{"guid": "ussr:29bc6870-fdf8-4d69-b4d8-8d18aea5d407", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.11.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2020 z 22. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 11/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.11.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/29bc6870-fdf8-4d69-b4d8-8d18aea5d407", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.11.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.11.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.11.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 11/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nPROFINEX engineering, s. r. o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO 36044351,\nzastúpenej NEXUS advokátskou kanceláriou s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Peter Káčer, vo veci namietaného porušenia jej základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 22 Co 134/2018 z 12. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFINEX engineering, s. r. o.,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFINEX\nengineering, s. r. o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO 36044351 (ďalej len „sťažovateľka“),\nv tom čase zastúpenej advokátskou kanceláriou SKLEGAL s. r. o., Mostová 2, Bratislava,\nv mene ktorej konal advokát a konateľ JUDr. Pavel Poliak, vo veci namietaného porušenia\njej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 22 Co 134/2018\nz 12. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola po jej doručení pridelená sudkyni\nspravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu\nskončilo 16. februára 2019. V zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľky 17. októbra 2019\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce členom štvrtého senátu ústavného súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom\npostavení žalovanej stranou sporového konania vedeného Okresným súdom Poprad\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 24/2018, predmetom ktorého je rozhodovanie\no žalobe žalobkyne\n\n(ďalej len „žalobkyňa“) o určenie neplatnosti\n\nprávneho úkonu. Okresný súd v označenom konaní na základe návrhu žalobkyne uznesením\n2\n\nč. k. 8 C 24/2018-40 zo 14. júna 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sťažovateľke\nuložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva\nzriadeného v jej prospech k nehnuteľnostiam (špecifikovaným vo výroku označeného\nrozhodnutia, pozn.) vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobkyne.\n4. Proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, sťažovateľka podala\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd (napadnutým) uznesením sp. zn. 22 Co 134/2018\nz 12. októbra 2018 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením krajského\nsúdu došlo k porušeniu jej v ústavnej sťažnosti označených práv garantovaných ústavou,\nlistinou, dohovorom a dodatkovým protokolom.\n5.1 Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu\no nariadení neodkladného opatrenia, hoci žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom\nneosvedčila odôvodnenosť požadovanej súdnej ochrany vo veci samej, a preto nemohla\npreukázať ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok\nnariadenia neodkladného opatrenia. Krajský súd vo svojom rozhodnutí podľa sťažovateľky\nprezumuje neplatnosť (žalobou napadnutých) záložných zmlúv, čo je „v príkrom rozpore\ns ustálenou judikatúrou, ktorá preferuje výklad právnych úkonov v prospech ich platnosti\nmiesto výkladu zakladajúceho ich neplatnosť“, a žalobkyňa „nepredložila žiadny dôkaz,\nktorý by minimálne osvedčoval jej tvrdenia, že údajne mali byť pohľadávky sťažovateľa\nzabezpečené záložným právom už uspokojené alebo majú byť údajne záložné zmluvy\nneplatné“.\n5.2 Sťažovateľka tiež argumentuje, že krajský súd sa v napadnutom uznesení riadne\nnevysporiadal s jej námietkou, že prvý výrok odvolaním napadnutého uznesenia okresného\nsúdu je nevykonateľný, keďže záložné právo k pozemkom v ňom uvedeným bolo vykonané\npriamym predajom zálohu ešte pred nadobudnutím vykonateľnosti neodkladného opatrenia.\n5.3 Napokon sťažovateľka uvádza, že krajský súd svoje rozhodnutie založil výlučne\nna obsahu SMS komunikácie medzi jej konateľkou a žalobkyňou, „ktorá ani zďaleka\nneposkytuje ucelený obraz o skutočnej situácii medzi stranami“, čo je „v rozpore\ns kritériami formálnej a právnej logiky, nespĺňa ani minimálne požiadavky na presvedčivé,\nspravodlivé a nearbitrárne rozhodnutie“.\n3\n\n6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1/ Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22 Co/134/2018-190 zo dňa\n12. 10. 2018 došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa\nvyplývajúcich z čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd.\n2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.\n22 Co/134/2018-190 zo dňa 12. 10. 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3/ Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n390,50 EUR (tristodeväťdesiat eur päťdesiat centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto\nnálezu na účet jeho právneho zástupcu...“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n7. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n\n4\n\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok.\n15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho\nskončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné\nbezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n5\n\n17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť,\naby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,\nak je vo výroku vecne správne.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n19. Sťažovateľka v danom prípade na základe argumentácie, ktorej podstata je\npopísaná, resp. citovaná v časti I (bod 5) tohto uznesenia, namieta, že napadnutým\nuznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia, došlo k porušeniu jej v ústavnej sťažnosti označených práv.\n20. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o\nzjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n21. V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľka v posudzovanej veci ústavnou\nsťažnosťou napáda súdne rozhodnutie o neodkladnom opatrení, považuje ústavný súd\nv prvom rade za potrebné v súlade so svojou stabilnou judikatúrou poukázať na to,\nže skúmanie zákonom ustanovených podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je\n\n6\n\npredovšetkým vecou príslušných všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ústavný súd\nako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) pristupuje k preskúmavaniu\nústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným\n(predtým predbežným, pozn.) opatrením veľmi zdržanlivo, a to vychádzajúc z právneho\nnázoru, že zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov tohto\ndruhu, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov,\nale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov,\nresp. strán konania nezasahuje konečným spôsobom (napr. IV. ÚS 82/09, IV. ÚS 332/2018).\nÚstavný súd preto meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých\nprípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo\no zamietnutí návrhu na jeho vydanie (resp. o opravnom prostriedku proti takému\nrozhodnutiu, pozn.) pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd teda\nmôže zasiahnuť do rozhodnutia všeobecného súdu o neodkladnom opatrení iba\nza predpokladu, že by takým rozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal\nzjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (m. m. IV. ÚS 12/2018).\n22. V preskúmavanej veci krajský súd, rozhodujúc o odvolaní sťažovateľky,\nnapadnutým uznesením ako vecne správne potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia, ktorým bola sťažovateľke ako záložnému veriteľovi (v podstate)\nuložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve,\nresp. spoluvlastníctve žalobkyne, ktorá sa vo veci samej domáhala určenia neplatnosti\nprávneho úkonu, záväzky z ktorého boli zabezpečené týmto záložným právom. Obsah\nuvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie (o nariadení neodkladného opatrenia, pozn.)\npritom ústavný súd v súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal do úvahy\npri posudzovaní namietaného porušenia práv sťažovateľky napadnutým uznesením\nkrajského súdu, keďže označené rozhodnutie prvoinštančného súdu a napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu o uplatnenom opravnom prostriedku (odvolaní, pozn.) tvoria\nz hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany jeden celok (m. m. napr. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n23. Okresný súd svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia (po tom,\nčo poukázal na jeho predbežný, resp. dočasný charakter, pozn.) odôvodnil najmä tým,\n7\n\nže žalobkyňa v konaní preukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán\nkonania, keďže „zo strany... konateľa žalovaného (t. j. sťažovateľky, pozn.) sú jej a jej\nrodine adresované vyhrážky o výkon záložného práva, že príde aj o ďalšie nehnuteľnosti,\nkde sa majú podľa dohody s ním po výstavbe presťahovať“, a výkonom záložného práva\nzriadeného v prospech sťažovateľky by došlo (okrem iného) aj k zásahu do práva žalobkyne\nna obydlie, keďže by ním bol dotknutý aj rodinný dom, v ktorom žalobkyňa žije spolu\nso svojím manželom a štyrmi deťmi. Okresný súd v uznesení zo 14. júna 2018 tiež poukázal\nna skutočnosť, že zásah do práv sťažovateľky (v procesnom postavení žalovanej, pozn.)\nspojený s neodkladným opatrením nebude nenapraviteľný, keďže jej záložné právo zostane\nzachované a po zániku neodkladného opatrenia bude môcť byť realizované. Naopak,\nv prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by v dôsledku výkonu záložného práva\nžalobkyni napriek jej prípadnému úspechu vo veci samej hrozila nenapraviteľná škoda.\n24. Krajský súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného\nopatrenia stotožnil a napadnutým uznesením ho ako vecne správne potvrdil. Ústavný súd\npo preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj sťažovateľkou predloženej\ndokumentácie konštatuje, že označené rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sťažovateľky\nnevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Krajský súd podľa\nnázoru ústavného súdu poskytol náležitú, logickú a presvedčivú odpoveď na všetky\nrelevantné odvolacie námietky sťažovateľky a jeho právne závery nemožno hodnotiť\nako také, ktoré by popierali zmysel a účel vo veci aplikovaných právnych noriem, a preto\njeho rozhodnutie možno z ústavného hľadiska považovať za akceptovateľné.\n25. Ústavný súd sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľky obsiahnutou v jej ústavnej\nsťažnosti, že krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, hoci žalobkyňa „ničím\nneosvedčila dôvodnosť priznania súdnej ochrany jej práva“. Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej krajský súd\nuviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať\noprávnenosť žalobou uplatneného nároku, ale postačuje jeho osvedčenie. Podľa krajského\nsúdu táto podmienka vo veci sťažovateľky splnená jednoznačne bola, keďže obsahom spisu\nokresného súdu boli aj listinné dôkazy preukazujúce uzavretie zmlúv o pôžičkách medzi\nsťažovateľkou ako veriteľom a žalobkyňou, resp. jej manželom ako dlžníkmi, ako aj\n8\n\nuzavretie zmlúv o zriadení záložného práva k pozemkom vo vlastníctve (spoluvlastníctve)\nžalobkyne v prospech sťažovateľky na účely zabezpečenia záväzkov z týchto pôžičiek.\nŽalobou vo veci samej (v rámci konania o ktorej bolo neodkladné opatrenie nariadené,\npozn.) sa pritom žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dotknutých zmlúv o zriadení\nzáložného práva (aj) s odôvodnením, že boli uzavreté „v rozpore s právnym poriadkom,\nza nápadne nevýhodných podmienok, v tiesni a pod nátlakom záložného veriteľa“.\n26. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj výhradu sťažovateľky, že krajský\nsúdu vo svojom rozhodnutí prezumoval neplatnosť žalobou napadnutých zmlúv o zriadení\nzáložného práva. Krajský súd totiž v napadnutom uznesení poukázal na dočasný charakter\nneodkladného opatrenia, ktoré nerieši vzťahy medzi stranami sporu definitívnym spôsobom,\na výslovne uviedol, že „až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej bude možné ustáliť,\nči vyššie uvedené záložné zmluvy sú platné a môžu oprávňovať žalovaného na výkon\nzáložného práva k zálohu“. Krajský súd teda potvrdzujúcim uznesením poskytol predbežnú\nochranu ohrozenému vlastníckemu právu žalobkyne bez toho, aby sa akýmkoľvek\nspôsobom vyjadroval k možnému úspechu žaloby (t. j. k rozhodnutiu vo veci samej).\n27. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tiež namieta, že krajský súd sa riadne\nnevysporiadal s jej odvolacou námietkou, že prvý výrok odvolaním napadnutého uznesenia\nokresného súdu je nevykonateľný, keďže záložné právo k pozemkom v ňom uvedeným bolo\nvykonané priamym predajom zálohu ešte pred nadobudnutím vykonateľnosti neodkladného\nopatrenia. Krajský súd v reakcii na túto výhradu poukázal na to, že uznesenie okresného\nsúdu o nariadení neodkladného opatrenia bolo sťažovateľke doručované elektronicky\n14. júna 2018, zásielku si prevzala 30. júna 2018 a vklad vlastníckeho práva v prospech\nnadobúdateľa zálohu bol príslušnou správou katastra povolený 29. júna 2018. Odvolací súd\nďalej zdôraznil, že údaje katastra sú hodnoverné, kým sa nepreukáže opak [§ 70 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších\npredpisov], pričom „nemožno... vzhľadom na vyššie uvedené, vylúčiť, že skutočný stav je iný\nako momentálne formálne v Katastri evidovaný a to obzvlášť, ak nemožno ani len pomyslieť\nna dobromyseľnosť nadobúdateľa, najmenej s poukazom na personálne prepojenie\ns konateľom záložného veriteľa... (napr. z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu, na ktorú\n9\n\nsa prihliada ex offo)“. Ústavný súd považuje aj uvedené právne názory krajského súdu\nza ústavne konformné a nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia dodáva, že podľa\n§ 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie, a pritom vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti v čase nariadenia\nneodkladného opatrenia okresným súdom (aj) podľa údajov katastra bola stále žalobkyňa.\n28. Ako zjavne neopodstatnenú vyhodnotil ústavný súd aj ostatnú námietku\nsťažovateľky, že krajský súd založil svoje rozhodnutie len na SMS komunikácii jej konateľa\nso žalobkyňou, ktorá (podľa sťažovateľky) „ani zďaleka neposkytuje ucelený obraz\no skutočnej situácii medzi stranami“. Z obsahu napadnutého uznesenia totiž vyplýva,\nže krajský súd v rámci odôvodnenia naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu\npredmetnú SMS komunikáciu (ktorá má obsahovať vyhrážky konateľa sťažovateľky\nna adresu žalobkyne, pozn.) použil len ako podporný argument, keď poukázal na to, že táto\nbola podkladom na nariadenie neodkladného opatrenia v inom súdnom konaní týkajúcom sa\nsťažovateľky a totožných nehnuteľností. Za podstatnú v tejto súvislosti považoval krajský\nsúd najmä skutočnosť, že sťažovateľka po vydaní uznesenia okresného súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia vykonala záložné právo priamym predajom nehnuteľností\nšpecifikovaných v prvom výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo podľa odvolacieho\nsúdu len potvrdilo naliehavosť a opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov strán v podobe\nneodkladného opatrenia. Okrem toho krajský súd v napadnutom uznesení poukázal aj na to,\nže v podstate pri každom spore (aj nepriamo) týkajúcom sa vlastníckeho práva „potreba\ndočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci\nexistujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci“.\n29. Na základe uvedených skutočností, sumarizujúc už vyslovené čiastkové závery,\nústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu ani v kontexte sťažnostnej\nargumentácie sťažovateľky nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu\nporušenia sťažovateľkou označených práv.\n30. Nad rámec uvedeného ústavný súd tiež poukazuje na svoj už opakovane\nvyslovený právny názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\n10\n\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka primárne namieta, nie je záruka,\nže rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka (resp. strany) konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný\na aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov\narbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a záverov\nvšeobecných súdov, vyslovovať porušenia základných práv a slobôd a nahrádzať tak\nrozhodnutia všeobecných súdov svojimi vlastnými (m. m. napr. I. ÚS 50/04,\nIII. ÚS 162/05).\n31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri jej\npredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. januára 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-neodkladné", "zmluva-neplatnosť", "vlastníctvo", "záložné právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4ebd1e7-9154-49be-95f3-2509f2884932", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.332.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 332/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 332/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.332.2018.1"}, {"guid": "ussr:c52e0b74-5e34-4a9d-b801-486ef237efb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.12.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 12/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 12/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.12.2018.1"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}