{"guid": "ussr:54bf96d5-c6de-4355-9626-bbd0f556bf90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.112.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 112/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.112.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/54bf96d5-c6de-4355-9626-bbd0f556bf90", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.112.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.112.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.112.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného s údu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 112/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora\n\nDuľu\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\n,\n\nprijatú\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou\n\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sa 6/2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 Sa 6/2016 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov) na účet\njeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 112/2020-11 z 1. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sa 6/2016 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v rámci správneho\nkonania vedeného pred Okresným úradom Vranov nad Topľou, Krajským školským úradom\nv Prešove\n\na\n\nv\n\nostatnom\n\npred\n\nMinisterstvom\n\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „ministerstvo vnútra“) a v správnom súdnictve pred Krajským súdom v Prešove\na v ostatnom pred Krajským súdom v Bratislave domáhal vydania rozhodnutia\no tom, že v súvislosti s jeho vymenovaním za vedúceho služobného úradu Okresného úradu\nVranov nad Topľou v roku 2003 mala byť obligatórnou náležitosťou rozhodnutia\no jeho vymenovaní do štátnej služby aj zastávaná funkcia, do ktorej bol vymenovaný.\nV priebehu konania Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom sp. zn. 3 S 20/2011\nzo 14. septembra 2012 zrušil rozhodnutie vedúceho Krajského školského úradu v Prešove\nč. 1/2004-odv. z 23. februára 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského školského úradu\n2\n\nv Prešove č. 1/2004 z 18. októbra 2010 a vec vrátil na nové konanie. Z dôvodu legislatívnej\nzmeny prijatej zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s účinnosťou\nod 1. januára 2013 zrušili krajské školské úrady, ktorých pôsobnosť prešla na ministerstvo\nvnútra. V dôsledku tejto legislatívnej zmeny sa orgánom verejnej moci, ktorému vznikla\npovinnosť rozhodnúť v sťažovateľovej právnej veci v rámci správneho konania stalo\nministerstvo vnútra. Z obsahu priloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že ministerstvo\nvnútra nerozhodlo v sťažovateľovej právnej veci, teda vo veci jeho vymenovania do funkcie\n„ani v lehote do 30 dní, ani v lehote 60 dní, ani v lehote 3 rokov odo dňa kedy na neho\nprešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa.“. V dôsledku\ntohto postupu ministerstva vnútra sa sťažovateľ podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v konečnom\ndôsledku obrátil žalobou pre nečinnosť ministerstva vnútra ako orgánu verejnej správy\nna krajský súd, ktorý „... bez akéhokoľvek sťažovateľovi známeho dôvodu už po dobu\ntakmer štyroch rokov, teda prakticky od podania žaloby sťažovateľom nevykonal akýkoľvek\núkon, ktorý by viedol k efektívnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci. Počas celého trvania\nkonania súd vykonal dva jednoduché úkony, ktoré pozostávali z doručenia žaloby odporcovi\na následného doručenia vyjadrenia odporcu k žalobe žalobcovi.“. V rámci svojej\nargumentácie sťažovateľ prízvukoval, že „je presvedčený, že... v konaní vedenom\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/6/2016 dochádza k zbytočným prieťahom,\nspôsobeným\n\npráve\n\npredmetným\n\nsúdom.“,\n\npričom\n\n„považuje\n\nnekonanie\n\nsúdu\n\nza o to nepochopiteľnejšie, že samotné predmetné konanie bolo začaté z dôvodu snahy\nsťažovateľa o odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Sťažovateľ, ktorého nečinnosť\norgánu verejnej správy uviedla do stavu právnej neistoty, je v tomto stave právnej neistoty\nponechávaný aj súdom, napriek snahe... o odstránenie tohto stavu. Konanie pred orgánom\nverejnej správy, v ktorom sa sťažovateľ domáhal odstránenia nečinnosti, bolo začaté v roku\n2003 a ku dňu podania žaloby trvalo 13 rokov. Sťažovateľ sa preto obrátil na súd\nso žalobou o odstránenie nečinnosti podľa ust. § 242 ods. 1 SSP. Podľa sťažovateľa\nje preto absolútne nezdôvodniteľné, že súd, súc si vedomý svojich povinností vyplývajúcich\ns ust. § 2 SSP, spočívajúcich v ochrane sťažovateľových práv a právom chránených\nzáujmov, aj napriek tomu, že konanie, v ktorom sa... domáhal ochrany svojich práv\n3\n\nsprávnym súdom, už trvá ku dnešnému dňu 17 rokov, svojou absolútnou nečinnosťou\nvytvára ďalšie zbytočné prieťahy v konaní, v ktorom mal, naopak, efektívne zabrániť\nnečinnosti orgánu verejnej moci.“.\n3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa:\n- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky\n- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní sp. zn. 4Sa/6/2016 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Bratislave pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby konal\nvo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/6/2016 bez prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 4 500,- €.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\n4. Ústavný súd listom z 23. apríla 2020 vyzval predsedu krajského súdu\nna vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.\n4.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 196/2020\nz 30. júna 2020 k meritu veci konštatoval:\n„Správna žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.7.2016 a podľa rozvrhu\npráce bola zapísaná do súdneho oddelenia 4Sa. V predmetnej veci bola vykonaná\nkompletná príprava pojednávania. Dňa 14.5.2020 (v tom čase\no existencii ústavnej sťažnosti nemal vedomosť a dozvedel sa o nej až v piatok 26.6.2020)\nbol určený termín verejného vyhlásenia uznesenia na deň 27.5.2020, kedy bolo uznesenie,\n4\n\nktorým bola žaloba zamietnutá, aj vyhlásené. Toto rozhodnutie bolo už aj vypracované\na expedované účastníkom konania...\nSťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti o. i. uvádza, že nečinnosťou žalovaného\nsa dostal do stavu právnej neistoty. Ako to vyplýva aj z jeho meritórneho rozhodnutia\nz 27.5.2020, takéto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Totižto už v januári 2016\n(teda cca 5 mesiacmi pred doručením žaloby) bolo právoplatne rozhodnuté o vymenovaní\nžalobcu do funkcie v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby žalovaný\nsvoju prípadnú nečinnosť odstránil a teda žalobca nemohol byť v stave právnej neistoty\n(žalobca namietal nečinnosť žalovaného práve vo vzťahu k vymenovaniu do funkcie v štátnej\nslužbe).\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nepovažujem predmetnú sťažnosť\nv danom prípade vo vzťahu k postupu Krajského súdu v Bratislave po vecnej stránke\nza dôvodnú.“\n4.2 Okrem uvedeného predseda krajského súdu poukázal aj na nasledujúce okolnosti:\n„\n\n... uviedol, že všetky veci rozhoduje v poradí v akom boli\n\nsúdu doručené. Prednostne však, v zmysle Správneho súdneho poriadku, žaloby vo veciach\nzaistenia cudzincov v útvare policajného zaistenia (lehota 7 dní od nápadu), rozhodovanie\no návrhoch na vyslovenie odkladného účinku podaným žalobám (lehota 30 dní), veci\nazylové (lehota 90 dní). Pokiaľ po dôjdení novej žaloby je\n\ntoho právneho\n\nnázoru, že je na mieste vydanie procesného rozhodnutia (napr. postúpenie veci inému súdu,\nzastavenie konania, odmietnutie žaloby) vydáva takéto rozhodnutia. V prípade podania\nsťažnosti, takéto veci dáva na termín.\nPôvodne samosudcovské oddelenia vybavovalo 5 sudcov. V čase doručenia žaloby\n(13.7.2016) ich počet klesol na 4 sudcov, v tom čase mal v jeho vybavovaných oddeleniach\n(4Sp, 4Sa, 9Saz, 4SaZ) 184 nevybavených vecí. Po trvalom odchode 2 sudcov z výkonu\nsúdnictva (2016, 2018 - starobný dôchodok) a následne po odchode kolegyne na materskú\ndovolenku (2019) boli všetky ich nevybavené veci prerozdelené medzi aktuálne 3 sudcov.\nDôsledkom toho sa súčasne zvýšil počet nevybavených aj novo napadnutých vecí\na to u všetkých 3 sudcov. Konkrétne v jeho vybavovaných oddeleniach sa stav nevybavených\nvecí zvyšoval tak, že: k 1.1.2016 - 187 vecí, k 1.1.2017 - 221 vecí, k 1.1.2018 - 213 vecí,\n\n5\n\nk 1.1.2019 - 222 vecí, k 1.1.2020 - 274 vecí. V roku 2018 mal\n\nnaviac\n\ncca 5 mesiacov ospravedlnenú neprítomnosť v práci.\nsa snaží všetkým jeho prideleným veciam venovať náležitú\npozornosť a snaží sa ich vybavovať v čo najkratších lehotách. Avšak vzhľadom k vyššie\nuvedeným skutočnostiam ich objektívne nie je možné vybavovať v kratších lehotách.“\n5. Ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie predsedu krajského\nsúdu sp. zn. 1 SprV 196/2020 z 30. júna 2020 na vedomie s možnosťou vyjadriť sa. Právna\nzástupkyňa v podanom vyjadrení z 22. júla 2020 v podstatnom uviedla:\n«Vyjadrenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nneobsahuje\n\nžiadne\n\nskutočnosti,\n\nktoré by spochybňovali opodstatnenosť ústavnej sťažnosti a záveru, že postupom krajského\nsúdu došlo k porušeniu práv sťažovateľa, zakotvených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava SR“) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Naopak, obsahuje viaceré irelevantné\npoznámky, ktoré na posúdenie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti nemajú žiaden vplyv.\n6. Predovšetkým sa takými úplne irelevantnými tvrdeniami krajského súdu javia\ntie, ktorými súd ozrejmuje ústavnému súdu, kedy sa vec pojednávajúci sudca dozvedel\no skutočnosti, že sťažovateľ podal vo vzťahu k predmetnému konaniu na Krajskom súde\nv Bratislave ústavnú sťažnosť. Zjavne zmätočne pôsobí aj tá časť vyjadrenia,\nv ktorej krajský súd uvádza, že v predmetnej veci bola vykonaná „kompletná príprava\npojednávania“, keďže, ako je zrejmé z ustanovení § 242 - § 251 SSP, súd v konaní o žalobe\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy rozhoduje uznesením, pričom z ust. § 107\nods. 1, ods. 2 písm. a) SSP vyplýva, kedy správny súd rozhoduje na pojednávaní.\n7. Z označených zákonných ustanovení vyplýva, že nebola naplnená ani jedna\nz podmienok na to, aby súd v predmetnej veci rozhodoval na pojednávaní a skutočnosť\nje taká, že na pojednávaní ani nerozhodoval.\n8. Ďalej nie je zrejmé, z akého dôvodu Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci\nstanovoval dňa 14. 5. 2020 „termín verejného vyhlásenia uznesenia“, a to v deň\n27. 5. 2020, keď z ust. § 147 ods. 1 SSP vyplýva:\nUznesenie správny súd vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní vo veci samej,\nalebo pri inom úkone správneho súdu.\n\n6\n\n9. Uvedená časť vyjadrenia teda len potvrdzuje nesústredený postup krajského súdu\nv predmetnej veci.\n10. Ďalšia časť vyjadrenia správneho súdu opisuje, akým spôsobom pri výkone svojej\nsudcovskej\n\nčinnosti\n\nna to, že ani táto\n\npostupuje\n\nčasť\n\nvyjadrenia\n\n.\nkrajského\n\nsúdu\n\nJe\n\npotrebné\n\npoukázať\n\nneposkytuje\n\nžiadne\n\nargumenty\n\nproti záveru, že krajský súd porušil sťažovateľom namietané práva.\n11. Podľa ust. § 30 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z.:\nSudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať\nplynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet\npridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.\nPodľa ust. § 34 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z. z.:\nSudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol\nprejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Ak sudca namieta, že nie sú mu veci\nprideľované takým spôsobom a ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne\no nich príslušná sudcovská rada.\n12. Je teda zrejmé, že organizácia práce sudcu v konkrétnom súdnom oddelení\nnie je skutočnosťou, ktorá by mohla ospravedlniť 4 roky trvajúce konanie o žalobe\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy, naopak, citované zákonné ustanovenia výslovne\npoukazujú na to, že medzi základné povinnosti sudcu patrí aj povinnosť upozorniť predsedu\nsúdu\n\no\n\ntom,\n\nže\n\nnemôže,\n\nvzhľadom\n\nna\n\nneprimeraný\n\npočet\n\npridelených\n\nvecí\n\n(ak vy k takejto situácii vo veci vec pojednávajúceho sudcu došlo), že nemôže tieto veci\nvybaviť bez zbytočných prieťahov...\n16. Na záver krajský súd spochybňuje dôvodnosť ústavnej sťažnosti s ohľadom\nna rozhodnutie súdu vo veci samej.\n17. Je pravdou, že dňa 2. 7. 2020, teda prakticky po 4 rokoch od podania žaloby,\nbolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 4Sa/6/2016 zo dňa 27. 5. 2020. Sťažovateľ sa s rozhodnutím krajského súdu\nnestotožňuje a v zákonom stanovenej lehote toto napadne kasačnou sťažnosťou.\n18. Z vyjadrenia krajského súdu však vyplýva, že zrejme nie celkom správne vníma\npovinnosť súdu odstrániť stav právnej neistoty účastníka konania, ak svoju nečinnosť v ním\nvedenom konaní popiera odkazom na obsah ním vydaného rozhodnutia v predmetnej veci.\n7\n\nLen na okraj sťažovateľ považuje za potrebné skonštatovať, že v prípade, že si krajský súd\nskutočne osvojil právny názor, že konanie, v ktorom sa sťažovateľ svojou žalobou dožadoval\nodstránenia nečinnosti, skončilo jeho vymenovaním do funkcie v januári 2016,\npotom jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby nemožno považovať za súladné so zákonom,\npretože podľa ust. § 249 SSP súd žalobu zamietne vtedy, ak nezistí nečinnosť žalovaného.\nPokiaľ však, podľa názoru krajského súdu, konanie o vymenovanie sťažovateľa\ndo funkcie v štátnej službe už právoplatne skončilo, nebol dôvod rozhodovať zamietnutím\nžaloby, ale krajský súd mal podľa ust. § 99 písm. b) SSP konanie zastaviť,\nkeďže právoplatné skončenie administratívneho konania, v ktorom sa sťažovateľ dožaduje\nodstránenia nečinnosti, je neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania.\n19. Sťažovateľ sa svojou žalobou domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného práve\nz dôvodu, že ten po januári 2016 ďalej vo veci nekonal, a to napriek tomu, že konať\nmal. Ako však už sťažovateľ uviedol, povinnosťou súdu bolo konať o jeho žalobe\ntak, aby odstránil stav právnej neistoty žalobcu, teda prerokovať jeho žalobu a rozhodnúť\no nej bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.\n20. Na tomto mieste sťažovateľ považuje za potrebné opakovane zdôrazniť,\nže postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci jeho žaloby proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy nastal doslova absurdný stav, kedy sa sťažovateľ domáhal odstránenia\nnečinnosti\n\nv administratívnom\n\nkonaní,\n\n(pričom\n\nk takejto\n\nnečinnosti\n\ndochádzalo\n\nod 5. 12. 2012, kedy Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom sp. zn. 3S/35/2011 zo dňa\n12. 10. 2012 rozhodol o zrušení rozhodnutia Krajského školského úradu v Prešove,\nsp. zn. Spr 3/2014 zo dňa 18. 4. 2011 v spojení s rozhodnutím služobného úradu Okresného\núradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 16. 7. 2003), a v tomto súdnom konaní,\nktoré je zákonom ustanoveným prostriedkom na odstránenie nečinnosti po štyroch rokoch,\nteda po dlhšom čase, než bolo obdobie nečinnosti v administratívnom konaní, súd vydal\nrozhodnutie.\n21. Je teda zrejmé, že dĺžka konania o žalobe žalobcu, ktorú podal na Krajský súd\nv Bratislave dňa 12. 7. 2020, a ktorou sa domáhal odstránenia nečinnosti v postupe orgánu\nverejnej správy, popiera zmysel a účel tohto typu konania, upraveného Správnym súdnym\nporiadkom.»\n\n8\n\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba,\nktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené\njej základné práva a slobody.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\n9\n\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom\npoňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,\nI. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,\nIV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(v primeranej\n\nlehote)\n\nsa\n\nsplní\n\naž\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nštátneho\n\norgánu,\n\nna ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv\n(pozri napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97,\nI. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48\nods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania\na ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty,\n\nv ktorej\n\nsa\n\nnachádza\n\nosoba\n\ndomáhajúca\n\nsa\n\nrozhodnutia\n\nsúdu,\n\npretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu\nspravodlivosti (PL. ÚS 25/01).\n13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej\nneistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne\ndosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie.\n\n10\n\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplýva z úpravy civilného\nsporového, civilného mimosporového a správneho súdneho konania, ktorá je predmetom\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku.\n14.1.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp aj správneho súdnictva\na vyjadrená v § 5 SSP, ktorý pojednáva o základných princípoch v správnom súdnictve,\na je vyjadrená aj v ďalších ustanoveniach Správneho súdneho poriadku. Podľa § 5\nods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný\nsporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane,\nriadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie\npred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd\na ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa § 5\nods. 7 SSP správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov\ntak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.\n14.1.2 Podľa § 103 ods. 1 SSP ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje\nv konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu,\naby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné\nskutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu.\nPodľa § 103 ods. 2 SSP ak správny súd vyzve účastníka konania, aby sa vyjadril\no určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku,\nže ak sa účastník konania v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá\nnámietky.\n14.1.3 Podľa § 105 ods. 1 SSP ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví\nho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.\n14.1.4 Podľa § 106 ods. 1 SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia\nalebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi\nvyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť\nv lehote určenej správnym súdom.\n\n11\n\nPodľa § 106 ods. 2 SSP k vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť\nv lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať,\no čom účastníkov konania poučí.\n14.1.5\n\nPodľa\n\n§\n\n114\n\nSSP\n\nak\n\nsa\n\nriadne\n\npredvolaní\n\núčastníci\n\nkonania\n\nalebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť\nv ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.\n14.1.6 Podľa § 115 SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov\nalebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia\nsprávneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania\nzhodne navrhnú.\n15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru\nnad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov\nje v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,\nak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou zaručené základné\npráva a slobody sťažovateľa.\n16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom\nhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,\nprotiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou\nzaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje\nvýznamné ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom\n(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu.\nZ uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu\norgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou\na na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.\n17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého\nprípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania\n12\n\na postup súdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno\nformulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné\nku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide\no prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,\nak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka\nkonania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla\nnie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll\nS.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková\nproti Slovenskej republike, rovnako tak aj I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02,\nIV. ÚS 187/07]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci\nH. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange\nproti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1\nz 29. 3.\n\n2006)\n\nviackrát\n\nvyzdvihol\n\ndôležitosť\n\nsprávy\n\nsúdnictva\n\nbez\n\nprieťahov,\n\nktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 Právna a faktická zložitosť veci\n18. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej\nzložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok ESĽP\nvo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť\nrôzne dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].\nZložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok\nESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).\n13\n\n18.1 Predmetom konania je žaloba o nečinnosť ministerstva vnútra ako orgánu\nverejnej správy podľa § 242 SSP, čo spadá pod bežnú/pravidelnú rozhodovaciu prax\nvšeobecných/krajských súdov v správnom súdnictve.\nIV.2 Správanie účastníka konania\n19.\n\nSprávanie\n\núčastníka\n\nkonania\n\nje\n\ndruhým\n\nkritériom\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci\nposúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov\nv súdnom konaní ústavný súd konštatuje, že sa sťažovateľ nijakým spôsobom nepodieľal\nna vzniknutých prieťahoch.\nIV.3 Postup krajského súdu v napadnutom konaní\n20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu v napadnutom konaní.\n21. Prehľad vo veci vykonaných úkonov:\n- 13. júla 2016 bola krajskému súdu doručená žaloba sťažovateľa proti ministerstvu\nvnútra pre jeho nečinnosť ako orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP,\n- 13. septembra 2016 krajský súd výzvou sp. zn. 4 Sa 6/2016 z 13. septembra 2016\nvyzval ministerstvo vnútra k vyjadreniu sa k podanej žalobe a zaslaniu príslušných\nadministratívnych spisov,\n- 27. októbra 2016 bolo krajskému súdu doručené písomné vyjadrenie ministerstva\nvnútra z 26. októbra 2016 a zaslané administratívne spisy,\n- 4. novembra 2016 krajský súd zasiela písomné vyjadrenie ministerstva vnútra\nz 26. októbra 2016 právnej zástupkyni sťažovateľa na vyjadrenie,\n- 8. decembra 2016 bolo krajskému súdu doručené písomné vyjadrenie právnej\nzástupkyne sťažovateľa z 1. decembra 2016 k vyjadreniu ministerstva vnútra,\n\n14\n\n- 9. januára 2017 krajský súd zasiela vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa\nz 1. decembra 2016 k vyjadreniu ministerstva vnútra z 26. októbra 2016 ministerstvu vnútra,\n- 27. januára 2017 bolo krajskému súdu doručené písomné vyjadrenie ministerstva\nvnútra z 24. januára 2017,\n-14. mája 2020 krajský súd oznamuje verejné vyhlásenie rozsudku na 27. máj 2020,\n- 27. mája 2020 krajský súd uznesením č. k. 4 Sa 6/2016-66 z 27. mája 2020 žalobu\nsťažovateľa zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania.\n22. Zhodnotením postupu krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd\nkonštatuje, že je neprehliadnuteľné obdobie nečinnosti krajského súdu v období\nod 27. januára 2017, keď bola krajskému súdu doručená duplika ministerstva vnútra,\ndo 14. mája 2020, keď krajský súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na 27. máj 2020,\naby následne 27. mája 2020 uznesením sp. zn. 4 Sa 6/2016 vo veci rozhodol tak, že žalobu\nzamietol a sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pre posúdenie veci\nje teda smerodajná nečinnosť krajského súdu v čase od 27. januára 2017 do 27. mája 2020,\nteda nečinnosť v trvaní 3 rokov a 4 mesiacov. Argumentácia sťažovateľa o tom, že krajský\nsúd „... nie celkom správne vníma povinnosť súdu odstrániť stav právnej neistoty účastníka\nkonania, ak svoju nečinnosť v ním vedenom konaní popiera odkazom na obsah\nním vydaného rozhodnutia v predmetnej veci.“, ďalej o tom, že „... v prípade, že si krajský\nsúd skutočne osvojil právny názor, že konanie, v ktorom sa sťažovateľ svojou žalobou\ndožadoval odstránenia nečinnosti, skončilo jeho vymenovaním do funkcie v januári 2016,\npotom jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby nemožno považovať za súladné so zákonom,\npretože podľa ust. § 249 SSP súd žalobu zamietne vtedy, ak nezistí nečinnosť žalovaného.\nPokiaľ však, podľa názoru krajského súdu, konanie o vymenovanie sťažovateľa do funkcie\nv štátnej službe už právoplatne skončilo, nebol dôvod rozhodovať zamietnutím žaloby,\nale krajský súd mal podľa ust. § 99 písm. b) SSP konanie zastaviť, keďže právoplatné\nskončenie administratívneho konania, v ktorom sa sťažovateľ dožaduje odstránenia\nnečinnosti,\n\nje\n\nneodstrániteľným\n\nnedostatkom\n\nprocesných\n\npodmienok\n\nkonania“,\n\nako aj sťažovateľom spochybnený postup krajského súdu podľa § 107 ods. 1 v spojení s §\n147 ods. 1 SSP sú síce podnetné a preukazujú aj podľa názoru ústavného súdu nesústredený\npostup krajského súdu pri meritórnom posúdení veci, avšak pre posúdenie veci ústavným\n\n15\n\nsúdom z hľadiska predpokladov vyplývajúcich z označených práv podľa ústavy a dohovoru\nje signifikantné už spomenuté obdobie úplnej nečinnosti krajského súdu. Ústavný súd\ntak uzatvára, že krajský súd bol v napadnutom konaní nečinný 3 roky a 4 mesiace,\nv dôsledku čoho tak porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento záver ústavného súdu je navyše\numocnený aj povahou namietaného konania podľa § 242 a nasl. SSP, ktoré je samo osebe\núčinným prostriedkom nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy.\n22.1 V konfrontácii s námietkami odporcu o preťaženosti úseku správneho súdnictva\nústavný súd konštatuje, že otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu\nnie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 55/02, I. ÚS 108/02,\nI. ÚS 38/03, III. ÚS 399/2011, IV. ÚS 44/2020, IV. ÚS 63/2020, IV. ÚS 64/2020,\nIV. ÚS 313/2020). Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, rovnako tak aj rozhodnutia Ústavného súdu Českej\nrepubliky IV. ÚS 392/2005, IV. ÚS 358/1998).\n22.2 Chronické, resp. dlhotrvajúce preťaženie súdov nemôže ospravedlniť\nneprimeranú dĺžku konania (rozsudok ESĽP vo veci Probstmeier proti Nemecku\nz 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64), pričom nerešpektovanie požiadavky\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote (resp. požiadavky na konanie bez zbytočných\nprieťahov) sa môže negatívnym spôsobom prejaviť na dôveryhodnosti justície\nako takej (rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange proti Taliansku\nz 27. 10. 1994, bod 61). Je teda úlohou zmluvných štátov nastaviť si svoj právny systém\ntakým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť každému právo na rozhodnutie\nv primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci Sürmeli proti Nemecku z 8. 6. 2006,\nsťažnosť č. 75529/01, bod 129).\n16\n\nV.\nZáver\nV.1 K bodu 1 výroku nálezu\n23. V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené,\nktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené\na akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné\npráva a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené\nzákladné práva a slobody sťažovateľa.\n23.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel\nk záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nV.2 K bodu 2 výroku nálezu\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n24.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,\nI. ÚS 70/2012).\n24.2 Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 4 500 €\nz dôvodu prieťahov krajského súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd v napadnutom\nkonaní krajského súdu identifikoval obdobie nečinnosti v trvaní od 27. januára 2017\ndo 27. mája 2020, keď svojím uznesením č. k. 4 Sa 6/2016-66 z 27. mája 2020 žalobu\n\n17\n\nsťažovateľa zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Je teda potrebné\nkonštatovať zbytočné prieťahy s dosiahnutím ich hranice v naostatok uvedenom období\naj vzhľadom na podanie žaloby sťažovateľa 13. júla 2016, ako to vyplýva z chronológie\na záverov uvedených v bodoch 21 a 22 tohto odôvodnenia. Pri primeranom zohľadnení\nsvojej judikatúry (IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016,\nI. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018,\nIII. ÚS 187/2018, IV. ÚS 63/2020, IV. ÚS 64/2020, IV. ÚS 109/2020, IV. ÚS 287/2020,\nIV. ÚS 313/2020) priznal ústavný súd v popísanej situácii sťažovateľovi sumu 1 500 €,\nktorú považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.\n24.3 Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej by výška priznaného finančného\nzadosťučinenia na vnútroštátnej úrovni mala byť v rozumnom pomere k sume,\nktorú by v podobných prípadoch sťažovateľovi priznal ESĽP (rozsudky ESĽP vo veci\nScordino a ďalší proti Taliansku z 27. 3. 2003, sťažnosť č. 36813/97 oddiel I, Horváthová\nproti Slovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 74456/01, Palgutová proti Slovenskej\nrepublike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 9818/02, Švalík proti Slovenskej republike\nz 15. 2. 2005, sťažnosť č. 51545/99).\nV.3 K bodu 3 výroku nálezu\n25. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n25.1 Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby vykonané v roku\n2020, a to za prevzatie a prípravu zastupovania, za písomné podanie ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu a za vyjadrenie z 29. júla 2020. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 šestina\nz výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu\n18\n\nv sume 177 € a režijný paušál je v sume 10,62 €, teda odmena je v celkovej súhrnnej sume\n562,86 €.\nV.4 K bodu 4 výroku nálezu\n26. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti požadoval zaplatenie finančného\nzadosťučinenia vo výške 4 500 € vo vzťahu ku krajskému súdu. Vzhľadom na to, že ústavný\nsúd priznal sťažovateľovi sumu finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 €, návrhu\nv ostávajúcej časti nevyhovel.\n27. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/6/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:263aaa86-f2ce-4e3d-a33b-1bf59a987b82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.287.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.287.2020.2"}, {"guid": "ussr:87d6187d-76c6-4649-bf14-1dd07de783ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.109.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 109/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 109/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.109.2020.2"}, {"guid": "ussr:2edc224d-6f1e-489c-81de-5972644b6b7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.313.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 313/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.313.2020.2"}, {"guid": "ussr:ced3baee-7f95-4720-bdab-0c3ac9e5074d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.63.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.63.2020.2"}, {"guid": "ussr:359f3542-ec1b-4e13-95ef-97b12c375c4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.44.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.44.2020.2"}, {"guid": "ussr:5548292e-9efe-4667-b239-743f2348b06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2"}, {"guid": "ussr:b0f46369-13ed-44bb-9c6a-00efc3acf9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2"}, {"guid": "ussr:b17961e8-30a6-4f33-a998-d40db03df6e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:63e4051a-e67c-4c41-b886-18bc2c9f58fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2"}, {"guid": "ussr:47e77397-124e-4928-9a7a-346f61910ee7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2"}, {"guid": "ussr:57a20b5e-2de8-498b-8ca8-6d146d011072", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2017 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2"}, {"guid": "ussr:bbafe588-ebb2-4dd9-97cd-b459711ddd53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2018 z 22. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2"}, {"guid": "ussr:71378a4a-faf9-4850-b5b0-ed605e3d44aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 760/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 760/2016 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2"}, {"guid": "ussr:034e885d-003d-4b6d-bc70-32a35c3bcca0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 535/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a"}, {"guid": "ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8"}, {"guid": "ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/02 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb"}], "citovane_v": []}