{"guid": "ussr:3a08933e-8d39-4a46-8e75-37690e819ff4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 77/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 77/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3a08933e-8d39-4a46-8e75-37690e819ff4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 77/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavné sťažnosti\n\n,\n\n, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n, zastúpeného advokátom Mgr. Jánom\nJagošom, Pod Urpínom 5, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20 C 8/2018-43\nz 23. mája 2018, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20 C 8/2018-51\nz 11. júna 2018, uznesením Okresného súdu Banská Bystria č. k. 19 C 42/2018-23 z 25. júla\n2018 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19 C 42/2018-28 zo 14. augusta\n2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavné sťažnosti\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) boli 13. augusta\n2018 a 15. októbra 2018 doručené a podaním zo 7. decembra 2018 doplnené ústavné\nsťažnosti sťažovateľa\n\n,\n\n, toho času Ústav\n\nna výkon trestu odňatia slobody\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\n(ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 20 C 8/2018-43 z 23. mája 2018 (ďalej len ,,napadnuté\nuznesenie okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-43 z 23. mája 2018“), uznesením okresného\nsúdu č. k. 20 C 8/2018-51 z 11. júna 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu\nč. k. 20 C 8/2018-51 z 11. júna 2018“), uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-23\nz 25. júla 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-23\nz 25. júla 2018“) a uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-28 zo 14. augusta 2018\n(ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-28 zo 14. augusta\n2018“). Uznesením sp. zn. PLs. ÚS 29/2018 zo 14. novembra 2018 boli predmetné ústavné\nsťažnosti spojené na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. Rvp 1617/2018.\n2. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ sa prvou žalobou\nz 1. februára 2018 proti Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová\n(ďalej len ,,ústav na výkon testu“) domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mal utrpieť\nv dôsledku porušenia jeho práva na súkromie zo strany ústavu na výkon trestu. Zároveň\npodal proti ústavu na výkon trestu aj druhú žalobu, a to z 21. mája 2018, ktorou sa proti\nústavu na výkon trestu domáhal taktiež náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mal v tomto\nprípade utrpieť v dôsledku porušenia zákazu diskriminácie zo strany ústavu na výkon trestu.\nUviedol, že v oboch prípadoch požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom\npripojil jednotlivé rozhodnutia súdov, ako aj Centra právnej pomoci, ktorými chcel túto\nsvoju žiadosť podporiť. Ďalej uviedol, že v prípade prvej žaloby z 1. februára 2018\nmu uznesením okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-34 z 8. februára 2018 nebolo priznané\n\n2\n\noslobodenie od súdnych poplatkov. Rovnako tak aj v prípade podanej žaloby z 21. mája\n2018 uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-7 z 5. júna 2018 sťažovateľovi nebolo\npriznané oslobodenie od súdnych poplatkov. V oboch prípadoch to bolo odôvodnené tým,\nže sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov\nnie je konaním, v ktorom by sa uplatňovala vyhľadávacia povinnosť súdu.\n3. V ďalšej časti sťažovateľ uviedol, že konanie vedené pod sp. zn. 20 C 8/2018 bolo\nnásledne zastavené napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-43 z 23. mája\n2018, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú však okresný súd vydaním\nnapadnutého uznesenia okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-51 z 11. júna 2018 zamietol.\nOkresný súd sťažovateľove námietky vyhodnotil ako irelevantné. Rovnaký priebeh malo\naj zastavenie konania v prípade druhej podanej žaloby zo strany sťažovateľa. V tomto\nprípade bolo konanie vedené pod sp. zn. 19 C 42/2018 zastavené napadnutým uznesením\nokresného súdu č. k. 19 C 42/2018-23 z 25. júla 2018, pričom aj proti nemu podal\nsťažovateľ sťažnosť, ktorá bola taktiež zo strany okresného súdu vydaním napadnutého\nuznesenia okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-28 zo 14. augusta 2018 zamietnutá.\nAj v tomto prípade boli sťažovateľove námietky vyhodnotené ako irelevantné.\n4. Sťažovateľ v podaných ústavných sťažnostiach ďalej vo vzťahu ku všetkým\nuvedeným napadnutým uzneseniam okresného súdu predostiera v podstate rovnakú\nargumentáciu, prečo nimi malo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nK tomu dodal: ,,... akékoľvek rozhodnutie, ktorým súd rozhoduje o priznaní oslobodenia\nod súdneho poplatku musí mať na zreteli, aby sa strane len pre jej majetkové pomery\nneznemožnilo uplatnenie alebo bránenie jej práva na súde. Účel a podstata inštitútu\noslobodenia od súdnych poplatkov spočíva v tom, aby nedochádzalo k odopretiu práva\nna prístup k súdu v prípadoch, keď majetková situácia strany objektívne neumožňuje\nuhradiť súdny poplatok.“ Namietol, že postup okresného súdu sa vyznačoval prílišným\nformalizmom a v dôsledku toho sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň\nsťažovateľ namietal, že výroky predmetných napadnutých rozhodnutí okresného súdu\nsú prejavom svojvôle okresného súdu, pretože ak sa okresný súd chcel odchýliť\n\n3\n\nod právneho záveru vysloveného v rovnakej právnej veci inými súdmi, na ktoré sťažovateľ\npoukazoval, mal rozhodnutie odôvodniť práve s ohľadom na tieto iné rozhodnutia. Uviedol,\nže vo svojich žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov dostatočným spôsobom\npreukázal, že jeho majetkové pomery takéto oslobodenie odôvodňujú a že tiež v nich\nnavrhoval, aby bola zo strany okresného súdu v príslušných registroch vykonaná lustrácia\npre účely overenia jeho majetkových pomerov. K tomu dodal: ,,Okresný súd postupoval\nnesprávne, keď ignoroval rozhodnutia iných súdov v identickej veci, hoci tieto súdy\nspravidla vykonali lustráciu v príslušných registroch a potvrdili ňou, že majetkové pomery\nsťažovateľa odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, čím porušil princíp\nprávnej istoty.“\n5. V závere sťažovateľ uviedol, že okresný súd pochybil aj v tom, že v rozpore s čl. 6\nods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\nnezohľadnil sťažovateľove sociálne postavenie, že úplne odignoroval jednotlivé rozhodnutia\nCentra právnej pomoci, ktorými bol sťažovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej\npomoci, v daných prípadoch bol oslobodený od súdnych poplatkov, ako odignorovaním\nnávrhu sťažovateľa na vykonanie lustrácie v príslušných registroch. Zastavením uvedených\nkonaní okresného súdu pre nezaplatenie súdneho poplatku preto došlo podľa sťažovateľa\nk odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n, trvale bytom\n\ntoho času ÚVTOS\n, na súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nzákladných ľudských práv a slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.\n20C/8/2018 – 43 zo dňa 23.05.2018 a uznesením Okresného súdu Okresného súdu Banská\nBystrica č. k. 20C/8/2018 – 51 zo dňa 11.06.2018 porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/8/2018 – 43 zo dňa\n23.05.2018 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/8/2018 – 51 zo dňa\n\n4\n\n11.06.2018 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur,\nktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť k rukám sťažovateľa do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia.“\na\n,,1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n, toho času ÚVTOS\n\n, trvale bytom\n,\n\n, na súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nzákladných ľudských práv a slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.\n19C/42/2018 – 28 zo dňa 14.08.2018 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.\n19C/42/2018 – 23 zo dňa 25.07.2018 porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/42/2018 – 28 zo dňa\n14.08.2018 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/42/2018 – 23 zo dňa\n25.07.2018 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur,\nktoré je Okresný súd Banská bystrica povinný vyplatiť k rukám sťažovateľa do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia.“\n7. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len ,,rozvrh práce ústavného\nsúdu“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu\nje v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca\nspravodajca, ktorému bola vec pridelená. Ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn.\nRvp 1377/2018 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý\n\n5\n\nje v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce ústavného súdu členom tretieho senátu, ktorý\npracuje v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n6\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\nIII.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n15. Podstata ústavných sťažností sťažovateľa spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu č. k.\n20 C 8/2018-43 z 23. mája 2018, napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 20 C 8/201851 z 11. júna 2018, napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-23 z 25. júla\n2018 a napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-28 zo 14. augusta 2018.\n\n7\n\n16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-43 z 23. mája 2018\na napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-23 z 25. júla 2018\n17. Ako vyplýva z doručených ústavných sťažností a ich príloh, proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-43 z 23. mája 2018 a proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-23 z 25. júla 2018 bol prípustný opravný\nprostriedok – sťažnosť, ktorý si sťažovateľ aj uplatnil. O podaných sťažnostiach sťažovateľa\nbolo následne rozhodnuté napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-51\nz 11.júna 2018, resp. napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-28\nzo 14. augusta 2018, ktorými boli sťažovateľove sťažnosti zamietnuté.\n18. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (III. ÚS 364/2018).\n19. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o\nústavnej sťažnosti preskúmavané (I. ÚS 476/2019).\n\n8\n\n20. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n21. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavné sťažnosti\nsťažovateľa odmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na ich prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-51 z 11. júna 2018\na napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 19 C 42/2018-28 zo 14. augusta 2018\n22. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným postupom, rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom, rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,\nvysloví zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti a túto odmietne (IV. ÚS 596/2018).\n23. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje\n\n9\n\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n24. Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06, II. ÚS 442/2014)\nďalej vyplýva, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nspočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy).\n25. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (I. ÚS 218/2019).\n26. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty\na riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4\nv spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,\n\n10\n\npovinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti\nnávrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa\nustanovení príslušného zákona (IV. ÚS 596/2018).\n27. Zároveň ústavný súd pripomína, že v zmysle rozsudku Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. 6. 2001 (sťažnosť č. 28249/95, bod 59)\nuloženie poplatkovej povinnosti v civilných sporových veciach nemožno samo osebe\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy ani s právom na prístup k súdu chráneným\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n28. Aj ústavný súd už v minulosti judikoval (II. ÚS 142/04, III. ÚS 344/2012,\nII. ÚS 134/2015, II. ÚS 361/2015, III. ÚS 142/2018), že samotné nepriznanie oslobodenia\nod súdneho poplatku ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu.\n29. Okresný súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu č. k.\n20 C 8/2018-51 z 11. júna 2018 uviedol: ,,Preštudovaním napadnutého uznesenia súd zistil,\nže v prejednávanej veci žalobca sťažnosťou napadol uznesenie vyššieho súdneho úradníka\no zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku... Súd v odôvodnení uznesenia\no nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov toto jednoznačne odôvodnil... zohľadňujúc\nnázor Ústavného súdu SR... V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o nesplniteľnom dôkaznom\nbremene, ktoré na neho preniesol tunajší súd v otázke preukázania jeho majetkových\npomerov pri jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súd opätovne uvádza, že toto\ndôkazné bremeno je strane, v prejednávanej veci žalobcovi, ukladané ustanovením § 254\nCivilného sporového poriadku a nie tunajším súdom. Tvrdenia žalobcu o odopretí\nmu prístupu k súdu tým, že tunajší súd nevykonal ním navrhované dokazovanie lustráciou\nv príslušných registroch súdov SR, súd považuje za irelevantné, pretože mu nie je zrejmé,\nčo, v akých registroch a akých súdov SR mal lustrovať. Žalobca opakovane uvádzal\npožiadavku lustrácie v príslušných registroch, nikde však neuviedol, čo, prečo a kde má súd\nlustrovať, aby takýmto konaním nahradil splnenie jeho zákonnej povinnosti preukázania\njeho majetkových pomerov... podľa názoru tunajšieho súdu, ako aj Ústavného súdu SR\n\n11\n\n(napr. uznesenie č. k. II. ÚS 546/2017-8 zo dňa 12. 09. 2017), ani samotné vyplnené Tlačivo\npre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov... bez relevantného a dôkazne podloženého odôvodnenia\nskutočností v ňom uvedených, nie je možné a v súlade so zákonom považovať\nza dostatočné.“\nZároveň v relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu č. k.\n19 C 42/2018-28 zo 14. augusta 2018 okresný súd uviedol: «... pokiaľ ide o návrh žalobcu,\naby súd vykonal lustráciu v príslušných registroch a zistil alebo overil jeho pomery, k tomu\nje potrebné uviesť, že je to len žalobca ako žiadateľ, ktorý je povinný preukázať ním tvrdené\nnepriaznivé pomery. Súd nemá vyhľadávaciu povinnosť... Žalobca pri tom opakovane\npodáva takmer identické žaloby a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, preto\nsi musí byť vedomý toho, aké náležitosti a akým spôsobom má svoje tvrdenia preukazovať.\nŽalobca neustále opomína, že pánom sporu je len on a len on nesie zodpovednosť za jeho\nvýsledok... aj iné osoby (strany sporu) súd žiadajú o oslobodenie od súdnych poplatkov...\nno ich sociálne postavenie im nie je na príťaž , ako sa mylne domnieva. Súd nerozhodne\no nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov len preto, že si ,,niekto môže za to“, v akom\nsociálnom postavení sa ocitol (ako to tvrdí žalobca). Súd rozhodne o každej žiadosti\npo zhodnotení celkových osobných a majetkových pomeroch v tej ktorej konkrétnej veci...\nJediná súdu známa a preukázaná skutočnosť je, že v súčasnej dobe žalobca vykonáva trest\nodňatia slobody. Stále tak platí, že svoje nepriaznivé sociálne postavenie nepreukázal a súd\nnemá oprávnenie nahrádzať jeho povinnosť tvrdenia a unesenia dôkazného bremena...\nSúd zároveň konštatuje, že rozhodnutie o zastavení konania nevytvára prekážku veci\nrozhodnutej (res iudicata) a súd tak neznemožnil žalobcovi prístup k súdu.»\n30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia\nokresného súdu č. k. 20 C 8/2018-51 z 11. júna 2018, ako aj napadnutého uznesenia\nokresného súdu č. k. 19 C 42/2018-28 zo 14. augusta 2018 konštatuje, že tieto nie je možné\ns poukazom na ich odôvodnenie a na dôvody v nich uvedené považovať za svojvoľné\nči arbitrárne. Podľa posúdenia ústavného súdu sa v nich okresný súd jasným a dostatočným\nspôsobom s námietkami sťažovateľa vysporiadal a svoj právny názor odôvodnil ústavne\nakceptovateľným spôsobom. Uvedené napadnuté uznesenia okresného súdu podľa\n\n12\n\nposúdenia ústavného súdu nenesú znaky svojvoľnosti (arbitrárnosti) alebo ústavnej\nneudržateľnosti\n\nv dôsledku\n\nzjavných\n\npochybení\n\nalebo\n\nomylov.\n\nS prihliadnutím\n\nna už uvedené, ako aj na všetky okolnosti danej veci preto ústavný súd, obdobne\nako aj v prípade obdobnej veci sťažovateľa vedenej pod č. k. IV. ÚS 596/2018-14\nz 15. novembra 2018, v tejto časti ústavné sťažnosti sťažovateľa odmietol s poukazom\nna § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.\n31. Vzhľadom na odmietnutie ústavných sťažností ako celku bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané\nna vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poplatok-oslobodenie", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f6a44d58-e678-451f-93e2-fc26d1b494f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1"}, {"guid": "ussr:630109d5-c435-41da-8d3c-88e3bf0f2616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.218.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.218.2019.1"}, {"guid": "ussr:7bb12acc-d36e-4f6f-b262-a9383c59a05e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.596.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.596.2018.1"}, {"guid": "ussr:38ea97bb-ca9c-47f2-bf92-5681acfd6d05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.364.2018.1"}, {"guid": "ussr:e785d019-8d78-4126-867d-4efd7c9ca7c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.142.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2018 z 27. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.142.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:3ae2a93c-a3c2-4d97-bab7-7cfd2b80300d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.546.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 546/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 546/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.546.2017.1"}, {"guid": "ussr:131b7017-be98-403d-89e7-fffb1d91f92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2014 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1"}, {"guid": "ussr:a9992a24-7ff3-41c7-85c1-7ed48c80110d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1"}, {"guid": "ussr:6965d6bc-2942-4e89-afa9-df455944b6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6965d6bc-2942-4e89-afa9-df455944b6d3"}, {"guid": "ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b698aa88-0813-48d1-bde0-1297cb847c6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.40.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.40.2021.1"}]}