{"guid": "ussr:a0cdcc5e-ad9a-4e47-8517-39a2a6bb3043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.102.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/2020 z 1. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 102/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.102.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a0cdcc5e-ad9a-4e47-8517-39a2a6bb3043", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.102.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.102.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.102.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 102/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Jurajom\nTrokanom, Vajanského 10, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 17 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 5 Tpo 62/2019 z 21. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie v záhlaví uvedených\nzákladných práv uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Tpo 62/2019 z 21. novembra 2019.\n\n2. Napadnutým rozhodnutím bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu\nOkresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Tp 88/2019 z 9. novembra 2019\no vzatí do väzby. Sťažovateľ v konaní pred krajským súdom tvrdil, že jeho zadržanie\nz dôvodu podľa § 85 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) bolo nezákonné, teda aj následné obmedzenie jeho\nosobnej slobody je nezákonné a v rozpore s čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“). Uvedené sťažovateľ odôvodnil tým, že bol zadržaný príslušníkmi Policajného\nzboru, ktorí však nie sú oprávnení zadržať osobu podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, ale\niba podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku. Tento názor sťažovateľ podoprel odkazom na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 TdoV 1/2011 zo 14. júna 2011. Krajský súd k tejto námietke nezaujal žiadne stanovisko,\npreto je jeho postup nesúladný s čl. 46 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva aj právo na\nprimerané odôvodnenie rozhodnutia vrátane práva na odpoveď na kľúčové námietky.\n3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť. Navrhuje\ntiež, aby mu ústavný súd priznal symbolické finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,\npretože obmedzenie slobody je závažným zásahom, ktorý vo vysokej miere znižuje kvalitu\njeho života.\n4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada zrušiť aj uznesenie okresného súdu\no jeho vzatí do väzby. Zároveň v sťažnostnej argumentácii neuvádza žiadne dôvody,\npre ktoré o zrušenie tohto rozhodnutia žiada. Je tu teda zjavný rozpor medzi dôvodmi\na rozsahom ústavnej sťažnosti, ktorými je ústavný súd pri rozhodovaní viazaný [§ 45\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Keďže ústavná sťažnosť\nvo väzobnej veci sa považuje za naliehavú (§ 54 zákona o ústavnom súde), ústavný súd\nnevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatku návrhu (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde) spočívajúceho v uvedenom rozpore a preskúmal ústavnú sťažnosť v rozsahu, ktorý\nvyvodil zo sťažnostnej argumentácie.\n\n2\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. V súlade s čl. 127 ods. 1 a 2 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, ak o ochrane týchto práv\nnerozhoduje iný súd.\n6. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania ústavný súd\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Za zjavne neopodstatnený ústavný súd považuje taký návrh, pri prerokovaní\nktorého nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06,\nII. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n8. Podľa § 10 ods. 8 Trestného poriadku policajtom sa na účely tohto zákona rozumie\na) vyšetrovateľ Policajného zboru, b) vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade\ninšpekčnej služby, ak ide o trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov\na nejde o trestné činy uvedené v písmene c); to platí, aj ak ide o trestné činy colníkov\na nejde o trestné činy uvedené v písmene c), c) vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide\no trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových\npredpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní, d) poverený\npríslušník Policajného zboru, e) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných\nčinoch príslušníkov ozbrojených síl, f) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej\nstráže v konaní o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,\ng) poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti\n\n3\n\ns porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty\npri dovoze a spotrebných daní, h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch\nspáchaných na tejto lodi.\n9. Podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku osobu podozrivú zo spáchania trestného činu\nmôže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo\nak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené\nobvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu\nmožno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť,\nnajmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.\nPodľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá\npri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné\nna zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie\nďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať\nútvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n10. Z priloženej sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby ústavný súd zistil,\nže sťažovateľ v konaní pred krajským súdom argumentoval takto: „Zadržaný som bol, ako\nvyplýva zo zápisnice o zadržaní, aj zo znenia odôvodnenia uznesenia, podľa ust. § 85 ods. 2\nTr. por. K tomuto uvádzam, že som bol zadržaný nezákonne, nakoľko som bol zadržaný\npríslušníkmi policajného zboru a títo nie sú oprávnení postupovať podľa § 85 ods. 2 Tr.\npor. (rozhodnutie NS SR - sp zn. 1 TdoV 1/2011 alebo uznesenie KS BA - sp. zn.\n2Tpo/1002/2016).“\n11. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že postup okresného súdu\npovažoval za správny a v súlade so zákonom. Uviedol, že „z pohľadu orgánov činných\nv trestnom konaní a súdu boli dodržané zákonné lehoty na podanie návrhu na vzatie\nobvineného do väzby, ako i na rozhodnutie o podanom návrhu. Pokiaľ ide o formálne\n\n4\n\npodmienky na vzatie obvineného do väzby, tieto boli teda splnené. Voči obvinenému je\nvedené trestné stíhanie pre vyššie uvedený trestný čin, tento bol vyšetrovateľom v procesnej\npozícii obvineného vypočutý a návrh na jeho vzatie do väzby bol podaný v súlade\ns ustanovením § 85 ods. 4 Trestného poriadku. Sudca pre prípravné konanie o tomto návrhu\nprokurátora rozhodol rovnako v zákonnej 48 hodinovej lehote, v súlade s ustanovením § 87\nods. 2 Trestného poriadku. Sťažnostný súd nezistil ani také porušenie zákona pri zadržaní\nobvineného, ktoré by malo za následok nezákonnosť vzatia obvineného do väzby.“.\n12. Podľa sťažovateľa je jeho zbavenie slobody nezákonné, a tým aj protiústavné\nz dôvodu nezákonného zadržania. Jeho zadržanie malo byť nezákonné preto, lebo v zmysle\nzápisnice o zadržaní bol zadržaný podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, a to príslušníkmi\nPolicajného zboru. Tí však nie sú oprávnení osobu zadržať podľa tohto ustanovenia. Podľa\nuvedeného ustanovenia môže osobu pristihnutú pri páchaní trestného činu zadržať\n„ktokoľvek“, čo podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 1/2011 znamená\n„ktokoľvek okrem policajta“.\n13. Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy možno obvineného alebo podozrivého z trestného činu\nzadržať „len v prípadoch ustanovených zákonom“. Uvedené ustanovenie je na zákonnej\núrovni vykonané § 85 Trestného poriadku (v prípade podozrivého – teda osoby, proti ktorej\nešte nebolo vznesené obvinenie) a § 86 Trestného poriadku (v prípade obvineného). Z § 85\nods. 1 a 2 Trestného poriadku vyplýva, že osoba môže byť buď zadržaná priamo policajtom,\nalebo môže byť jej osobná sloboda obmedzená inou osobou až do jej odovzdania\npríslušným orgánom.\n14. Zadržanie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu slúži ako krátkodobý\nprostriedok na jej dočasné fyzické zaistenie do doby, než bude preverené podozrenie\nzo spáchania trestného činu a rozhodnuté buď o zahájení trestného stíhania a v nadväznosti\nna to i o väzbe zadržanej osoby, alebo o jej prepustení. K obmedzeniu slobody na základe\nzadržania dochádza v dôsledku faktického úkonu, a nie v dôsledku rozhodnutia, ako je to\npri väzbe. Ide teda o faktický úkon, preto je nutné skúmať, či konkrétne okolnosti,\nza ktorých k zadržaniu došlo, materiálne zodpovedajú zákonným požiadavkám. Predmetom\n\n5\n\nprieskumu teda nie je obsah zápisnice o zadržaní, ale skutkové okolnosti v nej zachytené,\nza ktorých k zadržaniu došlo.\n15. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ bol zadržaný v situácii, keď sa\npo počiatočnom vykázaní z bytu svojej matky doňho vrátil, „hrubo kopal a búchal do\nhlavných dverí od bytu, kde sa nachádzala jeho matka\n, na ktoré kričal, že ak ho matka\n\na jeho sestra\nvyhodí z bytu... kde nemá trvalý\n\npobyt, tak rozbije dvere a všetkých z rodiny vyzabíja“ (s. 3 napadnutého uznesenia),\na pritom tieto slová viackrát zopakoval v prítomnosti opakovane privolanej policajnej\nhliadky, ďalej «bol agresívny na príslušníkov polície, kládol aktívny odpor, vyhrážal sa\nublížením na zdraví a jednému policajtovi povedal, že mu zlomí väz, keď ho stretne na ulici,\nobom sa tiež vyhrážal, že ich vyzlečie z uniformy a že si to s nimi rozdá na „férovku“» (s. 4\nnapadnutého uznesenia). V nadväznosti na to došlo 6. novembra 2019 o 16.30 h k zadržaniu\nsťažovateľa policajnou hliadkou.\n16. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru\nTrnava ČVS: ORP-2145/01-TT-TT-2019 zo 6. novembra 2019 bolo proti sťažovateľovi\nzačaté trestné stíhanie a nadväzujúcim uznesením zo 7. novembra 2019 bolo podľa § 206\nods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa\n§ 360 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona. Návrh na vzatie sťažovateľa do väzby bol súdu\ndoručený 8. novembra 2019 o 11.00 h, teda v 48-hodinovej lehote od jeho zadržania.\nVýsluch obvineného bol nariadený na 9. november 2019 a uskutočnil sa za prítomnosti\nobhajcu, ktorý bol sťažovateľovi na jeho žiadosť ustanovený. Obhajca na výsluchu uviedol,\nže „K okolnostiam zadržania uvádzam, že toto nebolo vykonané podľa § 85 ods. 2 Tr. por.\ntak, ako je to uvedené v zápisnici o zadržaní“. V sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby,\nrovnako ako aj v ústavnej sťažnosti, už uvádza, že bol zadržaný nezákonne, pretože bol\nzadržaný príslušníkmi Policajného zboru, ktorí nie sú oprávnení postupovať podľa § 85\nods. 2 Trestného poriadku.\n17. Z vyjadrenia právneho zástupcu pri výsluchu, podľa ktorého zadržanie „nebolo\nvykonané podľa § 85 ods. 2 Tr. por. tak, ako je to uvedené v zápisnici o zadržaní“, je\n\n6\n\nzrejmé, že aj právny zástupca si uvedomoval skutočnú podstatu problému. Tou nebola\nnezákonnosť zadržania v materiálnom zmysle. Sťažovateľ totiž netvrdí, že materiálne vôbec\nneboli splnené podmienky na jeho zadržanie policajtom. Tvrdí len, že zadržanie nemohlo\nprebehnúť podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku tak, ako je uvedené v zápisnici o zadržaní.\nVo svojej podstate teda spochybňuje formálny nedostatok zápisnice. Pochybenie\npri zadržaní, na ktoré poukazuje sťažovateľ, teda spočívalo nanajvýš v nesprávnej\nsubsumpcii skutkových okolností pod § 85 ods. 2 Trestného poriadku. Keďže išlo\no zadržanie príslušníkmi Policajného zboru, neprebehlo v skutočnosti podľa § 85 ods. 2\nTrestného poriadku (ktoré neupravuje „zadržanie“ podozrivej osoby, ale jej „obmedzenie\nna slobode“ treťou osobou), ako je údajne uvedené v zápisnici o zadržaní (vychádzajúc\nz tvrdenia obhajcu citovaného v uznesení okresného súdu, keďže sťažovateľ zápisnicu\nk ústavnej sťažnosti nepriložil), ale podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku. Z popisu\nokolností, za ktorých k zadržaniu došlo, je zrejmé (pozri bod 14), že sťažovateľ bol osobou\npodozrivou zo spáchania trestného činu (konkrétne prečinu nebezpečného vyhrážania),\npristihnutou príslušníkmi Policajného zboru pri jeho páchaní (teda vec nezniesla odklad\nv zmysle § 85 ods. 1 poslednej vety Trestného poriadku), v páchaní trestného činu\npokračoval aj v prítomnosti hliadky a existovala obava, že v ňom bude aj naďalej\npokračovať. Sťažovateľ tieto okolnosti, a teda ani materiálne naplnenie podmienok\nna zadržanie policajtom (§ 85 ods. 1 Trestného poriadku), vôbec nespochybňuje. Ústavný\nsúd k tomu dodáva, že v tomto prípade nešlo o zadržanie policajtom ako procesným\norgánom v zmysle § 10 Trestného poriadku, ale o zadržanie osoby pristihnutej pri trestnom\nčine policajnou hliadkou. Z uznesenia krajského súdu je zrejmé, že aj ďalšie zákonné\npostupy (vyžadované predovšetkým § 85 ods. 4 a § 87 ods. 2 Trestného poriadku) boli\ndodržané. Materiálne teda boli splnené všetky podmienky zadržania vyžadované Trestným\nporiadkom. Ústavne súladné je preto aj rozhodnutie krajského súdu, podľa ktorého nebolo\nzistené porušenie zákona pri zadržaní obvineného, ktoré by malo za následok nezákonnosť\nvzatia obvineného do väzby. Ústavný súd len dopĺňa, že existenciu väzobných dôvodov\nsťažovateľ v ústavnej sťažnosti nespochybňoval.\n18. Ústavný súd dodáva, že právne závery najvyššieho súdu vo veci, na ktorú\nodkazuje sťažovateľ (alebo napr. aj v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 58/2016\n\n7\n\nz 18. augusta 2016), boli vyslovené za značne odlišných okolností. Podstata tam riešeného\nproblému spočívala v „zlom úmysle“ príslušníkov Policajného zboru, ktorý sa prejavil napr.\nsnahou o obchádzanie podmienok, ktoré sú pre zadržanie vyžadované v § 85 ods. 1\nTrestného poriadku (napr. nevyhnutnosť súhlasu prokurátora, ak nejde o naliehavú situáciu\nv zmysle § 85 ods. 1 poslednej vety Trestného poriadku). Za nezákonný bol v týchto\nrozhodnutiach označený postup, ktorým bol zasiahnutý samotný účel ustanovenia (šlo buď\no situácie, pri ktorých policajti obišli potrebný súhlas prokurátora tým, že „počkali“, kým\npodozrivý začne páchať trestný čin, prípadne ho po trestnom čine „nalákali“ na policajnú\nstanicu, kde ho zadržali, a už neexistovala časová súvislosť so spáchaným trestným činom).\nSpoločným rysom bolo vždy obchádzanie zákona a absencia dobrej vôle zo strany\npríslušníkov Policajného zboru. Takýto postup už vykazuje znaky neprípustnej svojvôle\n(podobne pozri rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Saadi\nproti Spojenému kráľovstvu z 29. 1. 2008, č. 13229/03, bod 69, rozsudok vo veci Čonka\nproti Belgicku z 5. 2. 2002, č.51564/99, body 40 – 46).\nV okolnostiach posudzovaného prípadu však nič nenasvedčuje takejto svojvôli\na sťažovateľ ju ani netvrdí. V argumentácii sťažovateľa tak už na prvý pohľad absentuje\nhodnotový (ústavný) presah.\n19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej rozhodovanie o väzbe prebieha vo fáze prípravného konania, teda spadá pod rozsah\nčl. 17 ústavy, ktorý zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva\nna osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení. Na konanie\na rozhodovanie súdu o väzbe je aplikovateľné toto špeciálne ustanovenie o osobnej slobode,\na nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy o práve na súdnu ochranu (napr. uznesenie\nsp. zn. II. ÚS 52/2018 z 25. januára 2018, bod 16).\n20. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil také\nokolnosti, ktoré by nasvedčovali zásahu do označených základných práv sťažovateľa,\nodmietol jeho ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu\n\n8\n\nbolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých\nv petite jeho ústavnej sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestný čin", "väzba-podmienky väzby", "zadržanie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6bbe5cc9-2d66-4a79-b0af-f28ec14245f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.52.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.52.2018.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:55cc721c-f7be-4a34-8c30-1cf26e0199a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.272.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 272/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.272.2025.1"}, {"guid": "ussr:efd87f66-7f00-4e07-ae26-437082def3e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.337.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2020 z 4. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.337.2020.1"}, {"guid": "c474f631-1db3-4559-8ab5-db847d222582:6fd0aeed-635c-48bc-b36b-c98b4b271da9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2125013080.2", "spisova_znacka": "5To/43/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/43/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125013080.2"}]}