{"guid": "ussr:a7ce707f-9ecc-40c6-b66a-368085595515", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.53.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2020 z 11. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 53/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.53.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a7ce707f-9ecc-40c6-b66a-368085595515", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.53.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.53.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.53.2020.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 53/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,\n\nŠtefánikova 8, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Františka\nSedlačka, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 4 Cob 74/2018 zo 6. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\nv citáciách „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 4 Cob 74/2018 zo 6. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského\nsúdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou\nsporovou stranou v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 35 Cb 85/2018, v ktorom sa žalobca, obchodná spoločnosť\n,\n\n, domáha určenia neexistencie záložného práva. Uznesením\n\nokresného súdu č. k. 35 Cb 85/2018-18 zo 17. júla 2018 bolo v konaní nariadené\nneodkladné opatrenie, ktorým bolo sťažovateľke zakázané vykonať záložné právo\nk nehnuteľnostiam evidovaným na\n\n, vedenom Okresným úradom Košice,\n\nkatastrálnym odborom, okres Košice IV, obec Košice-Juh, katastrálne územie Južné Mesto.\nSťažovateľka proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie. Krajský súd napadnutým\nuznesením potvrdil uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení.\n3. Sťažovateľka je toho názoru, že zo strany krajského súdu došlo k nesprávnej\naplikácii právnej normy, ktorá je nezlučiteľná s ústavou, a to do takej miery, že došlo k\nflagrantnému porušeniu základného práva na súdnu ochranu.\nSťažovateľka dôvodí, že „nie je záložným veriteľom záložného práva V-1239/2012,\nktorého výkon mu (jej, pozn.) bol neodkladným opatrením zakázaný. Medzi žalobcom\na sťažovateľom tak nie je daný vzťah záložcu a záložného veriteľa, v ktorom by súd prvej\ninštancie mal neodkladným opatrením upravovať pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).\nSťažovateľ zároveň nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pri žalobe o určenie\nneexistencie záložného práva. Neodkladné opatrenie tak bolo nariadené voči osobe\n(sťažovateľ), ktorá nie je nositeľom hmotného záložného práva.\nSťažovateľ bol síce pôvodne záložným veriteľom záložného práva V-1239/2012, ktoré\nzaťažuje nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Sťažovateľ začal výkon tohto prednostného\n\n2\n\nzáložného práva formou dobrovoľnej dražby zálohu. Po začatí výkonu záložného práva\nsa však na sťažovateľa, ako prednostného záložného veriteľa, obrátila spoločnosť\n, ktorá mala na nehnuteľnostiach\nvo vlastníctve žalobcu zriadené záložné právo v neskoršom poradí (za prednostným\nzáložným právom sťažovateľa) a domáhala sa uplatnenia postupu v zmysle § 151ma ods. 10\nOZ.\n... Dňa 18.6.2018 spoločnosť\n\npoukázala na inkasný účet\n\nsťažovateľa peňažnú sumu, ktorá predstavovala plnenie pohľadávky za dlžníka,\nna uspokojenie ktorej sa začal výkon záložného práva (V-1239/2012). V dôsledku\ntoho sa spoločnosť\n\nex lege stala záložným veriteľom záložného práva V-\n\n1239/2012 (namiesto sťažovateľa) ako aj účastníkom záložnej zmluvy, na základe ktorej\nbolo toto záložné právo zriadené. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žaloba\no určenie neexistencie záložného práva tak majú smerovať výlučne iba voči spoločnosti\n. ako aktuálnemu záložnému veriteľovi záložného práva V- 1239/2012.\nSťažovateľ na všetky tieto okolnosti vo svojom odvolaní voči uzneseniu o nariadení\nneodkladného opatrenia poukázal. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, však\nargumentáciu sťažovateľa flagrantne ignoroval. Krajský súd v Košiciach uzavrel, že sporné\nzáložné právo sťažovateľa sa vzťahuje k pohľadávke zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 17\nzákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov je prevod\ntakejto pohľadávky (zrejme vrátane záložného práva) zakázaný a preto je sťažovateľ\nnaďalej záložným veriteľom.\nOdvolací súd absolútne ignoroval, že Zákon o spotrebiteľských úveroch sa\nneaplikuje na sťažovateľovu vec, teda na úvery zabezpečené nehnuteľnosťou (§ 1 ods. 2\nZákona o spotrebiteľských úveroch). Zároveň odvolací súd nereflektoval, že v\nsťažovateľovej veci nešlo o zmluvný prevod pohľadávky, ale o zákonný prechod práva v\nzmysle § 151ma ods. 10 OZ, ktorý sťažovateľ nemohol neakceptovať (takáto možnosť\nsťažovateľovi z § 151ma ods. 10 OZ nevyplýva). Navyše, Krajský súd v Košiciach rozhodol\nprekvapivo na základe dôvodov, ktoré žalobca pri návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia vôbec neuvádzal. Sťažovateľ sa tak nemal možnosť k týmto skutočnostiam (údajný\nrozpor so Zákonom o spotrebiteľoch) vôbec vyjadriť.\n\n3\n\nZávery Krajského súdu v Košiciach (aplikovateľnosť § 17 Zákona o spotrebiteľoch)\nsú v extrémnom rozpore s hmotným právom a vôbec z neho nevyplývajú.“.\n4. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka konštatuje, že krajský súd „aplikoval\nrozhodné objektívne právo nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho sa sťažovateľovi\nnedostala taká súdna ochrana, aká by mu v prípade ústavne konformného postupu\nvšeobecného súdu patrila. Krajský súd v Košiciach zároveň svoje rozhodnutie odôvodnil\ntak, že sťažovateľovi nie je jasné, či sa súd podrobne jeho odvolaní zaoberal a zohľadnil\nvšetky ním namietané skutočnosti (najmä čo do absencie hmotného záložného práva).“.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil porušenie jej v záhlaví označených práv napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu, predmetné uznesenie zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\na sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\n\n4\n\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\n\n5\n\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n13. Predmetom ústavnej sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s nariadením\nneodkladného opatrenia, ktorým jej okresný súd, resp. krajský súd (potvrdzujúcim\nuznesením) zakázal vykonať záložné právo k nehnuteľnostiam až do právoplatného\nskončenia konania o určenie neexistencie záložného práva.\nArgumentácia sťažovateľky smeruje k okolnostiam, o ktorých tvrdí, že vylučujú\njej pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o určenie neexistencie záložného práva. Porušenie\nsvojich práv potom odvíja od nedostatočného posúdenia týchto okolností zo strany\nvšeobecných súdov pri nariadení neodkladného opatrenia.\n14. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že neodkladné opatrenie podľa Civilného\nsporového poriadku je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého\nzabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky,\nktoré by mohli v jeho priebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak\nznamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením\nnezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním\nlen dočasne upravuje určitý okruh vzťahov (m. m. I. ÚS 42/2018).\n\n6\n\n15. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní\no návrhu\n\nna\n\nvydanie\n\nneodkladného\n\nalebo\n\nzabezpečovacieho\n\nopatrenia\n\nmusia\n\nbyť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie\nneodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné\nrozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže\nbyť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené (m. m.\nIV. ÚS 136/2014).\n16. Z uvedených dôvodov pristupuje ústavný súd k preskúmavaniu ústavných\nsťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným opatrením\nalebo zabezpečovacím opatrením veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa\nktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými\nnariaďujú neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou\ninštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia,\nktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom (m. m.\nIV. ÚS 82/09). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné a zabezpečovacie opatrenia\nzásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení\nneodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie\npristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach\niba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý\nby zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.\n17. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného\nsúdu napr. v konaní o veci samej (porov. I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013).\n\n7\n\n18. Vychádzajúc zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, ústavný súd považuje\nza potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, v ktorých sa uvádza:\n„21. Nariadením neodkladného opatrenia, ktoré nie je konečným rozhodnutím,\nlen dočasne upravuje pomery strán sporu, žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude\nrozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia\nzodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho\nnariadenie. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. súd nevykonáva\na pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočnosti, ktoré boli v súvislosti\ns podaným návrhom osvedčené. Vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery\nje otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byt' preskúmateľná. Neodkladné opatrenie\nje opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik škody alebo inej ujmy, prípadne hrozí\nzhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu v konaní o ochranu vlastníckeho\npráva neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.\n22. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny\ncharakter, je súd povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, sťažil alebo\nznemožnil ochranu práv navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Z návrhu a príloh\nmusí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo\njej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť.\n23. Žalovaný mimo iného v podanom odvolaní namietal, že postupom podľa § 151ma\nods. 10 Občianskeho zákonníka stratil pozíciu (prednostného) záložného veriteľa,\nčo preukazoval listom zo dňa 15.6.2018 adresovanom spoločnosti\nako ďalšiemu záložnému veriteľovi, v ktorom vyčíslil svoju pohľadávku zabezpečenú\nzáložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam evidovaným na\n\nna sumu\n\n192 887,01 eura detailom obratu o poukázaní uvedenej sumy dňa 19.6.2018 spoločnosťou\nna účet žalovaného, kde ako doplňujúci údaj je uvedené:\n- plnenie za dlžníka. Tým podľa žalovaného nie je medzi stranami sporu daný\nvzťah záložcu a záložného veriteľa, ktorý by mal byť upravený neodkladným opatrením\nako aj jeho pasívna legitimácia v spore vo veci samej.\n24. Odvolací súd udáva, že záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom\ndo katastra nehnuteľností po tom, čo rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení\n\n8\n\nvkladu záložného práva do katastra nehnuteľností nadobudne právoplatnosť v súlade\ns § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n25. Podľa § 151g ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nastanú zmeny údajov\ntýkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena\núdajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri záložných práv alebo\nv osobitnom registri.\n26. Z výpisu z\n\nnevyplýva, že by ako záložný veriteľ\n\nzo zmluvy o zriadení záložného práva V-1239/2012 zo dňa 21.2.2012 bol evidovaný odlišný\nsubjekt od žalovaného. Žalovaný pritom netvrdil a ani nepreukázal, že bol príslušnej správe\nkatastra podaný návrh na zmenu záložného veriteľa.\n27. Podľa § 205 C.s.p., listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach\nich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné,\npotvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný\nopak. V zmysle tejto zákonnej definície list vlastníctva, vydaný príslušnou správou katastra,\nje verejnou listinou a teda súd považuje údaje v ňom uvedené za pravdivé, kým nie je\npreukázaný opak.\n28. Záložné právo sa viaže na pohľadávku. V prípade prechodu alebo prevodu\npohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Rovnako je to aj\nv prípade postúpenia pohľadávky (cesia).\n29. Zo samotnej záložnej zmluvy je zrejmé, že ako dlžníci vystupujú tam uvedené\nfyzické osoby, teda je osvedčené, že v prípade úverovej zmluvy uzavretej medzi dlžníkmi\na žalovaným ako veriteľom ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 3 zákona o spotrebiteľských\núveroch, účinnom v čase jej uzavretia, kde podľa § 17 citovaného zákona je prevod takejto\npohľadávky zakázaný, resp. obmedzený.\n30. Zákon o spotrebiteľských úveroch je pritom lex specialis vo vzťahu\nk Občianskemu zákonníku ako zákonu lex generalis, tak ako to správne uvádza žalobca\nvo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Z uvedeného je tak zrejmé, že vznikajú dôvodné\npochybnosti, či žalovaný stratil postavenie záložného veriteľa zo záložnej zmluvy, a to aj\nv prípade, ak by aj bol dodržaný postup uvedený v § 151 ma ods. 10 Občianskeho\nzákonníka.\n\n9\n\n31. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že zabezpečená pohľadávka je v záložnej\nzmluve dostatočne určito identifikovaná, teda že záložná zmluva netrpí vadou neplatnosti,\ntáto skutočnosť bude posudzovaná v spore vo veci samej, kde v konaní o nariadenie\nneodkladného opatrenia nie je dostatočný priestor na vyriešenie tejto spornosti.\n32. Pokiaľ ide o polemiku žalovaného ako veriteľa z úverovej zmluvy, že si splnil\nvšetky svoje povinnosti z tejto zmluvy a poskytol peňažné prostriedky pre dlžníkov, ktorí\ntieto nevrátili a preto je jeho legitímne právo pristúpiť k výkonu záložného práva, súd dáva\nžalovanému do pozornosti, že žalobcom v danom prípade je záložca, nie dlžník z úverovej\nzmluvy, teda vzájomne odlišné subjekty.\n33. Ak žalovaný poukazuje na to, že žalobca platnosť záložného práva doposiaľ\nnenamietal, odvolací súd uvádza, že potreba upraviť pomery musí byť neodkladná, čo ale\nneznamená, že musí ísť o jednorazový stav, môže pretrvávať aj dlhší čas. Súd preto nemôže\ntúto podmienku považovať za nesplnenú z dôvodu, že sa žalobca prípadne nedomáhal\nochrany ihneď po vzniku potreby upraviť pomery. Napokon žalobca ako záložca nemusel\npovažovať záložnú zmluvu za neplatnú od okamihu jej uzavretia ale až s odstupom času\nmohol nadobudnúť presvedčenie, že táto je z dôvodov ním uvádzaných, prípadne neplatným\nprávnym úkonom.\n34. Na základe vyššie uvedeného je tak dostatočne osvedčené, že žalovanému svedčí\npostavenie záložného veriteľa, teda neobstojí jeho námietka o neexistencii vzťahu žalobcu\nako záložcu a žalovaného ako záložného veriteľa, ktorý by mal byť upravený neodkladným\nopatrením ako aj jeho prípadná pasívna legitimácia v spore vo veci samej.\n35. V danom prípade mal teda aj odvolací súd na základe žalobcom uvádzaných\na osvedčených skutočností za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami\nsporu, ako aj to, že tento právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného\nopatrenia. Žalobca preukázal a osvedčil tvrdenie, že medzi stranami sporu bola dňa\n18.1.2012 uzavretá záložná zmluva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo\nk nehnuteľnostiam,\n\nktoré\n\nmali\n\nzabezpečovať\n\npohľadávku\n\nz\n\núverovej\n\nzmluvy\n\nč. 29617688/7930, kde ako dlžníci vystupovali fyzické osoby, nepodnikatelia. Žalovaný\nako záložný veriteľ navrhol vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Uvedené\nje zrejmé z\n\n.\n\n10\n\n36. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu\nk predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z jeho dôvodnej a oprávnenej obavy,\naby eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany žalovaného nedošlo\nk zhoršeniu\n\njeho\n\nfaktického\n\na\n\nprávneho\n\npostavenia,\n\nprípadne,\n\naby\n\nnedošlo\n\nk nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným\núsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.\n37. Žalobca tak osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože\nžalovaný vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.\nVýkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo v danom prípade dôjsť\nk neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcu, t. j. do jeho\nmajetkových práv. Je nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie má priamo väzbu\nna konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobca domáha určenia neexistencie záložného\npráva s poukazom na neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. V aktuálnej dobe\nneprináleží súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej\núspešný.\n38. S ohľadom na uvedené okolnosti má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci,\nv konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola osvedčená naliehavá potreba\nbezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z tohto dôvodu\nmožno konštatovať, že existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného\nneodkladného opatrenia.\n39. Nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci\nsamej nebol zo strany žalovaného realizovaný eventuálny výkon záložného práva\nk predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému\nzhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcu v konaní vo veci samej.“\n19. S prihliadnutím na citované časti napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný\nsúd konštatuje, že krajský súd reagoval na argumentáciu sťažovateľky ústavne\nakceptovateľným spôsobom, z napadnutého uznesenia je zrejmé, na základe akých\nprávnych predpisov rozhodol a akými úvahami sa spravoval. Odôvodnenie napadnutého\nuznesenia krajského súdu je primerané skutočnosti, že ide o odôvodnenia rozhodnutia\n\n11\n\npredbežnej povahy o neodkladnom opatrení, navyše je vnútorne konzistentné a\nzrozumiteľné, pričom reaguje na všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie\nsplnenia zákonných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia.\nKrajský súd na zdôraznenie primeranosti rozhodnutia okresného súdu v závere\nuviedol: „Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému ani tretím\nosobám žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam\nsa nezmenil - predmetné záložné právo naďalej existuje a dočasne pozastavený je len jeho\nvýkon. Naviac je potrebné poukázať na to, že následky plynúce z neodkladného opatrenia\npre žalovaného ako subjektu, ktorého predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie\núverov alebo pôžičiek, je mizivý v porovnaní s reálnou hrozbou straty nehnuteľností\nžalobcom. Uvedené platí o to viac, ak sa žalovaný necíti byť v postavení záložného veriteľa\nz napádanej záložnej zmluvy.“\n20. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu\nsvojím vlastným (obdobne I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\n21. Na tomto základe ústavný súd zastáva názor, že neexistuje ústavne relevantný\ndôvod na to, aby do napadnutého rozhodnutia krajského súdu zasahoval, pretože jeho\nodôvodnenie nesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohla viesť k záveru o vyslovení jeho porušenia. Ústavný súd\npreto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Ústavný súd zároveň konštatuje, že rozhodovacia prax Európskeho súdu\npre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke\nneodkladných (predbežných) opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach\nalebo záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis v. Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní\no zrušení predbežného opatrenia), preto námietku sťažovateľky o jeho porušení považoval\n\n12\n\niba za súčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani nezakladá dôvod ústavného\nprieskumu. V opačnom prípade by ústavný súd musel ústavnú sťažnosť aj v tejto časti\nodmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd\nsa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "záložné právo-zmluva o zriadení záložného práva", "opatrenie-neodkladné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2cb3a832-2e6d-4b90-a207-0d8059bb74c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.42.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 42/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.42.2018.1"}, {"guid": "ussr:f36ef7c2-f266-4007-a1d9-a9afd5116967", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2014 z 7. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-07", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f36ef7c2-f266-4007-a1d9-a9afd5116967"}, {"guid": "ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "66d732da-e9de-4847-809f-3ba146a1cbc5:5b9b3714-94bd-4e18-90d3-75f7b95ed35d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1212213934.2", "spisova_znacka": "4Cob/74/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/74/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1212213934.2"}, {"guid": "90d224cb-b2e9-4d3f-a7a0-b20b7cc54d02:00b5a5c0-0e44-4b9f-80b8-f4916a318fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/85/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/85/2018 z 22. 6. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/90d224cb-b2e9-4d3f-a7a0-b20b7cc54d02:00b5a5c0-0e44-4b9f-80b8-f4916a318fb7"}], "citovane_v": [{"guid": "d212149b-870b-4ef4-8bd0-b8a634820c3a:2e09b97f-e92a-4644-8b09-919cf703d0e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6726201975.1", "spisova_znacka": "14Co/96/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/96/2026 z 7. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6726201975.1"}, {"guid": "e672cb29-88d0-4be9-a7c1-1fe1fd18a83d:f5566d94-d8c4-45d5-9050-40ba702926b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6626202961.1", "spisova_znacka": "14Co/77/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/77/2026 z 20. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6626202961.1"}, {"guid": "d850afd5-7258-4487-8df9-f402c63e134c:150c0ca1-fde6-4727-8853-8c3f02bee62f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6726200288.1", "spisova_znacka": "15Co/33/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/33/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6726200288.1"}, {"guid": "70d46a5c-7469-4833-9ec1-0b0a98907ca6:da8ed86f-e17b-4410-91ae-b0531c83e287", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6725202590.1", "spisova_znacka": "14Co/113/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/113/2025 z 3. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6725202590.1"}, {"guid": "a2305c15-29cc-497d-b682-0ddbd5adc804:c375c36e-0d72-4e40-9a4e-e9852d0608f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624203617.1", "spisova_znacka": "14Co/105/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/105/2025 z 13. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624203617.1"}, {"guid": "d13344f3-ce4e-4f05-aac4-19220c8b9843:c9837429-6e03-4bbf-8e3f-68402c076a51", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124381800.2", "spisova_znacka": "14Co/110/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/110/2024 z 13. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124381800.2"}, {"guid": "edb654f8-d78d-4a8d-b0b0-db891035f209:e603e6c2-d8c1-434d-8279-24c8fca22018", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124381800.1", "spisova_znacka": "14Co/109/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/109/2024 z 13. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124381800.1"}, {"guid": "8f1a2f65-6327-4dd9-b0e4-22a6ce027e84:a691989e-1b79-4593-a885-bcd3613bb64f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6424202745.1", "spisova_znacka": "14Co/97/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/97/2024 z 3. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6424202745.1"}, {"guid": "eaa831c2-fa44-416f-befa-c93938980604:3b07eae2-24a7-4f81-8e69-1976c7dd0904", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6124257594.2", "spisova_znacka": "15Co/121/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/121/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6124257594.2"}]}