{"guid": "ussr:a1baf3cf-cb3f-4dd3-a773-02a9276d4a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 10/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odkladá vykonateľnosť rozhodnutia", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1baf3cf-cb3f-4dd3-a773-02a9276d4a4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 10/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v mene ktorého koná\nminister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 159/2018 z 26. septembra 2019\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, p r i j í m a na ďalšie konanie.\n2.\n\nO d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n\n9 Co 159/2018 z 26. septembra 2019 do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvo veci samej.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v mene\nktorého koná minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 159/2018\nz 26. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu (ďalej len „postup v napadnutom konaní“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že napadnutým\nrozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 16 C 51/2012 z 24. februára 2014 v napadnutých častiach, ktorým súd prvej inštancie\nzaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi sumu 9 894,44 € ako náhradu nemajetkovej ujmy\nz titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym\núradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nrozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon\nč. 58/1969 Zb.“) a sumu 3 139,88 € ako náhradu trov konania. Krajský súd napadnutým\nrozsudkom rozhodol v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) vysloveného v jeho uznesení sp. zn. 2 Cdo 142/2017\nz 31. júla 2018 (ďalej len „uznesenie z 31. júla 2018“).\n3. Sťažovateľka zdôrazňuje, že jej ústavná sťažnosť, ktorou napáda postup krajského\nsúdu a ním vydaný napadnutý rozsudok bezprostredne súvisí s prvou ústavnou sťažnosťou\nzo 16. novembra 2018, ktorou sťažovateľka napadla ústavnú udržateľnosť uznesenia\nnajvyššieho súdu z 31. júla 2018 (ďalej aj „prvá ústavná sťažnosť“). Ústavný súd prvú\n2\n\nústavnú sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nz 31. júla 2018, prijal uznesením sp. zn. II. ÚS 578/2018 zo 6. decembra 2018 na ďalšie\nkonanie. Vo veci prvej ústavnej sťažnosti ústavný súd meritórne dosiaľ nerozhodol. V tejto\nsúvislosti sťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu, v ktorom sa\nkrajský súd riadil právnymi závermi najvyššieho súdu, trpí rovnako vadou arbitrárnosti,\nako to bolo namietané v prvej ústavnej sťažnosti.\n4. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd z dôvodu\nhospodárnosti a rýchlosti konania v súlade s § 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a § 166 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) spojil konanie\no tejto ústavnej sťažnosti a konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 578/2018 na spoločné\nprejednanie a rozhodnutie.\n5. K splneniu procesných podmienok prípustnosti prejednania ústavnej sťažnosti\nsťažovateľka uvádza, že ako právnická osoba vystupujúca v konaní o náhradu škody podľa\npríslušných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. je nositeľkou práv zaručených ústavou\na dohovorom. Sťažovateľka v konkrétnostiach odkazuje na rozhodnutia ústavného súdu,\nv ktorých bola otázka aktívnej procesnej legitimácie štátu v konaní o ústavnej sťažnosti už\nriešená (m. m. II. ÚS 16/2011, II. ÚS 501/2010, III. ÚS 105/2011, II. ÚS 578/2018).\n6. V podstatnom k priebehu konaní pred všeobecnými súdmi pri rozhodovaní\nv merite veci sťažovateľka zdôrazňuje, že v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 9 Co 489/2014\nz 26. januára 2017 (ďalej len „prvý rozsudok krajského súdu“) sa krajský súd nestotožnil\ns právnym záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa posúdenia sťažovateľkou vznesenej\nnámietky premlčania a konštatoval, že základ celého nároku uplatňovaného žalobcom je\ndaný ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorých sa musí postupovať aj\npri posúdení premlčania uplatňovaného nároku, takže nie je dôvod na aplikáciu\nvšeobecných ustanovení o premlčaní podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.\n\n3\n\n7. Uznesením najvyššieho súdu z 31. júla 2018 bol prvý rozsudok krajského súdu\nv rámci dovolacieho konania zrušený s odôvodnením, že „správny je... záver súdu prvej\ninštancie o potrebe aplikácie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101\nObčianskeho zákonníka“, a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.\n8. Aj napriek tomu, že prvá ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou táto napadla\nuznesenie najvyššieho súdu z 31. júla 2018, bola prijatá na ďalšie konanie, krajský súd\nnapadnutým rozsudkom rozhodol v intenciách tohto rozhodnutia dovolacieho súdu, a pritom\n„musel objektívne vnímať niektoré podstatné skutočnosti, ktoré mali viesť k jeho\nobozretnému procesnému postupu vo veci samej.“.\n9. Ústavný súd zatiaľ o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nerozhodol, avšak\nsťažovateľka zdôrazňuje, že prijatím prvej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie jej ústavný\nsúd priznal ústavnoprávny význam a pravdepodobnosť jej úspešnosti sa zvýšila. Zásah\n„do práv sťažovateľky sa po prijatí Prvej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a vydaním\nNapadnutého rozsudku stal reálnym“, keďže sa zvýšila šanca existencie dvoch rozdielnych\nrozhodnutí v jednej veci. Stav charakterizovaný existenciou dvoch rozdielnych rozhodnutí\nje pritom v právnom štáte nežiaduci.\n10. Sťažovateľka zastáva názor, že povinnosťou krajského súdu bolo po zistení,\nže rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré je pre krajský súd záväzné, je predmetom ústavného\nprieskumu v konaní pred ústavným súdom, zvážiť voľbu procesného postupu a vykonať test\nproporcionality, v ktorom by krajský súd zvážil, či „s ohľadom na daný stav je záujem na\nrýchlom rozhodnutí vo veci alebo prevažuje záujem primeranou racionálnou nečinnosťou\nzabrániť vzniku kolízie dvoch rozhodnutí vo veci.“.\n11. Podľa sťažovateľky krajský súd nedôvodne uprednostnil princíp rýchlosti\nkonania pred účinnou ochranou práv a oprávnených záujmov strany v spore, a to\nbez existencie dôvodu v prospech rýchlosti konania. Princíp účinnej a spravodlivej ochrany\nrešpektujúcej princíp právnej istoty je bezpochyby hodnotovo významnejším princípom\nako samotný záujem na rýchlosti konania.\n4\n\n12. Krajský súd tak podľa názoru sťažovateľky zvolil neefektívny procesný postup,\nktorým bezdôvodne uprednostnil rýchlosť konania a rezignoval na ochranu princípu právnej\nistoty.\n13. Podľa sťažovateľky jej v poradí druhá ústavná sťažnosť nie je predčasná, keďže\nnapadnutý rozsudok krajského súdu nepatrí do skupiny odvolacích rozhodnutí, ktoré je\nmožné napadnúť dovolaním. Sťažovateľka neidentifikovala žiadny z dôvodov prípustnosti\ndovolania podľa § 420 CSP (tzv. dôvody zmätočnosti), keďže absentuje predpokladaný\nnásledok nesprávneho procesného postupu súdu, ako je vymedzený v dovolacom dôvode\npodľa § 420 písm. f) CSP (vydaním napadnutého rozsudku krajského súdu nedošlo k zásahu\ndo práva sťažovateľky uskutočňovať v konaní jej patriace procesné práva v zmysle\nCivilného sporového poriadku).\n14. Konanie pred ústavným súdom o ústavnej sťažnosti proti kasačnému rozhodnutiu\ndovolacieho súdu nepredstavuje pri novom prerokovaní veci na odvolacom súde predbežnú\notázku, pre ktorú by bol odvolací súd zo zákona povinný konanie prerušiť, a existencia\nkasačného rozhodnutia dovolacieho súdu, naopak, zaväzuje súd nižšej inštancie na ďalšie\nkonanie, v ktorom sa má riadiť právnym názorom dovolacieho súdu, pokiaľ bol tento\nv kasačnom rozhodnutí vyslovený. Absencia „zásahu do práva sťažovateľky uskutočňovať\njej patriace procesné práva v konaní namietaným postupom krajského súdu však\nneznamená, že týmto postupom nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivú súdnu ochranu\nv zmysle... čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to spôsobom popísaným“ v tejto ústavnej sťažnosti.\n15.\n\nPodaniu dovolania z dôvodu nesprávneho\n\nprávneho\n\nposúdenia\n\npodľa\n\nsťažovateľky bránia limity vymedzené uznesením najvyššieho súdu z 31. júla 2018, ktoré\nsťažovateľka napadla prvou ústavnou sťažnosťou.\n16. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd v napadnutom rozsudku „právny názor\n(teda riešenie spornej právnej otázky) dovolacieho súdu rešpektoval, nemožno identifikovať\nžiaden z dôvodov prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci Krajským\nsúdom v zmysle § 421 CSP, keďže tento sa v posúdení spornej otázky neodchýlil od\n5\n\nrozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, a súčasne nemožno konštatovať, že by\nrozhodovacia činnosť dovolacieho súdu v tejto spornej otázke v čase vydania Napadnutého\nrozsudku neexistovala, resp., že by bola rozdielna.“.\n17. Sťažovateľka považuje právne posúdenie spornej otázky dovolacím súdom\nv uznesení z 31. júla 2018 za nesprávne a arbitrárne z dôvodov uvádzaných vo svojej prvej\nústavnej sťažnosti a z rovnakých dôvodov je nesprávny a arbitrárny aj napadnutý rozsudok\nkrajského súdu. Po prijatí prvej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je však podľa\nsťažovateľky nehospodárne a neefektívne, aby dovolaciemu súdu predkladala na riešenie\nprávnu otázku, ktorá už je predmetom prieskumu na ústavnom súde na základe prvej\nústavnej sťažnosti, a pritom by aj v tomto prípade hrozil vznik ústavne neakceptovateľného\nstavu existencie dvoch potenciálne protichodných rozhodnutí v jednej veci.\n18. Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom krajského súdu v napadnutom konaní\na zruší napadnutý rozsudok krajského súdu.\n19. Sťažovateľka zároveň podľa § 129 zákona o ústavnom súde navrhuje,\naby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu až\ndo rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Odloženie vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu sťažovateľka odôvodňuje obavou z núteného výkonu rozhodnutia\npriznávajúceho žalobcovi stanovenú sumu finančných prostriedkov ako náhradu\nnemajetkovej ujmy a trov konania. V prípade úspešnosti prvej ústavnej sťažnosti dôjde\nk zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu „z dôvodu existencie okolnosti vylučujúcej\nsamotný vznik práva žalobcu na ním požadované plnenie.“.\n\n6\n\n20. Pri posudzovaní dôvodnosti odloženia vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu je nevyhnutné vychádzať aj z postavenia sťažovateľky ako štátu v zastúpení\norgánom verejnej moci. Pri takomto subjekte nie je možné očakávať platobnú neschopnosť\nsťažovateľky a nemožnosť kedykoľvek v budúcnosti uhradiť žalobcovi priznanú sumu\nv prípade, že na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu nebude dôvod. Na druhej\nstrane žalobcom je fyzická osoba, pri ktorej po prípadnom splnení uloženej povinnosti\nzo strany sťažovateľky a úhrade stanovenej sumy a prípadnej následnej úspešnosti\nsťažovateľky v konaní pred ústavným súdom bude „možnosť na spätné vymoženie\nakejkoľvek sumy od žalobcu výrazne obmedzená, keďže uhradené prostriedky budú\nspotrebované.“.\n21. V prípade nevyhovenia návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu sťažovateľke hrozí závažná ujma v podobe poskytnutého finančného\nplnenia, ktoré bude aj napriek úspešnosti v konaní pred ústavným súdom fakticky\nnevymožiteľné. U sťažovateľky nie je dôvodné predpokladať jej platobnú neschopnosť\na neexistuje ani iná skutočnosť, pre ktorú by bolo odloženie vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu v rozpore s verejným záujmom.\n22. Na podklade uvedených skutočností preto sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku až do rozhodnutia o tejto ústavnej\nsťažnosti.\nII.\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n24. Konanie pred ústavným súdom vrátane konania o ústavných sťažnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb sa s účinnosťou od 1. marca 2019 riadi ustanoveniami\nzákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní\n25. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n26. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n27. V súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n28. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\n29. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a pritom\n8\n\nzisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona\no ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom\nsúde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n30. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nezistil nedostatky v zákonom\npredpísaných náležitostiach ústavnej sťažnosti ani dôvody na jej odmietnutie a otázku\nopodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal\nústavnú sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde v celom\nrozsahu tak, ako to je vymedzené v bode 1 výroku tohto uznesenia.\nK návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu\n31. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nodložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia\nalebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore\ns verejným záujmom.\n32. Dôvody vyplývajúce z relevantnej časti ústavnej sťažnosti, na podklade ktorých\nsťažovateľka požaduje odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu (body\n19 až 20 tohto uznesenia), sú podľa názoru ústavného súdu postačujúce pre záver o splnení\npodmienok na dané procesné opatrenie. Odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktorého ústavnú udržateľnosť je nevyhnutné posúdiť aj v kontexte\nargumentácie obsiahnutej v prvej ústavnej sťažnosti (ktorou sťažovateľka napáda ústavnú\nudržateľnosť rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorého právnym názorom sa krajský súd\npri vydávaní napadnutého rozsudku riadil), je nevyhnutným predpokladom zaistenia účinnej\nochrany práv sťažovateľky. Neodložením vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a jeho prípadným núteným výkonom by došlo v prípade následného vyhovenia\n9\n\nústavnej sťažnosti sťažovateľky k značnému obmedzeniu spätnej faktickej vymožiteľnosti\nuž zaplateného nároku, keďže žalobcom, v prospech ktorého má sťažovateľka na podklade\nnapadnutého rozsudku krajského súdu povinnosť plniť, je fyzická osoba a je dôvodný\npredpoklad, že „uhradené prostriedky budú spotrebované“. Právnymi následkami\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktorého ústavná udržateľnosť je spochybniteľná aj\nv kontexte rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorého ústavnú udržateľnosť ústavný súd\npreskúmava meritórne v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 578/2018, preto sťažovateľke\nhrozí závažná ujma. U sťažovateľky – štátu zastúpeného orgánom verejnej moci pritom\nnemožno dôvodne vychádzať z jej platobnej neschopnosti. K ohrozeniu plnenia povinnosti\nsťažovateľky voči žalobcovi preto v prípade nevyhovenia ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nnedochádza. Odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu preto nie je\nv rozpore s verejným záujmom a neexistuje ani iná skutočnosť, ktorá by záver o rozpore\ns verejným záujmom odôvodňovala.\n33. Ústavný súd preto návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu vyhovel tak, ako to je uvedené v bode 2 tohto uznesenia. Rozhodnutie\nvo veci odloženia vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu neprejudikuje\nmeritórny záver ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\n34. V súlade s § 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde odklad vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Podľa § 131 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odklad vykonateľnosti môže ústavný súd zrušiť aj bez návrhu,\nak sa v priebehu konania ukáže, že pominuli dôvody, pre ktoré sa nariadil, alebo sa ukáže,\nže tieto dôvody vôbec neboli dané.\n35. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokových častí tohto uznesenia.\n36. V konaní po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti následne ústavný súd\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde a Civilného sporového\n10\n\nporiadku rozhodne aj vo veci spojenia vecí tejto ústavnej sťažnosti a prvej ústavnej\nsťažnosti (konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 578/2018) na spoločné konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "podmienky konania", "vykonateľnosť-odklad"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7199e0c8-d44b-40fc-a68e-00685ccb29d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2018 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2011 z 14. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a"}, {"guid": "ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435"}, {"guid": "e374decf-40fa-4d52-b7e8-71f59e335bf4:00c1c56d-753e-4a79-802c-0350d4e676d1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4116222641.1", "spisova_znacka": "9Co/159/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/159/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4116222641.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7199e0c8-d44b-40fc-a68e-00685ccb29d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2018 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f4e9594-0176-43c8-b112-21c3d5969ce2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PLs.US.4.2020.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 4/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 4/2020 z 29. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PLs.US.4.2020.1"}, {"guid": "cb8cfc1f-6638-483f-8b3b-9a7faae08ab6:cef0c740-6541-4d47-b1b2-292f628f4957", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3", "spisova_znacka": "17Co/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/18/2019 z 16. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3"}, {"guid": "cb8cfc1f-6638-483f-8b3b-9a7faae08ab6:ad7f7323-8429-448b-9ad6-01bbf8264f56", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3", "spisova_znacka": "17Co/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/18/2019 z 16. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3"}]}