri IV. ÚS 189/2013, III. ÚS 350/2017).\nIII.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 39\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n60. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti v časti namietajúcej porušenie\nzákladných práv procesnej povahy napadnutým uznesením najvyššieho súdu má význam aj\npre posúdenie časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv\nhmotnej povahy (čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 ústavy) tým istým napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu.\n61. Pokiaľ ústavný súd nedospel k záveru, že najvyšší súd porušil ústavno-procesné\nprincípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohol dospieť\nani k záveru o porušení základných práv hmotného charakteru podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 39\nods. 1 ústavy.\n62. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti pre namietané porušenie základných\npráv (čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nprocesnej povahy napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 ústavy, je nevyhnutným\ndôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho\ncharakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia. Aj v tejto\nčasti je preto ústavná sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená v súlade s § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde.\n\n29\n\n63. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v ústavnej sťažnosti\n(návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, návrh na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia a návrh na náhradu trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prieťahy", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "sociálna poisťovňa", "sociálne dávky", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d989f196-2369-4dc4-9986-1fc5f496f1bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1"}, {"guid": "ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9"}, {"guid": "ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}], "citovane_v": []}