{"guid": "ussr:3f546273-9ee6-429d-9d52-9ebc9d424321", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.70.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 70/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.70.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f546273-9ee6-429d-9d52-9ebc9d424321", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.70.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.70.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.70.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 70/2019-68\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku\na Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Evou\n\nBraxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie\n\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98 v období po právoplatnosti nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 511/2015 zo 14. januára 2016 a ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nv súčasnosti advokátkou JUDr. Katarínou Oslayovou, Palisády 32, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\n\nzáležitosti\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98\na takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII. ÚS 511/2015 zo 14. januára 2016, ako aj základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur) a\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €\n\n(slovom deväťtisíc eur), ktoré j e im Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý\n\na\n\nnahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 374,44 € (slovom\ntristosedemdesiatštyri eur a štyridsaťštyri centov) na účet právnej zástupkyne advokátky\nMgr. Evy Braxatorisovej, Trenčianska 17, Bratislava, ako aj ďalšie trovy právneho\nzastúpenia\n\nv sume 187,62 € (slovom stoosemdesiatsedem eur\n\na šesťdesiatdva centov) na účet jej advokátky a taktiež\n\nnahradiť trovy\n\nkonania v sume 187,62 € (slovom stoosemdesiatsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet\njeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Kataríny Oslayovej, Palisády 32, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n2\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 70/2019 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“) a\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, spolu\n\naj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 C 299/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 24. septembra 1998 podala sťažovateľka\nna okresnom súde žalobu proti žalovaným v 1. až 3. rade. Sťažovateľ je v súčasnosti\nžalovaným v 5. rade. Ústavný súd už 21. júna 2006 vydal nález sp. zn. I. ÚS 102/06,\nv ktorom vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci v primeranej lehote\na prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne jej priznal finančné\nzadosťučinenie v sume 80 000 Sk. Dňa 14. januára 2016 opäť ústavný súd rozhodol\nnálezom sp. zn. II. ÚS 511/2015 o porušení práv sťažovateľky a priznal jej ďalších\n6 000 eur.\n3. Podľa sťažovateľky po vydaní oboch nálezov okresný súd prieťahy v napadnutom\nkonaní neodstránil a ani po uplynutí ďalších viac ako troch rokov a šiestich mesiacov\nvo veci právoplatne nerozhodol. Za toto obdobie síce nariadil 8 pojednávaní, avšak len tri sa\nskutočne realizovali (dve z nich už v roku 2016), „aj na týchto pojednávaniach\n\n3\n\nsa prejednávali opakovane tie isté skutočnosti, ktoré mohli byť riešené naraz alebo\npísomne.\nPo vydaní nálezu súd vytýčil pojednávanie na 11.2. 2016, kde predvolal znalkyňu\nza účelom riešenia námietok žalovaných z 29.10. 2015, i keď tieto si mohol a mal ozrejmiť\npísomne. Znalkyňa sa na pojednávanie neustanovila, súd neprijal žiadne poriadkové\nopatrenia a následne vykonal dopyt na námietky, ktoré už zo svojej povahy, boli len\nformálne. Na pojednávaní sťažovateľka opätovne zdôraznila, že je potrebné realizovať\nďalšie dokazovanie - vypracovanie geometrického plánu a ocenenie pozemkov a že tento\núkon, je možné zabezpečiť už teraz. Súd na tento procesný návrh nereagoval, odročil\npojednávania na neurčito a dopytoval znalkyňu na zjavne bezpredmetné námietky, čím spor\nbezdôvodne predĺžil.\nĎalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 3.5. 2016, ktoré súd ukončil nariadením\nznaleckého dokazovania. Uznesenie o dokazovaní však nevypracoval hneď ale až\ndodatočne, samostatným uznesením viac ako 2 mesiace po tom (22.7. 2016), čo tak mohol\nurobiť priamo na pojednávaní. Znalcovi uložil lehotu na vypracovanie 90 dní. Dňa 10.1.\n2017 bez dôležitých dôvodov predĺžil znalcovi lehotu do 15.2. 2017 a ďalším termín\npojednávania nariadil až na 15.6. 2017. Toto pojednávanie bolo odročené na žiadosť PZ\nsťažovateľky z dôvodu PN do konca júna, tak, že ďalším termín stanovil až o takmer\n4 mesiace na 12.10. 2017, i keď prekážka trvala len do konca mesiaca a niekoľko dní\nv septembri.\nNa pojednávaní vzhľadom na zmenu procesných predpisov sa zistil problém týkajúci\nsa potreby vyňatia časti pozemkov z PPF, ktorý by bol prekážkou zápisu vlastníckeho práva\nna základe rozsudku. Súd naliehal aj z tohto dôvodu na uzavretie zmieru a za týmto účelom\nkonanie odročil na 7.12.2017. Stranám sa podarilo, v tejto časti postupovať zhodne\na zapísať geometrický plán spolu s potrebnými listinami do KN. Vzhľadom k tomu, že v čase\nnariadeného termínu pojednávania zápis ešte nebol vykonaný, požiadali účastníci konania\no odročenie, pričom súd nariadil termín na 8. 3.2018. Ani toto pojednávanie sa však\nneuskutočnilo z dôvodu úmrtia jedného zo žalovaných (\n\n). Súd následne 27. 6.\n\n2018 vytýčil termín pojednávania. Tento termín pojednávania sa neuskutočnil z dôvodu\nnahlásenej bomby. Uznesením\n\nzo dňa 6.11.2018 rozhodol o vstupe dedičov do konania\n4\n\nna miesto zomrelého žalovaného. Od 27.6.2018 zostal súd opätovne nečinný. Účastníkov\nlen oslovil podaním z 14.2. 2019 s tým, aby sa vyjadrili k možnosti mimosúdnej dohody,\ni keď nielen z celého doterajšieho konania ale aj z vyjadrenia PZ žalovaných bolo zrejmé,\nže spory sú aj medzi žalovanými samotnými, teda že mimosúdna dohoda nebude možná.“.\n4. Vo vzťahu k sťažovateľovi sa v ústavnej sťažnosti uvádza, že k prieťahom došlo\nv rámci celej dĺžky konania občianskoprávneho sporu, ktorý k dnešnému dňu trvá\nneuveriteľných 21 rokov na súde prvej inštancie bez rozhodnutia vo veci samej. V tomto\nsmere sa odvoláva sťažovateľ na obsah už uvedených rozhodnutí ústavného súdu, i keď sa\npredtým neobrátil na ústavný súd. Ako z obsahu spisu vyplýva, sťažovateľ sa na začiatku\nsporu vyslovoval tak, že s návrhom sťažovateľky nemá problém, až neskôr sa pripojil\nk návrhom žalovaných a nechal sa zastupovať spoločnou právnou zástupkyňou, keďže\nsa konania nechcel osobne zúčastňovať a jeho vývoju a priebehu nerozumel. Okamžite\npotom, ako zistil, že právna zástupkyňa zastupuje záujmy výlučne žalovaného v 1. rade,\nplnomocenstvo odvolal. Právna zástupkyňa o podstate sporu sťažovateľa neinformovala\nsprávne a riadila sa len pokynmi žalovaného v 1. rade. Postoj sťažovateľa by preto dĺžku\nkonania i tak neovplyvnil, pričom jednotlivé úkony žalovaných predstavovali zväčša len\nvyužitie procesných oprávnení, ktoré nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľa.\n5. Dĺžka sporu nie je ničím ospravedlniteľná. Tým, že sa týka nielen obydlia\nsťažovateľky, ale úzko aj rodinných vzťahov, keďže išlo o majetok patriaci do rodiny\n(súrodencom), mali tieto spory a ich extrémna dĺžka závažný vplyv na ich súkromný\na rodinný život a spôsobila ich zásadný rozvrat. Náprava následkov na živote účastníkov\ntohto konania bude len veľmi pomalá a najmä nevráti uplynulý čas. Sťažovateľka\nmá viaceré zdravotné problémy, aktuálne je po operácii a jej rodinná situácia si vyžaduje,\naby vlastnícke vzťahy boli čo najskôr usporiadané. Vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav\nchce čo najskôr vyriešiť svoje majetkové otázky, čo bez rozhodnutia v tejto veci nie je\nmožné.\n\n5\n\n6. Obaja sťažovatelia pociťujú frustráciu z nemožnosti uzavrieť tento spor, ktorý\nsa ťahá polovicu ich dospelého života. Neistotu týkajúcu sa výsledku, ekonomického\ndopadu a ďalšieho trvania sporu pociťujú ako závažný stresujúci faktor, ktorý v prípade\nsťažovateľky zasahuje do najdôležitejších oblastí života, a to usporiadania vlastného\nbývania a rodinných vzťahov. Pre sťažovateľov je nepochopiteľné, ako je možné, aby súdny\nspor trval takú dlhú dobu, a že ani nálezy ústavného súdu nepriniesli nápravu v podobe\nurýchleného rozhodnutia. Takýto stav vyvoláva značnú frustráciu a nedôveru k súdnej moci\nako takej. Sťažovatelia žiadajú preto priznať za porušenie svojich práv finančné\nzadosťučinenie ako odškodnenie ich ujmy spôsobenej nečinnosťou súdov, keďže túto ujmu\nnie je možné odčiniť samotným vyslovením porušenia práv.\n7. Sťažovatelia z uvedených dôvodov navrhujú, aby ústavný súd nálezom rozhodol,\nže ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv napadnutom konaní porušené boli, prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 C 299/98\n\nkonať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné\n\nzadosťučinenie v sume 3 000 € a sťažovateľovi v sume 10 000 €. Domáhajú sa aj úhrady\ntrov právneho zastúpenia.\nII.\nVyjadrenia okresného súdu a replika sťažovateľky\n8. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti\nprípisom sp. zn. Spr 475/2019 z 3. decembra 2019, ktorý bol ústavnému súdu doručený\n9. decembra 2019, v ktorom okresný súhlasil s tým, aby ústavný súd vo veci rozhodol\nbez nariadenia ústneho pojednávania. Súčasťou bolo obsiahle vyjadrenie zákonnej sudkyne\nz 28. novembra 2019 a prehľad procesných úkonov okresného súdu, ktorá v podstatnom\nuviedla: «Úvodom si dovolím vyjadriť svoj nesúhlas s obsahom predmetnej sťažnosti.\nTvrdenia sťažovateľov odporujú úkonom súdu, priebehu konania v namietanom období\na aj stavu konania...\n6\n\nKonanie v označenom spore sa začalo na Okresnom súde Bratislava III dňa\n24.09.1998. Sudkyňou Okresného súdu Bratislava III som sa stala dňom 18.05.2017\na uvedená vec mi bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie v januári 2018...\nMám za to, že od pridelenia veci do môjho súdneho oddelenia, som konala zákonne,\nplynulo a v súlade so zásadami súdneho konania...\nVýsledkom je, že vo veci je nariadený termín pojednávania za účelom vyhlásenia\nrozsudku na 06.12.2019. Podľa obsahu dotknutej sťažnosti musím konštatovať, že je\nminimálne zvláštne, ak nie rozporné, konanie a postoj žalobkyne. Na pojednávaní\nsa podarilo ustáliť skutkový stav a strany dospeli k dohode v merite veci. Zmier však\nžalobkyňa (sťažovateľka) odmietla uzatvoriť s poukazom na to, že žiada priznať nárok\nna náhradu trov konania, s čím žalovaní nesúhlasili. Aj napriek možnosti uzatvorenia\nzmieru a postupu súdu v súlade s článkom 7 ods. 2, § 148, 179 ods. 2 CSP, žalobkyňa\n(sťažovateľka) odmietla schválenie zmieru v merite veci...\nPokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, že súd nevykonával žiadne úkony smerujúce\nk ukončeniu sporu, tak na toto tvrdenie, vzhľadom na nariadený termín vyhlásenia\nrozsudku, ani netuším ako reagovať. Ide o účelové, všeobecné a zavádzajúce tvrdenie\nčo preukazujem pripojeným zoznamom úkonov od 01/2018 kedy mi bola vec pridelená\na dodatočne preukážem bezodkladne po rozhodnutí 06.12.2019 aj samotným spisom.\nS poukazom na nedostatky právneho zastúpenia na strane žalovaných v základnom\nspore, na ktoré upozornil sťažovateľ, že ako žalovaný v 5. rade vývoju a priebehu konania\nnerozumel, a že zistil, že právna zástupkyňa ho neinformovala správne, a že zastupuje\nzáujmy výlučne žalovaného v 1. rade, mám za to, že súd nenesie a ani nemôže niesť\nzodpovednosť. Sťažovatelia tvrdia, že\n\ndĺžku konania neovplyvnil. Sami však\n\nuviedli, že sa konania nechcel osobne zúčastňovať, že jeho vývoju a priebehu nerozumel.\nPokiaľ toto tvrdia, mám za to, že svojim postojom - nezáujmom čiastočne prispel k tomuto\nstavu konania...\nSťažovatelia uviedli, že 15.06.2017 bolo odročené pojednávanie na žiadosť PZ\nsťažovateľky z dôvodu PN do konca júna tak. že ďalší termín súd stanovil až o takmer\n4 mesiace na 12.10.201~ i keď prekážka trvala len do konca mesiaca a niekoľko dní\nv septembri. K uvedenému uvádzam, že sudca má nariadené termíny pojednávaní aj v iných\n7\n\naj v sťažnostných veciach, nepojednáva len jednu vec a sťažovatelia opomínajú napríklad\naj to, že nielen oni majú ,právo byť PN, že sudca nenariaďuje termíny pojednávaní zo dňa\nna deň a napokon, odkiaľ má mať sudca vedomosť pri odročení pojednávania kedy dôjde\nk ukončeniu PN na strane strany sporu alebo jej PZ ?!? Napokon samotní sťažovatelia\nuviedli, že 07.12.2017 oni sami požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu nevykonaného\nzápisu v katastri nehnuteľností, na čo súd rovnako nemal žiaden vplyv...\nSťažovatelia ďalej uviedli, že súd ich oslovil len podaním zo 14.02.2019 k možnosti\nmimosúdnej dohody. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, napokon aj samotná výzva nebola\nsmerovaná k mimosúdnej dohode, ale k zmierlivému riešeniu, a to je rozdiel (§ 148 CSP).\nZmier schvaľuje súd, nejde o mimosúdne urovnanie. A vzhľadom na zmenu strán sporu,\nobsah spisu a ČI. 7 ods. 2 CSP súd je povinný viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu\nsporu a ak je to možné a účelné, súd je povinný sa pokúsiť o vyriešenie sporu zmierom\n(§ 148, § 179 ods. 2 CSP). Napokon na pojednávaní k uzatvoreniu zmieru nedošlo len\nv dôsledku nesúhlasu zo strany žalobkyne.\nSťažovatelia uviedli, že súd pojednávanie nariadil až na 03.09.2019. V otázke\nnariaďovania pojednávaní som sa už vyjadrila. No ani táto skutočnosť samotnej\nsťažovateľke nebránila vtom, aby sťažovateľka - tá ktorá namietala nariadenie\npojednávania až na 03.09.2019 v deň pojednávania podala na súd zmenu petitu, zároveň\npodala ústavnú sťažnosť. Toto konanie vzhľadom na argumentáciu sťažovateľov\nje absolútne nepochopiteľné...\nTvrdenie, že sťažovateľka chce čo najskôr vyriešiť svoje majetkové otázky, čo bez\nrozhodnutia v tejto veci nie je možné, odporuje úkonom vykonaným jej právnou\nzástupkyňou, ktorá napríklad v deň pojednávania podala návrh na zmenu petitu\npo 21 rokoch konania (pričom za zmenu podľa § 140 ods. 3 CSP tento úkon ani nemožno\npovažovať), ďalej dňa 08.11.2019 navrhla neurčitý návrh na dokazovanie po prednese\nzáverečných rečí. Z úkonov žalobkyne a zo samotnej ústavnej sťažnosti by bolo možné\nnadobudnúť dojem, že primárnym cieľom je len finančné odškodnenie v dôsledku\nnamietaných prieťahov v konaní, ktoré podľa môjho názoru po vydaní posledného nálezu\nÚstavného súdu SR nevznikli a vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že vo veci bolo\nkonané plynulé a bez prieťahov. Mám za to, že oddialenie meritórneho rozhodnutia bolo\n8\n\nspôsobené jednak úkonmi strán sporu (najmä sťažovateľky) a jednak objektívnymi\nskutočnosťami (úmrtie, evakuácia súdu), ktoré vznikli v dôsledku vis maior...\nNapríklad s poukazom na neprítomnosť sťažovateľov na pojednávaniach:\npojednávania dňa 10.06.1999 sa nezúčastnil žalovaný\n\nani jeho zástupca,\n\n- pojednávania dňa 07.10.1999 sa nezúčastnil žalovaný\n\nani jeho\n\nzástupca,\n- pojednávania dňa 22.11.1999 sa nezúčastnil žalovaný\n\nani jeho\n\nzástupca,\n- pojednávania dňa 24.09.2001 sa nezúčastnil žalovaný\n\nani jeho\n\nzástupca,\n- pojednávania dňa 19.11.2001 sa nezúčastnili žalobkyňa\nani jej zástupca, pojednávania dňa 13.12.2001 sa nezúčastnili žalobkyňa\nani jej zástupca ani žalovaný\n\nani jeho zástupca,\n\n- pojednávania dňa 03.02.2011 sa nezúčastnil žalovaný\nani jeho zástupca,\n- pojednávania dňa 29.03.2011 sa nezúčastnil žalovaný\nani jeho zástupca,\n- pojednávanie dňa 10.05.2012 bolo odročené z dôvodu žiadosti sporových strán,\n- pojednávania dňa 17.05.2012 sa nezúčastnil žalovaný\nani jeho zástupca,\n- pojednávania dňa 11.02.2016 sa nezúčastnila žalobkyňa\npojednávania dňa 03.05.2016 sa nezúčastnil žalovaný\n\n,\n\n,\n\n- pojednávanie dňa 15.06.2017 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti strán\na ich zástupcov z dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalobkyne\n, pojednávania dňa 12.10.2017 sa nezúčastnili žalobkyňa\nani žalovaný\n\n- pojednávanie bolo odročené na termín 07.12.2017, avšak\n\ntento bol odročený na 08.03.2017 z dôvodu žiadosti o odročenie zo strany zástupcu\nžalovaných...\n- oznámenie úmrtia žalovaného v 2. rade zo dňa 27.02.2018 a žiadosť o odročenie\npojednávania 08.03.2018\n9\n\n- uznesenie zo dňa 02.03.2018 o odročení pojednávania na TP 27.06.2018...\n- od 16.03.2018 zisťovanie dedičského konania (DK)...\n... vydané a expedované uznesenie zo dňa 06.11.2018 podľa § 63 CSP o pokračovaní\nv konaní s dedičmi...\n... dňa 01.02.2019... vydaný pokyn na expedovanie všetkých písomností stranám\nsporu a výziev žalovaným ohľadom zmeny právneho zastúpenia (§ 92 ods. 3.4 CSP)\na možnosti komunikácie ohľadom možného zmierlivého vyriešenia sporu vzhľadom\nna zmenu sporových strán (čl. 7 ods. 2, čl. 16. č. 17 CSP)\n- žalovaným\n... vyjadrenie\n\n(sťažovateľom) neprevzatá súdna zásielka\nzo dňa 29.03.2019...\n\n... dňa 24.04.2019 predloženie spisu sudkyni\nihneď nariadený najbližší TP na 03.09.2019, doručené podania doručené do spisu\nprotistranám\ndňa 03.09.2019 v deň pojednávania bol súdu doručený e-mail PZ žalobkyne\n(sťažovateľky) s návrhom na zmenu petitu (na pojednávaní s uvedením zo strany PZ\nžalobkyne, že návrh obsahuje chyby)...\n...15.10.2019 na súde podané vyjadrenie PZ žalobkyne so zmenou petitu...\n... 16.10.2019 - zápisnica z pojednávania (na pojednávaní žalobkyňa doložila ďalšie\nlistinné dôkazy)...\n08.11.2019 zápisnica z pojednávania - prednes záverečných rečí\nna 06.12.2019 nariadený termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 2\nCSP...“\nV doplnení vyjadrenia doručenom ústavnému súdu 16. decembra 2019 zákonná\nsudkyňa uviedla: «Dňa 06.12.2019 som spor, ktorého sa ústavná sťažnosť týka, meritórne\nrozhodla a dnešným dňom bol expedovaný písomne vyhotovený rozsudok všetkým stranám\nsporu v zmysle § 219 ods. 2 CSP. Na pojednávaní dňa 06.12.2019 sa zúčastnili PZ\nžalovaného v 1. rade. žalovaný v 4. rade, aj ako zástupca žalovanej v 2. rade a žalovanej\nv 3. rade. Všetci prítomní sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku vzdali práva podať\nodvolanie. Svojou prítomnosťou a následným vzdaním sa práva podať odvolanie prispeli\n10\n\nk možnému právoplatnému ukončeniu sporu. Naopak sťažovatelia (žalobkyňa, žalovaný\nv 5.rade a právna zástupkyňa Mgr. Eva Braxatorisová, advokátka) sa na nariadenom\ntermíne podľa $ 219 ods. 2 CSP dňa 06.12.2019 bez akéhokoľvek ospravedlnenia\nnezúčastnili.\nV súvislosti s podanou sťažnosťou na Ústavný súd.. si týmto doplnením ešte dovolím\npoukázať najmä na podania právnej zástupkyne žalobkyne Mgr. Evy Braxatorisovej,\nadvokátky a žalovaného v 5. rade\n\nako aj na ich úkony a prednesy\n\nna pojednávaniach v namietanom období, ktoré preukazujú opak ich tvrdení uvedených\nv podanej sťažnosti o tom, že súd spôsobil v danom období prieťahy v konaní (napr. č.l.\n837, 839. 866, 880. 769. 807. 783, 718. 709, 701, 702, 364). Mám za to, že samotní\nsťažovatelia si boli vedomí, že oddialenie rozhodnutia spôsobili objektívne skutočnosti\n(najmä úmrtie strany sporu) ako aj niektoré ich nehospodárne procesné úkony. Pokiaľ ide o\nnariadenie termínu pojednávania vo veci na 09/2019, tento bol nariadený vo všetkých\nsúvislostiach prednostne ako prvý termín (aj s ohľadom na zmenu strán, podania strán\nsporu, kolízie pojednávaní PZ žalobkyne, dovolenkové obdobie a nutnosť naštudovať tento\nreštančný spis tak, aby bolo možné bezodkladne rozhodnúť vo veci). Napriek enormnej\nzaťaženosti súdneho oddelenia, ktorého som sa stala zákonnou sudkyňou v 05/2017, vo veci\nsom rozhodla meritórne, a dokonca pri zrušení vlastnej dovolenky, nariadenia pojednávaní\nnad rámec mojich pojednávacích dní, v záujme ukončenia tak dlhoročného sporu, aký som\n„zdedila“.\nZáverom si dovolím poukázať na to, že podanú ústavnú sťažnosť v tejto veci\nso zavádzajúcim obsahom o nečinnosti súdu považujem minimálne za rozpornú s\npravidlami profesijnej etiky.»\n9. Ústavný súd zaslal vyjadrenia okresného súdu právnym zástupkyniam oboch\nsťažovateľov. Sťažovateľka ústavnému súdu doručila svoje vyjadrenie 19. februára 2019,\nv ktorom reagovala na obsiahle tvrdenia zákonnej sudkyne a súčasne oznámila, že súhlasí\ns tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania. V podaní okrem iného v závere\nuviedla:\n\n11\n\n,,Konanie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dosiaľ nie\njej právoplatne skončený z dôvodu, že voči výroku o náhrade trov konania podala\nsťažovateľka odvolanie. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\ntak trvá viac ako 21 rokov a 5 mesiacov na jednom stupni konania...\nTo, že dĺžka konania viac ako 4 roky po vykonanom dokazovaní, fakticky len\nza účelom dojednávania zmieru, je neprimeraná, potvrdzuje aj rozhodovacia prax ESĽP.\nEurópsky súd pre ľudské práva v prípade Maxián a Maxiánová proti Slovenskej republike...\nvo veci J.V. a ďalší proti Slovenskej republike...\nKeďže v rámci tohto konania trvá spor ešte dlhšie a zatiaľ len na jednom stupni\nkonania, považujem uplatnený nárok na odškodnenie za primeraný aj pokiaľ ide o jeho\nvýšku a plne korešpondujúcim s rozhodovacou praxou ESĽP.“\n10. Sťažovateľ ústavnému súdu doručil svoje vyjadrenie 17. februára 2019, v ktorom\noznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a k námietkam\nokresného súdu v podstatnom uviedol: „Vyjadrenia zákonnej sudkyne smerujú k záveru,\nže podaná ústavná sťažnosť nie je dôvodná... Dovolím si uviesť, že tieto tvrdenia nemajú\noporu v obsahu spisu..:\nJe pravda, že ústavnú sťažnosť sme podali so žalobkyňou v spore spoločne po tom,\nčo sme si ujasnili, že obaja máme záujem na ukončení sporu a zhodli sme sa na tom,\nže zodpovednosť za konflikt medzi nami nesie žalobca v 1. rade, ktorý tento spor živil\na zaviedol nás - ostatných strán sporu - ohľadom mnohých skutočností, pre ktoré som\naj pred týmto súdom vyhlásil, že s ním žiaden ďalší kontakt nemám záujem udržiavať.\nJe pravda, že v priebehu prejednávania sporu došlo k slovnej výmene s právnou\nzástupkyňou žalobkyne, pretože sme mali odlišný názor na spravodlivé usporiadanie\nvzťahov medzi jednotlivými účastníkmi. Táto výmena však neprebehla pred sudkyňou,\nale v rámci prerušenia konania, keďže sme boli vyzvaní na rokovanie o možnosti uzavrieť\nzmier, mimo pojednávacej miestnosti.\nPokiaľ ide teda o obsah ústavnej sťažnosti, nemám dôvod sa od neho zásadne\nodkloniť, keďže dôvody jej podania trvajú a naďalej namietam, že som dĺžku konania\nna Okresnom súde Bratislava III sp. zn.: 6C/299/98 nezavinil a spor, ktorý trvá vo vzťahu\n12\n\nk mojej osobe 21 a pol roka na jedinom stupni, považujem za absolútny exces\npri rozhodovaní tohto súdu...\nNavyše uvádzam, že akákoľvek neúčasť na týchto pojednávaniach nemala a nikdy\nnemohla mať vplyv na dĺžku sporu, keďže dôvodom odročenia nebola moja neprítomnosť.\nPostup súdu a odročovanie z dôvodu neprítomnosti strán považujem za neodôvodený, keďže\nvo väčšine prípadov neprítomnosť jednej zo strán nebránila prejednaniu veci, teda prieťahy\nv spore, ktoré vznikli z tohto dôvodu, možno znovu pričítať len Okresnému súdu Bratislava\nPredovšetkým však poukazujem na to, že v čase uvádzanej neprítomnosti, nebola\nprítomná ani právna zástupkyňa žalovaných, ktorá uvedené kroky vykonávala v záujme\nžalovaného v 1. rade. Teda moja prítomnosť či neprítomnosť by na jej úkonoch a dôvodoch\nodročenia, nič nezmenila...\nNapriek tomu som sa viackrát zúčastnil pojednávaní v spore aj osobne, i keď som tak\nurobiť nemusel a vždy som sa informoval o stave sporu...\nRovnako som sa vzdal akýchkoľvek nárokov, ktoré by mi aj podľa zákona patrili\na ktorými som mohol úplne dôvodne a legitímne spor predĺžiť. Nežiadal som o opätovné\nznalecké dokazovanie v spore, i keď prešiel podstatný čas od jeho vykonania vo vzťahu\nk rodinnému domu a tiež som ustúpil požiadavke žalovaného v 1. rade pri ocenení\npozemkov, i keď jeho námietky k predloženému znaleckému posudku, neboli ničím\npodložené a súd mal rozhodnúť o priznaní vyššej sumy. Vzdal som sa teda podstatnej časti\nmojich finančných nárokov, len za účelom právoplatného ukončenia sporu, pretože jeho\ndôsledky a trvanie na mňa doliehali obzvlášť ťaživo...\nNásledne som preukázateľne v prípadoch, ktoré som už mal sám vo svojej dispozícii,\nvykonal všetko preto, aby sa spor ukončil a to aj na vlastný úkor, vzdaním sa práv, ktoré mi\nprináležali. Pokiaľ ide o neúčasť na vyhlásení rozsudku potom, čo zákonná sudkyňa napriek\nopakovanému avizovaniu rozsudok opätovne nevyhlásila, som nepovažoval svoju účasť\nza potrebnú a Okresnému súdu Bratislava III som ústne moju neúčasť po skončení\npojednávania oznámil, z dôvodu, že by som musel čerpať dovolenku. Rozsudok však nebol\nna pojednávaní doručovaný a bol zasielaný poštou všetkým stranám sporu, teda\naj prítomným účastníkom, preto výtku Okresného súdu Bratislava III v tomto smere\npovažujem za neprimeranú.\n13\n\nPotrebné je tiež zdôrazniť, že zákonná sudkyňa vo vyjadrení ignoruje fakt,\nže namietam celkovú dĺžku konania teda viac ako 21 rokov, za ktorú som dodnes nebol\nnijako odškodnený...\nTvrdenie, že dĺžka konania na naše vzťahy nemala žiaden vplyv a že narušené vzťahy\nboli dôvodom vzniku sporu a nie jeho následkom, považujem za neprimeraný a ničím\nneodôvodnený záver zákonnej sudkyne. Moje vzťahy so súrodencami a to vrátane\nžalobkyne, boli v čase podania žaloby veľmi dobré, čo reflektuje aj obsah spisu v súdnom\nspore. S návrhom som najskôr súhlasil, s každým súrodencom aj matkou som bol v dobrom\nkontakte. Až v priebehu sporu sa moje vzťahy zmenili a vážne sa poškodili...\nŽalovanému v 1. rade bolo bez akýchkoľvek dôsledkov umožnené počas konania\nnadobudnúť výlučne vlastníctvo k časti predmetu sporu, keď súd síce pripustil vstup\nmanželky žalovaného v I. rade do sporu, ale súčasne odmietol rozhodovať o samotnom\nvlastníctve vedľajšej budovy, ktorú s manželkou vlastnil, z dôvodu údajnej nehospodárnosti,\nčím znemožnil nápravu tohto nezákonného stavu. To následne aj mne zabránilo, aby som aj\npotom, čo sa mi už zosnulý brat – v tom čase žalovaný v 2. rade zveril ohľadom tohto\nnezákonného postupu, mal možnosť vec akokoľvek riešiť, keďže by ma súd odkázal\nna nemožnosť širšieho vyporiadania spoluvlastníctva z dôvodu nehospodárnosti. Stav\nzmenšenia aj môjho majetku a tiež zabratia našich podielov na pozemku aj domu som tak\nvoči žalovanému v 1. rade nemohol uplatniť. Súdna ochrana v tomto prípade fatálne zlyhala\na ja preto žiadam, aby som bol za túto ujmu na mojich právach, ktorú už nemožno\nreparovať, primerane odškodnený“\n11. Zo zistení ústavného súdu tiež vyplynulo, že od vydania nálezu ústavného súdu\nv roku 2016 okresný súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie 22. júla 2016 (po dokazovaní\nnariadenom v roku 2009) na vypracovanie geometrického plánu reálneho rozdelenia\npozemkov parcely registra C. Išlo o pozemky „zastavané plochy a vinice“ s výmerou 190\nm², 182 m², 144 m², 130 m² a 24 m². Lehotu na spracovanie znaleckého posudku 90 dní\nnásledne predĺžil znalcovi do 15. februára 2017, keď aj znalec doručil znalecký posudok\nokresnému súdu. V závere znaleckého posudku na č. l. 651 a 652 znalec uvádza,\nže sťažovateľke by pripadli pozemky s výmerou 104 m², 166 m², 122 m² a 77 m²\n14\n\na vo vlastníctve žalovaných by ostala parcela zastavené plochy a nádvoria s výmerou\n24 m², resp. 177 m².\nDňa 22. februára 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún 2017. Dňa\n24. februára 2017 okresný súd priznal náhradu výdavkov znalcovi, proti ktorému podala\nprávna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 21. marca 2017 odvolanie.\nDňa 14. júna 2017 mailom požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky okresný súd\no odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti (bola vypísaná 30. júna\n2017, č. l. 689). Jej žiadosť okresný súd akceptoval a ďalšie pojednávanie nariadil\nna 12. október 2017. Pojednávanie sa uskutočnilo za účasti sťažovateľky a právnej\nzástupkyne sťažovateľky a právnych zástupcov žalovaných v 1. až 3. rade, teda aj právnej\nzástupkyne sťažovateľa. Okresný súd apeloval na zmierlivé vyriešenie sporných vzťahov.\nPojednávanie bolo odročené na 7. december 2017, ale právna zástupkyňa sťažovateľa\npožiadala a aj so súhlasom právnej zástupkyne sťažovateľky o jeho odročenie z dôvodu, že\n„strany sporu vo vzájomnej súčinnosti obstarávajú prostredníctvom Okresného úradu\nSenec.. zmenu druhu pozemku z vinice na zastavanú plochu... na účely reálnej deľby\npozemku...“. Jej žiadosť okresný súd akceptoval a nariadil pojednávanie na 8. marec 2018.\nPodaním okresného súdu z 25. marca 2020 bolo ústavnému súdu oznámené, že spor\nbol v merite veci právoplatne skončený rozsudkom okresného súdu č. k. 6 C 299/1998-902\nzo 6. decembra 2019; výsledok je už zapísaný aj na príslušných listoch vlastníctva v katastri\nnehnuteľností.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n15\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n17. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n18. Do 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\nDňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť už spomínaný nový zákon o ústavnom súde. Podľa\n§ 246 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak nie je ďalej ustanovené inak, použije sa tento zákon\n16\n\naj na konania začaté do 28. februára 2019. Podľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Ústavný súd preveril v spise okresného súdu vedenom v napadnutom konaní\nprehľad procesných úkonov od vydania posledného nálezu v roku 2016, ako vyplývajú\naj z vyjadrenia okresného súdu, a konštatuje, že citovaný prehľad procesných úkonov\nzodpovedá skutočnosti. V tejto súvislosti však už nepovažoval uvádzať ďalšie úkony\nokresného súdu do vydania nálezu, keďže spis bol už predtým dvakrát predmetom skúmania\nústavným súdom.\n20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n21. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou\nod 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“),\nnajmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec\n\n17\n\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n22. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nsúd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej\nkoncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu\na následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie\nsúd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nodkazuje na svoje predchádzajúce nálezy, v ktorých konštatoval, že spor tvorí bežnú súčasť\nagendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke právnej aj skutkovej\nako zložité.\n25. Správanie sťažovateľov ako strán sporového konania je druhým kritériom, ktoré\nsa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\n18\n\nods. 1 dohovoru. Pri preskúmavaní tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že ide o spor\nmedzi súrodencami, ktorý sa už od počiatku nemusel ani dostať pred všeobecný súd,\nak by si sťažovateľka nedala darovať rodičovský dom bez súhlasu súrodencov,\nako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 1. rade z 30. apríla 2019. Dĺžka tohto konania\nbola spôsobená okrem neefektívnej práce okresného súdu aj spoločnou neochotou\nsťažovateľov a ďalších strán sporu vyriešiť tento spor mimosúdnou cestou, pričom\nv priebehu konania sa vzťahy medzi nimi postupne zhoršovali ‒ vyjadrenie samotného\nsťažovateľa, ktorý 13. decembra 2018 odvolal plnú moc advokátke (č. l. 769), a súčasne\ndošlo aj k zhoršeniu ich zdravotného stavu a už aj k úmrtiu súrodenca sťažovateľov,\nako to vyplýva z ústavnej sťažnosti a z obsahu spisu. Sťažovateľom však nemožno pripísať\npodstatný vplyv na doterajšej dĺžke tohto konania.\n26. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd zdôrazňuje,\nže občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to je v danej veci (21 rokov), možno\nuž len na základe celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Doba je tak zjavne neprimeraná\na nevyžaduje si potrebu bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania. Napriek obrane\nokresného súdu (zákonnej sudkyne) nemožno tiež akceptovať dobu konania okresného súdu\nviac ako 3 roky a 8 mesiacov), ktorú napadla sťažovateľka od právoplatnosti nálezu\nústavného súdu (od 4. apríla 2016 do decembra 2019, pozn.), i keď nepochybne zákonná\nsudkyňa konajúca v tejto reštančnej veci od januára 2018 viditeľne zodpovednejšie\npristupovala k zabezpečeniu plynulosti priebehu konania ako predchádzajúci zákonní\nsudcovia, keď v merite veci v decembri 2019 už aj rozhodla. Avšak i v tomto období mohol\nkonať okresný súd vzhľadom na dva nálezy ústavného súdu efektívnejšie, hospodárnejšie\na koncentrovanejšie, ako to vyplýva z námietok sťažovateľov v bode 3 v nadväznosti\nna body 19 a 20. Podiel na tejto dĺžke konania však majú čiastočne aj sťažovatelia, keďže\no odročenie dvoch pojednávaní požiadali práve ich právni zástupcovia (pozri bod 9).\n\n19\n\n27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nie je akceptovateľné,\naby napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Takýto prístup všeobecných\nsúdov k nálezom ústavného súdu a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní\nzákladných práv účastníkov ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu.\nPo podaní sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu síce okresný súd vyvinul väčšiu aktivitu,\nale z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom konaní\nnebola odstránená ani po uplynutí 21 rokov od jeho začatia (m. m. napr. IV. ÚS 260/04,\nIV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08). Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje\nstav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva\niluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00,\nI. ÚS 66/03, IV. ÚS 336/07 a III. ÚS 336/07).\n28. Vzhľadom na to ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd spôsobil aj vznik\nzbytočných prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľky a sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri bod 1\nvýroku tohto nálezu).\nV.\nNeprikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n\n20\n\n31. Vzhľadom na to, že ústavný súd už v prvom náleze prikázal okresnému súdu\nkonať bez zbytočných prieťahov, nepotreboval tento výrok opätovne zopakovať,\nako to požadovali sťažovatelia.\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.\nnapr. IV. ÚS 210/04).\n35. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní\no spravodlivom finančnom zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.\n36. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €\na sťažovateľ, ktorý ešte nebol za 21 rokov konania odškodnený, sumu 10 000 € z dôvodov\nuvedených v ústavnej sťažnosti.\n37. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc\nna predchádzajúce nálezy ústavného súdu, je potrebné konštatovať, že v posudzovanej veci\nexistujú aj dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia. Podľa názoru ústavného súdu\n21\n\nkonkrétnym\n\nokolnostiam\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nzodpovedá\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 000 € a sťažovateľovi v sume 9 000 €,\nčím nevyhovel ich žiadosti o priznanie požadovanej sumy 3 000 €, resp. 10 000 € (bod 4\nvýroku tohto nálezu)\n38. V súlade s § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde je okresný súd povinný\nsťažovateľom\n\npriznané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nzaplatiť\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod nadobudnutia právoplatnosti nálezu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť finančné\nzadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie nezaplatí, v zmysle odseku\n2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom\no 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\nVI.\nTrovy konania\n39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n40. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\npretože si právna zástupkyňa trovy nevyčíslila.\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľke a sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava\nzastúpenia) a v roku 2019 podanie ústavnej sťažnosti (september 2019) [(základná sadzba\ntarifnej odmeny bola znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, pretože išlo o spoločné\núkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“)]. Za 2 úkony u dvoch sťažovateľov\n22\n\nv roku 2018 po znížení sú trovy právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom 171 92 €,\nv roku 2019 – 202,52 € (spolu 374,44 €) a po jednom úkone právnej služby v roku 2020 –\nstanoviská ich právnych zástupcov k vyjadreniu okresného súdu v sume po 187,62 €,\ntak ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\n42. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnych\nzástupcov sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "spoluvlastníctvo-podielové", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "spoluvlastníctvo-podielové", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "advokát, advokácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f61a7e21-4de2-4c31-afc7-8b40a4a5da16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.511.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 511/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 511/2015 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.511.2015.1"}, {"guid": "ussr:da0142f9-60f2-4783-b18a-e0fb4a79a065", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.511.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.511.2015.1"}, {"guid": "ussr:308c82e5-d255-4698-880b-60a5a8e23a83", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:308c82e5-d255-4698-880b-60a5a8e23a83"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:fd7c7b1f-345b-4f1d-b765-152e9af6c2b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd7c7b1f-345b-4f1d-b765-152e9af6c2b0"}, {"guid": "ussr:9634b349-09ea-4c7a-98b2-cb379bad303a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 336/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/07 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9634b349-09ea-4c7a-98b2-cb379bad303a"}, {"guid": "ussr:b9a5a6d8-a6ec-4eef-a336-f89512715d51", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 102/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9a5a6d8-a6ec-4eef-a336-f89512715d51"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}], "citovane_v": []}