{"guid": "ussr:4ed36eb3-da93-453f-ab2e-eed85c9492a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.73.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2020 z 18. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 73/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.73.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ed36eb3-da93-453f-ab2e-eed85c9492a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.73.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.73.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.73.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 73/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Hopferovou, Bajzova 2, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 2 Co 300/2015 z 22. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. októbra 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia\n\njej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 300/2015 z 22. septembra 2016 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa pred\nvšeobecnými súdmi domáhala v procesnom postavení žalobkyne od žalovanej (Slovenskej\nrepubliky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) náhrady škody\nspôsobenej dražbou (konanou 27. apríla 2007), konkrétne nesprávnym úradným\npostupom súdneho exekútora pri vykonaní exekúcie predajom nehnuteľnosti, v dôsledku\nčoho Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 26 Er 2094/05\nz 2. júla 2007 neschválil príklep nehnuteľnosti (rodinného domu so záhradou) sťažovateľke.\nSťažovateľka\n\nv dražbe\n\nuhradila\n\nnajvyššie\n\npodanie\n\nza\n\nnehnuteľnosť\n\nvo\n\nvýške\n\n36 630,49 €. Nehnuteľnosť mala v úmysle následne odpredať, a na ten účel uzavrela\n11. júna 2007 na nehnuteľnosť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za kúpnu cenu\n139 414,46 € (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“). Zmluva o budúcej zmluve v dôsledku\nneschválenia príklepu exekučným súdom nemohla byť realizovaná, a preto si sťažovateľka\nžalobou uplatnila nárok na náhradu škody a ušlého zisku vo výške 102 992, 71 €.\n3. Sťažovateľka podala žalobu na okresnom súde 28. októbra 2010. Okresný súd\nžalobu rozsudkom sp. zn. 15 C 294/2010 z 29. marca 2012 (ďalej len „v poradí prvý\nrozsudok okresného súdu“) zamietol, proti čomu sa sťažovateľka odvolala. Krajský súd\nv poradí prvý rozsudok okresného súdu uznesením sp. zn. 2 Co 184/2012 z 13. júna 2013\n(ďalej len „zrušujúce uznesenie krajského súdu“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOkresný súd vrátenú vec rozhodol rozsudkom sp. zn. 15 C 294/2010 z 3. marca 2015 (ďalej\nlen „v poradí druhý rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu znova zamietol, proti čomu\npodala sťažovateľka opäť odvolanie. Následne rozhodol krajský súd tak, že v poradí druhý\nrozsudok okresného súdu napadnutým rozhodnutím v merite veci potvrdil. Dovolanie\npodané ako reakcia na napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 56/2017 z 21. júna 2018 procesne odmietnuté\nako neprípustné.\n\n2\n\n4. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta, že krajský súd v zrušujúcom\nuznesení krajského súdu jednoznačne konštatoval, že „existuje príčinná súvislosť medzi\nvznikom škody a protiprávnym konaním súdneho exekútora“, čo vyvodil zo skutočnosti,\nže exekútor pri vykonaní dražby porušil viaceré ustanovenia zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.\nV nadväznosti na to sťažovateľka očakávala, že okresný súd sa bude po vrátení veci\nna ďalšie konanie zaoberať už iba ustálením výšky škody a ušlého zisku. Následne okresný\nsúd doplnil dokazovanie, ktoré podľa názoru sťažovateľky „neprinieslo také skutkové\nzistenia, ktoré by mali viesť k inému rozhodnutiu“. Sťažovateľka trvá na tom, že „jedinou\na priamou príčinou, kvôli ktorej nebol schválený príklep... bol nesprávny procesný postup\nsúdneho exekútora“ a krajský súd nemal pri vydaní napadnutého rozhodnutia dôvod\nodkloniť sa od prv vysloveného právneho názoru v zrušujúcom uznesení krajského súdu.\n5. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nvyslovil porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutým rozhodnutím,\naby napadnuté rozhodnutie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, aby sťažovateľke priznal\nfinančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € a náhradu trov konania.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“).\n\n3\n\n9. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n11. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd doplnil dokazovanie na základe\nodôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu. V zrušujúcom uznesení krajského súdu\nje okrem toho, na čo poukazuje sťažovateľka, a teda že podľa názoru krajského súdu\nexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním súdneho exekútora, vyslovené\naj usmernenie bližšie sa zaoberať otázkou skúmania úmyslu pri uzatváraní zmluvy\no budúcej zmluve, pretože skúmanie finančnej situácie kupujúceho môže byť „podporný\ndôkaz pre skutočnosť, či bol úmysel zo strany\n\nnehnuteľnosť skutočne kúpiť\n\nalebo, či išlo len o vykonštruovanú zmluvu o budúcej zmluve pre účely uplatnenia náhrady\nušlého zisku“.\n12. Okresný súd preto vo v poradí druhom rozsudku okresného súdu poukazuje na to,\nže žalobkyňa si chcela účasťou na dražbe spojenou s následným predajom nehnuteľnosti\n„vylepšiť svoju finančnú situáciu“. Podľa svedeckej výpovede kupujúci „[n]ehnuteľnosť\nvidel len z ulice, dnu sa pozrieť nebol“. Manželka kupujúceho tiež videla nehnuteľnosť len\n„zvonku“. Zamestnanec súdneho exekútora potvrdil, že sťažovateľka uvádzala, že „chce\nnadobudnúť nehnuteľnosť pre seba“. Dražby sa zúčastnili iba dvaja záujemcovia –\nsťažovateľka a pán\n\n. Pán\n\nešte pred začiatkom dražby od draženia odstúpil.\n\nVšeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená súdnym znalcom Ing. Teodorom\nBačom na základe znaleckého posudku č. 4/2006 na 36 630 € (teda za túto cenu\nsťažovateľka nehnuteľnosť napokon vydražila, pozn.). Kúpna cena v zmluve o budúcej\nzmluve bola približne 4-násobne vyššia (139 414 €). Podľa zmluvy o budúcej zmluve sa\nnásledná kúpna zmluva mala uzatvoriť najneskôr do 30. septembra 2007 (teda 5 mesiacov\n\n4\n\nod vydraženia nehnuteľnosti podľa svedeckej výpovede v dezolátnom stave). Sťažovateľka\nv úradnom zázname z 19. septembra 2007 vyhlásila, že „chcela dom dokončiť a používať\nna trvalé bývanie pre seba“. Okresný súd tiež poukázal na to, že „budúci kupujúci, ktorý\nplatil spoločne s manželkou úver za byt, v ktorom býval, nevedel jednoznačne vysvetliť,\nprečo prejavil vôľu za štvornásobne vyššiu cenu kupovať ďalšiu nehnuteľnosť“. Rodičia\nbudúceho kupujúceho paradoxne čestne vyhlásili, že ich syn s manželkou ich požiadal\no finančnú výpomoc približne 16 600 € na kúpu nehnuteľnosti, o ktorú mal vážny záujem,\npretože toho času mali druhé malé dieťa a chceli si „riešiť väčšie bývanie“. Podporne\na v kontexte už uvedeného okresný súd vyjadril pochybnosť o skutočnom (resp. zavŕšenom)\númysle zmluvných strán zmluvy o budúcej zmluve z hľadiska, že „jedným z pojmových\nznakov zmluvy o budúcej zmluve ... je práve právo oprávnenej zmluvnej strany domáhať sa\nv lehote jedného roka, po uplynutí doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, vyhlásenia\nvôle toho, kto bol povinný budúcu zmluvu uzavrieť, aby toto vyhlásenie bolo nahradené\nsúdnym rozhodnutím... takéto ustanovenia zmluva o budúcej zmluve neustanovuje“.\n13. Okresný súd v závere v poradí druhého rozsudku okresného súdu uviedol, že\n„[n]erešpektovanie zákonom predpísaného postupu súdnym exekútorom malo za následok\nneschválenie príklepu súdom. Povinný zaplatil pohľadávku oprávnenému a žalobkyni bolo\nvrátené najvyššie podanie. Pridruženie sa ďalšej (už súdnym exekútorom nezapríčinenej)\nskutočnosti, zaplatenie pohľadávky povinným oprávnenému, viedlo k tomu, že najvyššie\npodanie bolo žalobkyni vrátené a dôvod exekúcie odpadol.“.\n14. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový\nporiadok“) v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením v poradí druhého rozsudku okresného\nsúdu. K sťažovateľkou namietanému odklonu od dôvodov uvedených v zrušujúcom\nuznesení krajského súdu do istej miery zmätočne uviedol, že komparujúc zrušujúce\nuznesenie krajského súdu a v poradí druhý rozsudok okresného súdu bolo existenciu\npríčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom súdneho exekútora a vznikom škody pred\ndoplnením dokazovania ešte predčasné konštatovať. Uvedené vnieslo do sporu príležitosť\ntvrdiť, že krajský súd nerešpektoval svoj predošlý právny názor. Takéto tvrdenie však nie je\npravdivé, pretože konštatovanie, že „nerešpektovanie zákonom predpísaného postupu\n5\n\nsúdnym exekútorom malo za následok neschválenie príklepu“, vo v poradí druhom rozsudku\nokresného súdu nechýba (a ústavný súd naň v bode 13 tohto rozhodnutia poukazuje).\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí argumentoval iba a len na podporu vecne správneho\nv poradí druhého rozsudku okresného súdu (porovnaj § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového\nporiadku), a to síce kontraproduktívne, nič to však nemení na tom, že vecne sa s v poradí\ndruhým rozsudkom okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil. Tiež to nič nemení na tom,\nže odôvodnenie v poradí druhého rozsudku okresného súdu je založené na skúmaní úmyslu\nsťažovateľky (jednak ako účastníčky dražby a tiež ako strany uzatvárajúcej zmluvu\no budúcej zmluve) nadobudnúť neoprávnený prospech z nárokovania si náhrady škody\nz nezrealizovanej zmluvy o budúcej zmluve. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva,\nže okresný súd i krajský súd po doplnení dokazovania spochybnili poctivý úmysel\nsťažovateľky vo veci a v nadväznosti na to neposkytli právnu ochranu zneužitiu práva.\nAj z ústavnej sťažnosti je na prvý pohľad zrejmé, že sťažovateľka pred ústavným súdom\nbez morálnych zábran presadzuje priznanie náhrady škody a ušlého zisku, a to vychádzajúc\nz rozdielu medzi absolútne neplatne dohodnutou kúpnou cenou v zmluve o budúcej zmluve\na sumou, za ktorú nehnuteľnosť vydražila (citovaný v poradí druhý rozsudok okresného\nsúdu: „V časti dohodnutej kúpnej ceny je zmluva o budúcej zmluve zo dňa 11. 6. 2007\nabsolútne neplatná.“). Navonok prejavuje nespokojnosť s odklonom od predošlého\nprávneho názoru krajského súdu, ku ktorému nedošlo, a absolútna neplatnosť základu\nuplatneného nároku jej neprekáža. Za uvedenej situácie ústavný súd vníma úsilie\nsťažovateľky o spochybnenie právneho posúdenia veci v napadnutom rozhodnutí ako pokus\no sofistikované odôvodnenie nespravodlivosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. februára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dražba", "zmluva-kúpna zmluva", "právny úkon-neplatnosť absolútna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "cbe7a8c9-7a6d-4cf9-93e3-d59cfa61df0e:2ed5f4be-7cd9-4bca-9f4e-b942c058a8e3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7110226572.2", "spisova_znacka": "2Co/300/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/300/2015 z 21. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7110226572.2"}], "citovane_v": []}