{"guid": "ussr:2e625993-8902-4cbd-b677-390f9beb5560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2020 z 1. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 103/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-3", "nazov": "čl. 142 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-142", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e625993-8902-4cbd-b677-390f9beb5560", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 103/2020-35\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu (sudca\nspravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Stankom, Obrody\n\n25, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sa 16/2016\na jeho rozsudkom z 13. januára 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sžsk 35/2017 a jeho rozsudkom z 26. septembra 2018\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1\nods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sa 16/2016 a jeho rozsudkom\nz 13. januára 2017 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 Sžsk 35/2017 a jeho rozsudkom z 26. septembra 2018 (ďalej aj „rozsudok najvyššieho\nsúdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ požiadal 18. mája 2016\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „úrad“) o osobitný príspevok.\nPo posúdení\n\noznačenej\n\nžiadosti\n\nsťažovateľa\n\nvydal\n\núrad\n\nrozhodnutie\n\nč. KE1/OHNNVVaŠSD/HNNV KE I, IV/SOC/2016/119060-0002 z 1. júna 2016, ktorým\npodľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013\nZ. z.“) nepriznal sťažovateľovi osobitný príspevok z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok na jeho priznanie, čo odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ nebol\npred nástupom do zamestnania dlhodobo nezamestnaný. V odôvodnení svojho rozhodnutia\núrad uviedol, že sťažovateľ nebol pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov\no zamestnanie, keďže v predmetnej evidencii bol od 23. júla 2013 do 24. augusta 2015\na do pracovného pomeru nastúpil 16. mája 2016. Sťažovateľ vykonával najmenej 12\npo sebe nasledujúcich mesiacov činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti,\n\n2\n\na to na základe dohody o vykonaní práce v období od 21. apríla 2015 do 30. júna 2015\na dohody o vykonaní pracovnej činnosti v období od 23. marca 2016 od 15. apríla 2016.\n3. Proti označenému rozhodnutiu úradu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodlo\n\nÚstredie,\n\npráce,\n\nsociálnych\n\nvecí\n\na rodiny\n\nrozhodnutím\n\nč. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/7351-0002 Km zo 6. júla 2016 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie sťažovateľa zamietlo a potvrdilo rozhodnutie\núradu.\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ správnu žalobu, o ktorej rozhodol\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 9 Sa 16/2016 z 13. januára 2017 tak, že ju zamietol\na súvisiacim výrokom o trovách konania nepriznal účastníkom konania právo na ich\nnáhradu.\n5. Následne proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa\n§ 438 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“), o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nz 26. septembra 2018 tak, že ju zamietol.\n6. Proti rozsudku krajského súdu a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu\na rozsudku najvyššieho súdu a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu podal sťažovateľ\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavnú sťažnosť, ktorú po rekapitulácii priebehu konania\npred týmito súdmi a správnymi orgánmi v súvislosti s namietaným porušením označených\npráv podľa ústavy a dohovoru odôvodňuje predovšetkým tým, že „správne súdy nesprávne\nzistili skutkový stav a po výklade a použití relevantných noriem rozhodli tak, že ich skutkové\na právne závery sú svojvoľné, neudržateľné, pričom boli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces...“.\n7. Sťažovateľ krajskému súdu konkrétne vytýka nesprávne ustálenie skutkového\ndeja, keďže „pomoc v hmotnej núdzi mu bola poskytovaná v období od 01. 11. 2013 do\n31. 05. 2016 a bola mu odňatá od 1. 6. 2016 v súvislosti so vznikom pracovného pomeru od\n3\n\n16. 5. 2016...“, a preto tvrdí, že „v čase podania žiadosti o priznanie osobitného príspevku\nspĺňal podmienky na vznik nároku na osobitný príspevok vymedzený v ustanoveniach § 16\nods. 1 písm. a/, § 16 ods. 1 písm. b/ bod 2, 2a, ust. § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013\nZ. z... nakoľko bol dlhodobo neaktívnym občanom, t. j. občanom, ktorý nebol evidovaný ako\nuchádzač o zamestnanie (najmenej 12 mesiacov), avšak spĺňal by status dlhodobo\nnezamestnaného občana, ak by evidovaný bol.“.\n8. Vo vzťahu k postupu predchádzajúcemu vydaniu rozsudku krajského súdu\nsťažovateľ namieta, že napriek tomu, že „vo svojej žalobe o preskúmanie správneho\nrozhodnutia žiadal aby bol o termíne vyhlásenia rozsudku upovedomený na mailovú\nadresu... právneho zástupcu...“ krajský súd „termín vyhlásenia rozsudku na mailovú adresu\njeho právneho zástupcu neoznámil.“, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať\npred krajským súdom.\n9. Sťažovateľ tiež namieta, že rozsudkom krajského súdu bol porušený aj ústavný\nprincíp právnej istoty, keďže sa krajský súd odklonil od bližšie nekonkretizovanej ustálenej\nrozhodovacej činnosti súdov.\n10. Najvyššiemu súdu sťažovateľ predovšetkým vytýka, že primeraným spôsobom\nnereagoval na jeho skutkovú a právnu polemiku so závermi vyslovenými v rozsudku\nkrajského súdu, v rámci čoho tvrdí, že najvyšší súd interpretoval a následne aplikoval\nprávnu normu na jeho ťarchu, keďže konštatoval, že na to, „aby sťažovateľ splnil\npodmienku dlhodobo nezamestnaného občana musel byť vedený na úrade práce po dobu 12\nmesiacov v čase bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru.“. Tento záver\nnajvyššieho súdu považuje sťažovateľ za zjavne neodôvodnený a arbitrárny, a preto\nz ústavného hľadiska za neudržateľný.\n11. Sťažovateľ ďalej namieta, že najvyšší súd vyhodnotil jeho námietku o nedoručení\noznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku na emailovú adresu jeho právneho zástupcu\nza nedôvodnú, a v tomto smere považuje argumentáciu najvyššieho súdu za svojvoľnú,\nkeďže v danom prípade „povýšil princíp hospodárnosti na ústavný princíp právnej istoty,\n4\n\npričom v tomto smere rozhodol v rozpore s konštantnou judikatúrou.“. Sťažovateľ v tomto\nsmere poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 88/01 z 2. mája 2002 a tam\ncitovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 179/2010, sp. zn. 3 Cdo 236/2010, sp. zn. 7 Cdo 38/2012, R 14/2010, sp. zn.\n5 Cdo 227/2013, sp. zn. 7 Cdo 192/2013, sp. zn. 5 Cdo 12/2009 a sp. zn. 3 Cdo 714/2015\na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva súvisiace s otázkou verejného\nvyhlasovania rozsudkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku dal na „určitú\nprávne relevantnú otázku o obdobných veciach (popísanú v bodoch I – II tejto sťažnosti)\na za rovnakých podmienok protichodnú odpoveď, pričom odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe rozumne neodôvodnil“, a tiež, že vec nepostúpil „veľkému senátu na zjednotenie\njudikatúry“.\n13. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9 Sa/16/2016 zo dňa 13. 1. 2017\na konaním ktoré mu predchádzalo porušil právo sťažovateľa... na súdnu ochranu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\na základné právo na verejné vyhlásenie rozsudku zaručené v čl. 142 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/35/2017 zo dňa 26. 9. 2018 a konaním\nktoré mu predchádzalo porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n3. Ústavný súd zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk 35/2017 zo dňa\n26. 9. 2018.\n4. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Sa 16/2016 zo\ndňa 13. 1. 2017 a vec sa vracia tomuto orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n\n5\n\n5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi... primerané finančné zadosťučinenie v sume\n3.500,-eur...\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Košiciach sú povinné spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi... trovy právneho zastúpenia...“\n14. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi,\nktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade\ns čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)\nbola predmetná vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi\na v zmysle čl. II bodu 3 písm. b) rozvrhu práce bola prerokovaná vo štvrtom senáte\nústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš\na Libor Duľa.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n6\n\n18. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Podľa § 124 štvrtej vety zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n20. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov\nje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n21. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\n\n7\n\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n22. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n23. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n24. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\n26. Podľa čl. 142 ods. 3 ústavy rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky\na vždy verejne.\n27. Podľa čl. 6 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru\nrozsudkom krajského súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu\n28. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci\nústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nuvádza, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je\ndaná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný\nsúd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou\npovolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu\nsubsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m.\nIV. ÚS 236/07).\n29. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu označených práv proti postupu krajského\nsúdu a jeho rozsudku kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP, ktorú aj využil. Príslušným súdom\nna poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľa bol v konaní\no kasačnej sťažnosti najvyšší súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc\nna prerokovanie ústavnej sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu\na postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu, a preto ústavnú sťažnosť z tohto dôvodu\n\n9\n\nodmietol podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu\n30. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľa,\ns ktorou spája porušenie označených práv rozsudkom najvyššieho súdu a postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu, sa koncentruje na námietky súvisiace:\n- s nesprávnym právnym posúdením veci, v rámci čoho sťažovateľ polemizuje\ns výkladom podústavného práva uskutočneným najvyšším súdom;\n- so svojvoľným odôvodnením rozsudku najvyššieho súdu vo vzťahu k námietke\no nedoručení oznámenia právnemu zástupcovi sťažovateľa o verejnom vyhlásení rozsudku;\n- s odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe bez toho, aby tento odklon rozumne\nodôvodnil alebo vec postúpil veľkému senátu.\n31. Úlohou súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov v rámci správneho\nsúdnictva je nielen prieskum zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale aj poskytnutie\núčinnej ochrany „základných ľudských práv a slobôd... a oprávnených záujmov účastníkov\nadministratívneho konania“ [§ 5 ods. 2 SSP (m. m. IV. ÚS 494/2018)].\n32. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sústredil\nna posúdenie otázky, či možno považovať napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nza ústavne udržateľné a akceptovateľné z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu\nuplatňuje.\n33. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa\nako nedôvodnú, čo právne odôvodnil s poukazom na znenie § 16 ods. 1 písm. b) bodov 1, 2,\n2a a ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., keď konštatoval, že „pre priznanie osobitného\npríspevku sa vyžaduje buď splnenie podmienky, aby bol žiadateľ bezprostredne pred\n10\n\nvznikom\n\npracovného\n\npomeru\n\nalebo\n\nobdobného\n\npracovného\n\nvzťahu\n\ndlhodobo\n\nnezamestnaným občanom, alebo aby najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych\nmesiacov nevykonával činnosť zakladajúcu nárok na vyššie uvedený príjem, t. j. bol\nneaktívny.“. Najvyšší súd považoval z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľ\nnemal bezprostredne pred uzatvorením pracovnej zmluvy status dlhodobo nezamestnaného\nobčana, keďže „[v] evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej úradom práce bol vedený\nv období od 23. 07. 2013 do 24. 08. 2015, čo je síce dlhšie ako 12 mesiacov, avšak nebol\nv nej vedený ako dlhodobo nezamestnaný občan bezprostredne pred vznikom pracovného\npomeru.“. Vychádzajúc z týchto zistení, a s poukazom na „účel osobitného príspevku,\nktorým je zvýšenie motivácie týchto osôb uplatniť sa na trhu práce“ najvyšší súd dospel\nk záveru, že predmetná zákonná podmienka musí byť splnená v čase bezprostredne\npred vznikom pracovného pomeru, a nie rok predtým.\n34. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že ani druhá zákonná podmienka pre priznanie\nosobitného príspevku nebola v okolnostiach danej veci splnená, pretože sťažovateľ nebol\n„najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov neaktívny, nakoľko mal príjem\nzo závislej činnosti, a to na základe dohody o vykonaní práce od 21. 04. 2015 do 30. 06.\n2015 a dohody o pracovnej činnosti od 23. 03. 2016 do 15. 04. 2016.“.\n35. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o nedoručení oznámenia termínu verejného\nvyhlásenia rozsudku jeho právnemu zástupcovi na emailovú adresu najvyšší súd okrem\niného uviedol, že sťažovateľom namietaná vada nemohla „mať vplyv na zákonnosť a vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.“, a preto ani túto námietku nepovažoval\nza relevantnú.\n36. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že právne\nzávery najvyššieho súdu súvisiace s interpretáciou dotknutých ustanovení § 16 zákona\nč. 417/2013 Z. z. sú logické, rešpektujú účel týchto ustanovení, a preto ich nemožno\npovažovať za arbitrárne (svojvoľné). Ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho\nsúdu predstavujú jeden z možných a ústavne akceptovateľných spôsobov právneho\nposúdenia zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho\n11\n\nsúdu je dostatočným podkladom pre výrok, ktorým najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa, a preto právne závery najvyššieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené, a tak sú\nústavne akceptovateľné.\n37. Ústavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie\nna to, aby prehodnocoval skutkové a právne závery najvyššieho súdu a tieto následne\npodroboval ústavnoprávnej korekcii. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom\nuvedeným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti tohto názoru a ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť názor najvyššieho súdu svojím vlastným. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako\nnesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda\nby vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n38. Nad rámec už uvedeného ústavný súd považuje za potrebné k námietke\nsťažovateľa o nedoručení oznámenia termínu verejného vyhlásenia rozsudku jeho právnemu\nzástupcovi na emailovú adresu osobitne uviesť, že zo znenia § 137 ods. 4 SSP povinnosť\nvšeobecného súdu oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku osobitne\naj elektronickými prostriedkami nevyplýva. Túto povinnosť nemožno bez všetkého\nodôvodniť ani s poukazom na znenie § 25 prvej vety SSP v spojení s § 219 ods. 3 druhej\nvety Civilného sporového poriadku, a pritom sťažovateľ v tejto súvislosti svoju ústavnú\nsťažnosť ani bližšie nekonkretizuje. Otázku spôsobu a rozsahu informačnej povinnosti\nsprávneho súdu v súvislosti s verejným vyhlásením rozsudku rieši § 137 ods. 4 SSP\nspôsobom, ktorý výslovne nepredpokladá aj povinnosť osobitne informovať stranu konania\no verejnom vyhlásení rozsudku elektronickými prostriedkami. Postup všeobecného súdu\nv súlade so zákonom preto nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv\nsťažovateľa.\n39. Sťažovateľ síce v rámci sťažnostnej argumentácie poukázal na viaceré\nrozhodnutia najvyššieho súdu, tieto však súviseli výlučne s aplikáciou právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\n12\n\npredpisov (ďalej len „OSP“), ktorá na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej v Správnom\nsúdnom poriadku takúto povinnosť explicitne stanovovala (§ 214 ods. 3 OSP v spojení\ns § 45 ods. 4 OSP). Ďalej je potrebné uviesť, že ani argumentácia sťažovateľa vedená\ns poukazom na odôvodnenie nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 88/01 z 2. mája 2002 nie\nje relevantná. Ústavný súd v označenom náleze posudzoval situáciu, keď najvyšší súd\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sž 188/95 verejne nevyhlásil rozsudok. V okolnostiach\nsťažovateľovej veci nebolo sporné, že rozsudok krajského súdu bol verejne vyhlásený\n(13. januára 2017); sťažovateľ nenamieta ani to, že by krajský súd neoznámil miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku spôsobom predpokladaným v § 137 ods. 4 SSP. Súčasťou\njeho argumentácie je iba námietka, podľa ktorej mu krajský súd neoznámil prostredníctvom\nelektronických prostriedkov miesto a čas vyhlásenia svojho rozsudku, ale táto povinnosť nie\nje obsahom normatívneho textu vyjadreného v § 137 ods. 4 SSP. Z už uvedeného vyplýva,\nže predovšetkým odlišná skutková, ako aj normatívna situácia (absencia výslovnej právnej\núpravy o povinnosti všeobecného súdu doručiť elektronickými prostriedkami oznámenie\no mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku) sťažovateľa vylučuje úvahu o možnosti\nanalogickej aplikácie záverov vyplývajúcich z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 88/01\nz 2. mája 2002, prípadne z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré\nsťažovateľ v rámci svojej argumentácie tiež poukazuje.\n40. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj tú časť argumentácie sťažovateľa,\nv rámci ktorej namieta porušenie princípu právnej istoty z dôvodu názorového odklonu\nnajvyššieho súdu, keďže na „určitú právne relevantnú otázku v obdobných veciach\n(popísanú v bodoch I – II tejto sťažnosti) a za rovnakých podmienok dal protichodnú\nodpoveď, pričom odklon od ustálenej rozhodovacej praxe rozumne neodôvodnil“\na tiež nepredložil vec veľkému senátu najvyššieho súdu na zjednotenie judikatúry. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ predovšetkým nekonkretizoval rozhodnutia\nnajvyšších súdnych autorít, ktoré by riešili právne otázky súvisiace s interpretáciou § 16\nzákona č. 417/2013 Z. z. koncepčne odlišným spôsobom než najvyšší súd v napadnutom\nrozhodnutí, a tým ani to, v čom sa riešenie právnej otázky najvyšším súdom odklonilo\nod ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z už uvedených dôvodov sa\npreto sťažovateľovi v rámci takto odôvodnenej sťažnostnej argumentácie nepodarilo\n13\n\npreukázať, že by sa najvyšší súd dostal pre účely posúdenia danej veci do rozporu\ns relevantnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.\n41. Vzhľadom na myšlienkovú previazanosť a vecnú súvislosť námietky\nnepredloženia veci sťažovateľa veľkému senátu najvyššieho súdu na zjednotenie judikatúry\ns námietkou o názorovom odklone od ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít\nústavný súd s poukazom na už uvedené dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti aj tej\nargumentácie sťažovateľa, ktorou namieta nepredloženie veci veľkému senátu najvyššieho\nsúdu.\n42. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIV.\nZáver\n43. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-kasačná", "skutkový stav veci-zistenie", "správne súdnictvo", "právna istota", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3de07d-a24d-4b0a-a484-dfed5232a15b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.494.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 494/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 494/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.494.2018.1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "bce7cb24-c0c3-454a-a70d-6313d2e5e039:60f298b4-d9b7-403a-9c08-7f11b4b4adde", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016200900.1", "spisova_znacka": "9Sa/16/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/16/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200900.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c459cfeb-6634-4f3a-a146-ef997c221d67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:a95a4c35-5ac6-4206-a384-10260170b4f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.224.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.224.2022.1"}]}