{"guid": "ussr:26ad603a-aa67-4a8b-b867-b5adec23c7a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.83.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 83/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.83.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/26ad603a-aa67-4a8b-b867-b5adec23c7a0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.83.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.83.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.83.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 83/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 1, Zvolen, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 14 Co 521/2013 z 5. apríla 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Cdo 118/2018 z 18. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. októbra 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 521/2013 z 5. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 118/2018 z 18. júla 2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu“; napadnuté rozhodnutie krajského súdu a napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní pred\nvšeobecnými súdmi žalobcom v spore o zaplatenie sumy 46 471,49 € s príslušenstvom.\nPríslušenstvo žalovanej pohľadávky tvoril úrok z omeškania a trovy konania. Žalovaným\nv spore bola obchodná spoločnosť MetLife Europe Limited, pobočka poisťovne z iného\nčlenského štátu (ďalej len „poisťovňa“). Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nrozsudkom sp. zn. 22 C 100/2007 z 25. marca 2013 (ďalej len „rozhodnutie okresného\nsúdu“) žalobu zamietol, konanie v časti úrokov z omeškania zastavil a trovy konania\nžalovanému nepriznal. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí krajského súdu rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu vo veci\npodané dovolanie procesne odmietol.\n3. Podstata sporu tkvie v tom, že medzi žalovaným a pánom\nbola 20. septembra 2004 (so začiatkom poistenia 21. septembra 2004) uzavretá zmluva\nč. 6267560 o investičnom životnom poistení pre prípad úmrtia alebo dožitia 65 rokov\n\n2\n\n(ďalej len „poistná zmluva“), v ktorej boli ako osoby oprávnené na plnenie pre prípad\nvzniku poistnej udalosti určení: otec pána\nvražda pána\n\na sťažovateľ. Žalovanému bola oznámená\n\ns dátumom úmrtia 20. november 2004. Z nazretia do vyšetrovacieho\n\nspisu sa žalovaný dozvedel, že nebohý od 16. septembra 2004 do 8. októbra 2004\n(t. j. v priebehu 22 dní) na pobočkách ôsmich životných poisťovní uzavrel viaceré poistné\nzmluvy na celkovú poistnú sumu 19 651 875 SKK. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy\nso žalovaným z 20. septembra 2004 na otázku žalovaného nebohý vyhlásil, že nemá\nuzavretú inú poistnú zmluvu životného poistenia alebo predložený návrh na jej uzavretie.\nSťažovateľ po smrti nebohého listami z 19. apríla 2005 a 6. februára 2006 vyzval\nžalovaného na plnenie, ten však plniť odmietol. Žalovaný sa, naopak, listom\nz 31. augusta 2007 proti sťažovateľovi dovolával v zmysle § 40a a § 49a zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu (uzavretia poistnej zmluvy) pre omyl, do ktorého ho\npri uzatváraní zmluvy nebohý uviedol.\n4. Žalovaný v spore tvrdil, že poistnú zmluvu by, ak by bol býval nebohým pravdivo\ninformovaný, neuzavrel (resp. vykonal ďalšie potrebné šetrenia). Okresný súd v rozhodnutí\nokresného súdu argumentoval, že zo skutkových zistení je zrejmé, že nebohý porušil\npovinnosť podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka odpovedať pravdivo a úplne na\nvšetky otázky žalovaného, čím mu znemožnil posúdiť poistné riziko, a to bolo nevyhnutné\npre rozhodnutie o prijatí/neprijatí návrhu nebohého na uzavretie poistnej zmluvy.\nArgumentoval tiež, že na prejednávaný prípad nebolo možné použiť lex specialis, a teda\n§ 798 a § 802 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, primárne predstavujúce sankcie\nza porušenie § 793 Občianskeho zákonníka, pretože skutkový stav tomu nezodpovedal.\nPre aplikáciu § 798 Občianskeho zákonníka nebolo splnené, aby nepravdivý údaj bol\nurčujúci pre stanovenie poistného (žalovaný tvrdil, že by poistnú zmluvu neuzavrel,\nresp. vykonal ďalšie šetrenia), a pre aplikáciu § 802 Občianskeho zákonníka žalovaný\nnemal možnosť účinne od poistnej zmluvy odstúpiť, pretože tá poistnou udalosťou\n(smrťou nebohého) zanikla, ostala iba povinnosť plniť a žalovaný sa o klamstve\npri uzatváraní poistnej zmluvy dozvedel až ex post pri šetrení poistnej udalosti. Okresný súd\npreto akceptoval obranu žalovaného v spore a na jeho návrh siahol po ustanoveniach\n\n3\n\no relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorých založil nevyhovenie žalobe, dôvodiac,\nže konanie nebohého považoval za ľstivé, čím bol vyvolaný omyl na strane žalovaného\npri uzavretí poistnej zmluvy.\n5. Keďže dôvodom nevyhovenia žalobe bolo aprobovanie dovolania sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu, v spore sa paralelne, okrem spochybňovania tejto hypotézy,\nrozvinul aj spor týkajúci sa doručovania listu „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti“\nz 31. augusta 2007 (ďalej len „dovolanie sa relatívnej neplatnosti“), v ktorom bolo\nžalovaným dôvodené, že nebohý vedome uviedol žalovaného do omylu pri uzatváraní\npoistnej zmluvy nepravdivou odpoveďou. Pred okresným súdom bolo preukázané,\nže dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo doručované právnemu zástupcovi zákonných\nzástupcov (toho času maloletého) sťažovateľa, osobitne zákonným zástupcom sťažovateľa,\nmatke nebohého, právnej zástupkyni otca nebohého a otcovi nebohého. Zákonní\nzástupcovia sťažovateľa si zásielku neprevzali, všetci ostatní áno. V spore bolo preukázané,\nže doručenie bolo vykonané v trojročnej lehote od uzavretia poistnej zmluvy, ergo trojročná\npremlčacia doba márne neuplynula. Sťažovateľ namietal neúčinnosť doručenia práve\nz dôvodu, že zákonní zástupcovia sťažovateľa si dovolanie sa relatívnej neplatnosti\nneprevzali a právnemu zástupcovi zákonných zástupcov sa mohla táto skutočnosť dať len\n„na vedomie“. Ďalej namietal, že právny zástupca mal od zákonných zástupcov sťažovateľa\nudelené len procesné splnomocnenie na konanie súvisiace s vymáhaním nároku z poistnej\nzmluvy. Súdy považovali jeho tvrdenie za účelové a poukázali na to, že plnomocenstvo bolo\nudelené na všetky právne úkony vo veci zastupovania sťažovateľa. Do sporu sa stranami\nv jeho priebehu preberali aj okolnosti z vyšetrovania vraždy nebohého a úmyselného\nzavinenia priebežne vyšetrovaného trestného činu poisťovacieho podvodu.\n6. Sťažovateľ sa ústavnému súdu sťažuje v rovine civilnej na to, že odvolací súd sa\nvysporiadal podrobnejšie s obranou odporcu pre zamietnutie návrhu, než s argumentmi\nnavrhovateľa pre vyhovenie návrhu. Ani dovolací súd tento nedostatok svojím\nrozhodovaním neodstránil. Tak došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu základného\npráva na rovnosť účastníkov v konaní. Porušenie základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivý proces je zas dané nesprávnou aplikáciou inštitútu relatívnej\n\n4\n\nneplatnosti na súdenú vec z pohľadu, že to vôbec nebolo možné; že okresný súd\nneodôvodnil, prečo by skutočnosť, že sťažovateľ uzavrel viaceré poistné zmluvy na životné\npoistenie (čo na rozdiel od poistenia majetku mohol; k tomu porovnaj § 807 Občianskeho\nzákonníka), mala mať vplyv, resp. mala byť rozhodujúcou pre neuzavretie poistnej zmluvy\nzo strany žalovaného; že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnemu zástupcovi\nsťažovateľa bolo neúčinné. Odvolací súd ani dovolací súd „nevzali do úvahy\npri rozhodovaní právne názory a závery totožného súdu - Krajského súdu Bratislava v iných\nskorších právnych veciach skutkovo totožných, konkrétne rozhodnutia č. 5Co/305/2003-102,\n5Co/368/2010 a najmä aj Uznesenie Ústavného súdu SR č. II.ÚS 855/2014-19... Odvolací\naj dovolací súd... sa odchýlil od iných právnych názorov obsiahnutých v skorších\nrozhodnutiach vyšších súdnych inštancií, konkrétne Rozsudkoch Krajského súdu\nv Bratislave č. 5Co/305/2009-102 zo dňa 29.9.2009, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I. č. 17C/151/2007 a Rozsudku Kraj. súdu Bratislava\nč.5Co/368/2010 zo dňa 26.7.2011, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok Okresného súdu\nBratislava I. č.8C/68/2006. ... Nie je možné, aby o rovnakých/podobných veciach rovnaký\nsúd skôr rozhodoval v prospech návrhu, ale teraz v mojom [sťažovateľovom, pozn.] prípade\nbol návrh zamietnutý. Práva istota a predvídateľnosť práva je tým vo vzťahu k účastníkovi\nkonania porušená. Navyše v poslednom období nebola ani menená legislatíva v danom\nustanovení a ani nebol súdmi vyšších inštancií v SR judikovaný v zásade iný právny názor\nna vec.“. Sťažovateľ sa konštantne domáha vylúčenia aplikácie inštitútu relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu na vec a tvrdí, že jediné možné sankcie za nebohého konanie\nsú obsahom už spomínaných § 798 a § 802 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka\npodľa sťažovateľa v podobe primeraného zníženia poistenia alebo odmietnutia poistného\nplnenia. Odmietnuť plnenie však do úvahy neprichádza, lebo vo veci nie je podľa názoru\nsťažovateľa daný kauzálny nexus medzi porušením informačnej povinnosti v časti\nzamlčania existencie ďalších poistných zmlúv a poistnou udalosťou (smrťou).\n7. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nvyslovil\n\nporušenie\n\nv záhlaví\n\ntohto\n\nrozhodnutia\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutými\n\nrozhodnutiami, aby napadnuté rozhodnutia zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie\na aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\n\n5\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“).\n11. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n6\n\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\nIII.1 K napadnutému rozhodnutiu krajského súdu\n13. Ústavný súd v úvode právneho posúdenia veci konštatuje, že uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 855/2014 z 11. decembra 2014, na ktoré sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti odkazuje, predmetom pojednáva o ústavnej sťažnosti poisťovne, v ktorej boli\nnapadnuté: rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 8 C 68/2006 z 30. apríla 2010 a rozhodnutie\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 368/2010 z 26. júla 2011, obe spolu zaväzujúce poisťovňu\nzaplatiť otcovi pána\n\n(ako osobe oprávnenej na plnenie) sumu 52 250, 58 € na základe\n\nrovnakej poistnej udalosti (smrť pána\npána\n\n). Sťažovateľ sa domáha, keďže žalobe otca\n\nbolo vyhovené a keďže ústavný súd „odobril“ odôvodnenie predmetných\n\nrozhodnutí ako ústavne konformné, aby aj jeho žalobe bolo vyhovené, poukazujúc na to,\nže to legitímne očakáva. Pretože argumentácia sťažovateľa je v tomto ohľade ústavnej\nsťažnosti zavádzajúca, ústavný súd musí pre spresnenie dodať, že v predmetnom rozhodnutí\npovažoval za kľúčovú „odpoveď na otázku, či smrť spôsobená násilím (vražda) je/môže byť\npoistnou udalosťou v danom type poistenia (investičného životného poistenia, resp.\npripoistenia smrteľného úrazu) a za akých podmienok“. Otázke použitia inštitútu relatívnej\nneplatnosti na daný skutkový stav sa ústavný súd v predmetnom rozhodnutí nevenoval.\nAj z rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 368/2010 z 26. júla 2011, ktorý bol v predmetnej\nústavnej sťažnosti napadnutý, vyplýva, že „[o]dporca v konaní tiež namietal relatívnu\nneplatnosť právneho úkonu poistnej zmluvy v dôsledku konania v omyle, keď pri uzatváraní\nzmluvy dňa 16.9.2004 vychádzal z nepravdivých a neúplných odpovedí poisteného ohľadne\nskutočností, ktoré keby bol vedel, poistnú zmluvu by nebol uzavrel. Na základe vykonaného\ndokazovania súd prvého stupňa prisvedčil tvrdeniu navrhovateľa, že odporca v konaní\nnepreukázal, že by sa dovolal relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy v 3-ročnej premlčacej\ndobe od uzavretia poistnej zmluvy dňa 16.9.2004. Zároveň ale súd prvého stupňa poukázal\nna to, že pre uvedenie nepravdivých a neúplných odpovedí zákona upravuje osobitné\nsankcie uvedené vo vyššie cit. ust. § 798 a 802 Obč. zák., ktoré ako špeciálna právna\núprava majú prednosť pred všeobecnou úpravou relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy pre\n\n7\n\nuvedenie do omylu nepravdivými a neúplnými odpoveďami a dôvodnosťou uplatnenia\nktorých sa súd prvého stupňa už zaoberal.“. Sťažovateľ sa teda márne dovoláva po použití\nlogiky „keď on, tak aj ja“, pretože procesná situácia v predmetnom spore bola taká, že\nžalovaný pri námietke týkajúcej sa dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu\nneuniesol dôkazné bremeno. Naopak, v spore, ktorý je napadnutý touto (aktuálnou)\nústavnou sťažnosťou, tomu bolo presne opačne. Za vývoj procesnej situácie z tohto pohľadu\nnemožno viniť súd. Ústavný súd len dopĺňa, že sťažovateľom namietaný rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 17 C 151/2007 z 23. februára 2009 v spojení s rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 5 Co 305/2009 z 29. septembra 2009 poukazujú tiež na to, že aj v inom prípade,\nkde žalovaným bola poisťovňa AEGON Životná poisťovňa, a. s., na základe uzavretej\nživotnej poistky s pánom\n\nzo 16. septembra 2004 bol žalobca úspešným.\n\n14. Ústavný súd konštatuje, že nebohý pán\n\npri uzatváraní poistnej zmluvy (resp.\n\nv návrhu na jej uzavretie) klamal, pokiaľ ide o preukázane položenú otázku, keď vyhlásil,\nže nemá uzavretú inú poistnú zmluvu životného poistenia alebo predložený návrh na jej\nuzavretie. Zákonodarca v § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovil, aby k takému\nsprávaniu nedochádzalo. Nie je preto spravodlivosti sa vymykajúci záver o možnom postihu\nza nezákonné správanie. Bez výhrad však nie je možné prisvedčiť názoru okresného súdu,\nže poisťovňa by poistnú zmluvu s nebohým za jeho správanie nebola neuzavrela. Ústavný\nsúd hodnotí v tomto ohľade pozitívne, že okresný súd k tejto otázke vykonal dokazovanie.\nPri ňom mu boli predložené viaceré odmietnuté návrhy na uzavretie zmlúv a prax poisťovne\nbola potvrdená svedeckou výpoveďou jej zamestnanca. Otázku, či by poisťovňa konkrétny\nnávrh na uzavretie poistnej zmluvy akceptovala a či by poistnú zmluvu uzavrela,\nto objasnilo v rovine pravdepodobnosti tvrdenia. Z veci je tiež zrejmé, že pokiaľ bolo\npoistné nebohým platené, poisťovňu život nebohého bližšie nezaujímal, citované\nrozhodnutie okresného súdu: „[v] konaní taktiež vyšlo najavo a nebolo medzi stranami\nsporu sporné, že poistník mal uzatvorený pracovný pomer do 20. 09. 2004 s príjmom\ncca 232,36\n\nEUR\n\n(7 000\n\nSKK)\n\na následne\n\nbol\n\nnezamestnaný,\n\nnebolo\n\nzistené,\n\nže by disponoval majetkom či finančnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali\naj bez pravidelného\n\npríjmu\n\nuhrádzať\n\nsplátky\n\npoistného\n\nv mesačnej\n\nvýške\n\nviac\n\nako 663,88 EUR (20 000 SKK), pričom splátky poistného boli do zániku poistenia smrťou\n\n8\n\npoisteného riadne uhrádzané, túto skutočnosť však súd v tomto konaní z hľadiska\npreukázaných skutočností vzťahujúcich sa k právnemu posúdeniu nehodnotil ani na ňu\nneprihliadal.“ Pred krajským súdom poisťovňa tiež uviedla, že citované napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu „[v] konkrétnom prípade bol poistníkovi nad rámec predložený\naj tzv. finančný dotazník, z ktorého vyplýva, že poistník mal mať našetrených dostatok\nfinančných prostriedkov na platenie poistného. Navyše, ak by poistné riadne neplnil,\npoistenie by zaniklo, a to bez nároku poistníka na vrátenie zapleteného poistného.“.\n15. Pokiaľ sa sťažovateľ ústavnou sťažnosťou domáha toho, aby ústavný súd svojou\nrozhodovacou činnosťou vstúpil do riešenia otázky, či sa poisťovňa mohla v spore zbaviť\nzodpovednosti plnenia zo záväzku dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,\nna základe ktorého bol záväzok formovaný a ktorý trpí vadou (vyvolanie omylu),\nnie je záujmom tohto rozhodnutia odobriť vhodnosť procesnej obrany poisťovne,\npráve naopak. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd vo svojom rozhodnutí akceptoval\nvcelku vágne tvrdenie žalovaného o prípadnom neuzavretí poistnej zmluvy za preukázané,\nčím vylúčil použitie sankcií osobitnej časti Občianskeho zákonníka na vec (pozri bod 4\ntohto\n\nrozhodnutia).\n\nTým\n\naplikáciu\n\nvšeobecnej\n\nčasti\n\nObčianskeho\n\nzákonníka\n\nna prejednávanú vec kauzálne založil. Navyše, otázka nie je položená len z pohľadu,\nči nebohý pán\n\nzaklamal na poisťovňou položenú otázku, ale sťažovateľ správne\n\nv spore poukazuje na to, že na neuzavretie zmluvy to mohol byť veľmi málo relevantný\ndôvod, resp. skôr dôvod na primerané zníženie plnenia (§ 798 Občianskeho zákonníka).\n16. Pri načrtnutej otázke, či sa poisťovňa mohla v spore zbaviť zodpovednosti\nplnenia zo záväzku dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, sa ústavný súd\nnevyhýba uznaniu, že judikatúra všeobecných súdov pristupuje k tejto otázke rozdielne\n(napr. porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 168/16, ktorý prednostne\naplikuje § 798 a § 802 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami § 40a a § 49a\nObčianskeho zákonníka, odvolávajúc sa na to, že aj ústavný súd tento postup odobril\nv uznesení sp. zn. II. ÚS 855/2014 z 11. decembra 2014, na ktoré sa napokon\nodvoláva aj sťažovateľ).\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nsa\n\npredmetu\n\nrozhodnutia\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. II. ÚS 855/2014 z 11. decembra 2014 už v texte tohto rozhodnutia venoval\n\n9\n\na konštatoval, že vtedy podanú ústavnú sťažnosť odmietol z iných dôvodov (porovnaj\nbod 13 tohto rozhodnutia). Ústavný súd zároveň pripomína, že ústavná sťažnosť nie je\nprávnym prostriedkom na zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov (podrobne pozri\nI. ÚS 231/2016, bod 30), a preto túto otázku bližšie neotvára.\n17.\n\nÚstavný\n\nnebohého pána\n\nsúd\n\nočakávanie\n\nprospechu\n\nsťažovateľa\n\nzo\n\nsprávania\n\nnepovažuje za legitímne. Nebohý svojím správaním zjavne poisťovňu\n\nv utváraní si obrazu o vznikajúcom záväzkovom vzťahu vedome obmedzil. Bez ohľadu\nna to, ako by bol býval vývoj záväzkového vzťahu dopadol, keby niet tejto deformácie vôle,\npre ústavný súd je v tomto prípade hodný ústavnej ochrany imperatív právneho poriadku\nprikazujúci pri utváraní vôle druhej strany záväzkového vzťahu konať poctivo (porovnaj\n§ 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zachovanie tejto hodnoty je potrebné zohľadniť\nvo vzťahu ku všetkým okolnostiam prípadu. Spravodlivé hodnotenie veci by nebolo\nvyčerpané tým, ak by konanie nebohého, následne poisťovne a napokon sťažovateľa boli\nposudzované selektívne. Napriek konštatovanej vágnosti právnej obrany poisťovne,\nktorú okresný súd de facto podporil, názor okresného súdu, ktorý sťažovateľovi nemôže\nvyhovovať a ktorý ústavný súd považuje za nedostatok vedeného sporu, neopodstatňuje\ningerenciu ústavného súdu do prejednávanej veci. Posúdenie veci všeobecným súdom sa\nmôže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06), čo v posudzovanom prípade ústavný súd takto\nnehodnotí. Ústavný súd je toho názoru, že bolo dôvodné uvažovať o správaní, pri ktorom\nnebohý približne mesiac pred úmrtím (vyšetrovaným ako vražda) uzavrel 8 životných\npoistení na poistnú sumu astronomickej výšky s minimálnym (až žiadnym) vlastným\npríjmom, ako o správaní v okolnostiach neštandardnom. Podobne aj krajský súd na podporu\nzáveru okresného súdu v napadnutom rozhodnutí krajského súdu uviedol, že nebohý\n(podľa vedeného vyšetrovania) „žil od výplaty k výplate... tesne pred svojou smrťou bol\nna dovolenke v Egypte... po návrate svojmu otcovi povedal, že keď sa mu niečo stane,\n\n10\n\non dostane milión, resp. ešte si užije a potom skončí so životom“ (pozri stranu 8\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nkrajského\n\nsúdu).\n\nAž v okolnostiach\n\npresahujúcich\n\ndo trestnoprávnej roviny súdy prisvedčili argumentácii poisťovne a siahli po bežne\nneaplikovanom riešení umožňujúcom dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.\n18. Čo sa týka námietok sťažovateľa týkajúcich sa neúčinnosti doručovania\ndovolania sa relatívnej neplatnosti právnemu zástupcovi zákonných zástupcov sťažovateľa,\nústavný súd považuje hodnotenie obrany sťažovateľa v zmysle odôvodnenia napadnutých\nrozhodnutí tiež za účelové.\n19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol\nvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n20. Pretože sťažovateľ sa ústavnému súdu sťažuje na to, že krajský súd a najvyšší súd\niba nenapravili rozhodnutie okresného súdu v tom zmysle, že by vyhoveli sťažovateľovej\nargumentácii, bolo pre potrebu tohto rozhodnutia potrebné zohľadniť najmä rozhodnutie\nokresného súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu rozhodnutie okresného súdu\nv plnom rozsahu potvrdilo. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju\nstabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré\nboli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Z týchto dôvodov\nústavný súd pri vysporiadaní sa s napadnutým rozhodnutím krajského súdu často\nargumentuje rozhodnutím okresného súdu.\n\n11\n\nIII.2 K napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu\n21. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, keďže ním bolo dovolanie proti\nnapadnutému rozhodnutiu krajského súdu procesne odmietnuté; keďže sťažovateľ spôsob\nprocesného odmietnutia dovolania nenapadol a zároveň sa konštantne sťažuje na výsledok\nposúdenia veci v jej merite; keďže ústavný súd spôsob procesného vybavenia dovolania,\nktorý najvyšší súd zvolil v napadnutom rozhodnutí, vo svojej judikatúrnej činnosti dosiaľ\nakceptoval (porovnaj napr. III. ÚS 168/2018), a keďže sa ústavný súd s argumentáciou\nobsiahnutou v ústavnej sťažnosti vysporiadal pri napadnutom rozhodnutí krajského súdu,\nnemalo pre posúdenie ústavnou sťažnosťou napadnutej veci hlbší význam.\n22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol\nvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-neplatnosť relatívna", "poistenie, poistné-poistná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b2a2f91-546a-4fa2-a7c3-15f55c256db6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.168.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 168/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.168.2018.1"}, {"guid": "ussr:7c751847-c26c-4d75-b158-9fb44c109d94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.231.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 231/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 231/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.231.2016.1"}, {"guid": "ussr:0de9e82f-ba00-4aa2-8647-719d613a9442", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 855/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 855/2014 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0de9e82f-ba00-4aa2-8647-719d613a9442"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0ef165a2-12f6-4e41-95ef-8ad85e8d8197:9834271c-d150-4e15-ac2d-9a24eb35da28", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3810208520.1", "spisova_znacka": "5Co/368/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/368/2010 z 16. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-12-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3810208520.1"}, {"guid": "0bde03fe-0dbf-4cdf-b6d3-6b7a66799023:25d409ce-6dba-44ee-bf3a-5074076b02e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6213203283.1", "spisova_znacka": "14Co/521/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/521/2013 z 16. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6213203283.1"}], "citovane_v": []}