{"guid": "ussr:c7e8c294-51e3-4c04-a676-85cf03964299", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.84.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 84/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/2020 z 30. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 84/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.84.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c7e8c294-51e3-4c04-a676-85cf03964299", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.84.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.84.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.84.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 84/2020-83\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku\n(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n, a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou\n\nMgr. Zuzanou Motúzovou, Grösslingová 62, Bratislava, pre namietané porušenie\nzákladného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 15 C 179/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\na\n\n,\n\n,\n\ndomáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho\n\npráva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n\nako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.\n15 C 179/2013 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 15 C 179/2013-400 z 2. augusta 2018\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\n3.\na\n\n,\n\n,\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré im j e\n\nOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý\n\nvyplatiť do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n,\n\n,\n\na\n\ntrovy konania\n\nv sume 1 282,60 € (slovom tisícdvestoosemdesiat dva eur a šesťdesiat centov) na účet ich\nadvokátky Mgr. Zuzany Motúzovej, Grösslingová 62, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia\n1. Skutkový stav sťažovateliek\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,a\n\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľky“), by sa dal zrekapitulovať\ntak, že právny predchodca sťažovateliek v dlhoročnom trestnom procese vedenom od roku\n2001 vystupoval ako poškodený v súvislosti s nevyplatenými mzdovými nárokmi (vec\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV ČVS: ORP-270/OEK-B4-2001).\n\n2\n\nZdĺhavý priebeh trestného procesu bol dôvodom na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy\nv napadnutom konaní. Právny predchodca sťažovateliek spolu s ďalšími žalobcami podal\nv septembri 2013 na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu, v ktorej\nsa domáhal nemajetkovej ujmy. V roku 2017 právny predchodca zomrel. Medzičasom\nokresný súd 5. mája 2017 konanie prerušil do právoplatného ukončenia dedičského konania.\nDňa 29. novembra 2017 Okresný súd Malacky rozhodol, že sťažovateľky sú dedičkami\nnárokov svojho právneho predchodcu. Neskôr 4. apríla 2018 bolo sťažovateľkám doručené\nuznesenie okresného súdu č. k. 15 C 179/2013-367 o tom, že okresný súd pokračuje\nso sťažovateľkami ako pozostalými v konaní. K uvedenému uzneseniu sa sťažovateľky ako\núčastníčky konania riadne vyjadrili. Dňa 25. septembra 2018 bolo však sťažovateľkám\ndoručené ďalšie uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 179/2013-400, v ktorom pre zmenu\nkonanie proti nim zastavil. Okresný súd tak urobil na základe sťažnosti z 1. júna 2018, ktorú\nproti uzneseniu o pokračovaní v konaní podala žalovaná Slovenská republika, zastúpená\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ,,žalovaná“). V sťažnosti žalovaná\ntvrdila, že predmetom sporu je náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, a teda nejde o spor majetkovej povahy. Okresný súd\nsa s danou argumentáciou stotožnil a konanie proti sťažovateľkám zastavil. Sťažovateľky\nv ústavnej sťažnosti v rozsahu, v akom bola ústavným súdom 10. marca 2020 prijatá na\nďalšie konanie, namietali skutočnosť, že im sťažnosť žalovanej Slovenskej republiky ako\núčastníčkam konania nikdy nebola doručená a nemali možnosť sa k nej ani vyjadriť.\nNavyše, proti uzneseniu o zastavení konania nebol prípustný opravný prostriedok.\nSťažovateľky namietali porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“).\n2. V relevantnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky uviedli (v časti, ktorá bola\nprijatá na ďalšie konanie), že sa domáhajú vydania nálezu v tomto znení: „Základné právo\nSťažovateľov domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\n\n3\n\nBratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/179/2013 porušené bolo.“ Okrem toho\nnavrhli, aby ústavný súd priznal každej sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške\n1 500 €, ako aj trovy konania pred ústavným súdom do dvoch mesiacov od doručenia\nnálezu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a ďalšie podania sťažovateliek\n3. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. l SprV 474/2020 z 18. mája 2020\nvyjadril k ústavnej sťažnosti predseda okresného súdu. V prvom rade poukázal na to, že ako\npredseda súdu nie je oprávnený zasahovať do procesného postupu jednotlivých sudcov.\nV rámci vecnej argumentácie skonštatoval, že „ak by súd takéto nesprávne rozhodnutie\nvyššieho súdneho úradníka na základe podanej sťažnosti priamo zmenil, bez doručenia\nsťažnosti protistrane na vyjadrenie, tak, že súdne konanie v zmysle § 63 ods. 1 CSP zastaví,\nbez možnosti podania opravného prostriedku, môže ísť o procesný postup, ktorý sa javí ako\nnesprávny, avšak je otázne či týmto postupom môže dôjsť k poškodeniu práv právnych\nnástupcov žalobcu, voči ktorým bolo súdne konanie zastavené, ak vzhľadom na objektívnu\nnemožnosť pokračovať s nimi v súdnom konaní, by sa ich právne postavenie nezmenilo ani\nv prípade zastavenia konania uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, ani\nvyjadrením k sťažnosti“. Ďalej navrhol, aby ústavný súd finančné zadosťučinenie nepriznal\nz titulu objektívnej nemožnosti zmeny právneho postavenia sťažovateliek. Súčasťou\nvyjadrenia predsedu okresného súdu je aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktoré však\nneobsahuje žiadne vecné tvrdenia okrem rekapitulácie priebehu konania. Predseda\nokresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v danej veci.\n4. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. SL-OPS1-S-54/2020 z 15. mája 2020\nvyjadrila aj zúčastnená osoba, konkrétne žalovaná Slovenská republika, zastúpená\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky. Po zrekapitulovaní skutkového stavu uviedla,\nže jej neprináleží hodnotiť postup okresného súdu.\n\n4\n\n5. Na vyjadrenie okresného súdu zareagovali aj sťažovateľky vyjadrením z 10. júna\n2020, v ktorom uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní. Ďalej poukázali na zásadu\nrovnosti zbraní a možnosti sa vyjadriť ku všetkým dokumentom a dôkazom, ktoré predloží\nprotistrana. Okrem toho zdôraznili aspekt primeraného finančného zadosťučinenia, kde\nnesúhlasia s hodnotením okresného súdu. Akcentujú pritom nevhodnosť potencionality\núspechu alebo neúspechu v konaní, ako aj kompenzačnú, resp. preventívnu funkciu tohto\ninštitútu. Napokon poukazujú na emocionálnu ujmu, ktorú utrpeli postupom okresného\nsúdu.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nvyjadrením okresného súdu, zúčastnenej osoby a sťažovateliek usúdil, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nV zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020\n(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát\nústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,\nod 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich\nčlenom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je\nsudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu\npracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter\nStraka (sudca spravodajca).\nIII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n5\n\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspravodlivosti.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n10. Jadrom ústavného sporu je otázka (ne)doručenia sťažnosti sťažovateľkám, ktorú\npodala žalovaná Slovenská republika proti uzneseniu o pokračovaní v konaní a ktorej\nargumentáciu si okresný súd osvojil a vec voči sťažovateľkám zastavil. Doručovanie\npísomností medzi procesnými stranami patrí do rozsahu práva na spravodlivý súdny proces\npodľa ústavy, ako aj podľa dohovoru.\n11. Podľa rozhodovacej činnosti ústavného súdu do podstaty práva na spravodlivý\nsúdny proces patrí aj koncepcia rovnosti zbraní, podľa ktorej proti sebe stojace procesné\nstrany majú možnosť reagovať na argumenty a predložené dôkazy protistrany s cieľom\novplyvniť rozhodnutie súdu. Z negatívneho vymedzenia rovnosti zbraní vyplýva, že žiadna\nprocesná strana nemôže byť materiálne znevýhodnená voči protistrane. Osobitne uvedené\nplatí v sporových konaniach (m. m. por. medzi inými IV. ÚS 42/09, I. ÚS 276/2016).\nÚstavný súd konštatuje, že vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že\n\n6\n\nnedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav\nnerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti\nkonania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (m. m. I. ÚS 2/05,\nI. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06, IV. ÚS 19/2012) a možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti\nkonať pred súdom (I. ÚS 156/07).\n12. V tejto súvislosti je dôležité dodať, že sám okresný súd priznáva pochybenie\na porušenie ústavných práv sťažovateliek.\n13. S ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)\nústavný súd zastáva koncepciu, že ani právo na spravodlivý súdny proces in genere, ani\nrovnosť zbraní in specie nie sú absolútnymi právami. Ústavný súd, citujúc judikatúru ESĽP,\nuvádza, že k neporušeniu práva by prišlo vtedy, ak by potencionálne vyjadrenie iného\núčastníka konania nemalo na výsledok konania žiadny vplyv, pretože zvolený postup\nnedával priestor pre ďalšiu diskusiu. Dôležitou skutočnosťou je, či sa sťažovateľ mohol\nalebo nemohol účinne brániť z dôvodu, že mu nebolo doručené uvedené vyjadrenie alebo\npovedané inak, či doručenie uvedeného vyjadrenia má dopad na výsledok konania alebo nie\n(por. IV. ÚS 283/2011, II. ÚS 599/2018 a tam cit. judikatúra ESĽP). Na túto argumentáciu\nzrejme poukazuje aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.\n14. Avšak v tomto prípade nejde o „obyčajné“ vyjadrenie či stanovisko protistrany,\nale o prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu okresného súdu o pokračovaní v konaní\ns prvkami opravného prostriedku (§ 239 Civilný sporový poriadok). Spomínaný prístup\nústavného súdu preto nie je aplikovateľný na predmetný prípad. Navyše, ako vyplýva\nz ďalšieho postupu okresného súdu, táto sťažnosť mala aj podstatný vplyv na ďalší priebeh\nkonania, pretože okresný súd konanie oproti uzneseniu o pokračovaní v konaní proti\nsťažovateľkám diametrálne zmenil a konanie zastavil. Následky nedoručenia sťažnosti\nžalovanej sťažovateľkám tak mali determinujúce účinky na ich žalobu, pričom sťažovateľky\nnemohli na ňu žiadnym spôsobom reagovať.\n\n7\n\n15. Podľa názoru ústavného súdu ostáva už bez právneho významu, či vec pred\nokresným súdom mohla mať len jedinú odpoveď v podobe zastavenia konania, ako tvrdí\nvo svojom vyjadrení okresný súd. Ak by ústavný súd išiel do dôsledkov, aj tento argument\nje možné vyvrátiť kvôli tomu, že sťažovateľky mali isté očakávania, že s nimi bude okresný\nsúd po smrti ich právneho predchodcu konať ako s účastníkmi konania, čo sa na istý čas aj\nzmaterializovalo.\n16. Okrem týchto úvah ústavný súd nestráca zo zreteľa, že dohovor a judikatúra\nESĽP k nemu predstavujú len minimálny štandard ochrany práv a slobôd, a preto nič\nnebráni ústavnému súdu, aby v okolnostiach veci mohol priznať štandard ochrany aj\nveľkorysejšie, ako by to urobil ESĽP. Ústavný súd upozorňuje, že kvalitatívne ďaleko\nmenej intenzívne porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru sankcionoval ESĽP ako porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces vo veci Trančíková c. Slovenská republika (sťažnosť\nč. 17127/12); konkrétne nedoručenie vyjadrenia protistrany na odvolanie, ktoré podala\np. Trančíková.\n17. Na základe uvedeného ústavný súd skonštatoval porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1), zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (výrok 2).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n18. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n19. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n\n8\n\n20. V okolnostiach veci sa ústavný súd rozhodol priznať sťažovateľkám primerané\nfinančné zadosťučinenie za porušenie ich základných procesných práv. Urobil tak\nz dôvodov, že jednak zastáva názor, že porušenie práv a slobôd je dôležité aj finančne\nkompenzovať. V okolnostiach veci sťažovateľky museli utrpieť citovú ujmu, ako aj stav\nprávnej neistoty, ktorému boli vystavené postupom okresného súdu. Ten s nimi najprv\njednal ako s právnymi nástupcami zomrelého manžela a otca a potom tieto nádeje nečakane\nzmaril. Ústavný súd zobral do úvahy aj celkovú nepružnosť konania okresného súdu\n(viacnásobné prieťahy). V rámci okolnosti prípadu nemožno prehliadať dlhoročný trestný\nproces vedený od roku 2001, v ktorom predchodca sťažovateliek vystupoval ako poškodený\nv súvislosti s nevyplatenými mzdovými nárokmi (vec Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru Bratislava IV ČVS: ORP-270/OEK-B4-2001) a ktorého zdĺhavý priebeh bol\ndôvodom na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v napadnutom konaní. Na základe\nuvedených úvah ústavný súd priznáva každej sťažovateľke sumu 500 € (slovom päťsto eur),\nčo je spolu 2 000 € (slovom dvetisíc eur) (výrok 3 tohto nálezu).\nVI.\nNáhrada trov konania\n21. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním\nadvokátkou Mgr. Zuzanou Motúzovou, Grösslingová 62, Bratislava, v konaní pred\nústavným súdom. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu\ntrovy konania.\n22. Vychádzajúc z petitu návrhu, ústavný súd priznal sťažovateľkám náhradu trov\nkonania v sume 530 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 3 úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh\n\n9\n\nústavnému súdu, ako aj vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) podľa § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky. Dva úkony boli vykonané v roku 2018 a jeden vykonaný v roku\n2020.\n23. Pre dva úkony urobené v roku 2018 ústavný súd vychádzal zo základnej tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby v sume 153,5 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11\nods. 3 vyhlášky) a paušálnej náhrady niektorých hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky). Spolu za jeden úkon ide o sumu 162,71 € x 2, čo predstavuje sumu 325,42 €.\n24. Ústavný súd pri výpočte tretieho úkonu vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu\npodľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a paušálnej náhrady niektorých hotových výdavkov (režijný\npaušál) za každý úkon právnej služby v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa\n§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo je spolu 187,62 €.\n25. Pretože sa právne úkony poskytovali celkovo štyrom sťažovateľkám, ústavný súd\npodľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo vzťahu k trom\nsťažovateľkám o polovicu (čo je 256,52 €), pričom voči prvej sťažovateľke ju priznal\nv plnej výške (§ 13 ods. 2 vyhlášky), teda v sume 513,04 €. Celková suma trov konania je\ntak vo výške 1 282,60 € (bod 4 výrokovej časti).\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "ľudská dôstojnosť", "konanie-kontradiktórnosť", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "ľudská dôstojnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/179/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b1b627a-1c37-4c0c-b74c-a912f4def713", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2"}, {"guid": "ussr:e18cd674-a87d-4e48-944c-2ec5d9f2e22f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.276.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.276.2016.2"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:0203fcbc-aa8a-4c3a-910d-4758b8421624", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/07 z 28. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0203fcbc-aa8a-4c3a-910d-4758b8421624"}, {"guid": "ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0dff411e-8e07-471d-a89d-2d61ab58af9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.286.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.286.2022.1"}]}