{"guid": "ussr:d0244b46-7da4-4aad-bbda-38f2080e06e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.114.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 114/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 114/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 114/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.114.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d0244b46-7da4-4aad-bbda-38f2080e06e6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.114.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.114.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.114.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 114/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 Co 238/2016, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 Co 238/2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré j e jej Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 415,50 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiat centov) na účet jej právnej\nzástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej, Podbrezovská 34, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nI.A Obsah ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 238/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde\nBratislava V (ďalej len „okresný súd“) 21. apríla 2005 domáhal proti sťažovateľke\n(v procesnom postavení žalovanej v 1. rade) a žalovanému v 2. rade určenia vlastníctva\nk jednoizbovému bytu. Okresný súd rozsudkom z 21. decembra 2010 žalobe vyhovel,\nale krajský súd uznesením z 27. marca 2012 zrušil tento rozsudok a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd druhým rozsudkom\nz 3. marca 2016 opätovne žalobe žalobcu vyhovel. Sťažovateľka podala aj proti tomuto\n2\n\nrozhodnutiu odvolanie, o ktorom mal krajský súd rozhodnúť v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 Co 238/2016.\n3.\n\nSťažovateľka\n\nsa\n\ndomáhala\n\nrozhodnutia\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nlistami\n\nz 22. januára 2018 a 20. augusta 2019. Predsedníčka senátu krajského súdu jej listom\nz 12. septembra 2019 odpísala, že s ohľadom na vysoký nápad nebola vec odvolacím súdom\nrozhodnutá v primeranej lehote. Následne sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť,\nktorá bola doručená ústavnému súdu 23. októbra 2019.\n4. Sťažovateľka uviedla, že konanie pred odvolacím súdom trvá od 8. júna 2016 viac\nako tri roky. Túto dĺžku sťažovateľka považovala za neprimeranú aj s ohľadom\nna skutočnosť, že vecou sa odvolací súd zaoberá už druhýkrát a celková doba konania\npresiahla 14 a pol roka. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľka zastávala názor, že odvolací\nsúd porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľka poukázala aj na skutočnosť, že predmetom sporu je byt a bývanie v ňom,\nčo vnáša do jej života neistotu, psychickú záťaž, pocity frustrácie, bezmocnosti a beznádeje.\nSťažovateľka si preto za utrpenú ujmu na jej základnom práve uplatnila primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 7 000 €, t. j. sumu 500 € za každý rok trvania celkového konania.\n5. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na\nďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo\nods. 1\n\nDohovoru,\n\nv\n\n, garantované čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nkonaní\n\nvedenom\n\nna\n\nKrajskom\n\nsúde\n\nv\n\nBratislave\n\npod sp. zn. 14Co 238/2016, porušené bolo.\n2. Prikazuje Krajskému súdu Bratislava, aby v konaní pod sp. zn. 14Co 238/2016\npokračoval bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 7000 EUR,\n\nktorú sumu jej vyplatí KS v Bratislave do 1 mesiaca.\n4.\n\npriznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n415,50 E - odmena za 2 úkony po 163,33 + 2 x 9,80 RP = 346,26 + 20% DPH, t. j. 69,24 E\n\n3\n\n- ktorú sumu zaplatí KS Bratislava JUDr. Elene Ľalíkovej do 1 mesiaca od doručenia\nnálezu.“\nI.B Procesný postup ústavného súdu, chronológia úkonov krajského súdu\nv napadnutom konaní a vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti\n6.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. IV. ÚS 114/2020-10 z 1. apríla 2020 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n7. Ústavný súd následne výzvou z 15. apríla 2020 vyzval predsedu krajského súdu,\naby sa vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predseda krajského súdu v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 11. mája 2020 uviedol, že prieťahy boli v predmetnom prípade\nspôsobené vysokým počtom nevybavených vecí v senáte 14 Co a zároveň častými\npersonálnymi zmenami. Zároveň uviedol, že s poukazom na tieto okolnosti, ak aj predmetná\nvec nebola prejednaná bez zbytočných prieťahov, išlo o prieťahy objektívneho charakteru.\nPredseda krajského súdu zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nústavnej sťažnosti.\n8. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 142/2005\nzistil túto chronológiu úkonov krajského súdu v predmetnom odvolacom konaní:\n- Dňa 8. júna 2016 bol súdny spis predložený krajskému súdu.\n- Dňa 24. januára 2018 sťažovateľka žiadala, aby krajský súd rozhodol o odvolaní.\n- Dňa 21. augusta 2019 sťažovateľka opätovne urgovala krajský súd, aby rozhodol\no jej odvolaní, poukázala pritom na doterajšiu dĺžku odvolacieho konania a na možnosť\npodať ústavnú sťažnosť.\n- Dňa 12. septembra 2019 krajský súd doručil sťažovateľke odpoveď predsedníčky\nsenátu, v ktorej uviedla, že predmetné odvolanie nebolo rozhodnuté v primeranej lehote\nkvôli vysokému nápadu vecí na príslušnom súdnom oddelení.\n\n4\n\n- Dňa 30. septembra 2019 krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania\nuznesením č. k. 14 Co 238/2016-451, ktorým znova (druhýkrát, pozn.) zrušil rozsudok\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n- Dňa 23. októbra 2019 bola podaná ústavná sťažnosť.\n- Dňa 29. októbra 2019 ústavný súd v informačnej kancelárii krajského súdu zistil,\nže predmetný súdny spis ešte nebol vrátený okresnému súdu.\n- Dňa 11. novembra 2019 krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu.\n- Dňa 14. novembra 2019 bolo uznesenie krajského súdu doručené sťažovateľke,\nresp. jej právnej zástupkyni.\n9. Po doručení vyjadrenia krajského súdu ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľky, aby v prípade, ak by to považovala za potrebné, zaujala stanovisko\nk vyjadreniu krajského súdu, ktoré jej v prílohe zaslal, pričom zároveň ju upozornil,\nže v prípade, ak sa nevyjadrí v stanovenej lehote, bude ústavný súd zastávať názor,\nže súhlasí s upustením od verejného pojednávania v predmetnej veci. Sťažovateľka\nsa v stanovenej lehote nevyjadrila.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n5\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n17. Podľa § 390 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak\na) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola\nvrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a\nb) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie.\n18.1 Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon\naj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n18.2 Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije\nna konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať\n\n6\n\nustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení\nprotistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n19. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 238/2016 došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n20. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n21. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty\ninak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n22. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\n7\n\nrealizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto\nzabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto\npovinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117\nods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä\nzo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 CSP. V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo\nrozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania“.\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\n- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n- správanie účastníka súdneho konania a\n- postup samotného súdu.\nZa súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nIII.A Právna a faktická zložitosť veci\n24. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,\nže spory o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa môžu vyznačovať zložitosťou,\nnajmä čo sa týka ustálenia skutkového stavu, čo je dané aj nutnosťou rôznorodého\nznaleckého dokazovania. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje, že ani tento aspekt\nnezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou\norganizáciou práce alebo inými nedostatkami v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti\n\n8\n\n(m. m. I. ÚS 47/96, I. ÚS 173/2017). V danom prípade to platí o to viac, že išlo\no rozhodovanie odvolacieho súdu.\nIII.B Správanie účastníka konania\n25. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu\nvyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom\nodvolacom konaní nemohlo mať negatívny vplyv na dĺžku konania. Sťažovateľka\nv predmetnej veci po podaní odvolania iba urgovala krajský súd na vydanie rozhodnutia,\nresp. sa informovala o stave konania.\nIII.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup samotného krajského súdu v napadnutom konaní.\nRozhodovanie krajského súdu v predmetnej veci trvalo 3 roky a 3 mesiace. Aj keď ústavný\nsúd uznáva, že ak odvolací súd nevykonáva v odvolacom konaní úkony za účasti strán\nkonania, neznamená to automaticky, že je nečinný. Dĺžka rozhodovania v tomto prípade\naj vzhľadom na vyjadrenie predsedu krajského súdu celkom jasne indikuje prieťahy.\nNa margo vyjadrenia predsedu krajského súdu ústavný súd uvádza, že systémové\nnedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom\nkonaní. Takže mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na preťaženosť\npríslušných súdnych oddelení (pozri napr. I. ÚS 119/03, I. ÚS 153/2019). Ústavný súd ešte\ndodáva, že z pohľadu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nnie je vôbec relevantné či išlo o prieťahy objektívneho charakteru.\n27.1 Pozornosti ústavného súdu zároveň neuniklo, že krajský súd svoj postup\nv odvolacom konaní ukončil uznesením č. k. 14 Co 238/2016-451, ktorým druhýkrát zrušil\nrozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predmetného\n9\n\nuznesenia vyplýva, že krajský súd si bol vedomý právnej úpravy podľa § 390 CSP,\nale s poukazom na znenie § 470 ods. 2 CSP dospel k záveru, že ak bolo odvolanie podané\nešte pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, § 390 CSP sa na rozhodovanie\no odvolaní nevzťahuje. Ústavný súd konštatuje, že s takýmto účelovým výkladom zákona\nnemožno súhlasiť. Je nepochybné, že úkony strán konania vykonané počas platnosti\na účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú\ns relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Pojem\nprávneho účinku v tomto prípade vyjadruje kauzálnu väzbu medzi samotným procesným\núkonom a jeho účinkom, medzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Právnym\núčinkom podaného odvolania (aj s poukazom na optiku § 470 ods. 2 CSP, pozn.) v kontexte\nnadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku je okrem odkladu právoplatnosti\nnapadnutého súdneho rozhodnutia aj povinnosť odvolacieho súdu o tomto odvolaní\nrozhodnúť. Nemožno pod tento právny účinok podriadiť aj limity (zákonné obmedzenia\na možnosti) následného rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní. Inými slovami, právnym\núčinkom podaného odvolania nie je povinnosť odvolacieho súdu riadiť sa pri rozhodovaní\no ňom starým procesným predpisom. Aj podľa dôvodovej správy k § 470 CSP nová právna\núprava by mala dôsledne dodržiavať princíp okamžitej aplikability procesno-právnych\nnoriem, ktorý znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania aj na tie začaté\npredo dňom účinnosti nového zákona. Výnimku z tohto princípu predstavujú v prechodných\nustanoveniach výslovne ustanovené inštitúty (zmenkový platobný rozkaz, šekový platobný\nrozkaz a rozkaz na plnenie – § 471 ods. 2 a 3 CSP).\n27.2\n\nTýmto\n\nsvojím\n\npostupom,\n\nktorý\n\nvyústil\n\ndo\n\nvydania\n\nuznesenia\n\nč. k. 14 Co 238/2016-451, krajský súd de facto spôsobil ďalšie prieťahy v konaní, pretože\nsa zbavil svojej povinnosti vydať konečné rozhodnutie v predmetnej veci bez toho,\naby mu to právna úprava umožňovala.\n28. V napadnutom postupe krajského súdu bolo možné identifikovať nielen prieťahy\nv konaní,\n\nktoré\n\nviedlo\n\nk vydaniu\n\nrozhodnutia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\no odvolaní\n\n(č. k. 14 Co 238/2016-451), ale aj toto samotné rozhodnutie krajského súdu v konečnom\ndôsledku spôsobilo ďalšie zbytočné predĺženie konania, a teda aj predĺženie stavu právnej\n10\n\nneistoty sporových strán. Ústavný súd konštatuje, že oba tieto aspekty rozhodovania\nodvolacieho súdu možno (aj osobitne) považovať za porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nIV.\nZáver\nIV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu\n29. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,\nže základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 238/2016\nporušené boli.\nIV.B K bodom 2 a 4 výrokovej časti nálezu\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n32. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že k ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n11\n\n33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný\nsúd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské\npráva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n34. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,\nktorú vyčíslila ako súčet čiastkových súm 500 € za každý rok konania ako celku. Konanie\nna okresnom súde začalo v roku 2005, ústavná sťažnosť bola podaná v roku 2019,\npreto súčin 14 × 500 predstavuje sumu 7 000 €. Ústavný súd považoval sťažovateľkou\nuplatnenú sumu za neprimeranú. S prihliadnutím na to, že sťažovateľka napádala\nv konečnom dôsledku iba konanie na krajskom súde, suma primeraného zadosťučinenia\nza samotné prieťahy spočívajúce v dĺžke konania predstavovala iba 1 500 €. Uvedenú sumu\nústavný súd navýšil na sumu 3 000 € s poukazom na pochybenie krajského súdu spôsobené\nnerešpektovaním § 390 CSP. V prevyšujúcej časti jej ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nIV.C K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n35.1 Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n35.2 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n36. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľka\nsi uplatnila túto náhradu trov konania ešte v samotnej ústavnej sťažnosti vo výške 415,50 €,\n12\n\na to za dva úkony právnej služby (prevzatie zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti)\nnavýšené o daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 20 %.\n37. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky náhradu trov konania\nv sume 415,50 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby\npodľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej\nporady s klientom, podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal\nzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019\nv sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019\nv sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd\nsi zároveň overil podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH na stránke\nFinančnej správy Slovenskej republiky, že právna zástupkyňa sťažovateľky je registrovaná\nako platiteľ DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov.\n38. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nIV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n39. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa prehľadu úkonov v napadnutom konaní\nbol už predmetný súdny spis postúpený krajským súdom späť okresnému súdu.\nZ uvedeného\n\ndôvodu\n\nústavný\n\nsúd\n\nnevyhovel\n\nústavnej\n\nv ktorej sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal\n\nsťažnosti\n\nv\n\ntej\n\nčasti,\n\nkrajskému súdu konať\n\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, pretože takýto príkaz uložený krajskému\nsúdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne opodstatnenie.\n\n13\n\nV.\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "odvolanie-odvolacie konanie", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "odvolanie-odvolacie konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/238/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:50d85510-5fae-4c55-a068-70242e661481", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.153.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2019 z 2. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.153.2019.2"}, {"guid": "ussr:3f8f5f68-b58d-411a-9c61-e9bb387cee44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.173.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 173/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 173/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.173.2017.2"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:feea5e72-5648-4bd7-bd4c-88809ddac45c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.524.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 524/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 524/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.524.2021.2"}]}