{"guid": "ussr:4f324485-0a69-494e-a9b6-dee5896901be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2019 z 1. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 100/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "nazov": "čl. 149 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-149", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4f324485-0a69-494e-a9b6-dee5896901be", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 100/2019-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nJUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Jozef Holič, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 47\nods. 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, porušenia čl. 1, čl. 49 a čl. 149 Ústavy\nSlovenskej republiky, porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 9 Co 568/2013 z 19. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 100/2019-21 z 5. novembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti,\n\nv ktorej namieta porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie čl. 1, čl. 49 a čl. 149 ústavy, porušenie\npráv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 9 Co 568/2013 z 19. januára 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nÚstavnú sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie základných práv\npodľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy, porušenie čl. 1, čl. 49 a čl. 149 ústavy, porušenie\npráv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom Okresného súdu Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 C 68/2012 z 24. júla 2013 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“), ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\na v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48\nods. 1 ústavy, porušenie čl. 1, čl. 49 a čl. 149 ústavy, porušenie práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 13\n\ndohovoru\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 8/2018 z 26. marca 2019, ústavný súd odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\n\n2\n\nII.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením zo 17. júna 1998 bolo sťažovateľovi\nvznesené obvinenie pre trestný čin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva, následne\nOkresná prokuratúra Bratislava III podala 7. augusta 2001 v predmetnej trestnej veci\nobžalobu. Sťažovateľ si zvolil obhajcu, aby ho v trestnom konaní obhajoval. Rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 2 T 93/2001 z 31. marca 2010 (právoplatným 26. októbra 2010)\nbol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podrobne uvádza\nargumentáciu, v ktorej vysvetľuje, prečo bolo samotné vznesenie obvinenia nezákonné,\nrovnako tak uvádza skutočnosti, z ktorých vyplýva, že prokurátor mal zrušiť uznesenie\no vznesení obvinenia a nepodávať obžalobu, uvádza aj argumentáciu, ktorou preukazuje\nnezákonný postup okresného súdu do vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku v predmetnej\ntrestnej veci.\n3. Následne sťažovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) žiadosť o predbežné prerokovanie nároku\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci\n\na\n\no\n\nzmene\n\nniektorých\n\nzákonov\n\nv\n\nznení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Uplatnil si náhradu škody vo výške 936,69 € – sumu,\nktorú vyplatil obhajcovi ako odmenu za právne služby v trestnom konaní, v ktorom\nbol oslobodený spod obžaloby. Sťažovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku\naj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).\nMinisterstvo spravodlivosti ani generálna prokuratúra žiadosti sťažovateľa neakceptovali\na uplatnenú náhradu škody nevyplatili.\n4. Sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu, ktorou si uplatnil nárok na náhradu\nškody proti ministerstvu spravodlivosti a generálnej prokuratúre. O žalobe rozhodol okresný\nsúd napadnutým rozsudkom z 24. júla 2013 tak, že žalobu proti ministerstvu spravodlivosti\nzamietol a konanie proti generálnej prokuratúre zastavil. Sťažovateľ podal proti rozsudku\n3\n\nokresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom\nz 19. januára 2017 tak, že rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu\nzamietol. Sťažovateľ poukazuje na to, že konajúce súdy uplatnený nárok posúdili\npodľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu\nštátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30. júna 2004\n(ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), a pritom „oba rozsudky skonštatovali, že uznesenie\no vznesení obvinenia bolo vydané pred viac ako 10timi rokmi a podľa Zák. č. 58/1969 Zb.\nje nárok premlčaný.\nTvrdením žalobcu o nesprávnom úradnom postupe prokurátora a spoluúčasť súdu\naž do oslobodenia, že boli príčinou vzniku škody a že táto vznikla vyplatením t. j. v režime\nZák. č. 514/2003 Z. z. (viď strana 3 rozsudku 08 BA III) sa súdy nevysporiadali. (Viď bod\n13 na strane 5 rozsudku KS BA). Nedostatočné alebo žiadne dôvody rozhodnutí robili tento\nrozsudok zmätočným.\nTo, že škoda nebola vyčíslená, je tvrdením odvolacieho súdu, ktoré zostalo mimo\nchápania sťažovateľa aj jeho právneho zástupcu. Štát sústavne a trvalo porušoval\nprávo na spravodlivý proces a spravodlivé rozhodnutie. Zvolil nesprávny úradný\npostup.“.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie,\nktoré najvyšší súd napadnutým uznesením z 26. marca 2019 odmietol.\n5. Sťažovateľ namieta, že škodu spôsobil štát, t. j. Slovenská republika,\na preto by malo byť nepodstatné, ktorým konkrétnym orgánom je tento subjekt zastúpený –\nči generálnou prokuratúrou, alebo ministerstvom spravodlivosti. Poukazuje tiež na to, že štát\nby musel uvedené náklady – predstavujúce škodu pre sťažovateľa – vyplatiť sám,\nak by mu bol obhajca ustanovený ex offo. Podľa sťažovateľa predmetná vec by mala\nbyť právne posúdená podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keďže škoda vznikla „v deň,\nkeď obhajca... vykonal úkon právnej pomoci, čo sa stalo až v roku 2006 (už za účinnosti\nZák. č. 514/2003 Z. z.).“.\n\n4\n\n6. Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že „nebol konateľom spoločnosti. Nikdy\nza spoločnosť nevystupoval a ani voči daňovému úradu (finančnému úradu) si nárok\nna vrátenie dane neuplatnil. Keď bola podaná obžaloba a uskutočnilo sa pojednávanie,\ntak bolo jasné, že\n\nnemôže byť uznaný vinným, že si uplatnil vrátenie\n\nnadmerného odpočtu dane,\n\npretože\n\ntento uplatnila pani\n\n.“.\n\nV tomto smere sťažovateľ upriamuje pozornosť aj na stanovisko svojho právneho zástupcu,\nktoré prezentoval na pojednávaní okresného súdu a v ktorom uviedol, že „okrem\nnezákonného vznesenia obvinenia, zodpovednosť, ktorej sa štát nemôže zbaviť vznikla\naj nesprávnym úradným postupom prokurátora a po podanej obžalobe aj zdĺhavým\npostupom súdu, ktorý mal urobiť jediný správny a zákonný procesný úkon. Zastaviť trestné\nstíhanie po preskúmaní obžaloby.“. Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé,\nže zodpovednými sú generálna prokuratúra aj ministerstvo spravodlivosti.\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej uvádza:\n«Rozsudky súdov vychádzali z nesprávneho právneho režimu. Nebol aplikovaný\nzákon, ktorý aplikovaný mal byť. Otázka premlčania nebola právne akceptovateľná preto,\nže nesprávny úradný postup v roku 2006 nemohol byť podriadený zákonu účinnému do roku\n2004. Lehota 10 rokov začala plynúť podaním obžaloby. Nesprávnym úradným postupom\nprokurátor v roku 2001 začal súdne konanie. Nezákonne postupoval aj súd, keď žalobu\nprijal a určil pojednávanie - to je právny dôvod, ktorý zakladá zodpovednosť Slovenskej\nrepubliky, ktorej sa táto zbaviť nemôže.\nNaviac námietka premlčania zo strany orgánu, ktorý spoluzavinil nesprávny úradný\npostup súdu a ktorý má povinnosť napraviť krivdy a hájiť spravodlivosť je v rozpore\ns dobrými mravmi.\n... Odvolací súd k tomuto nároku poznamenáva, že za opodstatnený považuje\naj argument v zastúpení GP SR, že jeho priznaniu bráni aj skutočnosť, že žalobca nevyužil\nmožnosť podať voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť.\n... súd nekonal nestranne, verejne, nezávisle a spravodlivo. Vytkol žalobcovi\nnevyužitie\n\npráva,\n\nale\n\nžalovaným\n\nnevytkol\n\nktorý bol vytvorený.\n5\n\npovinnosť,\n\nprávomoc\n\na\n\núlohu\n\npre\n\nProkurátor negoval ustanovenia o dozore v zmysle § 174 Tr. por. a nevyužil aj svoje\noprávnenia v zmysle § 175.\nProkurátor po začatí trestného stíhania ani po vznesení obvinenia si jednoducho\nneuvedomil, že spoločník spoločnosti nie je oprávnený uplatniť si vrátenie dane. Tak môže\nurobiť iba konateľ alebo ním splnomocnená osoba.\nObvinený nepodal sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok a to súd použije\nna odmietnutie nároku.\nProkurátor\n\nnezruší\n\nnezákonné\n\nuznesenie\n\na\n\n„dozoruje“\n\nstíhanie\n\nosoby,\n\nktorá neuplatnila vrátenie dane. Konal v omyle u špeciálneho subjektu...»\n8. Sťažovateľ ďalej namieta, že najvyšší súd rozhodol bez nariadenia pojednávania\na z napadnutého uznesenia vyplýva, že „v podstate teoreticky odmietol existenciu dôvodov,\nktoré odôvodňujú dovolanie.\nDovolateľ v odvolaní aj dovolaní sústavne tvrdil, že v trestnom konaní došlo okrem\nnezákonného vznesenia obvinenia k nesprávnemu úradnému postupu prokurátora a súdu\n1. stupňa, pokiaľ tento podanú obžalobu prijal a nezastavil trestné stíhanie podľa § 188\nods. 1 písm. c) Tr. por.\nDovolací súd odmietnutím dovolania konal v rozpore s ústavnými právami občana\nSlovenskej republiky. Porušil práva v zmysle: Čl. 46, ods. 1, 2, 3. , Čl. 47, ods. 2 Čl. 48\nods. 2 Ústavy SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a Čl. 13 práva na účinný opravný prostriedok.\nSúdy všetkých stupňov konali nespravodlivo a aplikovali zákon, ktorý už v čase\nvzniku škody bol neúčinný.\nNárok na náhradu škody zákonom určenej výšky bol nepriznaný pre premlčanie,\nktorý pri zavinení aj objektívnej zodpovednosti štátu nemožno pre porušenie zásady dobrých\nmravov použiť.“.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„I. Rozsudkom OS BA III zo dňa 12. 7. 2013 sp. zn. 21 C 68/2012 a konaním\npred súdom prvej inštancie, rozsudkom KS BA zo dňa 19. 1. 2017 sp. zn. 9 Co 568/2013\n6\n\na uznesením NS SR zo dňa 26. 3. 2019 sp. zn. 4 Cdo 8/2018 a v odvolacom a dovolacom\nkonaní boli porušené práva podľa Ústavy SR podľa čl. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 1, čl. 49,\nčl. 149 a právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru a v odvolacom aj dovolacom konaní\naj právo na účinný opravný prostriedok...\nPodľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nprávo na skončenie veci v primeranej lehote porušené bolo.\nII. Rozsudok OS BA III sp. zn. 21 C 68/2012 zo dňa 12. 7 .2013 sa zrušuje.\nRozsudok KS BA sp. zn. 9 Co 568/2013 zo dňa 19. 1. 2017 sa zrušuje.\nUznesenie NS SR zo dňa 26. 3. 2019 sp. zn. 4 Cdo 8/2018 sa zrušuje.\nA NS SR sa prikazuje konať verejne, bez zbytočných prieťahov a spravodlivo.\nIII. Sťažovateľovi... sa priznáva zadosťučinenie vo výške 4936, 69 EUR\n(škoda + porušenie práva), ktoré sú porušovatelia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.\nIV. Porušovatelia I. až III. sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov\nprávneho zastúpenia vo výške 346,26 EUR na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Jozef\nHolič, s. r. o...\nV. Platby sú porušovatelia povinní vykonať najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa\nvyhlásenia nálezu.“\n10. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti uvádza znenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 7\nods. 5, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47\nods. 2, čl. 49 a čl. 149 ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.\n11. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ\nodôvodňuje tým, že je „neprimerane dlho vystavený zásahom do svojich práv a tiež neistote\no svojom osude.“.\n\n7\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu a zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\n12. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril\npredseda krajského súdu prípisom sp. zn. 1 SprV 488/2019 z 3. decembra 2019,\nv ktorom poukázal na to, že požiadal predsedníčku senátu 9 Co o vyjadrenie k ústavnej\nsťažnosti. Predsedníčka senátu 9 Co uviedla, že zotrváva na dôvodoch napadnutého\nrozsudku z 19. januára 2017. Predseda krajského súdu sa so stanoviskom predsedníčky\nsenátu 9 Co v celom rozsahu stotožnil.\n13. Generálna prokuratúra ako zúčastnená osoba v prípise č. k. 2 GÚp 155/19/1000-2\nz 2. decembra 2019 uviedla, že vzhľadom na to, že v napadnutom konaní bola uplatnená\nnámietka premlčania, nebude sa ako zúčastnená osoba vyjadrovať k porušeniu práv\nsťažovateľa. Ministerstvo spravodlivosti sa ako zúčastnená osoba k ústavnej sťažnosti\nnevyjadrilo.\n14. Sťažovateľ vo svojom stanovisku z 30. decembra 2019 poukazuje\nna to, že všeobecný súd donedávna ešte porušenie práva na skončenie veci v primeranej\nlehote ani výnimočne nepovažoval za dôvod zániku trestnosti. Zároveň rekapituloval\nskutočnosti uvedené v ústavnej sťažnosti. Uviedol tiež, že delenie zodpovednosti štátu\nmá za následok „porušenie práv na spravodlivé rozhodnutie.“. Sťažovateľ ďalej uvádza:\n„Doručené\n\nvyjadrenie\n\nprokurátora\n\nje\n\nvlastne\n\npriznaním\n\nsi\n\nzodpovednosti\n\nalebo spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu.\nProkurátor ako strážca zákonnosti sa ako zúčastnená osoba vyjadrovať nebude.\nJa sa domnievam, že ako škodca, ktorý postupoval úradne nesprávne a začal súdne konanie\nspoluzodpovedá za škodu, ktorá je požadovaná iba, len a výlučne za zaplatené trovy\nobhajcovi na ktorého má zo zákona a ústavy obžalovaný nárok.\nNeviem zaujať stanovisko, či si prokurátor ako ochranca práv v zmysle Ústavy môže vôbec\ndovoliť nevyjadriť sa, že premlčanie je neakceptovateľné, jednak preto, že premlčacia\nlehota začala plynúť až dňom, keď vznikla škoda porušovateľovi zaplatením faktúry!\n8\n\na jednak preto, že škoda zavinená Slovenskou republikou porušením zákona a ústavných\npráv a práv Dohovoru nemôže byť premlčaná.\nPokiaľ súd zaujal stanovisko že zotrváva na svojom stanovisku ide o prejav arogancie\nsúdnej moci. Po stanovisku sudkyne uvedené v rozsudku boli sťažovateľom prednesené\nargumenty v širšom porušovaní práv, ktoré však US SR nepresvedčivo, v časti odmietol.\nPorušenie práva na prejednanie veci verejne pri určení porušenia povinnosti štátu a inak\nako verejne prejednať nedá. Medzinárodná dohoda postavená na vnútroštátny zákon\nto jednoducho nedovoľuje!“\nSťažovateľ uvádza, že vzhľadom na tieto vyjadrenia prichádza do úvahy zvýšenie\nsumy primeraného finančného zadosťučinenia.\n15. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo (odsek 1). Slovenská republika uznáva\n\n9\n\na\n\ndodržiava\n\nvšeobecné\n\npravidlá\n\nmedzinárodného\n\npráva,\n\nmedzinárodné\n\nzmluvy,\n\nktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (odsek 2).\n19. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom.\n20. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom\na aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\n22. Podľa čl. 149 ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom\nchránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n24. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n25. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ktorého porušenie sťažovateľ v aktuálne prerokúvanej veci\nnenamieta, pozn.) a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\n\n10\n\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu\nposkytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne\nkonformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n27. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n28. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142\nods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu\nzákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152\nods. 4 ústavy).\n29. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\n11\n\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n30. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie označených práv a článkov\nústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 19. januára 2017. Sťažovateľ\ntvrdí, že v predmetnej veci bolo potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z. z.,\nkeďže nesprávny úradný postup okresného súdu sa uskutočnil za účinnosti tohto zákona.\nSpochybňuje právny záver, podľa ktorého ním uplatnená škoda mohla vzniknúť\nlen nezákonným rozhodnutím. Obdobne nesúhlasí so záverom o nesplnení podmienky\npodania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Právny záver konajúcich súdov\no premlčaní práva na náhradu škody je podľa sťažovateľa v rozpore s princípom\nspravodlivosti, považuje ho za arbitrárny a ústavne neakceptovateľný.\n31. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku z 19. januára 2017 stotožnil s právnym\nzáverom okresného súdu o aplikácii zákona č. 58/1969 Zb., a to vzhľadom na § 27\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú\nrozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona\n12\n\nsa spravuje doterajšími predpismi. Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004\na uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľovi bolo vydané 17. júna 1998, t. j. za účinnosti\nzákona č. 58/1969 Zb. Krajský súd zhodne s okresným súdom dospeli k záveru,\nže v predmetnej veci boli splnené všetky tri zákonom vyžadované predpoklady vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to existencia\nnezákonného rozhodnutia – uznesenia o vznesení obvinenia zo 17. júna 1998, pričom\ntrestné konanie skončilo oslobodením sťažovateľa spod obžaloby, teda sa nenaplnil\npredpoklad o spáchaní trestného činu sťažovateľom ako obvineným, existencia škody,\nktorá spočívala v trovách obhajoby sťažovateľa v predmetnom trestnom konaní,\nako aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Krajský súd\nsa stotožnil aj s právnym záverom okresného súdu, že tento nárok nemožno sťažovateľovi\npriznať, keďže ministerstvo spravodlivosti ako zástupca štátu dôvodne vznieslo námietku\npremlčania sťažovateľom uplatneného práva. Krajský súd tento právny záver odôvodnil\ns poukazom na § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. Poukázal na to, že sťažovateľ svoj\nnárok uplatnil v rámci trojročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 22 ods. 1), keďže o škode\nsa dozvedel 10. decembra 2010, keď mu bola vystavená faktúra za poskytnutú právnu\nslužbu obhajcom, a žalobu podal 20. júla 2012. Sťažovateľovi však „uplynula desaťročná\nobjektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., ktorá začína\nplynúť odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie,\nktorým mu bola spôsobená škoda. Žalobcovi bolo uznesenie o vznesení obvinenia v\ntrestnom konaní doručené dňa 7. 1. 2000 (doručenka pripojená vo vyšetrovacom spise),\npotom desaťročná objektívna premlčacia doba uplynula 7. 1. 2010, t. j. pred podaním\nžaloby na súde dňa 20. 7. 2012. Pre vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platí\nzásada, že subjektívna doba nemôže skončiť neskôr ako doba objektívna, ale môže skončiť\nnajneskoršie s ňou. V danej právnej veci začiatok subjektívnej doby (10. 12. 2010) nastal\naž po skončení objektívnej doby (7. 1. 2010); právo sa tu premlčalo uplynutím objektívnej\npremlčacej doby a subjektívna doba tak v tomto prípade nemá právny význam.“.\n32. Krajský súd považoval za opodstatnený aj argument generálnej prokuratúry,\npodľa ktorého priznaniu nároku sťažovateľovi „bráni aj skutočnosť, že žalobca nevyužil\n13\n\nmožnosť podať voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť (§ 3 zák. č. 58/1969 Zb.),\nako je zrejmé z obsahu vyšetrovacieho spisu.“.\n33. K otázke náhrady škody z titulu podanej obžaloby krajský súd uviedol,\nže sťažovateľovi „neprislúcha ani náhrada škody titulom nezákonného rozhodnutia,\nktoré by mala predstavovať obžaloba podaná okresným prokurátorom, a to z dôvodu,\nže obžaloba nemá povahu rozhodnutia. Tiež platí, že náhradu škody spočívajúcej v trovách\nobhajoby v trestnom konaní bolo možné žalobcovi priznať len z titulu nezákonného\nrozhodnutia (v prípade jej včasného uplatnenia na súde), nie však z titulu nesprávneho\núradného postupu.“.\n34. Krajský súd tiež poukázal na to, že pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom, sťažovateľ „si v konaní neuplatnil (nevyčíslil) v peňažnej\npodobe a ani inej žiadnu škodu, ktorá mu mala byť v dôsledku tvrdeného nesprávneho\núradného postupu spôsobená. Uvedené znamená, že nebol naplnený jeden zo základných\npredpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia škody (žalobca si okrem\nsumy 936,69 € trov obhajoby žiadnu inú majetkovú škodu, prípadne nemajetkovú ujmu\nneuplatnil).“.\n35. K otázke náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu krajský súd\nďalej uviedol:\n„Okolnosti, v ktorých žalobca vidí nesprávny úradný postup v trestnom konaní\n(prokurátor nemal na neho podať obžalobu ale trestné stíhanie voči jeho osobe zastaviť,\nprokurátor nemal trvať na výsluchu svedkov ale mal súhlasiť s prečítaním svedeckých\nvýpovedí) nie je civilný súd v občianskoprávnom konaní oprávnený; nespadá\ndo kompetencie civilného súdu hodnotiť postup prokurátora v trestnom konaní.\n… Žalobca sa napokon domáhal tiež priznania náhrady škody z dôvodu prieťahov\nv trestnom konaní; aj v prípade tohto nároku však platí, že jeho prípadnému priznaniu bráni\nuž len tá skutočnosť, že si žalobca škodu, ktorá mu mala byť spôsobená prieťahmi\nv trestnom konaní, nevyčíslil (bolo už spomenuté, že žalobca si vyčíslil a uplatnil jedine\n14\n\nškodu, predstavujúcu ním vynaložené náklady na jeho obhajobu v trestnom konaní).\nAj v prípade tohto nároku teda absentoval jedna zo zákonom predpokladaných podmienok\nvzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahmi\nv konaní).\n… Žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, v predmetnej veci\nnepreukázal naplnenie zákonného predpokladu spočívajúceho v existencii škody,\nspôsobenej mu nesprávnym úradným postupom a v jeho rámci tiež prieťahmi v trestnom\nkonaní). Priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., rovnako\ntak podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je založené na kumulatívnom (súčasnom) splnení\nvšetkých troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu; ak čo len jeden\nz uvedených predpokladov chýba, zodpovednosť štátu za škodu nemôže vzniknúť.“\n36. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z 19. januára 2017 dospel\nk záveru, že právne závery krajského súdu, na základe ktorých zamietol žalobu sťažovateľa,\nsú logické, rešpektujú účel príslušných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. a nie sú arbitrárne.\nKrajský súd svoj právny záver o zamietnutí žaloby sťažovateľa primerane a preskúmateľne\nodôvodnil, napadnutý rozsudok nie je ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne\nakceptovateľný.\n37. K otázke akceptovateľnosti námietky premlčania a jej prípadného rozporu\ns dobrými mravmi ústavný súd poukazuje na to, že vo svojich skorších rozhodnutiach\nvyslovil názor, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania\nžalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,\npretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad\nvšak môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon\npráva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva\nna úkor druhého účastníka konania, a pritom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania\nmôže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej\ndoby nezavinil a proti nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania\nbolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať\n15\n\nz konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva,\njeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby\n(II. ÚS 176/2011, IV. ÚS 542/2013, III. ÚS 44/2017, porovnaj tiež nález Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. I. ÚS 643/04 zo 6. septembra 2005).\n38. Pri hodnotení toho, či výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku\nnie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potrebné\nposúdiť, či výkon tohto práva nebol len prostriedkom umožňujúcim poškodenie druhého\núčastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného\nprávnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu.\nIšlo by tak o výkon práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom, avšak v skutočnosti\nby to bol výraz zneužitia tohto subjektívneho práva, t. j. o šikanu na úkor druhého účastníka.\nTieto okolnosti musia byť naplnené vo výnimočnej intenzite tak, aby odôvodňovali\nodopretie práva uplatniť námietku premlčania, a tým aj zásah do princípu právnej istoty\n(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 539/2008\nz 19. februára 2009 a tiež rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 137/2017\nz 22. marca 2018).\n39. Dôležitým pre posúdenie toho, či je potrebné aplikovať korektív dobrých mravov,\nje princíp spravodlivosti, t. j. či konanie ako celok možno označiť ako spravodlivé\na či závery, ku ktorým súdy dospeli, nie sú extrémne nespravodlivé (porovnaj\nnález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2216/09 z 31. mája 2011).\n40. Uvedené úvahy boli v prerokúvanom prípade nepochybne relevantné a krajský\nsúd sa nimi mal riadiť. Vychádzajúc z okolností predmetnej veci, sa javí, že právny záver\nkrajského súdu, ako aj okresného súdu o prípustnosti námietky premlčania je arbitrárny\npredovšetkým pre jeho rozpor s princípom spravodlivosti. V tejto časti ústavný súd\nakceptoval námietku sťažovateľa predostretú v ústavnej sťažnosti, napriek tomu\nvšak nebolo možné vyhovieť ústavnej sťažnosti sťažovateľa ako takej. Ďalšie dôvody,\nktoré krajský súd uviedol v napadnutom rozsudku, pre ktoré nebolo možné žalobe\n16\n\nsťažovateľa vyhovieť, ústavný súd nepovažoval za arbitrárne. Relevantné je tiež to, že tieto\nďalšie dôvody predstavovali dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby sťažovateľa,\na to aj bez zohľadnenia (arbitrárneho) záveru o prípustnosti námietky premlčania.\n41. Ústavný súd totiž akceptoval právny záver krajského súdu, podľa\nktorého sťažovateľ\n\nnesplnil\n\npodmienku\n\npodľa\n\n§\n\n3\n\nzákona\n\nč.\n\n58/1969\n\nZb.,\n\nkeďže proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť. Námietka sťažovateľa,\npodľa ktorej táto sťažnosť nemala odkladný účinok, je bezpredmetná. Ustanovenie § 3\nzákona č. 58/1969 Zb. nijako nerozlišuje, či príslušný právny prostriedok nápravy\nmá alebo nemá odkladný účinok.\n42. Za arbitrárny nemožno považovať ani právny názor krajského súdu,\npodľa ktorého škodu, ktorú sťažovateľ preukázal a vyčíslil v konaní, spočívajúcu v trovách\nobhajoby bolo potrebné považovať za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.\nPodľa ústavného súdu tento právny názor je akceptovateľný, keďže priamo uznesenie\no vznesení obvinenia viedlo k tomu, že sťažovateľ si zvolil obhajcu, ktorý mu následne\npo oslobodzujúcom rozsudku vystavil faktúru za poskytnutú právnu pomoc v trestnom\nkonaní. Právny záver, ktorý z uvedeného vyplýva, t. j. že medzi touto škodou (trovami\nobhajoby) a sťažovateľom vymedzeným nesprávnym úradným postupom nie je príčinná\nsúvislosť, tiež nemožno považovať za prejav svojvôle.\n43.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\ntiež\n\nakceptoval\n\nprávny\n\nzáver\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\npodľa\n\nktorého sťažovateľ nijako netvrdil a ani nepreukazoval takú škodu, ktorá mu mala vzniknúť\nv dôsledku ním vymedzeného nesprávneho úradného postupu prokurátora, prípadne\nokresného súdu ako súdu, ktorý rozhodoval o obžalobe prokurátora. Obdobne obstojí\naj právny záver krajského súdu, podľa ktorého súd konajúci v občianskom súdnom konaní\nnie je oprávnený sám hodnotiť postup prokurátora v trestnom konaní súdnom, jeho návrhy\nna vykonanie dokazovania a pod. a taktiež ani existenciu zbytočných prieťahov\nv predmetnom súdnom konaní. Bez ďalšieho preto súd konajúci v občianskom súdnom\nkonaní tento postup nemôže automaticky považovať za nesprávny úradný postup.\n17\n\n44. Ústavný súd takto nezistil skutočnosti, ktoré by naznačovali existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným porušením základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48\nods. 1 ústavy, porušením čl. 1, čl. 49 a čl. 149 ústavy, porušením práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 13 dohovoru a napadnutým rozsudkom krajského súdu z 19. januára 2017.\nNa tomto základe ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\n45. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "premlčanie", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "trestné konanie", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "právna istota", "dobré mravy (boni mores)", "obžaloba, obžalovaný-oslobodenie spod obžaloby", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dobré mravy (boni mores)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0911996d-5559-4dfc-96b0-d56a09c02a5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.44.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.44.2017.1"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "c5d32f81-0a59-40f9-80cf-b6b224bce477:04cd107f-f288-415e-b69c-5fbf52023101", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1312210008.1", "spisova_znacka": "4Cdo/8/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/8/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1312210008.1"}, {"guid": "3d3fe184-7e18-4428-880b-1a4daf58c7e8:e928c66e-761e-4173-aba6-cc1106f484bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2", "spisova_znacka": "3Cdo/137/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2"}, {"guid": "49e72063-ed6a-4038-808b-23d0dbf2028e:22c8b3bd-043d-42cf-b8f3-1e686db74885", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1312210008.1", "spisova_znacka": "9Co/568/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/568/2013 z 18. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1312210008.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ba0cc14e-bf4f-4e47-bebe-4e758d2d9e8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.504.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 504/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 504/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.504.2023.1"}, {"guid": "ussr:45f715cb-c8bf-48e2-a9e2-3e7881e42fa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.52.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.52.2023.1"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "55e5d9ab-acb9-4374-a321-99cf13d51f8c:c6a1bb55-a15a-4fae-8f7d-39e3d2e3a515", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.1", "spisova_znacka": "4Cdo/13/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.1"}, {"guid": "93eb5418-f3e9-422c-955c-b85046c20dc2:5e9ee412-7cc5-4d4a-87cd-0aecbabe6eda", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4322200758.3", "spisova_znacka": "11Co/59/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/59/2025 z 18. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4322200758.3"}, {"guid": "1062bbd9-c5fd-496a-9f85-9ec9146eabdd:e6cb1a29-9ed3-4a68-905f-dbbc0c78c5e7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4322200759.1", "spisova_znacka": "11Co/63/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/63/2025 z 18. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4322200759.1"}, {"guid": "da913283-c1fb-4431-8273-114dcf639d9c:b9e88342-5e78-4149-ba89-6abd88ffc73a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3124207459.1", "spisova_znacka": "27Co/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/30/2025 z 16. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3124207459.1"}, {"guid": "9fc4f32b-6365-433e-b1bb-4e0561cdd50d:1d20f9c1-1eca-4cdb-900c-28d7bb7977a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4", "spisova_znacka": "10Co/19/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/19/2022 z 14. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4"}, {"guid": "879bc235-13b3-426b-be2f-84311fd339f3:ddcbcec5-bb65-4996-90ef-9380420490d0", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7123212347.8", "spisova_znacka": "66C/5/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 66C/5/2023 z 17. 5. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7123212347.8"}, {"guid": "ab96a2a9-d6b3-484e-8705-b3838e8f57ab:a4aac561-edf3-4a42-ad9e-ef0bfa3d6481", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3124207459.2", "spisova_znacka": "13C/35/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 13C/35/2024 z 9. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3124207459.2"}, {"guid": "0628fadc-4659-4579-817d-aae084f6dbd7:1e9d1356-0279-4460-8c57-db271ed3042f", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3124205166.2", "spisova_znacka": "17C/30/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/30/2024 z 5. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3124205166.2"}, {"guid": "5da315b5-eb50-4924-b0ff-83bd9398d1d2:1fb472f3-7247-44b3-a7ab-fe56658483c9", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3123202604.3", "spisova_znacka": "19C/21/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19C/21/2023 z 12. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-08-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3123202604.3"}]}