{"guid": "ussr:620bb7ae-d5fd-445f-8038-92d384185928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.122.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 122/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 122/2019 z 12. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. novembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 122/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.122.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/620bb7ae-d5fd-445f-8038-92d384185928", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.122.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.122.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.122.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 122/2019-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Tiborom Šulákom, Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, Hurbanovo, ktorou namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 312/2018 z 29. mája 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Tiborom Šulákom, Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, Hurbanovo, ktorou namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 312/2018 z 29. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola\nstranou v konaní vedenom Okresným súdom Komárno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n6 Cpr 1/2016 v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa žalobou proti\n(ďalej len „žalovaný“) domáhala zaplatenia\npeňažnej sumy z titulu náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 6 Cpr 1/2016-192 z 21. júna 2017 (ďalej len\n„rozsudok z 21. júna 2017“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľke\nsumu 29 373,96 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Na odvolanie oboch sporových strán\nKrajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 12 CoPr 3/2017\nz 19. júna 2018 (ďalej len „rozsudok z 19. júna 2018“) rozsudok okresného súdu\nz 21. júna 2017 vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol (výrok I)\na v zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správny (výrok II). Súčasne bola žalovanému\npriznaná náhrada trov konania (výrok III).\n4. Krajský súd v rozsudku z 19. júna 2018 vychádzal pri posúdení nárokov\nsťažovateľky proti žalovanému zo skutočnosti, že sťažovateľke z dôvodu, že v relevantnom\nčase uzatvorila nový pracovný pomer, pre ktorý nemohla u žalovaného pracovať\npre prekážky na jej strane, neprináleží náhrada mzdy. Krajský súd ďalej zdôraznil,\nže priznanie náhrady mzdy sťažovateľke by za takejto situácie bolo možné posúdiť\nako urobené\n\nv rozpore\n\ns\n\ndobrými\n\nmravmi\n\n(bod\n\n12\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nz 19. júna 2018).\n5. O dovolaní sťažovateľky, ktorým táto namietala nesprávne právne posúdenie veci\nv súlade s § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), rozhodol\n2\n\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho v súlade s § 447 písm. f) CSP odmietol.\nV tejto súvislosti sťažovateľka s poukazom na odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí v jej\ninej veci (konanie vedené najvyšším súdom pod sp. zn. 1 MCdo 13/2009) zdôrazňuje,\nže v súlade s § 143 ods. 2 Zákonníka práce v prípade prekážky v práci na strane\nzamestnávateľa tento poskytne zamestnancovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného\nzárobku. Vec vedená najvyšším súdom pod sp. zn. 1 MCdo 13/2009 sa týkala určenia\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sťažovateľky.\n6. Podľa sťažovateľky z obsahu dovolania smerujúceho proti rozsudku krajského\nsúdu z 19. júna 2018 bolo zrejmé, čoho sa dovolanie podané z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia týkalo. Na podklade uvedených skutočností preto podľa sťažovateľky\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení nemohol konštatovať, že sťažovateľka si nesplnila\npovinnosť označiť rozhodnutie, v ktorom rozhodol najvyšší súd inak, ako rozhodol v jej\nveci krajský súd.\n7. Sťažovateľka v konkrétnostiach poukazuje na odôvodnenie obsiahnuté v uznesení\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 13/2009 z 21. októbra 2010, z ktorého vyplýva,\nže „v prípade odvolania z funkcie nastáva... situácia, keď povinnosť zamestnávateľa\nprideľovať prácu, ale aj povinnosť zamestnanca vykonávať prácu zodpovedajúcu funkcií, do\nktorej bol menovaný zanikla a iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ povinný prideľovať\na zamestnanec povinný vykonávať nebola dohodnutá. Nastáva teda stav, keď chýba jeden\nzo základných prvkov pracovného pomeru, a to druh práce. Podľa názoru dovolacieho\nsúdu, takýto stav je treba považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa\n§ 142 odsek 3 ZP, pretože inak ochrana poskytovaná zamestnancovi tým, že po odvolaní\nz funkcie jeho pracovný pomer nekončí, by bola len formálna. Za existencie tejto prekážky\nv práci na strane zamestnávateľa potom nemá zamestnanec povinnosť sa dostavovať na\npracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Je na zamestnávateľovi, aby túto\nsituáciu riešil, či už dosiahnutím dohody o zmene pracovného pomeru so zamestnancom\nzákonným spôsobom, a to buď dohodou alebo výpoveďou. Pokiaľ tak neurobí, musí znášať\ndôsledky vyplývajúce z pretrvávania stavu považovaného za prekážky v práci na jeho\nstrane.“.\n3\n\n8. Podľa sťažovateľky v citovanom rozhodnutí najvyšší súd zaujal právny názor,\naj pokiaľ ide o náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa.\n9. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec\nvráti najvyššiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n4\n\n14. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Pri prieskume ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, podľa ktorej sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu\nako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutia všeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je\noprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov\nvo veciach, v ktorých niet iného súdu, aby prerokoval vec a rozhodol o tom, či bolo alebo\nnebolo porušené základné právo alebo sloboda účastníka konania (strany sporu)\npred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\n18. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\nústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre pripomína, že jedným z kľúčových princípov\n5\n\nspravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je aj právo\nna náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania\n(strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom,\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje\nsúdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr.\nIII. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne\nrozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné\nverejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n19. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane\ndovolacích konaní (II. ÚS 581/2017). V dovolacom konaní iniciovanom sťažovateľkou\nako dovolateľkou procesné podmienky upravoval v čase podania dovolania § 419 a nasl.\nCSP.\n20. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že samotná otázka\nposúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky\nprípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\nInými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú\nustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľky (III. ÚS 450/2017).\n\n6\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Sťažovateľka argumentáciou obsiahnutou v bodoch 5 až 8 tohto uznesenia\nv podstate namieta, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je nepreskúmateľné\na arbitrárne a najvyšší súd nemal ňou podané dovolanie odmietnuť v súlade s § 447 písm. f)\nCSP, keďže sťažovateľka si splnila povinnosť označiť rozhodnutie, v ktorom rozhodol\nnajvyšší súd inak, ako rozhodol v jej veci krajský súd.\n22. Sťažovateľka v dovolaní proti rozsudku krajského súdu z 19. júna 2018\nnamietala, že prípustnosť dovolania je daná podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Poukazovala\npritom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 13/2009 z 21. októbra 2010.\n23. Aby na základe dovolania podaného podľa už citovaného ustanovenia mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov\nriešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,\na tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie\ndovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až\n§ 435 CSP (porovnaj k tomu rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 203/2016,\n3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a sp. zn. 8 Cdo 95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania v kontexte zodpovedania otázky, či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací\nsúd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n24. V bode 21 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu tento zdôraznil, že záver\no procesnej prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP si nevyhnutne vyžaduje,\naby relevantná otázka spĺňala kumulatívne všetky požadované znaky, a to\n7\n\n- musí ísť o otázku právnu, nie skutkovú,\n- pre právnu otázku je charakteristický odklon jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\n- musí ísť o otázku riešenú odvolacím súdom, ktorý na jej riešení musel založiť svoje\nrozhodnutie, a\n- musí ísť o otázku, ktorá má zásadný právny význam (body 17 až 20 napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu).\n25. V rámci dovolacieho prieskumu následne najvyšší súd v bode 23 napadnutého\nuznesenia pri preskúmaní prípustnosti dovolania, ktorého prípustnosť sťažovateľka\nvyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, konštatoval, že dôvody uvádzané sťažovateľkou\nv dovolaní nemajú zákonom predvídaný charakter právnej otázky a nie je daná ani kauzálna\nsúvislosť medzi sťažovateľkou označeným rozhodnutím najvyššieho súdu (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 13/2009 z 21. októbra 2010) a právnymi otázkami\nriešenými (inak) odvolacím súdom (rozsudok krajského súdu z 19. júna 2018).\n26. V podstatnej časti najvyšší súd v konkrétnostiach zdôraznil, že «Dovolateľka\nvo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu polemizujúc s právnymi závermi\nodvolacieho súdu uvádza, „že... nie je možné zistiť na základe akých právnych úvah dospel\ntento súd k záveru, že prekážky v práci vznikli aj na strane žalobkyne, tým, že sa zamestnala\nv inej organizácii na plný pracovný úväzok... Zákonník práce umožňuje mať aj dva\npracovné pomery... Ide o svojvoľné rozhodnutie... Za existencie... prekážky v práci na strane\nzamestnávateľa nemá zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na\nňom po celý pracovný čas... Je na zamestnávateľovi, aby túto situáciu riešil, či už\ndosiahnutím dohody o zmene pracovnej zmluvy, alebo skončením pracovného pomeru so\nzamestnancom zákonným spôsobom. Pokiaľ tak nepostupuje, musí znášať dôsledky\nvyplývajúce z pretrvávania stavu považovaného za prekážku v práci na jeho strane“.\nV kontexte uvedeného, i keď žalobkyňa dovolanie formálne odôvodňuje nesprávnosťou\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nprávnu otázku zásadného významu nijako neformuluje. Z obsahu jej dovolania možno\nvyvodiť, že nesúhlasí s logickými úvahami a skutkovými závermi odvolacieho súdu\n8\n\na s vyhodnotením zistených skutkových okolností. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa\nv tomto prípade namieta nesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím\nsúdom; touto nesprávnosťou však nie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť\ndovolateľka vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Ako bolo už uvedené vyššie,\nlen samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom,\nako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom\nposudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP\na § 432 ods. 2 CSP.».\n27.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nv ďalšom\n\nnásledne\n\nzdôraznil,\n\nže\n\nnemohol\n\nposúdiť\n\nani sťažovateľkou namietaný odklon krajským súdom riešenej problematiky o faktickom\nskončení pracovného pomeru u žalovaného, v dôsledku ktorého sťažovateľke podľa názoru\nkrajského súdu nepatrí náhrada mzdy, keďže jej vyplatenie by bolo v rozpore s dobrými\nmravmi, od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 13/2009 z 21. októbra 2010,\nkeďže citované rozhodnutie najvyššieho súdu uvedenú problematiku neriešilo.\n28. V konkrétnostiach k tomuto záveru najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol,\nže v už citovanom rozhodnutí sa najvyšší súd zaoberal (a posudzoval) len otázkou\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (k tomu pozri aj bod 5 tohto\nuznesenia), a nie otázkou náhrady mzdy či faktického skončenia pracovného pomeru\na rozporu s dobrými mravmi, ktoré boli v hre pri rozhodovaní krajského súdu, ktorého\nrozsudok z 19. júna 2018 bol dovolaním sťažovateľky napadnutý.\n29. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody rozhodnutia (ratio decidendi) uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 13/2009 z 21. októbra 2010 boli späté len s otázkou,\nči žalovaným kvalifikované konanie sťažovateľky ako závažné porušenie pracovnej\ndisciplíny obstojí alebo neobstojí ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru,\na z označeného rozhodnutia nevyplýva právny názor najvyššieho súdu vo veci náhrady\nmzdy, faktického skončenia pracovného pomeru či vyplatenia náhrady mzdy v rozpore\ns dobrými mravmi, je ústavne udržateľný záver najvyššieho súdu prezentovaný\n9\n\nv napadnutom uznesení, podľa ktorého je už na prvý pohľad zrejmé, že sťažovateľkou\noznačené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 13/2009 z 21. októbra 2010 sa týkalo\nsporu skutkovo a právne odlišného od sporu prejednávaného krajským súdom (rozsudok\nkrajského súdu z 19. júna 2018). Na podklade uvedeného je preto aj následný záver\nobsiahnutý v napadnutom uznesení najvyššieho súdu, podľa ktorého je dovolacia\nargumentácia sťažovateľky o tom, že krajský súd sa v rozsudku z 19. júna 2018 odklonil\nod záverov vyjadrených v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu, neopodstatnená\na nespôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ústavne\nudržateľný a nesignalizuje porušenie práv sťažovateľky zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n30. Prihliadajúc na relevantné časti napadnutého uznesenia, ústavný súd konštatuje,\nže najvyšší súd sa ako dovolací súd v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne\nakceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s podstatnou námietkou sťažovateľky, ktorou\nodôvodňovala prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd sa\ns dovolacou argumentáciou sťažovateľky nestotožnil, a preto jej dovolanie odmietol\nv súlade s § 447 písm. f) CSP (dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435).\n31. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať\nmimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľky, ktorým napadla rozhodnutie\nodvolacieho súdu, jej dovolanie riadne preskúmal, no keďže dovolací dôvod nebol\nvymedzený spôsobom stanoveným procesnými predpismi, následne správne sformuloval\nsvoj právny záver o odmietnutí dovolania spôsobom, ktorý mu Civilný sporový poriadok\nprostredníctvom § 447 písm. f) vyslovene umožňuje. Ústavný súd nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu (v medziach\nposudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.) nemajúci oporu v procesných kódexoch.\n\n10\n\n32. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol\nv súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n33. Už len pre úplnosť ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na rozsah a dôvody\nústavnej sťažnosti sa predmetom preskúmavania mohla stať (len) ústavná udržateľnosť\nodôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu k prípustnosti dovolania na podklade\nargumentácie uvádzanej sťažovateľkou. Nepochybne, v dôsledku konštantnej judikatúry\nústavného súdu bola v konkrétnych okolnostiach veci prípustná ústavná sťažnosť aj proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu (k tomu pozri aj rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci\nZvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nSťažovateľka však napriek uvedenému ústavnú sťažnosť, ktorou by sa s prihliadnutím\nna petit ústavnej sťažnosti domáhala vyslovenia porušenia práv zaručených ústavou\na dohovorom rozhodnutím odvolacieho súdu (rozsudok krajského súdu z 19. júna 2018),\nnepodala. Predmet ústavného prieskumu bol preto daný tak, ako to je už uvedené\nnámietkami sťažovateľky smerujúcimi proti rozhodnutiu vydanému v dovolacom konaní.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2019\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff515c1c-e1e6-4520-9774-cb8423bd6351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "a5bf0d35-6fe2-41d6-ab06-ae93a3f8b131:d8606fdd-c79f-454c-b557-50eb67a3fc5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4216201139.1", "spisova_znacka": "7Cdo/312/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/312/2018 z 28. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4216201139.1"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}, {"guid": "99671e2a-1f5f-4112-b0d3-545426915d7b:3e1d6d29-8424-40be-8efc-b4c37b549604", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4216201139.2", "spisova_znacka": "12CoPr/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoPr/3/2017 z 18. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-06-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4216201139.2"}, {"guid": "ddf3db53-cc76-4dbf-85f7-1b646a9813e7:58f284ed-c458-4950-a9c7-2166c4963b88", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cpr/1/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6Cpr/1/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ddf3db53-cc76-4dbf-85f7-1b646a9813e7:58f284ed-c458-4950-a9c7-2166c4963b88"}], "citovane_v": [{"guid": "fd5318c3-b82d-4c15-a21b-b4d6ceaa95f1:c510d1d0-c324-4fa3-bfc3-9c1d64a36db7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1324209222.1", "spisova_znacka": "4CoKR/11/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/11/2026 z 23. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1324209222.1"}]}