{"guid": "ussr:8df66136-000c-4683-84ae-47791a84470f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.78.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 78/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.78.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8df66136-000c-4683-84ae-47791a84470f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.78.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.78.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.78.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 78/2020 -16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Fajnorom, Krasovského 13,\n\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 25 Co 80/2017-473\nz 25. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\n, o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 25 Co 80/2017-473 z 25. septembra 2018 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou\nsporovou stranou v konaní vedenom Okresným súdom Poprad (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 12 C 83/2016 o zaplatenie 3 835,00 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného\nobohatenia v zmysle autorského práva. V predmetnom konaní bola sťažovateľka rozsudkom\nokresného súdu č. k. 12 C 83/2016-430 z 25. mája 2017 v spojení s opravným uznesením\nokresného súdu č. k. 12 C 83/2016-466 z 15. augusta 2017 zaviazaná zaplatiť žalobcovi,\n,\n\n, istinu vo výške 2 886,00 €\n\ns príslušenstvom a v prevyšujúcej časti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nSťažovateľka proti predmetnému rozsudku okresného súdu podala odvolanie.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v spojení\ns opravným uznesením sp. zn. 12 C 83/2016 z 15. augusta 2017 v napadnutej časti\nvo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania\na žalobcovi proti sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n3. Sťažovateľka v odôvodnení ústavnej sťažnosti krajskému súdu vytýka, že:\n«odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné v takej miere, že nedáva\nuspokojivé odpovede na žiadnu z relevantných námietok, ktoré sťažovateľ uviedol\nv odvolaní. Sťažovateľ napadnuté rozhodnutie považuje za nepresvedčivé a nespôsobilé\nsťažovateľovi riadne vysvetliť, prečo odvolací súd rozhodol tak ako rozhodol, t. j.\nna základe akých dôvodov bolo podané odvolanie neúspešné. Z napadnutého rozhodnutia\nsťažovateľ nemôže zistiť, v čom spočíva nesprávnosť jeho argumentov uvedených\n\n2\n\nv odvolaní. Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Prešove pri odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia postupoval nedôsledne a formalisticky, čo vyústilo v nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia v takej miere, že Krajský súd v Prešove vydaním napadnutého\nrozhodnutia porušil práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Sťažovateľ takéto rozhodnutie považuje za neudržateľné, pretože\nmu neumožňuje zrozumiteľným spôsobom oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací\nsúd k vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n... V prejednávanej veci prebiehal medzi stranami spor o vydanie bezdôvodného\nobohatenia na tom základe, že sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného mal podľa\nžalobcu využívať práva autorov bez právneho základu (bez uzavretej licenčnej zmluvy),\na z tohto dôvodu sa mal obohatiť na úkor žalobcu ako organizácie kolektívnej správy práv\nk autorským dielam. Z obsahu vyjadrení strán je zrejmé, že medzi stranami bol spor o tom,\nči skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu, a najmä o tom, v akej výške malo dôjsť\nk bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol tak, že v časti\njej vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S odkazom na § 220 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku bolo povinnosťou súdu svoje rozhodnutie odôvodniť tak, že riadne\na presvedčivo vysvetlí, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, t. j. ak akceptoval argumentáciu\njednej strany, tak musí vysvetliť, v čom spočíva správnosť tejto argumentácie, a zároveň\nmusí vysvetliť, v čom spočíva nesprávnosť argumentácie, ktorú použila druhá strana.\nVyššie uvedené smerom k § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na ktorom\nje založené napadnuté rozhodnutie, úvodom vyvoláva otázku, či „odôvodnením“ („Ak sa\nodvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia..“)\nsa myslí len lá časť odôvodnenia, ktorá sa týka úspechu strany v konaní, alebo aj tá časť\nodôvodnenia, ktorá sa týka neúspechu druhej strany v konaní, pretože nie je vylúčené,\nže odôvodnenie súdu prvej inštancie smerom k neúspešnej strane (prečo prehrala) môže byť\nnesprávne, čo však samo o sebe nemení správnosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n... Sťažovateľ má však zároveň za to, že pokiaľ súd pristúpi k použitiu § 387 ods. 2\nCivilného sporového poriadku, tak nemôže len stroho konštatovať správnosť dôvodov\n\n3\n\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ale musí uviesť svoje úvahy, ktorého ho viedli práve\nk použitiu § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku...\n... Aj smerom k § 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku má sťažovateľ za to,\nže zo strany odvolacieho súdu nestačí konštatovať, resp. uviesť záver o nedôvodnosti\nnámietok uvedených v odvolaní, ale odvolací súd musí uviesť aj svoje úvahy, ktoré ho viedli\nk prijatiu takéhoto záveru.\n... Sťažovateľ má za to, že správny postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku,\n\nrešpektujúci\n\nústavné\n\nprávo\n\nna\n\nsúdnu\n\nochranu\n\na na spravodlivé konanie, mal byť taký, že\n- odvolací súd uvedie podstatné argumenty uvedené v odvolaní,\n- uvedie, či sa nimi súd prvej inštancie zaoberal a ak áno, v ktorých bodoch\nodôvodnenia, (teda tieto argumenty uvedené v odvolaní sú totožné s tými, ktoré boli\nuvedené počas konania pred súdom prvej inštancie),\n- uvedie, s ktorými argumentami sa súd prvej inštancie nezaoberal (buď sa nimi\nzaoberal, lebo sa nimi opomenul zaoberať, alebo sa nimi nezaoberal, pretože boli uvedené\naž v odvolaní),\n- a ak bude mať za to, že tieto argumenty nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo\nzrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, presvedčivo uvedie, v čom spočíva\nich nesprávnosť a prečo nie sú spôsobilé naplniť zámer odvolateľa, t. j. vysporiada\nsa s nimi.»\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil porušenie jej v záhlaví označených práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, predmetný rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\na sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n8. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n5\n\n10. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nPodľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\nPodľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej\nsťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,\nktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n12. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva,\nže sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia označených práv rozsudkom krajského\nsúdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bolo vyhovené\nžalobe. Sťažovateľka namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nkrajským súdom, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Súčasne\nsťažovateľka uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia nezakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len ,,CSP“), domáha sa ochrany svojich práv podaním ústavnej sťažnosti.\n\n6\n\n13. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje\nrozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým\nosobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04).\n14. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany, a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\n(IV. ÚS 128/04).\n\nktorého\n\nkompetencia\n\nSťažovatelia\n\npredchádza\n\nnemajú podľa\n\nprávomoci\n\nústavy, zákona\n\no\n\nústavného\n\nsúdu\n\nústavnom\n\nsúde\n\na stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich\nsystémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.\nToto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,\nže aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni\njeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 CSP). Iba za predpokladu,\nže sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej\nochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu\nsa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou\nústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011,\nIV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).\n15. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa.\n16. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\n\n7\n\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n17. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia\na preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity\nposúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.\n18. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka je presvedčená,\nže odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostačujúce z hľadiska jej základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Z uvedeného je preto zrejmé,\nže sťažovateľka sa ochrany svojich práv mohla domôcť prostredníctvom dovolania,\nak konanie ako celok nevykazovalo znaky zákonnosti a spravodlivosti.\n19. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť\ndovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených\ns uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti\nstrán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu\na na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutia spravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 155/2017 z 25. októbra 2017].\n20. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti judikoval, že v prípadoch uplatnenia\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého zabezpečiť ochranu práv\nsťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť je lehota\n\n8\n\npre podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v zásade zachovaná aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(m.\n\nm.\n\nIII. ÚS 674/2014, pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nTento princíp sa napokon premietol i do ustanovenia § 124 poslednej vety zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,\nlehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym\nopravným\n\nprostriedkom\n\nnapadnuté,\n\nzačína\n\nplynúť\n\nod\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\n21. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka možnosť\npodania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nevyužila, dovolanie nepodala.\nNevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať ústavnou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie\no nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť\núčinnej ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala.\n22. Keďže sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala, že dovolanie\nnepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa), v okolnostiach jej prípadu\nani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3\nzákona o ústavnom súde.\n23. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú.\n\n9\n\n24. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd\nsa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-nepodanie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 674/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 674/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "2be81fbb-292c-42d6-9501-9f142cdc70a8:d7fec51e-0acb-4d1a-aa4e-c91f3ecc9f56", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8716202428.1", "spisova_znacka": "25Co/80/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/80/2017 z 24. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8716202428.1"}], "citovane_v": []}