{"guid": "ussr:5dc53ce7-ee54-4859-ad26-82916fd3cee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.95.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 95/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.95.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5dc53ce7-ee54-4859-ad26-82916fd3cee0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.95.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.95.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.95.2020.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 95/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti MG ESTE, s. r. o., IČO 45 615 331, Gaštanová 13, Bratislava, zastúpenej\nadvokátom Mgr. Martinom Čabákom, advokátska kancelária, Jesenského 2, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4 Co 35/2018 z 31. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MG ESTE, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MG ESTE, s. r. o.,\nIČO 45 615 331, Gaštanová 13, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 35/2018\nz 31. januára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podaním doručeným ústavnému\nsúdu 11. decembra 2019 sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť argumentačne doplnila.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je stranou konania\nv procesnom postavení žalobkyne, vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“), predmetom ktorého je nárok sťažovateľky proti hlavnému mestu\nSlovenskej republiky Bratislava (ďalej len „žalovaný“) na zaplatenie sumy 13 860,06 €\ns príslušenstvom.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\no\n\nžalobe\n\nsťažovateľky\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 25 C 36/2013 z 24. apríla 2017, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke\nsumu 13 860,06 € s príslušenstvom, v časti zaplatenia úroku z omeškania konanie zastavil\na priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\n3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu\nna obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 66/2009 Z. z.“), podľa ktorého vzniklo na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve\nsťažovateľky\n\nv prospech\n\nžalovaného\n\nprávo\n\nzodpovedajúce\n\nvecnému\n\nbremenu,\n\nktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť\nstavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,\nktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Súd prvej inštancie bol\ntoho názoru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevzniklo v prospech žalovaného\nbezodplatne, a preto je žalovaný povinný zaplatiť sťažovateľke peňažnú náhradu (odplatu)\nza obmedzenie jej vlastníckeho práva za obdobie od 19. februára 2011 do 19. septembra\n2016. Vo vzťahu k tejto náhrade okresný súd vyslovil právny názor, že vzhľadom\nna špecifiká právnej úpravy a obsah zákona č. 66/2009 Z. z. ide o náhradu, ktorú je možné\npovinnému z vecného bremena priznať aj opakovane, teda za dobu jeho skutočného trvania,\na to až do času vykonania pozemkových úprav, resp. do času vykonania zámeny pozemkov.\nPrávo na poskytnutie tejto náhrady teda nie je jednorazovým nárokom, ktorý by sa\n2\n\npremlčoval v trojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.\n(t. j. od 1. júla 2009).\n4. Na základe odvolania žalovaného krajský súd napadnutým rozhodnutím zrušil\npodľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia „stručne\na bez primeraného a zákonom stanoveného odôvodnenia“ dospel k opačnému právnemu\nnázoru ako súd prvej inštancie, teda že finančná náhrada za vznik vecného bremena\nje jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia, pričom sťažovateľke vznikol nárok\nna túto jednorazovú náhradu okamihom účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. (t. j. 1. júla 2009)\na všeobecná trojročná premlčacia doba tohto nároku márne uplynula 1. júla 2012.\nKeďže sťažovateľka podala žalobu až 19. februára 2013, vzhľadom na žalovaným vznesenú\nnámietku premlčania jej nebolo možné uplatnený nárok priznať. Z uvedených dôvodov\nuložil odvolací súd súdu prvej inštancie, aby sa v ďalšom konaní, v ktorom je viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu, vysporiadal s uvedenými skutočnosťami a vo veci\nznova rozhodol.\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie ňou označených práv\npostupom a napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktoré je podľa nej založené\nna ústavne neakceptovateľnom právnom názore na riešenie zásadnej právnej otázky\ntýkajúcej sa charakteru náhrady za zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno.\nSťažovateľka rozsiahlo polemizuje s právnym názorom krajského súdu vysloveným\nv napadnutom rozhodnutí, predkladá právnu argumentáciu podporenú aj rozhodnutiami\nvšeobecných súdov, ktoré rozhodli v súlade s ňou prezentovaným právnym názorom,\nčím zároveň poukazuje na nejednotnosť rozhodovania všeobecných súdov o predmetnej\notázke. Napadnutému rozhodnutiu súčasne vyčíta nedostatočné odôvodnenie, ktoré nespĺňa\npožiadavky plynúce na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov. V odôvodnení\nústavnej sťažnosti sťažovateľka predovšetkým uviedla:\n„Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu... nespĺňa parametre spravodlivého\na zákonného rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého\nuznesenia odvolacieho súdu nedáva sťažovateľovi, ako strane sporu, dostatočnú,\n3\n\npresvedčivú a primerane zdôvodnenú odpoveď na otázku, prečo odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vo veci samej zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie hoci na takýto\npostup neboli splnené zákonom stanovené podmienky a tým oddialil nastolenie právnej\nistoty o riešení sporu tvoriaceho predmet tohto konania. Zároveň toto napadnuté uznesenie\nodvolacieho súdu vychádza v zásadnej právnej otázke z evidentne ústavne nekonformného avšak pre súd prvej inštancie v ďalšom konaní záväzného (§ § 391 ods. 2 C. s. p.) právneho názoru na riešenie zásadnej právnej otázky.\n... právny názor odvolacieho súdu o jednorazovom charaktere vecného bremena\nvzniknutého na základe zákona č. 66/2009 Z. z. nie je správny a ústavne akceptovateľný,\npričom vzhľadom na jeho zrejmú nesprávnosť, arbitrárnosť a neústavnosť nie je žiaduce,\naby ním bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní v zmysle S 391 ods. 2 C. s. p. viazaný\na tým neprimerane odďaľoval dosiahnutie spravodlivej ochrany a zákonnej ochrany práv\na právnych záujmov sťažovateľa.\n... odvolací súd... nijakým konkrétnym a presvedčivým spôsobom nevysvetlil, prečo\nby právny záver (názor) súdu prvej inštancie opakovanej forme náhrady za vecné bremeno\nvzniknuté na základe zákona č. 66/2009 Z. z., bol nesprávny.\n... Platí pritom, že aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento zrušuje\npreskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, musí v odôvodnení spĺňať\npožiadavky kvality dané základným právom účastníka konania na súdnu ochranu i jeho\nprávom na spravodlivé súdne konanie viď napr. III. ÚS 46/2013).\n... Odvolací súd nielenže bez primeraného, presvedčivého a zrozumiteľného\nzdôvodnenia a vysvetlenia úplne ignoroval právny záver súdu prvej inštancie\no jednorazovom charaktere náhrady za toto vecné bremeno bez toho, aby uviedol, prečo...\nje tento jeho právny názor nesprávny, ale súčasne úplne ignoroval a ponechal bez reakcie\nvšetky argumenty a skutočnosti uvádzané sťažovateľom v jeho vyjadreniach k odvolaniu\nžalovaného...\nOdvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza len všeobecné právnoteoretické úvahy o vecných bremenách bez osobitnej konkretizácie, resp. vysvetlenia toho,\nako tieto všeobecné úvahy dopadajú a ovplyvňujú... jeho právny názor o jednorazovom\ncharaktere\n\nposudzovaného\n\nzákonného\n\nvecného\n\nbremena.\n\nZ\n\nobsahu\n\nsamotného\n\nodôvodnenia... je pritom podľa nášho názoru zrejmé, že... v ňom úplne absentuje akékoľvek\n\n4\n\nvysvetlenie logickej a právnej úvahy odvolacieho súdu v tom smere, ako k tam uvedenému\nprávnemu záveru o jednorazovom charaktere posudzovaného zákonného vecného bremena\nodvolací súd vôbec dospel, resp. na základe akých právnych, skutkových, doktrinálnych\nalebo judikatórnych záverov.\n... V relácii na existujúcu kvalitu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,\nktorý odvolací súd napadnutým uznesením zrušil, máme za to, že... nie sú dôvody a právne\nzávery (právne posúdenie veci), na ktorých odvolací súd založil svoje výhrady\nvoči odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, dostatočne konkrétne a presvedčivé\na sťažovateľovi ako strane sporu nedávajú odpoveď na otázku, prečo bolo zo strany\nodvolacieho súdu potrebné rozhodnúť zrušením meritórneho rozsudku súdu prvej inštancie\na vrátením veci na ďalšie konanie.\n... Ďalším pochybením odvolacieho súdu a zásahom do sťažovateľovho práva\nna súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\nDohovoru) bol i postup odvolacieho súdu, ktorý v rozpore s príslušnými zákonnými\nustanoveniami zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, hoci podmienky na jeho zrušenie\nsplnené neboli a teda odvolací súd mal o veci sám rozhodnúť... V prípade, ak by to neurobil\na postupoval podľa zákona, tzn. keby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa svojho\nprávneho názoru, mohol sa sťažovateľ potenciálne domáhať súdnej ochrany využitím\nmimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, keďže v prípade otázky o charaktere\nodplaty za zákonom č. 66/2009 Z. z. zariadené vecné bremeno ide o právnu otázku,\nktorá ešte nebola dovolacím súdom v jeho súdnej praxi vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b)\nC. s. p. a ktorá je navyše zjavne rozhodovaná na úrovni krajských súdov rozdielne.“\n6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal\ntento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 31.01.2019, č. k. 4Co/35/2018-377, porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2019, č. k. 4Co/35/2018-377,\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n\n5\n\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania,\na to v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“\n7. Vec napadla ústavnému súdu 28. mája 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, vec sťažovateľky spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť\nprerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec\nsťažovateľky prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II\nbodov 3 a 5 rozvrhu práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu\nv zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\n\n6\n\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že predmetom ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky je zrušujúce (kasačné) rozhodnutie odvolacieho súdu, čo znamená, že konanie\no jej nároku nie je pred všeobecnými súdmi právoplatne ukončené. Vzhľadom na to sa\nústavný súd musel najprv zaoberať rozsahom svojej meritórnej prieskumnej právomoci\nvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu.\n18. Ústavný súd stabilne judikuje, že pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava\nrozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je\nzaložený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu\npri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd\n(IV. ÚS 23/05). Judikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je\na ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých\norgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný\nsúd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až\nv prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci\n(napr. I. ÚS 214/09). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už\nostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť (IV. ÚS 322/09).\n19. Po rozhodnutí vo veci sp. zn. II. ÚS 105/09 ústavný súd mutatis mutandis zastáva\nnázor, podľa ktorého ak jeho rozhodovacia prax v minulosti spravidla nepripúšťala\npreskúmavanie rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými boli zrušené v odvolacom konaní\nrozsudky prvostupňových súdov s poukazom na to, že takéto rozhodnutie odvolacieho súdu\nnie je „konečným“ rozhodnutím vo veci, a sťažovateľ má v každom prípade možnosť\ndomáhať sa na ústavnom súde ochrany základných práv a slobôd podaním ústavnej\nsťažnosti proti konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania\nnasledujúceho po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, na tomto svojom názore\n\n8\n\nzotrváva, avšak v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam účastníkov\nobčianskeho súdneho konania nie je možné na tomto názore zotrvať bezvýhradne. Prípadmi\nhodnými odlišného prístupu sú najmä prípady takých rozhodnutí odvolacieho súdu,\nv ktorých tento porušil základné právo sťažovateľa ústavnoprocesného charakteru,\na to z toho dôvodu, že v takom prípade odmietnutím preskúmania ústavnosti postupu\nodvolacieho súdu a napravenia jeho pochybenia tohto druhu by bol účastník vystavený\nv konaní nasledujúcom postupu súdu prvého stupňa viazaného právnym názorom\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nvysloveným\n\nv\n\nkonaní,\n\nktoré\n\nbolo\n\npoznačené\n\nporušením\n\nústavnoprocesných práv jeho účastníka. Nebola by účinnou ochrana poskytovaná\nzákladným právam a slobodám fyzických a právnických osôb ústavným súdom, ak by\nústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia základných práv a slobôd odstrániť\nprv, ako skončí konanie vo veci konečným rozhodnutím, navyše, nevyhnutne akceptujúcim\nprávny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí postihnutom vadou\nspočívajúcou v porušení ústavnoprocesných práv účastníkov takéhoto konania.\n20. Formulovaný a postupne sa stabilizujúci názor (napr. aj vo veciach sp. zn.\nII. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011) si pri rozhodovaní o predloženej\nústavnej sťažnosti vyžaduje, aby ústavný súd skúmal, či právny názor vyslovený krajským\nsúdom v napadnutom rozhodnutí kladie v celej jeho šírke na ďalšie rozhodovanie o žalobe\nsťažovateľky záväzné požiadavky vedúce k porušeniu označených práv sťažovateľky, ktoré\nby pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho rozhodnutia už neboli\nodstrániteľné.\n21. Okrem toho však i samotné napadnuté rozhodnutie (teda odhliadnuc od jeho\nprocesného vplyvu na ďalší priebeh konania daného záväznosťou vysloveného právneho\nnázoru) je spôsobilé byť predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu, pretože niet\npochýb, že i uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne\nnekončí, musí spĺňať požiadavky plynúce z viacerých čiastkových aspektov základného\npráva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorým sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie, musí napríklad dosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká naň z čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru plynie (m. m. III. ÚS 46/2013).\n9\n\n22. Sťažnostné námietky prezentované sťažovateľkou v odôvodnení jej ústavnej\nsťažnosti prevažne smerujú k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany krajského\nsúdu. Sťažovateľka namieta ústavnú neakceptovateľnosť právneho názoru krajského súdu,\nktorý na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k opačnému\nprávnemu záveru o jednorazovom charaktere náhrady za zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené\nvecné bremeno, ktorá patrí tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti\nzákona č. 66/2009 Z. z. Sťažovateľka zároveň tvrdí, že vzhľadom na „zrejmú nesprávnosť,\narbitrárnosť a neústavnosť“ právneho názoru krajského súdu „nie je žiaduce“, aby ním bol\nsúd prvej inštancie v ďalšom konaní v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný.\n23. Podľa názoru ústavného súdu v aktuálnom procesnom štádiu konania\npred všeobecnými súdmi (meritórny rozsudok je právoplatne zrušený a vec je vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie) neprichádza pri rešpektovaní čl. 127 ods. 1 ústavy\nzasahovanie do nesúladu panujúceho medzi okresným súdom a krajským súdom v otázke\nprávneho hodnotenia ustálených skutkových okolností prostredníctvom ústavno-súdneho\nprieskumu do úvahy.\n24. Krajský súd v napadnutom uznesení vyslovil pre okresný súd záväzný právny\nnázor (§ 391 ods. 2 CSP). Aj v prípade, ak by po právoplatnom ukončení konania\npred všeobecnými súdmi vo veci samej ústavný súd pri meritórnom prerokovaní neskôr\npodanej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy dospel k záveru, že niektorý\nz právnych\n\nnázorov\n\nformulovaných\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nkrajského\n\nsúdu\n\na rešpektovaných v ďalších fázach konania okresným súdom a neskôr pri rozhodovaní\no odvolaní aj krajským súdom nespĺňa požiadavky plynúce pre sťažovateľa zo základných\npráv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, nevylučuje to kladné rozhodnutie o takej neskôr\npodanej ústavnej sťažnosti.\n25. Ústavný súd totiž nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným\nv jeho zrušujúcom uznesení, ktorým sa vec vracia na ďalšie konanie okresnému súdu.\nSúčasne, ak by sa obrana všeobecných súdov v konaní o neskôr podanej sťažnosti\nsťažovateľa odvíjala od poukazu na povinnosť prvostupňového súdu rešpektovať\n\n10\n\nvyslovený, hoci ústavne nesúladný právny názor súdu odvolacieho, nebráni to ústavnému\nsúdu vysloviť porušenie základných práv sťažovateľky. Pre odvolací súd totiž nevyplýva\nz § 391 ods. 2 CSP jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd svoj\nskorší záväzný právny názor môže (napríklad aj pod vplyvom záväzného právneho názoru\nústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zmeniť. Potvrdzuje to\naj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými\npredpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí\ntaké rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval\n(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. októbra 2007 vo veci sp. zn.\n28 Cdo 3342/2007). Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 3. mája 2007\nvo veci sp. zn. 22 Cdo 1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého\nstupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju\npovažovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti\nsudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom... Opodstatneným dôvodom odlišného\nprávneho názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou\nnajvyššieho súdu alebo ústavného súdu.\n26. Z uvedených dôvodov ústavnému súdu jeho postavenie ochrancu ústavnosti\noddeleného od sústavy všeobecného súdnictva neumožňuje skúmať námietky sťažovateľky,\nktorými spochybňuje právne hodnotenie vo veci zisteného skutkového stavu, v štádiu\npo vrátení veci krajským súdom okresnému súdu na ďalšie konanie. Tieto námietky sa totiž\nkoncentrujú výlučne na problém právneho posúdenia dosiaľ právoplatne nerozhodnutej veci\nprerokovávanej pred okresným súdom a krajským súdom, pričom systém opravných\nprostriedkov v civilnom sporovom konaní nekladie ústavnému súdu žiadne prekážky\npre meritórny prieskum predmetných námietok po právoplatnom ukončení konania o žalobe\nsťažovateľky v rámci konania o neskôr podanej ústavnej sťažnosti. Napokon sama\nsťažovateľka v doplnení ústavnej sťažnosti uvádza, že potenciálne sa môže domáhať súdnej\nochrany využitím mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania), keďže ňou nastolená\nprávna otázka charakteru odplaty za zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno\nešte nebola dovolacím súdom v jeho súdnej praxi vyriešená, čo zakladá dovolací dôvod\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Ústavný súd vzhľadom na prezentované závery ústavnú\n\n11\n\nsťažnosť v časti namietajúcej porušenie označených práv sťažovateľky nesprávnym\nprávnym posúdením veci zo strany krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d)\nv spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n27. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľky týkajúcim sa kvality odôvodnenia\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nústavný\n\nsúd\n\npripomína\n\nsvoju\n\nkonštantnú\n\njudikatúru,\n\npodľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto\nvždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n28. Sťažovateľka vyčíta odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, že krajský súd\nnijakým konkrétnym a presvedčivým spôsobom nevysvetlil, prečo právny záver súdu prvej\ninštancie považoval za nesprávny a zároveň nereagoval na argumenty a skutočnosti\nuvádzané sťažovateľkou v jej vyjadreniach k odvolaniu žalovaného. Podľa sťažovateľky\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia „úplne absentuje akékoľvek vysvetlenie logickej\na právnej úvahy odvolacieho súdu v tom smere, ako k tam uvedenému právnemu záveru\no jednorazovom charaktere posudzovaného zákonného vecného bremena... vôbec dospel,\nresp. na základe akých právnych, skutkových, doktrinálnych alebo judikatórnych záverov“.\n\n12\n\n29. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil svoj právny záver\ntakto:\n«... Na existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba\npozerať podľa zásady nepravej retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy,\nna základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej zákonnej úpravy zákonných vecných bremien.\nVecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený\nverejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný\nverejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno\nprehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné\nbremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný\nniečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento\ncharakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných\nbremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti,\nna ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala\npoužitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto\nšpeciálne\n\npredpisy\n\nnemajú\n\nzvláštnu\n\núpravu,\n\nriadi\n\nsa\n\nich\n\nrežim\n\nvšeobecnou\n\nobčianskoprávnou úpravou (Nález Ústavného súdu ČR PL.ÚS 25/04). To potom znamená,\nže ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich\nvýkonom, treba použiť súkromnoprávnu úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka.\n... Zákon č. 66/2009 Z.z. neustanovuje spôsob určenia finančnej náhrady za zákonom\nzriadené vecné bremeno. Ohľadom riešenia otázky zákonných vecných bremien s odlišným\nrežimom ako sú zmluvné vecné bremená možno vychádzať aj z rozhodnutí NS SR,\nako sp. zn. 4Cdo 89 2008, sp. zn. 3Cdo 49/2014, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR\n(Uznesenie ÚS SR I. ÚS 474/2013-20 zo dňa 7.8.2013, Uznesenie ÚS 323/2017-29 zo dňa\n18.5.2017 bez ohľadu na to, že tieto riešili otázku náhrady za zriadené vecné bremeno\nna základe iných zákonov, ale analogicky je potrebné z nich vychádzať, nakoľko ide\no zákonom zriadené vecné bremená, tak ako aj v prípade zriadeného vecného bremena\nzákonom č. 66/2009 Z.z. Z týchto rozhodnutí vyplýva jednoznačný záver o jednorazovosti\nfinančnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Odvolací súd tiež poukazuje aj\nna zjednocujúci záver Najvyššieho súdu SR zverejnený v Zbierke zákonov č. 8/2016\nako rozhodnutie pod č. 73, podľa ktorého právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho\n\n13\n\npráva (aj keď v danom prípade podľa zákona č. 182/1993 Z.z.) vzniklo ex lege (čo je aj\nv tomto prípade, t.j. zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené vecné bremeno), patrí jednorazovo\ntomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona (v prejednávanej\nveci 1.7.2009) a nevyplýva ďalšiemu vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu\nza pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych práv (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 49/2014\nzo 14.4.2016).\n... Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým\nprávom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno\nvzniká „in rem” vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu\nna spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého\nnového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je\nnepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické,\naby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok\nna finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a má ho\nlen ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného\nbremena. V danom prípade v čase účinnosti zákona č.66/2009 Z.z. Ďalší vlastník zaťaženej\nnehnuteľnosti v danom prípade žalobca už nadobudol pozemok aj s vecným bremenom.\n... V danom prípade žalobca sa stal vlastníkom predmetného pozemku, na ktorom sa\nuž nachádzali pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovaného, spolu s prevodom\nvlastníckeho práva k pozemku prešlo na neho aj obmedzenie v trpení zákonom zriadeného\nvecného bremena k predmetnému pozemku, avšak neprešiel na neho aj nárok na finančnú\nnáhradu za zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené vecné bremeno, ktorý nárok si mohol uplatniť\nlen vlastník tohto pozemku v čase zriadenia vecného bremena, ku ktorému došlo účinnosťou\nzákona č. 66/2009 Z.z. dňom 1.7.2009, ktorý si tento svoj nárok na finančnú náhradu\ndo 1.7.2012 neuplatnil a pokiaľ by si žalobca uplatňoval ním postúpený nárok, žalobu podal\nna súd až dňa 19.2.2013. Možno tiež prisvedčiť žalovanému, že by bolo podľa neho\nv rozpore so zásadou dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák., aby žalobca ako nový\nvlastník zaťaženého pozemku získal tento za nízku kúpnu cenu pre vecné bremeno a zároveň\nby mal aj nárok na finančnú náhradu za toto vecné bremeno (Uznesenie Ústavného súdu SR\nč. II.ÚS 506/2011-21 zo dňa 3.11.2011). Žalobca v čase kúpy nehnuteľnosti bol dostatočne\noboznámený so stavom nehnuteľnosti, že táto je zaťažená vecným bremenom, čo bude\n\n14\n\nobmedzením jeho vlastníckeho práva, že ide o nehnuteľnosť pre neho nevyužiteľnú a\nnapriek tomu, sa túto nehnuteľnosť rozhodol od pôvodného vlastníka kúpiť. Je tak\nnedôvodná námietka žalobcu o neodôvodnenom zásahu do jeho ústavou chránených práv, a\nto do jeho práva na ochranu vlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy SR), ako i do práva na\nzachovanie rovnosti subjektov (čl. 12 Ústavy SR).\n... Inštitút vecného bremena je považovaný za inštitút, ktorého náhrada za zriadenie\nvecného\n\nbremena\n\nsa\n\nvypláca\n\njednorazovo\n\na\n\nvlastníkovi\n\nnehnuteľnosti,\n\nku ktorého obmedzeniu vlastníckeho práva zriadením zákonného vecného bremena došlo,\na nie opakovane pri každej ďalšej zmene vlastníka vecným bremenom zaťaženého pozemku.\nZávery súdu prvej inštancie o opakovanom charaktere náhrady za zákonom zriadené vecné\nbremeno sú v rozpore s účelom a obsahom zákonom zriadeného vecného bremena.»\n30. Ústavný súd, poukazujúc na citovanú časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, konštatuje, že nezistil svojvoľný postup krajského súdu pri odôvodňovaní\nsvojho právneho záveru, ktorému preto nemožno vyčítať zjavnú neodôvodnenosť.\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd, vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu\nsťažovateľky, uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkrétne a presvedčivé\ndôvody a právne závery, na ktorých založil svoje výhrady voči rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie\n\na ktorými spochybnil\n\nsprávnosť\n\njeho\n\nprávneho\n\nzáveru.\n\nZ odôvodnenia\n\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd svoje právne závery odôvodnil právnou\nteóriou problematiky zákonných a zmluvných vecných bremien, všeobecnou zákonnou\núpravou vecných bremien v Občianskom zákonníku a ich špeciálnou úpravou v osobitných\nprávnych predpisoch (v tomto prípade v zákone č. 66/2009 Z. z.), poukazujúc tiež\nna relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít. Podľa názoru ústavného súdu\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočne objasňuje skutkový a právny základ\nrozhodnutia vo veci sťažovateľky. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením sťažovateľky\no nedostatku právnych, skutkových, doktrinálnych, či judikatúrnych záverov v napadnutom\nrozhodnutí či tvrdením o absencii logickej právnej úvahy. Nedôvodnou je aj námietka\nsťažovateľky, že krajský súd „úplne ignoroval a ponechal bez reakcie“ všetky argumenty\na skutočnosti uvádzané v jej vyjadreniach k odvolaniu žalovaného, keďže v súlade\ns procesnou úpravou odvolacieho konania je odvolací súd povinný vysporiadať sa\n\n15\n\nv odôvodnení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). V tejto\nsúvislosti je však potrebné uviesť, že krajský súd sa zaoberal, i keď len okrajovo,\naj námietkami sťažovateľky o neodôvodnenom zásahu do jej práva vlastniť majetok\na o porušení princípu rovnosti.\n31. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).\n32. Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého zrušujúceho\nrozhodnutia spĺňa požiadavky na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov\nvyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a z práva na spravodlivé súdne konanie,\nv dôsledku čoho by prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nemohlo viesť\nk meritórnemu rozhodnutiu o porušení jej označených práv z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky v časti argumentujúcej nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n33. Napokon sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala podľa nej nesprávny\nprocesný postup krajského súdu, ktorý zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, hoci podmienky\nna jeho zrušenie splnené neboli, a tým oddialil nastolenie právnej istoty o riešení sporu.\n34. Ústavný súd nespochybňuje, že voľba spôsobu rozhodnutia o odvolaní nemôže\nbyť vecou voľnej úvahy odvolacieho súdu, čo vyžaduje koncept právnej regulácie\nzakotvený v § 387 – § 391 CSP, ktorý prostredníctvom už judikovanej požiadavky na súlad\npostupu všeobecného súdu s ustanoveniami procesného práva otvára cestu aj do sféry\nzákladného práva na súdnu ochranu. Ak totiž všeobecný súd koná v rozpore s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v súdnom konaní, môže dôjsť k porušeniu\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nsúdnu\n\nochranu\n\ni\n\npráva\n\nna\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\n(napr. II. ÚS 122/05). Na druhej strane je však potrebné uviesť, že ústavný súd nepristupuje\n\n16\n\nk vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému\npochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným\nporušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako\ncelku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011).\n35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom viazaný právnym názorom odvolacieho\nsúdu „sa vysporiada s vyššie uvedenými skutočnosťami a vo veci znova rozhodne“.\nDôvodom zrušenia rozhodnutia podľa písm. c) citovaného ustanovenia CSP sú vady\nv skutkových zisteniach prvoinštančného súdu, ktoré spočívajú nielen v nevykonaní\nnavrhovaných dôkazov, ale v tom, že nedostatočne zistený skutkový stav je dôsledkom\nnesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej\ninštancie, keď konštatoval, že záver okresného súdu o opakovanom charaktere náhrady\nza zákonom zriadené vecné bremeno je v rozpore s účelom a obsahom zákonom zriadeného\nvecného bremena, a zároveň inštruoval okresný súd, aby sa vysporiadal so skutočnosťami\nuvádzanými odvolacím súdom v odôvodnení jeho zrušujúceho rozhodnutia, čím naznačil\nnedostatočnosť ním zisteného skutkového stavu v dôsledku nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Na základe uvedeného preto ústavný súd nepovažuje námietku\nsťažovateľky týkajúcu sa procesnej stránky spôsobu rozhodnutia zvoleného krajským\nsúdom za dôvodnú.\n36. Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou zároveň uvádza, že táto by mohla mať\nústavnoprávnu relevanciu len za súčasného namietania porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých\nporušenie však sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti nenamietala. Poukazujúc\nna uvedené, ústavný súd na predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť aj v tejto časti\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n\n17\n\n37. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších nárokoch formulovaných v jej petite.\n38. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné\nstanovisko sudca Peter Straka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "súd-viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa", "rozhodnutie-odôvodnenie", "vec (v procesnom zmysle)-vrátenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "31105d97-91f6-4d7e-9f01-219d27ffcef4:af8c5fa4-4de0-4247-be39-bd5e6027c92d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8514202286.3", "spisova_znacka": "4Co/35/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/35/2018 z 4. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8514202286.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:81735e21-81bd-48e6-bab8-dac37dbfe68c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 670/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 670/2025 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1"}, {"guid": "ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a"}, {"guid": "ussr:65dea007-f988-4095-a71f-c9e1b7cc03bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.610.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.610.2023.1"}, {"guid": "ussr:6defdea9-5b37-4465-84db-0f34fe5d359e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.122.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.122.2022.1"}, {"guid": "ussr:db082f5c-e7a2-4295-835a-d04cb67fcf66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2022 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1"}, {"guid": "6bf45524-d172-4049-8c65-66d6038d92c5:fa0e4815-04ba-4e72-98d2-8e5327c7b275", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7121202923.1", "spisova_znacka": "9Cdo/47/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/47/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7121202923.1"}, {"guid": "7849ba06-1cbc-4621-acd7-8dc40abf2244:2b49fbbc-8852-44b8-b723-2ca6c428be9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1114227143.1", "spisova_znacka": "3Cdo/34/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1114227143.1"}, {"guid": "67d845ea-b11b-41c4-a69f-06ec2b50806d:6203e972-7024-4f21-91ca-d2517e1e2d3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8118217427.1", "spisova_znacka": "3Obdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/2/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8118217427.1"}, {"guid": "b42faf92-5a67-4a9f-9cd6-fd57bfb466c3:5f1ba49d-f669-4a9b-a18d-271155b01860", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6121258598.1", "spisova_znacka": "7Co/72/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/72/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121258598.1"}, {"guid": "32e6540d-93b5-4f3a-a29c-323a4fcbb5aa:91cd9e5b-09e8-4f1e-abab-c7ddddd04acb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8113202534.5", "spisova_znacka": "10Co/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/12/2025 z 12. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8113202534.5"}, {"guid": "bf2864d8-ed42-484e-9157-2fdf1f4f1401:74465d78-6926-4e98-b5e2-e43b99936b6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1", "spisova_znacka": "28Co/66/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/66/2024 z 22. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1"}, {"guid": "a2b51571-5f16-4558-92a2-4506d71a3544:f9ed42df-1ece-46dc-8dd6-0e09fe7fe7b9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8117217350.1", "spisova_znacka": "25Co/41/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/41/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8117217350.1"}, {"guid": "a91ea2f9-df12-4240-b064-6e7e72e8b2c0:b43ed664-812b-4793-9f68-0b77aaf53bf3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8108221773.10", "spisova_znacka": "22Co/69/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/69/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8108221773.10"}]}