{"guid": "ussr:2a514cc3-5018-4178-b7ca-858e16701c03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.121.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/2020 z 1. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 121/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.121.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "nazov": "čl. 51 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2a514cc3-5018-4178-b7ca-858e16701c03", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.121.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.121.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.121.2020.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 121/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2020\nprerokoval námietku zaujatosti sudcov III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nMojmíra Mamojku a Petra Straku vznesenú vo veci ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, vedenej na Ústavnom súde\n\nSlovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 89/2019 zúčastnenou osobou\n,\n\n,\n\n, a takto\n\nrozhodol:\nSudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Mojmír Mamojka a Peter Straka\nn i e s ú v y l ú č e n í z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 89/2019.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Vo veci ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vedenej na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod sp. zn. III. ÚS 89/2019 vzniesla\nzúčastnená osoba\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „zúčastnená osoba“), námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu\nMojmírovi Mamojkovi a Petrovi Strakovi.\n2. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 9. mája 2019 ústavnú sťažnosť, ktorou\nnamieta porušenie základného práva podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.\n12 C 215/2010 z 20. septembra 2016, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 11 Co 127/2017 z 8. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 130/2018 z 13. februára\n2019.\n3. Uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 89/2019 z 5. novembra 2019 bola\nústavná sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 21\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu prijatá na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietnutá. Citovaným\nuznesením ústavného súdu bol zároveň Okresnému súdu Košice I uložený zákaz, aby bol\nv konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. 23 C 37/2018 vydaný rozsudok vo veci samej\nalebo uznesenie, ktorým sa konanie končí, a to až do právoplatného skončenia konania\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti.\n4. Ústavný súd vyzval zúčastnenú osobu na prípadné vyjadrenie sa k ústavnej\nsťažnosti výzvou doručenou jej 3. decembra 2019.\n5. V podaní doručenom ústavnému súdu osobne 3. decembra 2019 zúčastnená osoba\nnamietla nezákonnosť zloženia senátu ústavného súdu rozhodujúceho o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky vedenej pod sp. zn. III. ÚS 89/2019 a predostrela ústavnému súdu „návrh na\nrozhodnutie podľa čl. VI ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky...\na návrh na autoremedúrne zrušenie uznesenia o prijatí ústavnej sťažnosti a dočasného\nopatrenia z dôvodu nezákonne zloženého senátu ústavného súdu, ktorý vo veci rozhodol.“.\n\n2\n\n6. V konkrétnostiach zúčastnená osoba zdôrazňuje, že zákonným senátom\noprávneným vo veci predmetnej ústavnej sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu\n9. mája 2019, konať a rozhodnúť je v súlade s príslušnými ustanoveniami rozvrhu práce\nústavného súdu platného a účinného v čase napadnutia veci na ústavnom súde prvý senát\nústavného súdu v zložení: sudkyňa Jana Baricová a sudcovia Miroslav Duriš a Mojmír\nMamojka. Pokiaľ preto o prijatí predmetnej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\na dočasnom opatrení rozhodol tretí senát ústavného súdu zložený zo sudcov Mojmíra\nMamojku, Petra Straku a Martina Vernarského, ústavný súd rozhodoval v nesprávnom\nzložení, „nakoľko JUDr. Peter Straka a JUDr. Vernarský nemali právomoc v tejto veci\nrozhodovať a stali sa sudcami ústavného súdu až 16.10.2019.“.\n7. Na podklade uvedených skutočností zúčastnená osoba namieta, že „dvaja z troch\nsudcov boli dosadení v rozpore so zákonom a za porušenia čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd...“, a žiada o „zrušenie dočasného opatrenia\ni uznesenia o prijatí ústavnej sťažnosti“ a zároveň o to, aby bola vec predložená predsedovi\nústavného súdu na zaujatie zásadného stanoviska k nezákonne zloženému senátu ústavného\nsúdu v súlade s čl. VI bodom 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“), podľa\nktorého v prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci\nna účely jej pridelenia predseda ústavného súdu.\n8. V podaní adresovanom ústavnému súdu 10. decembra 2019 zúčastnená osoba\nzdôraznila, že 29. novembra 2019 dostala anonymný list, z obsahu ktorého vyplýva,\nže\n\nv predmetom konaní o ústavnej sťažnosti «mala „vybaviť“»\n\nu predsedu tretieho senátu Mojmíra Mamojku prehru zúčastnenej osoby. Akcentujúc\nkorupčný charakter listu, zúčastnená osoba uvádza, že sa na účely preverenia pravdivosti\ninkriminovaných tvrdení obrátila na Národnú kriminálnu agentúru. Z uvedených dôvodov\nsa zúčastnená osoba obáva „možného vzťahu s\n\n, ktorá neustále\n\nvyvíja tlak na nezákonné stíhanie mojej osoby a mojich blízkych...“, a zároveň zdôrazňuje,\nže v danej veci bude začaté trestné konanie, takže prípadné procesné úkony zo strany\n\n3\n\nNárodnej kriminálnej agentúry spočívajúce v preverovaní stykov a väzieb môžu spôsobiť,\nže predseda tretieho senátu bude proti zúčastnenej osobe vystupovať zaujato.\n9. Sudca ústavného súdu Peter Straka podľa zúčastnenej osoby otvorene vyjadroval\nnázory proti obchodnej spoločnosti\n\n, a ovplyvňoval súdne\n\nkonanie proti tejto obchodnej spoločnosti rozposielaním „e-mailov všetkým sudcom, aby\novplyvňoval výsledky konania proti tejto spoločnosti. Môj Otec (menovec) tam pôsobil ako\npredseda predstavenstva, čo je možné zistiť aj z verejných registrov, a preto anonymné\npodanie má jasné a pravdivé kontúry a v tomto duchu som podal aj trestné oznámenie...\nInformácie o tomto skrytom spore medzi sudcom JUDr. Strakom a mojím Otcom som sa\ndozvedel až z anonymného podania a rozhovoru so svojim Otcom na túto tému dňa\n29.11.2019.“.\n10. V podaní, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 20. januára 2020, zúčastnená\nosoba doplnila námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Mojmírovi\nMamojkovi o skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede\na\n\nv kauze vraždy\n\n, týkajúce sa údajného vybavenia zrušenia väzobného stíhania\n.\n\nobžalovaného.\n\nvystupujúceho\nPodľa\n\nv predmetnej\n\nzúčastnenej\n\nosoby\n\no „vybavení“ veci a výpoveď svedka\n\nkauze\n\nvraždy\n\nv procesnom\n\npostavení\n\n«scenár\n\nopísaný\n\nv anonymnom\n\npodaní\n\nopisujú v podstate modus operandi\n\nkonania zúčastnených osôb. To posilňuje dôkaznú podstatu anonymného podania, a preto tu\npodľa môjho názoru jestvuje pochybnosť, ktorá zakladá vylúčenie Prof. Mamojku z tohto\nkonania.».\n11. Podľa zúčastnenej osoby „Každému právnikovi by sa v tomto svetla javil sudca\nspravodajca a predseda senátu Prof. Mamojka ako minimálne zaujatý, pričom pochybnosti\nvoči jeho osobe sú zrejmé a sú preukázané minimálne v rovine pochybností.“.\n\n4\n\nII.\n12. V súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nsudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho\npomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať\npochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú\nokolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci\nalebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.\n13. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť\nnámietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať\na rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní\nodo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy\nsa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.\nSudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti\nvyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného\nsúdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej\nnámietke zaujatosti rozhodol.\n14.\n\nV úvodnej\n\nčasti\n\nrozhodnutia\n\npovažoval\n\nústavný\n\nsúd\n\nza\n\nnevyhnutné\n\ns prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom rozhodovania je námietka zaujatosti sudcov\nústavného súdu podaná zúčastnenou osobou, vyjadriť sa k otázke procesnej legitimácie\nzúčastnenej osoby námietku zaujatosti v konaní o ústavnej sťažnosti podať.\n15. Podľa § 32 zákona o ústavnom súde účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten,\nproti komu návrh na začatie konania smeruje, a osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.\n16. V súlade s § 33 zákona o ústavnom súde je zúčastnenou osobou osoba, ktorá je\nalebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané\nprávoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť\n5\n\nk porušeniu základných práv a slobôd navrhovateľa, ak § 140, § 194 alebo § 208\nneustanovuje inak.\n17. V súlade s § 125 zákona o ústavnom súde účastníkmi konania o ústavnej\nsťažnosti sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.\n18. V súlade s § 126 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), upovedomí o podanej\nústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu. Zúčastnená osoba má právo vyjadriť sa k ústavnej\nsťažnosti v lehote určenej ústavným súdom.\n19. Z citovaných častí zákona o ústavnom súde vyplýva, že v konaní o ústavnej\nsťažnosti je expressis verbis konkrétny rozsah a obsah procesných oprávnení a povinností\nzúčastnenej osoby stanovený § 126 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého má zúčastnená\nosoba právo byť upovedomená o ústavnej sťažnosti v prípade, ak je táto prijatá na ďalšie\nkonanie, a zároveň právo sa k tejto ústavnej sťažnosti vyjadriť.\n20. Aj napriek uvedenému je však v prípade procesného oprávnenia podľa § 50\nods. 2 zákona o ústavnom súde a možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu ústavného\nsúdu na mieste rozširujúci (extenzívny) výklad umožňujúci uvedené procesné oprávnenie\nvyužiť okrem účastníkov konania aj zúčastnenej osobe. Ústavný súd k tomuto záveru vedú\nnasledujúce skutočnosti.\n21. Nestrannosť sudcu ako conditio sine qua non výkonu súdnej moci je\nvo všeobecnosti nerozlučne spätá so základným právom účastníka konania na to, aby jeho\nvec bola rozhodnutá nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, a to (aj)\nv záujme zachovania princípu rovnosti účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\n22. Špecifikom konania o ústavnej sťažnosti je skutočnosť, že účastníctvo tu má\ns prihliadnutím na § 125 zákona o ústavnom súde zásadne vertikálny charakter daný\npredmetom konania, ktorým je rozhodovanie o (ne)porušení základných práv a slobôd\n6\n\nsťažovateľa (spravidla neúspešný účastník konania alebo neúspešná strana v spore\npred orgánom verejnej moci), ku ktorému (ne)došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom zo strany orgánu verejnej moci. Ide teda o spor medzi sťažovateľom\na orgánom verejnej moci. Rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti však má,\nči už priamo, alebo nepriamo, dosah na samotné horizontálne konanie medzi účastníkmi\nkonania, resp. stranami v spore pred orgánom verejnej moci (žalobca a žalovaný\nči navrhovateľ a odporca), ktoré vertikálnemu sporu predchádzalo, a to bez ohľadu\nna konkrétny výsledok rozhodnutia ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti. Je preto\nžiaduce, aby v záujme riadneho výkonu súdnej moci v konaní pred ústavným súdom bolo\nzachované právo nielen sťažovateľa a orgánu verejnej moci, ale aj zúčastnenej osoby\nako subjektu zúčastňujúceho sa konania vo veci ústavnej sťažnosti námietku zaujatosti\nsudcu ústavného súdu vzniesť. Prípadné rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavnej\nsťažnosti musia vnímať ako objektívne spravodlivé nielen orgán verejnej moci, proti\nktorému ústavná sťažnosť smeruje, ale aj obe strany v konaní pred týmto orgánom verejnej\nmoci, teda úspešná aj neúspešná strana v konaní pred ním.\n23. Nevyhnutnosť extenzívneho výkladu § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnepriamo podporuje aj znenie § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sú\nokolnosťami majúcimi podstatný vplyv na rozhodnutie o (ne)zaujatosti sudcu ústavného\nsúdu okolnosti determinujúce pomer sudcu ústavného súdu k prejednávanej veci,\núčastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom.\n24. Pokiaľ právna úprava § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepochybne priznáva\nprocesné oprávnenie vzniesť námietku zaujatosti sudcu ústavného súdu pre okolnosti\ndotýkajúce sa vzťahu sudcu k zúčastnenej osobe, potom sa javí ako nedôvodne reštriktívne\na obmedzujúce neumožniť aj zúčastnenej osobe vzniesť námietku zaujatosti a namietať ňou\nnapríklad aj okolnosti odôvodňujúce vzťah sudcu ústavného súdu k niektorému z účastníkov\nkonania, ktorými sú v súlade s § 125 zákona o ústavnom súde v konaní o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľ alebo orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.\n\n7\n\n25. Pokiaľ vzbudiť pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu môže jeho\nvzťah k zúčastnenej osobe, ktorý môže byť poznačený (aj) neakceptovateľnou osobnou\nanimozitou, potom je logickým dôsledkom takéhoto stavu aj možnosť samotnej zúčastnenej\nosoby, ktorej sa výsledok konania pred ústavným súdom môže priamo alebo nepriamo\ndotknúť, predniesť svoju pochybnosť o nezaujatosti sudcu ústavného súdu. Len týmto\nspôsobom sa zabezpečí základná povinnosť sudcu ústavného súdu konať v každom prípade\nnezávisle a nestranne, aby sa zabezpečilo to, že každej „zúčastnenej strane“ sa dostane\nspravodlivého súdneho procesu (k tomu pozri aj bod 60 odporúčania CM/Rec (2010) 12\nVýboru ministrov členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť\nprijatého Výborom ministrov Rady Európy 17. novembra 2010 na 1098. zasadnutí\nzástupcov ministrov).\n26. Zavedenie inštitútu zúčastnenej osoby bolo dôsledkom rozhodovania Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý vo svojich viacerých rozhodnutiach\nakcentoval nevyhnutnosť legislatívneho ukotvenia postavenia protistrany sťažovateľa\n(úspešnej strany v konaní pred príslušným orgánom verejnej moci), ktorá sa často o konaní\nvo\n\nveci\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\ndozvedela\n\naž\n\nnásledne\n\npo\n\nznovuotvorení\n\nkonania\n\npred všeobecnými súdmi po rozhodnutí ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Predmetom\nkritiky ESĽP sa tak stala absencia zákonného základu na intervenciu úspešnej strany\nv konaní pred orgánom verejnej moci v konaní o ústavnej sťažnosti (k tomu pozri rozsudok\nvo veci Frisancho Perrea proti Slovensku z 21. 7. 2015, sťažnosť č. 383/13, body 72 a 73).\n27. Základom následnej právnej regulácie postavenia zúčastnenej osoby v konaní\no ústavnej sťažnosti podľa zákona o ústavnom súde tak bolo (okrem iných) zohľadniť\nnázory a záujmy zúčastnených osôb ako obrany proti ústavnej sťažnosti [V súlade s § 126\nzákona o ústavnom súde ak ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme ústavnú\nsťažnosť na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), upovedomí o podanej ústavnej sťažnosti\nzúčastnenú osobu. Zúčastnená osoba má právo vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v lehote\nurčenej ústavným súdom.]. Argument, podľa ktorého záujem zúčastnenej osoby\nako úspešnej strany v konaní pred orgánom verejnej moci de facto chráni samotný orgán\nverejnej moci, ktorý rozhodnutie v prospech zúčastnenej osoby vydal, podľa ESĽP nemohol\n8\n\nobstáť. Aj preto záujmy orgánu verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje,\na úspešnej strany v konaní pred týmto orgánom (zúčastnená osoba) nemožno v konaní\no ústavnej sťažnosti stotožňovať, resp. považovať ich za totožné (k tomu pozri aj rozsudok\nESĽP vo veci Frisancho Perrea proti Slovensku z 21. 7. 2015, sťažnosť č. 383/13, bod 74).\n28. Aj uvedené nosné dôvody objavujúce sa v rozhodovacej činnosti ESĽP sú\nv prospech vnímania procesnej možnosti zúčastnenej osoby predniesť svoju pochybnosť\no nezaujatosti sudcu ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti. Odôvodnená obava\nzo zaujatosti sudcu ústavného súdu tak môže vzniknúť aj v prípade, že medzi sudcom\nústavného súdu a inou osobou zúčastňujúcou sa na konaní existuje osobný priateľský vzťah\nalebo osobná nevraživosť. Vylúčenie možnosti zúčastnenej osoby namietať okolnosti\nodôvodňujúce napr. osobnú nevraživosť sudcu k nej je proti konceptu vylúčenia sudcu\nz prejednávania a rozhodovania vo veci ústavnej sťažnosti. Je totiž nepravdepodobné,\nže túto skutočnosť by v prospech zúčastnenej osoby namietal sám sťažovateľ\nako protistrana zúčastnenej osoby v konaní pred príslušným orgánom verejnej moci\nči samotný orgán verejnej moci ako účastník konania o ústavnej sťažnosti. Už pritom bolo\nzdôraznené, že záujmy orgánu verejnej moci ako účastníka konania o ústavnej sťažnosti nie\nsú totožné so záujmami zúčastnenej osoby ako úspešnej strany v konaní pred týmto\norgánom (pozri k tomu bod 27 tohto uznesenia).\n29. Koncept zabezpečenia nestranného rozhodovania ústavného súdu, ktoré nemožno\nvnímať ako výsadu či privilégium sudcov ústavného súdu, ale ako základnú povinnosť\nsudcov\n\nústavného\n\nsúdu\n\na zároveň\n\naj\n\nštrukturálny\n\nprvok\n\nsúdneho\n\nsystému\n\n(m. m. II. ÚS 381/2017), sa s prihliadnutím na už uvedené nevyhnutne musí prejaviť aj\nv procesnom postavení zúčastnenej osoby, resp. v rozsahu jej procesných oprávnení\nv kontexte možnosti vznesenia námietky zaujatosti. Požiadavka nestrannosti sudcu\nústavného súdu rozhodujúceho vo veci ústavnej sťažnosti sa dotýka samotnej podstaty\nspravodlivosti a jej vnímania. Procesná situácia charakterizovaná absenciou možnosti\nzúčastnenej osoby namietať sudcu ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti, rozhodnutie\no ktorej sa priamo alebo nepriamo dotkne postavenia zúčastnenej osoby, požiadavku\nspravodlivosti rozhodovania nenapĺňa.\n9\n\n30. Ústavno-konformný je preto extenzívny výklad § 50 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde, ktorý dovoľuje dospieť k záveru, že vzniesť námietku zaujatosti sudcu ústavného súdu\nmôže aj zúčastnená osoba.\n31. S prihliadnutím na skutočnosti uvádzané v bodoch 8 a 9 tohto uznesenia ústavný\nsúd konštatuje, že námietku zaujatosti zúčastnená osoba vzniesla v lehote desiatich dní\nodo dňa, keď sa o dôvodoch vylúčenia dozvedela.\n32. V súlade s § 51 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ak ide\no rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný\nsenát ústavného súdu určený rozvrhom práce.\n33. Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní\nv senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje štvrtý senát, ak ide\no sudcov tretieho senátu.\n34. Pokynom predsedu ústavného súdu zo 4. februára 2020 bola vec pridelená\nštvrtému senátu ústavného súdu, ktorý v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce pracuje\nv zložení Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.\n35. K námietke zaujatosti vznesenej zúčastnenou osobou sa vo vyjadrení doručenom\nústavnému súdu 28. januára 2020 vyjadril sudca ústavného súdu Mojmír Mamojka, ktorý\nzdôraznil, že vec nevykazuje explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala\npod subjektívny test, keďže pri riešení ústavných sťažností pridelených mu ako sudcovi\nspravodajcovi sa subjektívne necítil byť zaujatý ani z dôvodu podaných invektívnych\npodaní účastníkov konania. K dôvodom vylúčenia sudcu ústavného súdu vychádzajúcim\nz mediálneho výstupu sudca ústavného súdu dodáva, že „ak by výroky... mali vyvolať i čo\nnajmenšie oprávnené pochybnosti o objektívnej nestrannosti sudcu ústavného súdu konať“\nv predmetnej veci, nebráni sa tomu, aby vylúčený z rozhodovania v predmetnej veci bol.\n\n10\n\n36. K námietke zaujatosti vznesenej zúčastnenou osobou sa v podaní doručenom\nústavnému súdu 28. januára 2020 vyjadril aj sudca ústavného súdu Peter Straka, ktorý\nzdôraznil, že zúčastnenú osobu a ani jej príbuzných a ani osoby na strane sťažovateľky\nosobne nepozná a z dôvodu invektívnych podaní účastníkov konania sa subjektívne nikdy\nnecítil zaujatý. Ďalej zdôraznil, že je pre neho nepredstaviteľné, aby akákoľvek osoba\nu neho ako sudcu ústavného súdu intervenovala. Argumentuje, že početná mailová\nkomunikácia medzi sudcami sa týka zjednocovania rozhodovania a k veci nemá žiadny\npomer.\n37. Ku skutočnostiam nezákonnosti zloženia senátu ústavného súdu (body 5 až 7\ntohto uznesenia) ústavný súd zdôrazňuje, že tieto nie sú relevantnými skutočnosťami\nspôsobilými odôvodniť zaujatosť sudcu ústavného súdu (pre pomer sudcu ústavného súdu\nk veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom). Skutočnosti uvádzané\nv podaní doručenom ústavnému súdu 3. decembra 2019 podľa názoru ústavného súdu\nneobsahujú skutočnosti relevantné vo veci (ne)zaujatosti sudcov ústavného súdu. Napokon\nuvedené preukazuje aj návrh na rozhodnutie v predmetnom podaní, podľa ktorého sa\nzúčastnená osoba domáha zrušenia uznesenia o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\na predloženia veci predsedovi ústavného súdu na zaujatie stanoviska k nezákonne\nzloženému senátu ústavného súdu, a teda nie vylúčenia sudcu (sudcov) ústavného súdu\npre pochybnosti o ich nezaujatosti.\n38. Ústavný súd po posúdení ďalších dôvodov uvedených v námietke zaujatosti\nzúčastnenej osoby vznesenej proti sudcom ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi a Petrovi\nStrakovi v konaní o ústavnej sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 89/2019\ndospel k záveru, že dôvody, ktoré sú uvádzané v námietke zaujatosti, nie sú dostačujúce\nna vznik pochybností o ich nezaujatosti pri rozhodovaní v danej veci.\n39. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá\nžiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. BARAK, A. Judge in a Democracy.\nPrinceton University Press, 2008, s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem,\nže by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len\n11\n\npopretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie\nvo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. k. Nao 46/2010-78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec\no popretie zmyslu súdnictva a práva. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou\nči privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho\nsystému (m. m. II. ÚS 381/2017).\n40. Z pohľadu ľudsko-právneho a z pohľadu práva na nestranného sudcu\nako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul ESĽP dve previazané stránky\nnestrannosti (Piersack proti Belgicku, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska\nproti Poľsku, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránky\nsubjektívnu a objektívnu. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zdôrazňuje význam\nnestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (Olujić\nproti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne\npri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok\nz 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosťou je vo vnímaní ESĽP absencia zaujatosti či predsudku\nvo veci a táto nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym\na objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné\npresvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej veci. Osobná nestrannosť\nsudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom\nprejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov\nvyhradí prejednanie veci pre seba.\n41. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym\ntestom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule\nnadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti\nz hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa\na relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen\nto be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu\nvzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú\ndôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,\n12\n\nnehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras proti Litve, sťažnosť\nč. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho má v objektívnom\nteste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.\n42. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba\nposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia\na správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená\nakákoľvek oprávnená pochybnosť (m. m. III. ÚS 16/00).\n43. V predmetnej veci je nosným dôvodom, pre ktorý zúčastnená osoba vzniesla\nnámietky zaujatosti sudcov ústavného súdu Mojmíra Mamojku a Petra Straku, skutočnosť\npodania trestného oznámenia na preverenie skutočností dotýkajúcich sa údajného\nkorupčného správania sudcov ústavného súdu (a ovplyvňovania výsledku konania\no ústavnej sťažnosti sťažovateľky), ktoré môže vyústiť do začatia trestného stíhania (body 8\na 9 tohto uznesenia).\n44. Vychádzajúc z vyjadrenia sudcov ústavného súdu, možno konštatovať,\nže o subjektívnu zaujatosť tu nejde a nemožno o nej uvažovať ani na podklade iných\nskutočností.\n45. Z hľadiska objektívneho testu by sa mohlo na prvý pohľad, ľudsky prirodzene,\nzdať, že samotné podanie trestného oznámenia vzbudí v označenej osobe negatívne emócie,\na tak predpojatosť. Právny pohľad je však odlišný. Podaním trestného oznámenia by\núčastník konania mohol manipulovať s pozíciou zákonného sudcu, ktorá je objektívne daná.\nOkrem toho sudcovia by mali byť vybavení takou profesionalitou, ktorá ich robí odolnými\nproti takýmto podnetom. Samotné podanie trestného oznámenia bez pristúpenia iných\nrelevantných skutočností nemôže viesť k vylúčeniu sudcov (m. m. II. ÚS 532/2017).\n46. Vo vzťahu k sudcovi ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi síce zúčastnená\nosoba predkladá ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jej názoru odôvodňujú vylúčenie sudcu\n13\n\nústavného súdu pre jeho zaujatosť, tieto však samy osebe a ani v nadväznosti na už\nzúčastnenou osobou prezentované okolnosti nie sú spôsobilé objektívne vyvolať\npochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu.\n47. V podaní doručenom ústavnému súdu 20. januára 2020 (bod 10 tohto uznesenia)\nzúčastnená osoba predostiera argumentáciu, ktorou odôvodňuje „modus operandi“ konania\nsudcu ústavného súdu Mojmíra Mamojku, a tým zdôrazňuje existenciu pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Ústavný súd už z hľadiska teoretického upozornil, že test objektívnosti\n(nestrannosti sudcu ústavného súdu) a zákonné dôvody nespôsobilosti sudcu vykonávať\nsvoju funkciu sa môžu prekrývať, ale nejde o totožné inštitúty (III. ÚS 724/2016).\n48. Aj napriek tomu, že právnou garanciou sudcovskej nezávislosti je\nneodvolateľnosť sudcu, zákonná právna úprava stanovuje presné podmienky disciplinárnej\nzodpovednosti sudcu a jej inštitucionálne zabezpečenie je zároveň prostriedkom ochrany\npráv účastníkov konania pred sudcovskou svojvôľou. Zúčastnená osoba predostiera\nv podaní doručenom 20. januára 2020 argumentáciu, ktorou poukazuje vo všeobecnosti\nna údajne nezákonné správanie sudcu ústavného súdu, nie však v kontexte prejednávanej\nveci (ústavnej sťažnosti), ale v súvislosti s údajným vybavením zrušenia väzobného stíhania\nv inej prejednávanej veci. Aj keď nemožno vylúčiť to, aby relevantné okolnosti boli\npredmetom\n\npreskúmania\n\nv rámci\n\nprípadného\n\ndisciplinárneho\n\nkonania\n\na následnej\n\ndisciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu za predpokladu náležite odôvodneného\nnávrhu na začatie disciplinárneho konania a preukázania relevantných skutočností, tieto\nsamy osebe nie sú dostatočné, aby v štádiu pred prípadným začatím a vedením\ndisciplinárneho konania vzbudzovali pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu\npri prejednávaní veci ústavnej sťažnosti.\n49. Disciplinárne konanie môže nasledovať v tom prípade, ak sudcovia nedokážu\nplniť svoje povinnosti účinným a riadnym spôsobom. Takéto konanie musí byť vedené\nnezávislým orgánom alebo súdom s garanciou spravodlivého procesu a poskytnutím práva\nsudcovi namietať rozhodnutie a sankciu. Disciplinárne sankcie by mali byť primerané.\n[k tomu pozri aj bod 69 odporúčania CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov členským štátom\n14\n\no sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť prijatého Výborom ministrov Rady\nEurópy 17. novembra 2010 na 1098. zasadnutí zástupcov ministrov]. Zúčastnenou osobou\nnamietanú údajnú nezákonnosť správania sudcu ústavného súdu preto ešte pred samotným\nzačatím\n\ndisciplinárneho\n\nakceptovateľnou\n\nobavou\n\nkonania\n\nnemožno\n\nstotožňovať\n\ns dôvodnou\n\no pochybnostiach\n\no nezaujatosti\n\nsudcu\n\na objektívne\n\nústavného\n\nsúdu.\n\nAž prípadné začatie disciplinárneho konania na podklade náležitého a odôvodneného\nnávrhu a vyvodenie zodpovednosti za nezákonné správanie sudcu ústavného súdu sa môže\nprejaviť následne aj na objektívnom teste nestrannosti sudcu ústavného súdu.\n50. Vzhľadom na všetky už uvádzané skutočnosti ústavný súd konštatuje, že podanie\ntrestného oznámenia nemôže byť automaticky samo osebe dôvodom na vylúčenie sudcov\nústavného súdu z rozhodovania o predmetnej veci, v konaní o ktorej vystupuje zúčastnená\nosoba ako oznamovateľ trestného oznámenia. Keďže ani po preskúmaní ďalších dôvodov\nnámietky zaujatosti sudcov ústavného súdu Mojmíra Mamojku a Petra Straku štvrtý senát\nústavného súdu nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde viedli k ich vylúčeniu z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci, rozhodol tak, ako to\nje uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "osoba-zúčastnená", "legitimácia-procesná"], "ustanovenia": ["§ 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d26dd48-7916-4e2f-89ab-052e965fae82", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2019", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2019 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d26dd48-7916-4e2f-89ab-052e965fae82"}, {"guid": "ussr:223b2320-153b-414c-91c3-f602974678e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.532.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 532/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 532/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.532.2017.1"}, {"guid": "ussr:6c8773ca-4471-4abf-8359-47b17f55b6ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.381.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 381/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.381.2017.1"}, {"guid": "ussr:22d28972-e10d-4a79-9ade-935415249336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.724.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 724/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 724/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.724.2016.1"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "be1d9f7a-367c-4cd7-a322-0260be8fce78:13864d19-1bf9-4bf5-99ee-213181209469", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7110231041.14", "spisova_znacka": "11Co/127/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/127/2017 z 7. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7110231041.14"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0b93d4bc-b4ae-4b52-b4f3-a2e4031d9ba4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.643.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.643.2025.1"}, {"guid": "ussr:278bb44b-dcbc-4ef9-848c-867002e1b9e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 483/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:585bc1e3-95f9-4df1-a437-97185215dcfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.579.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 579/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 579/2022 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.579.2022.1"}, {"guid": "ussr:cf268ce7-2848-49e6-bcaa-d0f35e522416", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.616.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 616/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 616/2022 z 29. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.616.2022.1"}, {"guid": "ussr:43487211-cd9e-47aa-9d24-90af5ec3ca40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.231.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 231/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 231/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.231.2022.1"}, {"guid": "ussr:0b73d73b-9d44-4fe8-a71b-ba183db1bc98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.482.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 482/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 482/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.482.2021.1"}, {"guid": "17df506f-63ec-4dad-8f4c-6a98893649eb:76c8c32e-ff27-4fd4-b74e-a2f038330a31", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3124212103.2", "spisova_znacka": "12CoPs/8/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 12CoPs/8/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3124212103.2"}, {"guid": "9477b940-b1c5-4112-99cb-a27d4fd5967c:8b94d3e6-85fd-4b4f-bb71-3724b6371c1f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:3120205009.8", "spisova_znacka": "15CoP/67/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 15CoP/67/2024 z 12. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-12-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:3120205009.8"}]}