{"guid": "ussr:8fe0504c-575f-4a37-a57d-11f77427d3ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.81.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 81/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.81.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8fe0504c-575f-4a37-a57d-11f77427d3ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.81.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.81.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.81.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 81/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku\na Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou\n\nkanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia základných práv vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4 Cb 23/2014\nzo 16. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n25. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho\n\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 23/2014 a jeho uznesením\nzo 16. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľke bola\nuznesením okresného súdu 11. júla 2019 vydaným súdnym úradníkom (ďalej len „uznesenie\nz 11. júla 2019“) uložená povinnosť zaplatiť v stanovenej lehote súdny poplatok\nza vyhotovenie rovnopisov podaní s prílohami (spracovanie podania v listinnej forme)\nv sume 9 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).\n3. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu z 11. júla 2019 sťažnosť,\nktorou navrhla citované rozhodnutie okresného súdu zrušiť z dôvodov, ktoré zopakovala\naj v konaní o ústavnej sťažnosti. Okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 11. júla 2019 však zamietol.\n4. Sťažovateľka zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom konaní dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu výkladu\npríslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (najmä § 125 ods. 3) a tiež § 82l\nods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“, v aj citáciách „ZoS“), ktorý bol zavedený\nzákonom č. 152/2017 Z. z. Týmto zákonom sa zmenila od 1. januára 2018 aj pôvodná\npoložka 20a zákona o súdnych poplatkoch. Vytvorila sa tak paradoxná situácia, keď:\n,,a) od 1.7..2017 do 31.12.2017 sú advokáti – právnické osoby podľa § 82l ods. 3\nZoS povinní súdu doručovať elektronicky , za toto podanie by ich klientom (v zmysle\nsúčasného znenia § 2 ods. 1 ZSP sú len oni poplatníkom) mal byť zároveň uložený poplatok\n\n2\n\npodľa položky 20a vo výške 3,- € alebo 10,- € (status advokátov – fyzických osôb sa v tomto\nčase v zmysle § 101 cd ZoS vo vzťahu k doručovaniu dokumentov súdu ničím nezmenil).\nb) od 1.1.2018 do 30.6.2018 advokáti – fyzické osoby ešte nie sú v súlade s § 101cd\nZoS povinní doručovať súdu podania elektronicky, čo znamená, že nie sú poplatníkom\npodľa § 2 ods. 1 písm. f) ZSP, a teda im nemôže byť uložená ani sankcia podľa zmenenej\npoložky 20a Sadzobníka.“\n5. Podľa sťažovateľky novela zákona o súdnych poplatkoch nebola urobená celkom\ndôsledne a „vyrubovanie troj- resp. desať-eurových súdnych poplatkov za elektronické\npodania advokátov – právnických osôb po 1.7.2017 je v rozpore so zásadami a princípmi\nvšeobecnej spravodlivosti“ a nedal jej žiadnu odpoveď na jej námietku uvedenú v sťažnosti,\nže „Na uplatnenie spornej poplatkovej povinnosti je nevyhnutné nazerať v zmysle článku 16\nods. 1 CSP z hľadiska aplikácie známych kolíznych pravidiel výkladu právnych noriem,\npodľa ktorých v prípade aplikácie zásady:\na)\n\nlex superior derogat legi inferiori - majú CSP, ZoS a ZSP rovnakú právnu silu\n\n(ide o zákon),\nb)\n\nlex specialis derogat legi generáli - je § 821 ods. 3 ZoS špeciálnym právnym\n\npredpisom vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam CSP o doručovaní, rovnako má povahu\nšpeciality aj vo vzťahu k ZSP,\nc)\n\nlex posterior derogat legi priori - § 821 ods. 3 ZoS je neskorším predpisom\n\nvo vzťahu k CSP aj k položke 20a ZSP.\nAk súd pri aplikácii čl. 16 ods. 1 CSP v súvislosti s posúdením poplatkovej povinnosti\nzohľadní uvedený vzťah špeciálneho ustanovenia § 821 ods. 3 ZoS s ostatnými právnymi\npredpismi, podľa ktorých postupuje, vrátane stále platnej položky 20a Sadzobníka, môže\ndospieť iba k takému záveru, že táto poplatková povinnosť nevzniká. Vo vzťahu k osobitnej\nskupine subjektov sa predmetná právna norma stala účinnosťou § 821 ods. 3 ZoS\nobsolentnou, teda na jej základe už nemožno vyrubovať súdne poplatky v takýchto\nprípadoch. Pokiaľ právny zástupca žalobcu splnil svoju povinnosť a podal podanie\nelektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, tak samotný žalobca nemôže byť za\ntoto sankcionovaný vyrubením súdneho poplatku.\n\n3\n\nPodotýkame, že okresný súd pri rozhodovaní sudcom zdôvodňoval svoj právny názor\nlen na znenie položky 20a Sadzobníka platného do dňa 31.12.2017, avšak bez posúdenia\nďalších právnych noriem (CSP, ZoS, ZSP,) a bez posúdenia kolíznych pravidiel výkladu\nprávnych noriem. Sudca tým aplikoval na tento prípad nesprávne právne predpisy,\nčím postupoval arbitrárne.“.\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní a napadnutým uznesením vydaným\nv tomto konaní, napadnuté uznesenie okresného súdu zruší a vec vráti okresnému súdu\nna ďalšie konanie. Domáha sa aj náhrady trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Sťažovateľka sa domáha zásahu ústavného súdu proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu a v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa\n\n5\n\nčl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, ktoré však slovne označila iba ako právo\nna spravodlivý súdny proces, teda ústavný súd vyvodil, že v podstate namieta asi základné\nprávo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Predmetom konania\nústavného súdu je tak rozhodovanie o namietanom porušení základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo podľa\nsťažovateľky dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní a napadnutým\nuznesením, ktorým bola zamietnutá sťažnosť smerujúca proti uzneseniu okresného súdu\nz 3. januára 2019 vo veci uloženia povinnosti zaplatiť za spracovanie podania v listinnej\npodobe súdny poplatok v sume 9 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov\nv spojení s § 2 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch.\n16. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady\nmeritórneho prejednania ústavnej sťažnosti (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde“), a dospel\nk záveru, že ide o zjavne neopodstatnený návrh v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania\npred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu\npred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide\no špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho\nkonania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu\nnapadnutého rozhodnutia orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej\nsťažnosti. Ak potom sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (opatreniu alebo inému zásahu)\norgánu verejnej moci, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú,\nak napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným\nvadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva\na slobody sťažovateľky alebo ak ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.\n17. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitý\nprípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter\nnapadnutého uznesenia, ktorým sa potvrdilo uznesenie okresného súdu vydané súdnym\núradníkom o vyrubení súdneho poplatku v sume 9 €. Z hľadiska materiálneho preto\n\n6\n\nv rozsahu sťažovateľkou uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť k porušeniu ňou označených\npráv.\n18. Ústavný súd dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie\npred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom mal\nvýhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)\nkonania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi\nprípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti\na nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj\nbolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu\nako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží.\n19. Prípadná poplatková povinnosť, ktorá vznikla advokátovi, nemôže byť sama\nosebe dôvodom zásahu do samotnej podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ak navyše okresný súd v bodoch 2 a 3 sťažovateľke jasne a rozumne vysvetlil,\nna základných akých právnych úvah rozhodol o zamietnutí jej sťažnosti a z ústavného\nhľadiska je rozhodnutie okresného súdu primeraným spôsobom odôvodnené (bez ohľadu\nna to, že jej nedal priamo odpoveď na námietku špecifikovanú v bode 5, pozn.).\nRozhodovanie vo veci uloženia súdnych poplatkov (procesné rozhodnutia) navyše patrí\nvýlučne do právomoci všeobecného súdu, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého\nsúdneho rozhodovania (m. m. sp. zn. III. ÚS 292/2018).\n20. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá nevylučuje, aby záujem na riadnom výkone\nspravodlivosti ospravedlnil určité finančné obmedzenia prístupu jednotlivca k súdu.\nPovinnosť zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s podaním na všeobecnom súde v civilnom\nkonaní nemôže byť preto považovaná za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by bolo\nsamo osebe nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP vo veci Podbielski a PPU\nPolpure proti Poľsku z 26. 7. 2005, bod 63, sťažnosť č. 39199/98).\n\n7\n\n21. Pokiaľ sťažovateľka v konkrétnostiach ústavnému súdu predostiera námietky,\nktorými brojí proti ústavnej udržateľnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré\nneboli dôsledne schválené (pozri bod 5), ústavný súd konštatuje, že tieto námietky nemôžu\nbyť predmetom preskúmavania zo strany ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavnoprávna relevancia tohto druhu námietok môže byť\nzo strany ústavného súdu preskúmavaná v prípadnom konaní o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy, kde však sťažovateľke zjavne chýba procesná legitimácia\nna podanie návrhu na začatie konania (§ 74 zákona o ústavnom súde a contrario).\n22. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru,\nže medzi argumentáciou sťažovateľky o neústavnosti v jej veci aplikovaných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a namietaným porušením základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie. To isté sa týka aj namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20\n(ods. 1, pozn.) ústavy, ktoré v ústavnej sťažnosti sťažovateľka ani riadne neodôvodnila.\n23. Z týchto dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b4e260a7-7aa3-45c9-8292-ae39b5e76d34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1"}, {"guid": "59164ee9-b55c-40bc-8e6f-e2b927aa6734:43289b29-13da-489c-b3fa-fc20ce4a084c", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/23/2014", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4Cb/23/2014 z 4. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/59164ee9-b55c-40bc-8e6f-e2b927aa6734:43289b29-13da-489c-b3fa-fc20ce4a084c"}], "citovane_v": []}