{"guid": "ussr:95c4e277-9437-469d-9a80-08b4aec06720", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.92.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 92/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 92/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.92.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/95c4e277-9437-469d-9a80-08b4aec06720", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.92.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.92.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.92.2020.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 92/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincová 15, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 28/2017 z 23. augusta 2018\na jeho postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\no d m i e t a ako podanú\n\nzjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu, rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra\n2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincová 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\n\njej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 8 Cdo 28/2017 z 23. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť\n(ďalej len „žalobca“), sa žalobou z 3. apríla 2009 domáhala proti\n,\n\nkonajúcej\n\nprostredníctvom\n\n(ďalej len „žalovaný“), náhrady škody v sume 32 189 864 eur s príslušenstvom spôsobenej\npri výkone verejnej moci.\n3. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) medzitýmnym rozsudkom\nč. k. 22 C 372/2009-429 z 12. októbra 2015 rozhodol, že právny nárok žalobcu je daný.\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku okresného súdu č. k. 22 C 372/2009-429 z 12. októbra 2015 rozhodol\nrozsudkom č. k. 10 Co 25/2016-524 z 21. júla 2016 tak, že rozsudok potvrdil.\n5. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 22 C 372/2009-429 z 12. októbra 2015 podal\nžalovaný 26. októbra 2016 dovolanie, v dôsledku ktorého je na najvyššom súde vedené\ndovolacie konanie pod sp. zn. 8 Cdo 28/2017.\n6. Dňa 29. mája 2017 žalobca so sťažovateľkou uzatvorili zmluvu o postúpení\npohľadávky, ktorou bola pohľadávka žalobcu (uplatnená žalobou z 3. apríla 2009)\npostúpená na sťažovateľku.\n7. Dňa 16. júna 2017 žalobca podaním adresovaným najvyššiemu súdu navrhol,\naby do konania na miesto žalobcu vstúpila sťažovateľka. Sťažovateľka svoj súhlas\nso vstupom do súdneho konania doručila najvyššiemu súdu 20. júna 2017.\n8. Sťažovateľka nahliadnutím do spisu najvyššieho súdu zistila, že 2. júla 2017\nbolo najvyššiemu súdu doručené oznámenie\n\n2\n\n, ktorá ako nútený\n\nsprávca žalobcu (ustanovená do funkcie 14. júna 2017) berie späť návrh na pripustenie\nzmeny na strane žalobcu a žiada konanie o návrhu na zmenu žalobcu zastaviť.\n9. Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím konanie o návrhu na zmenu subjektu\nna strane žalobkyne zastavil. V odôvodnení okrem iného uviedol: „Pri rozhodovaní\no návrhu na zmenu strany sporu musí súd predovšetkým skúmať, či sú splnené predpoklady\nstanovené v § 80 C.s.p. V prvom rade je to existencia návrhu na zmenu subjektu,\nz ktorého musí\n\nvyplývať\n\nnaplnenie\n\nvšetkých\n\nzákonných\n\nznakov\n\nnevyhnutných\n\npre to, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí\nv ňom byť preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája\nprevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a ten, kto má do konania\nvstúpiť ako strana sporu, musí so svojim vstupom do konania súhlasiť.\nKonanie o zmene sporovej strany je charakteristické dispozičným princípom,\nt. j. bez návrhu žalobcu nie je možné o zmene sporovej strany rozhodovať. Civilný sporový\nporiadok výslovne neupravuje procesnú situáciu, keď žalobca podaný návrh na zmenu\nsporovej strany vezme následne späť. Najvyšší súd s poukazom na dispozičný princíp,\nktorý je pre toto konanie príznačný, zastáva právny názor, že návrh na zmenu sporovej\nstrany je žalobca oprávnený zobrať späť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky z 27. marca 2014 sp. zn. 29 Cdo 2564/2012).\nNásledkom späťvzatia návrhu na zmenu sporovej strany je vznik procesnej situácie,\nkedy prichádza do úvahy zastavenie tohto konania v dôsledku absencie návrhu na zmenu\nsporovej strany. Nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o zastavení\nkonania o návrhu na zmenu sporovej strany, najvyšší súd v súlade s Článkom 4 ods. 1 C.s.p.\npostupoval analogicky podľa § 161 C.s.p., ktorý upravuje podmienky konania (analógia\nlegis). Odborná literatúra rozdeľuje procesné podmienky na štyri základné skupiny:\na/ procesné podmienky na strane súdu (právomoc a príslušnosť), b/ procesné podmienky\nna strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia,\nspôsobilosť byť zástupcom a splnomocnenie zástupcu strany), c/ vecné procesné podmienky\n(existencia návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti), d/ negatívne\nprocesné\n\npodmienky\n\n(prekážka\n\nrozhodnutej\n\nveci\n\na\n\nprekážka\n\nlitispendencie)\n\n(pozri napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\n\n3\n\nJ., Totnašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,\ns. 606 - 609). Keďže konanie o návrhu na zmenu sporovej strany nemožno zastaviť\npodľa výslovného ustanovenia Civilného sporového poriadku, použitím analógie legis\ndospel najvyšší súd k záveru, že právna úprava procesných podmienok konania podľa § 161\nC.s.p. je čo do obsahu a účelu najbližšia riešenej právnej otázke. Všeobecne platí,\nže neexistencia žaloby ako dispozičného úkonu žalobcu vedie k zastaveniu konania z dôvodu\nneodstrániteľnej podmienky konania. V súlade s uvedeným najvyšší súd uzatvára,\nže v prípade absencie návrhu na zmenu sporovej strany podľa § 80 ods. 1 C.s.p. ide o taký\nnedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a toto konanie je potrebné\nzastaviť.\nVzhľadom na uvedené najvyšší súd konanie o návrhu žalobkyne na zmenu subjektu\nna strane žalobkyne tak, že z konania vystúpi žalobkyňa a na jej miesto do konania\nvstúpi spoločnosť AB REÁL, s.r.o., Košice, pre nedostatok procesnej podmienky zastavil\n(§161 ods. 2 C.s.p.).“\n10.\n\nSťažovateľka\n\nv ústavnej\n\nsťažnosti\n\nargumentovala,\n\nže\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nbez relevantného dôvodu nerozhodol o riadne podanom návrhu na zmenu na strane žalobcu,\na to od 19. júna 2017 (deň podania návrhu) až do 23. augusta 2018 (deň vydania\nnapadnutého rozhodnutia), teda viac ako jeden rok.\n11. Podľa sťažovateľky návrh na zmenu subjektov civilného sporového konania\nnie je možné vziať späť, v tomto smere poukázala na uznesenie ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 423/2011 zo 4. októbra 2011 a uviedla: «Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pritom s uvedenými závermi vôbec žiadnym spôsobom nevyporiadal, a to napriek tomu,\nže na ne bol sťažovateľom upozornený...\n... Neurobil tak aj keď to bolo podľa článku 2 ods. 2 a 3 C.s.p. jeho povinnosťou,\nkeďže predmetné závery vyplývajú nielen z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ale aj z jeho vlastnej ustálenej rozhodovacej praxe, publikovanej v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Naopak, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v odôvodnení napadnutého uznesenia, na podporu správnosti svojich\núvah, poukázal na nepublikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa\n27.03.2014, sp. zn. 29 Cdo 2564/2012, pričom tak urobil opäť bez toho, aby akýmkoľvek\n4\n\nspôsobom odôvodnil, prečo podľa jeho názoru možno toto rozhodnutie po skutkovej\na právnej stránke použiť aj na túto právnu vec, čo je o to závažnejšie, že ide o rozhodnutie,\nktoré sa venuje interpretácii českých právnych predpisov (Občasnkého soudního rádu),\nje aj v českom právnom prostredí ojedinelé, a čo je najdôležitejšie, odporuje vyššie\ncitovanej ustálenej rozhodovacej praxi slovenských najvyšších súdnych autorít.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pochybil aj tým, že na danú situáciu aplikoval\nustanovenie § 161 ods. 1 C.s.p., ktoré použil v spojení s článkom 4 ods. 1 C.s.p. Civilný\nsporový poriadok totiž obsahuje iba ustanovenia o späťvzatí žaloby, nepozná osobitnú\núpravu späťvzatia iných procesných úkonov žalobcu.\nUstanovenia Civilného sporového poriadku o žalobe, jej zmene a späťvzatí\nv zákonnej rovine zabezpečujú výkon základného práva každej osoby na súdnu ochranu,\nktoré zaručuje článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nZatiaľ čo pri podaní žaloby, jej zmene a späťvzatí je žalobca nositeľom hmotných\npráv, ktorým je v konaní poskytovaná súdna ochrana (aspoň to o sebe tvrdí),\na preto je aj jedinou osobou oprávnenou rozhodovať o spôsobe a rozsahu ich súdnej\nochrany, v prípade návrhu, ktorým sa žalobca domáha, aby na jeho miesto vstúpila\niná osoba, už nositeľom týchto hmotných práv nie je (a ani to o sebe netvrdí, naopak tvrdí\na preukazuje, že nositeľom týchto práv je niekto úplne iný), a preto stráca aj oprávnenie\ndisponovať s predmetom sporu a robiť s tým súvisiace procesné úkony.\n... v dovolacom konaní zákon výslovne vylučuje použitie ustanovení Civilného\nsporového poriadku o späťvzatí žaloby (viď. ust. § 438 ods. 2 C.s.p.). Ak teda\npodľa ustanovenia § 438 ods. 2 C.s.p. nemožno vziať žalobu späť, výkladom\ntohto ustanovenia spôsobom a maiori ad minus je potrebné dospieť k nevyhnutnému záveru,\nže tento zákaz platí o to viac v prípade, ak strana sporu berie späť „iba“ svoj procesný\nnávrh.\n... v civilnom sporovom konaní (bez ohľadu na jeho konkrétne štádium) neexistuje\nžiadne ďalšie samostatné, resp. subsidiárne, konanie o procesných návrhoch strán sporu,\nktoré by bolo možné samostatne zastaviť.\n... ustanovenie § 80 ods. 2 C.s.p. ukladá súdu povinnosť („Súd vyhovie návrhu...“),\nnie možnosť, vyhovieť návrhu na zmenu na strane žalobcu, ak nastanú zákonom predvídané\nskutočnosti.\n\n5\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky bol preto povinný vyhovieť návrhu spoločnosti\na umožniť, aby na jej miesto žalobcu vstúpil do konania\nsťažovateľ. Ak tak Najvyšší súd Slovenskej republiky neurobil znemožnil tým, aby sťažovateľ\nmohol v dovolacom konaní uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti zodpovedajúce\njeho nadobudnutým hmotným právam. Sťažovateľ sa tak proti negatívnym následkom\nnapadnutého uznesenia nemôže brániť žiadnym iným spôsobom ako podaním sťažnosti\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (nemá žiaden iný účinný prostriedok nápravy),\nkeďže ako subjekt, ktorý nie je stranou predmetného konania, nemá možnosť podať žiadny\nriadny ani mimoriadny opravný prostriedok upravený Civilným sporovým poriadkom.\nUvedený postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je podľa názoru sťažovateľa\nmožné označiť inak ako porušenie zákazu „denegatio iustitiae“, ktoré viedlo k tomu,\nže zo strany všeobecných súdov mu bola úplne odopretá spravodlivosť.\nV dôsledku neodôvodnenej nečinnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(keďže viac ako rok nerozhodol o návrhu na zmenu na strane žalobcu) a jeho svojvoľnej\naplikácii ustanovení článku 4 C.s.p., § 80, ods. 1 a 2 C.s.p., § 161 C.s.p. a § 438\nods. 2 C.s.p., ktoré interpretoval v príkrom rozpore s ustálenou praxou najvyšších súdnych\nautorít a účelom civilného sporového konania (ktorým je v prvom rade poskytnúť ochranu\nohrozeným a porušeným právam tej osobe, ktorej skutočne tieto práva patria) sa sťažovateľ\nbez zákonného dôvodu nestal stranou predmetného dovolacieho konania a bol úplne\nvyradený z možnosti domáhať sa súdnej ochrany jeho hmotných práv nadobudnutých\nzmluvou o postúpení pohľadávky.\n... úkon späťvzatia návrhu na zmenu na strane žalobcu, ktorý urobila nútená\nsprávkyňa v mene spoločnosti\n\nje potrebné považovať\n\nza zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Nútená správkyňa\ntotiž ako osoba vymenovaná\n\n(žalovaným v tomto konaní),\n\nkoná na základe pokynov\n\n, v dôsledku čoho sú jej záujmy\n\nv tomto konaní (a nielen v ňom) v evidentnom rozpore so záujmami spoločnosti\nNaviac, nútená správkyňa sa verejne vyjadrila, že pohľadávku,\nktorá je predmetom konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, neuznáva\na považuje ju za neexistujúcu.»\n\n6\n\n12. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal takýto nález:\n„Základné právo spoločnosti\n,\n\nso sídlom\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 23.08.2018, č. k. 8Cdo/28/2017, ako aj postupom,\nktorý jeho vydaniu predchádzal, porušené boli.\nUznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\ndňa\n\n23.08.2018,\n\nč. k. 8Cdo/28/2017, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\nSpoločnosti\n\n, so sídlom\n\n,\n\nsa priznáva náhrada trov konania vo výške 325,42 EUR (dva úkony\nprávnej služby - 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia a 2. spísanie sťažnosti,\na dva režijné paušály, v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.), ktorú je Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinný zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Martina\nBezáka, PhD., advokáta, so sídlom Klincová 15, 821 08 Bratislava, do troch dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n13. Navrhla tiež, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť\nnapadnutého uznesenia do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej a uložil\nspoločnosti\n\n.,\n\nv mene ktorého koná konkurzný správca\n\n,\n\n,\n\n,\n\naby sa v konaní pred najvyšším súdom vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 28/2017 zdržala\noprávnení, ktoré jej vyplývajú z napadnutého uznesenia, a to až do právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Súčasne požiadala o prednostné rozhodnutie\nveci. Dôvodila, že bez okamžitého zásahu ústavného súdu môže dôjsť k zmareniu\nvymáhania predmetnej pohľadávky, ktorej vlastníkom (nositeľom príslušných hmotných\npráv) je sťažovateľka, a tým aj k zmareniu uspokojenia budúcich nárokov približne 15000\npoistencov spoločnosti\n\nV ďalšom konaní nebude mať\n\nsťažovateľka žiadne procesné postavenie a v konaní bude navyše absentovať aktívne vecne\nlegitimovaný subjekt, v dôsledku čoho nevyhnutne dôjde k zamietnutiu žaloby podanej\n\n7\n\nspoločnosťou\n\nUplatnenie nároku novou žalobou\n\nby nemalo význam z dôvodu vysokého predpokladu vznesenia námietky žalovaným\na nebolo by ani v súlade so zásadou procesnej ekonómie a zásadou, podľa ktorej je možné\npovažovať súdnu ochranu za účinnú len v prípade, ak je poskytnutá v primeranom čase.\n14. Vec napadla ústavnému súdu 8. novembra 2018 a bola pôvodne pridelená\nsudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné\nobdobie sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec\nprerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\na pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5\nrozvrhu práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír\nMamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\n8\n\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n22. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\n\n9\n\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n23. Sťažovateľka v predmetnej veci namieta porušenie základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodiac, že nebola najvyšším súdom pripustená do konania\nna stranu žalobcu napriek skutočnosti, že boli splnené všetky podmienky na pripustenie\njej vstupu v zmysle § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), a na úkon späťvzatia návrhu\nžalobcu na pripustenie zmeny strany súd nemal prihliadať.\n24. Ústavný súd konštatuje, že o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012,\nIII. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou\nsťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania\nalebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.\n25. Vzhľadom na charakter napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (uznesenie\no zastavení konania o návrhu na zmenu žalobcu) ústavný súd nepovažuje ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky za podanú oprávnenou osobou.\n26. Podľa § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak po začatí konania nastala\nprávna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností,\no ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto\nžalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo\nna koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania\n10\n\ndošlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí\nten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú\nzachované.\n27. Ústavný súd poukazuje na závery, ku ktorým ústavný súd dospel v obdobnej veci\nsťažovateľky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 369/2019 z 28. novembra 2019: „Z citovaného\nustanovenia teda vyplýva, že súd neprihliada na procesné nástupníctvo ex offo,\nale len na návrh žalobcu (v tomto prípade spoločnosti\n\na že návrh na zmenu\n\nna strane žalobcu je oprávnený podať výlučne sám žalobca, ktorý je účastníkom\ntohto konania. Sťažovateľka podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom\nporiadku nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na zmenu na strane\nžalobcu, a teda nebola účastníčkou tohto súdneho konania na krajskom súde. Z uvedeného\nvyplýva, že sťažovateľka v súdnom konaní v relevantnom čase nemala postavenie účastníka\nkonania,\n\nteda\n\nv\n\ntomto\n\nobdobí\n\nnedisponovala\n\nžiadnymi\n\nprocesnými\n\nprávami,\n\nktoré by jej vyplývali z Civilného sporového poriadku, a teda z ústavného hľadiska\nani právami podľa ústavy a dohovoru, porušenie ktorých namieta. Z tohto dôvodu\nnemohlo dôjsť k porušeniu jej základných práv (m. m. II. ÚS 205/04, I. ÚS 186/2013,\nIV. ÚS 150/2014).“\n28. Podľa čl. 51 ústavy sa možno práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy domáhať len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú.\nV predmetnom prípade je týmto zákonom Civilný sporový poriadok.\n29. Žalobca je v zmysle § 80 Civilného sporového poriadku jediným subjektom\noprávneným na podanie návrhu na pripustenie zmeny na strane žalobcu/žalovaného.\nVýlučne žalobca ako dominus litis má oprávnenie disponovať predmetom konania a určovať\nokruh účastníkov konania, pričom právny poriadok osobe, na ktorú zo žalobcu prešli\nhmotné práva, ktoré sú predmetom súdneho konania, nepriznáva žiadne procesné práva,\nktoré by jej umožňovali domáhať sa pripustenia jej vstupu do prebiehajúceho súdneho\nkonania. Zjavne preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky\n(ako osoby, na ktorú mali prejsť hmotné práva zo žalobcu na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky) na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivé\n\n11\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto konštatuje nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi osobou sťažovateľky a označeným napadnutým\nrozhodnutím a postupom najvyššieho súdu, z čoho možno vyvodiť záver, že sťažovateľka\nnie je aktívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k preskúmavaniu ústavnou\nsťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť\nsťažovateľky ako podanú zjavne neoprávnenou osobou s poukazom na § 56 ods. 2 písm. e)\nzákona o ústavnom súde.\n30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľky vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, priznanie náhrady trov konania, nariadenie dočasného opatrenia).\n31. V závere ústavný súd dodáva, že sťažovateľka má možnosť domáhať sa ochrany\npráva, ktoré mala nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky iniciovaním\nsamostatného súdneho konania, a pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že toto právo by v novom\nsúdnom konaní bolo v dôsledku plynutia času oslabené, k tomuto ústavný súd uvádza,\nže nie sú dotknuté ani prípadné zodpovednostné nároky sťažovateľky ako postupníka voči\npostupcovi v súvislosti s postúpenou pohľadávkou.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právne nástupníctvo, sukcesia-singulárna", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "nástupníctvo-procesné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:26ced2ed-4516-43f7-b50d-26bf66b5b0fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2019 z 28. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2019.1"}, {"guid": "ussr:11e48677-f010-4833-8063-2b12072791ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2014 z 13. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11e48677-f010-4833-8063-2b12072791ca"}, {"guid": "ussr:3e718c77-b7ea-433f-bc9e-6d3e620591e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e718c77-b7ea-433f-bc9e-6d3e620591e1"}, {"guid": "ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:298ab3d2-e669-4958-a3c5-67ed99fa0d38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 423/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 423/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:298ab3d2-e669-4958-a3c5-67ed99fa0d38"}, {"guid": "ussr:8225d1c5-bdbe-4066-a3d3-1d6ad35ab987", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8225d1c5-bdbe-4066-a3d3-1d6ad35ab987"}, {"guid": "ussr:d2e0083c-eace-40cd-95b2-4a839ba35219", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2e0083c-eace-40cd-95b2-4a839ba35219"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7749c093-4a24-4df1-86ec-f508927bb3b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.515.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.515.2025.1"}, {"guid": "ussr:6a951cad-6939-4792-a97b-e14e7d80d484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.707.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 707/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 707/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.707.2024.1"}, {"guid": "ussr:10b185a1-3073-4fe6-bed8-fc2a6ed18ab5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.705.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 705/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 705/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.705.2022.1"}, {"guid": "ussr:19e58ff5-89e5-4312-aac5-a67b8bfc4f30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.237.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 237/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.237.2022.1"}, {"guid": "2a7c48d5-69fb-4d4a-9343-d8cb1758f1cc:ffb94c4a-96ab-47ba-aa6c-e0d7295bcfe2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7116215514.1", "spisova_znacka": "1ObdoK/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoK/8/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7116215514.1"}, {"guid": "f396c81b-7b5a-4855-ae87-13c7e958258e:85a8d127-9cb9-472a-96cf-f12dd48885c7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1224200775.1", "spisova_znacka": "13CoP/69/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/69/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1224200775.1"}, {"guid": "4bf91234-9b51-496c-90ea-937eabaad005:dd2ac6a5-d32d-48dd-89d2-b3bc5f52fef1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2617206020.4", "spisova_znacka": "21Co/47/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/47/2024 z 16. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2617206020.4"}]}