{"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 52/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1/text", "citacie_n": 109, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 52/2019-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima\nbanka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, zastúpenej spoločnosťou\nSEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 CoE 73/2015-135\nz 29. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s.,\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nRekapitulácia ústavnej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 5. februára 2019\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11,\nŽilina, IČO 31 575 951 (ďalej len „sťažovateľka“), z 27. apríla 2017 vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 4 CoE 73/2015-135\nz 29. novembra 2016.\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nRudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára\n2019. V období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 nemala ústavná sťažnosť\nprideleného sudcu spravodajcu. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok\nč. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli\nnevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,\nprerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť\nsťažovateľky bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je podľa\nčl. II bodu 3 rozvrhu práce členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení\nMiroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu), a preto\nbolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky rozhodnuté v tomto zložení senátu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že právny predchodca sťažovateľky\ndoručil 3. novembra 2014 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom sa\ndomáhal proti spoločnosti\n\n2\n\n(ďalej len „povinný v 1. rade“),\n(ďalej len „povinní v 2. a 3. rade“), spoločne\na nerozdielne vymoženia istiny v sume 2 000 187,02 € s úrokmi z omeškania v sume\n3 882,04 €, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 5 344,38 € a súdneho\npoplatku v sume 16,50 €. Exekučným titulom, ktorý právny predchodca sťažovateľky\nk návrhu na vykonanie exekúcie priložil, bola notárska zápisnica č. N 108/2013,\nNZ 9034/2013, NCRIs 9257/2013 spísaná 20. marca 2013 notárkou JUDr. Darinou\nSčensnou, obsahujúca súhlas všetkých povinných s jej vykonateľnosťou (ďalej len\n„notárska zápisnica“).\n4. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k.\n2 Er 640/2014-93 zo 16. júna 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Prešov uznesením\nsp. zn. 1 R 6/2013 z 22. júla 2013 povolil reštrukturalizáciu povinného v 1. rade, a preto\npodľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom\ndo 28. februára 2017 (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) nemožno vo vzťahu\nk predmetnej pohľadávke začať exekučné konanie.\n5. Vo vzťahu k povinným v 2. a 3. rade okresný súd konštatoval, že zo zmluvy\no úvere č. 431 020 5405 z 20. augusta 2009 v znení jej neskorších dodatkov vyplýva,\nže „dlžník môže požiadať veriteľa o poskytnutie úveru až po tom, ako dôjde k splneniu\npodmienok čerpania... Jednou z podmienok... je predloženie originálu notárskej zápisnice\nzohľadňujúcej Dodatok č. 5 k Zmluve o uznaní záväzku dlžníkom (povinný v 1./ rade)\na ručiteľmi (povinný v 2./ a 3./ rade) so súhlasom s jej vykonateľnosťou...“. Bez predloženia\noriginálu spísanej notárskej zápisnice povinný v 1. rade nemohol oprávneného ani požiadať\no poskytnutie peňažných prostriedkov. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva,\nže notárska zápisnica bola spísaná skôr, ako povinný v 1. rade vôbec mohol požiadať\no poskytnutie úverového rámca. Okresný súd uviedol, že podstatou inštitútu uznania dlhu\nako jedného zo zabezpečovacích inštitútov je založenie vyvrátiteľnej domnienky trvania\ndlhu v čase jeho uznania. Je zrejmé, že dlh musí v čase uznania existovať. V danom prípade\n\n3\n\nvšak uznávaný dlh v čase spísania notárskej zápisnice ešte neexistoval a jeho výška nebola\nurčená, preto takýto dlh nebolo možné platne uznať v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. Podľa okresného súdu dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu\nvzniknúť až v budúcnosti, je absolútne neplatný právny úkon, a preto povinní v 1., 2. a 3.\nrade nemohli svojím konaním v notárskej zápisnici platne uznať dlh a zároveň súhlasiť\ns vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Takýmto konaním by bolo odňaté ich právo\nnamietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nebol dostatočne do budúcnosti\nurčiteľný a nebolo možné predpokladať, či určité okolnosti v podobe jeho reálneho čerpania\nnastanú.\n6. Na odvolanie právneho predchodcu sťažovateľky krajský súd uznesením č. k.\n4 CoE 73/2015-135 z 29. novembra 2016 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.\nAko dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku, podľa ktorej v čase podania návrhu\nna vykonanie exekúcie bolo reštrukturalizačné konanie povinného v 1. rade ukončené\ns účinkami od 15. februára 2014, a teda exekučné konanie bolo iniciované až po skončení\nreštrukturalizačného konania. V priebehu odvolacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu\nna majetok patriaci povinnému v 1. rade. Ústavný súd však uznesením č. k. I. ÚS 303/201626 zo 4. mája 2016 odložil vykonateľnosť právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov\nč. k. 2 R 1/2015-497 z 8. januára 2016, čo malo za následok odklad účinku vyhlásenia\nkonkurzu na majetok povinného v 1. rade. Z týchto dôvodov sa krajský súd zaoberal\nmateriálnou vykonateľnosťou notárskej zápisnice.\n7. V tejto súvislosti konštatoval, že predmet plnenia musí byť v notárskej zápisnici,\npokiaľ má spĺňať podmienky materiálnej vykonateľnosti, stanovený presne. To znamená,\nže musí byť určitý alebo aspoň určiteľný na základe objektívnych kritérií. Poukázal\nna znenie notárskej zápisnice, podľa ktorej záväzok povinného v 1. rade spočíval\nv povinnosti „zaplatiť osobe oprávnenej sumu rovnajúcu sa poskytnutému a nesplatenému\nčerpaniu úverového rámca do celkovej výšky istiny najviac 2 200 000 eur poskytnutého na\nzáklade zmluvy o úvere a príslušenstvo najneskôr do 20.03.2014... najneskôr v príslušný\ndeň splatnosti podľa článku 5 zmluvy o úvere zaplatiť oprávnenej osobe všetky sumy, ktoré\nbudú splatné v taký deň na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou...“. Z citovanej\n\n4\n\nformulácie krajský súd vyvodil, že „v danom prípade notárska zápisnica nepredstavuje\nmateriálne vykonateľný exekučný titul, lebo predmet plnenia nie je jednoznačne určený a je\nlen stanovená maximálna výška istiny, pričom príslušenstvo je definované všeobecne bez\nakejkoľvek špecifikácie.“. Z uvedených dôvodov rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\n8. V ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že krajský\nsúd svoje rozhodnutie založil na inom právnom posúdení veci ako súd prvej inštancie.\nNa rozdiel od okresného súdu, podľa ktorého dlh v čase spísania notárskej zápisnice ešte\nneexistoval, krajský súd konštatoval, že dlh nebol v notárskej zápisnici jednoznačne určený.\nSťažovateľka sa k tomuto záveru, ktorý je podľa jej názoru v hrubom rozpore s objektívnym\nprávom, nemala možnosť relevantne vyjadriť. Napadnuté rozhodnutie preto považuje za tzv.\nprekvapivé rozhodnutie v zmysle judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 407/2016 alebo\nIII. ÚS 171/06). Už len z tohto dôvodu je nevyhnutné ho zrušiť.\n9. Sťažovateľka ďalej uvádza, prečo považuje záver o materiálnej nevykonateľnosti\nnotárskej zápisnice z dôvodu jej neurčitosti za neudržateľný. Sporná notárska zápisnica totiž\nobsahovala uznanie záväzku z kontokorentného úveru. Podľa sťažovateľky ide o bankový\nprodukt, ktorý je založený na priebežnom debetnom čerpaní peňažných prostriedkov\nz podnikateľského bankového účtu na účely financovania nedostatkov v peňažných tokoch\ndlžníka. Čerpanie a splácanie úveru sa uskutočňuje vždy priebežne v reálnom čase, pričom\núver môže byť opakovane čerpaný a splácaný. Kontokorentný úver tak nepredstavoval\njednorazové poskytnutie sumy vo výške 2 200 000 €, ale išlo o tzv. debetný rámec, v rámci\nktorého mohol dlžník čerpať finančné prostriedky podľa potreby až do konečného dňa\nsplatnosti. Vzhľadom na podstatu kontokorentného úveru nie je uvedenie presnej výšky\nvyčerpaného kontokorentného úveru v deň spísania notárskej zápisnice objektívne možné.\nDlžník totiž mohol čerpať úver kedykoľvek počas trvania úverového rámca (aj v deň\nspísania notárskej zápisnice) až do dohodnutej výšky istiny 2 200 000 €. Presná istina závisí\nvýlučne od rozhodnutia dlžníka, ktorý môže napr. celý úver čerpať, následne ho splatiť\na opätovne čerpať. Jednotlivé čerpania úveru však nepredstavujú samostatné pohľadávky,\nktoré by čerpaním a splácaním vznikali a zanikali. Ide vždy o jednu úverovú pohľadávku,\nktorá je riadne spôsobilá na uznanie formou notárskej zápisnice.\n\n5\n\n10. Akceptovaním názoru krajského súdu by podľa sťažovateľky bola ad absurdum\nvylúčená akákoľvek možnosť uznať záväzok z kontokorentného úveru. Uznanie záväzku\nz kontokorentného úveru však musí byť možné, pričom číselné vyjadrenie maximálnej\nistiny úveru (2 200 000 €) je dostatočne určité. Veriteľ tak má právom aprobovanú možnosť\nvymáhať svoju pohľadávku do výšky istiny 2 200 000 € (suma vyplývajúca z notárskej\nzápisnice) a prípadné výhrady k výške vymáhanej pohľadávky majú byť vyriešené v konaní\no námietkach, a nie v procese udeľovania poverenia na vykonanie exekúcie. Nepravdivé je\npodľa sťažovateľky aj tvrdenie krajského súdu o nedostatočnej špecifikácii príslušenstva,\nkeďže jeho výška vyplývala zo zmlúv, ktoré boli prílohou notárskej zápisnice.\n11. Podstata sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v oprávnení domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedala povinnosť krajského súdu nezávisle a nestranne konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sťažovateľka namietala, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré\ntento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nReálne uplatnenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu teda predpokladalo,\nže sa jej táto ochrana v relevantnej kvalite poskytne. To v sťažovateľkinom prípade\nznamenalo, že odvolací súd mal pri aplikácii § 41 ods. 2 písm. c) a § 44 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom\ndo 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017“)\nvychádzať z racionálnej argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade\n(IV. ÚS 214/04). Namiesto toho uvedený súd interpretoval a aplikoval citované ustanovenia\nnesprávnym spôsobom, ktorý možno považovať za arbitrárny a zároveň zasahujúci\ndo princípu právnej istoty sťažovateľky ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy\n(m. m. I. ÚS 335/06, III. ÚS 264/05). Za arbitrárny považuje sťažovateľka súdmi prijatý\nvýklad preto, lebo popiera účel a význam právnej normy.\n12. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd nálezom konštatoval porušenie jej\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, napadnuté\nuznesenie zrušil a priznal jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n\n6\n\nII.\nVyjadrenia účastníkov konania a zúčastnených osôb\n13. Ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie požiadal krajský súd\no vyjadrenie. Krajský súd sa k veci vyjadril podaním sp. zn. Spr 69/19 doručeným\nústavnému súdu 8. marca 2019. Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení uviedla,\nže odvolací súd konal v medziach svojej právomoci a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych\nfaktov, sú logické, majú oporu v obsahu spisového materiálu a dávajú odpovede\nna nastolené odvolacie otázky. Závery krajského súdu nepovažuje za neodôvodnené.\nPripojila tiež stanovisko predsedníčky senátu, ktorý vo veci rozhodoval. Obsahom tohto\nstanoviska je rekapitulácia napadnutého rozhodnutia a dôvodov v ňom uvedených. V závere\nvyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n14. K vyjadreniu predsedníčky krajského súdu zaujala na základe výzvy ústavného\nsúdu prostredníctvom právneho zástupcu stanovisko sťažovateľka. Vo vyjadrení doručenom\nústavnému súdu 2. decembra 2019 na úvod uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania. Ďalej upozornila na nedávny nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 427/2018\nz 13. decembra 2018, podľa ktorého notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom\nautonómie vôle subjektov súkromného práva a má prispievať k právnej istote, pričom súdne\nzásahy do tejto slobody by mali byť reštriktívne. Následne sa vyjadrila k trom okruhom, a to\nk argumentom, že a) notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu jej\nmateriálnej vykonateľnosti, že b) v čase uznania dlhu ešte dlh neexistoval a že c) povolenie\nreštrukturalizácie bránilo tomu, aby mohla byť začatá exekúcia.\n15. K otázke a) materiálnej vykonateľnosti zápisnice uviedla, že najdôležitejšou\nnáležitosťou notárskej zápisnice je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. V danom\nprípade povinní v 1., 2. a 3. rade vyjadrili tento súhlas v čl. VII notárskej zápisnice. Až tento\nprejav vôle robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti.\nŽiadne iné podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice, než tie, ktoré sú obsiahnuté\nv § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, nemožno\nvyvodiť. Notárska zápisnica spĺňa všetky podmienky vyžadované zákonom a nadväzujúcou\n\n7\n\njudikatúrou, pretože obsahuje: právny záväzok (povinnosť vrátiť úver, ktorý už bol\npovinnému v 1. rade v čase vzniku zápisnice poskytnutý), vyznačenie oprávnenej osoby\na povinných osôb, právneho dôvodu (úverová zmluva v znení 7 dodatkov), predmetu\n(vrátenie úveru spolu s príslušenstvom) a času plnenia (do 20. marca 2014). Neexistuje\nprávna prekážka brániaca výkonu tejto zápisnice. Všeobecné súdy hrubo dezinterpretovali\nrelevantné zákonné ustanovenia.\n16. K tvrdeniu, že b) notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom, pretože dlh\nv čase uznania ešte neexistoval, uviedla, že tento názor je neudržateľný. Zo zmluvy o úvere\nako konsenzuálneho kontraktu a ručiteľského vyhlásenia vyplýva, že v čase udelenia\nsúhlasov s vykonateľnosťou zápisnice záväzky povinných osôb už existovali. Dodáva,\nže skúmanie hmotnoprávneho základu notárskej zápisnice je mimo prieskumnej právomoci\nexekučného súdu a pri posudzovaní sa uplatňuje prezumpcia správnosti (I. ÚS 5/2000). To,\nže záväzok dlžníka nebol splatný v okamihu vyhotovenia notárskej zápisnice, nemá žiaden\nvplyv na platnosť vyhlásení v notárskej zápisnici, ale len na jej vykonateľnosť. Je totiž\npodľa sťažovateľky ťažké si predstaviť, že strany spíšu notársku zápisnicu bez súhlasu\npovinného s jej vykonateľnosťou a on súhlas udelí až v čase, keď bude v reálnom omeškaní\n[poukazuje pritom na článok ČENTÍK, T. Exekučná notárska zápisnica v aplikačnej praxi\n(a jej deformácie). In: Ars notaria č. 2/2017, s. 8.]. Ak dlžník v prítomnosti notára súhlasí\ns vykonateľnosťou notárskej zápisnice, predpokladá sa, že sú mu známe dôsledky, ktoré\nmôže toto vyhlásenie priniesť, o čom je notárom osobitne poučený (sťažovateľka odkazuje\nna článok JENČOVÁ, M. K praktickému problému notárskej zápisnice o uznaní dlhu\nv exekučnom konaní. In: Justičná revue č. 6-7/2014, s. 814.). Obdobné právne závery\n[týkajúce sa relevancie (ne)splatnosti dlhu] podľa sťažovateľky vyplývajú z rozhodovacej\npraxe krajských súdov, konkrétne rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n17 Co 353/2016 z 26. júla 2017, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22 CoE 3/2016\nz 31. marca 2016, rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 142/2015 z 20. apríla\n2015. Sťažovateľka pripomína, že zákonodarca postavil notársku zápisnicu na roveň\nvykonateľných rozhodnutí súdov s cieľom zjednodušiť právne zabezpečenie a následnú\nvykonateľnosť konkrétne definovaných práv oprávnených osôb. Ak zákonodarca priznal\nnotárskej zápisnici silu exekučného titulu, nie je zásadne možné preskúmavať tento\n\n8\n\nexekučný titul; takýto prieskum by znamenal prekročenie tenkej, ale precízne definovanej\nhranice právomoci exekučného súdu. Nepriaznivým následkom zamietnutia žiadosti\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by bolo dramatické zhoršenie\nvymožiteľnosti práva oprávneným. Sťažovateľka by si musela pohľadávku uplatniť na súde\naž niekoľko rokov po jej splatnosti. V takýchto prípadoch dochádza k zbytočnému\nzahlcovaniu súdov a flagrantnému porušeniu právnej istoty veriteľov a eventuálne aj\nzamietnutiu žaloby z dôvodu premlčania pohľadávky. V závere poukazuje na odlišné\nstanovisko bývalého ústavného sudcu Milana Ľalíka k veci sp. zn. I. ÚS 261/2015\nz 10. júna 2015.\n17. K tvrdeniu o nemožnosti exekúcie z dôvodu prebiehajúcej reštrukturalizácie\npovinného v 1. rade sťažovateľka uviedla, že reštrukturalizácia bola ukončená ešte\npred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo vyplývalo z verejne dostupného oznamu\nkonkurzného súdu o ukončení reštrukturalizácie.\n18. Vzhľadom na to, že v priebehu konania o ústavnej sťažnosti (1. marca 2019)\nnadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý sa\nv zmysle § 246 ods. 1 a 2 použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, zaslal ústavný\nsúd dodatočne ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde na vyjadrenie\nzúčastneným osobám.\n19. Dňa 20. januára 2019 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie spoločnosti\n, správcu konkurznej podstaty úpadcu –\npovinného v 1. rade (ďalej len „správca konkurznej podstaty“), právne zastúpenej Mgr.\nZuzanou Gregáňovou, advokátkou, Dopravná 6, Levice. Povinný v 1. rade sa plne stotožnil\ns ústavnou sťažnosťou sťažovateľky v časti týkajúcej sa rozhodnutia krajského súdu\nvo vzťahu k povinným v 2. a 3. rade. Vo vzťahu k povinnému v 1. rade však uvádza,\nže výkon exekúcie a uspokojenie pohľadávky v čase vydania napadnutého rozhodnutia\n(29. novembra 2016) už neboli možné. Dňa 14. januára 2016 bolo v Obchodnom vestníku\nč. 8/2016 publikované uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 1/2015-497 z 8. januára\n\n9\n\n2016, ktorým súd zastavil reštrukturalizačné konanie proti povinnému v 1. rade a vyhlásil\nkonkurz na jeho majetok. Vyhlásenie konkurzu bolo podľa § 48 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii prekážkou začatia konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného\nkonania. Už začaté konania sa mali zo zákona zastaviť. Krajský súd preto vo veci odvolania\nproti uzneseniu okresného súdu už proti povinnému v 1. rade nemohol konať pre zastavenie\nexekučného konania zo zákona. Správca konkurznej podstaty sa o odvolaní a napadnutom\nrozhodnutí krajského súdu dozvedel až 13. marca 2017, keď mu bolo toto rozhodnutie\ndoručené. Podnet na začatie konania a ani súhlas s jeho pokračovaním nedal.\n20. Správca konkurznej podstaty ďalej uvádza, že 25. februára 2016 mu bola\ndoručená prihláška pohľadávky sťažovateľky, ktorou si v konkurze uplatnila zabezpečenú\npohľadávku vo výške 2 000 187,02 € (istina), vo výške 98 119,93 € (úrok), vo výške\n259 468,71 € (úrok z omeškania), celkovo teda sumu 2 357 775,66 €. Uplatnená\npohľadávka spolu so zabezpečením boli v konkurze zistené. Správca konkurznej podstaty sa\ndomnieva, že ide o totožnú pohľadávku, aká bola predmetom návrhu na vykonanie exekúcie\nz 30. októbra 2014. V závere dodáva, že predbežné opatrenie ústavného súdu vydané\nvo veci sp. zn. I. ÚS 303/2016 zaniklo právoplatnosťou nálezu sp. zn. I. ÚS 303/2016\nz 13. decembra 2016, a to 3. marca 2017. Uvedené predbežné opatrenie malo za následok\npozastavenie účinkov vyhlásenia konkurzu, a nie ich zrušenie, a preto ochrana\npred individuálnym uspokojením veriteľov úpadcu podľa § 44 ods. 4 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii ostala zachovaná aj počas obdobia platnosti dočasného opatrenia\n(4. mája 2016 – 3. marca 2017).\n21. Podaním doručeným ústavnému súdu 22. januára 2020 sa k ústavnej sťažnosti\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta,\nGarbiarska 20, Stará Ľubovňa, vyjadrili povinní v 2. a 3. rade ako zúčastnené osoby.\nVo vyjadrení poukázali na to, že 25. novembra 2019 bol vyhlásený konkurz na povinnú\nosobu v 2. rade (oznámenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené 2. decembra 2019)\na 13. decembra 2019 bol vyhlásený konkurz na povinnú osobu v 3. rade (oznámenie\no vyhlásení konkurzu bolo zverejnené 19. decembra 2019). V zmysle § 167f ods. 2 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii je vyhlásenie konkurzu dôvodom na zastavenie exekučného\n\n10\n\nkonania. Z uvedeného povinní v 2. a 3. rade vyvodzujú nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácie na ich strane.\n22. Ústavný súd zaslal vyjadrenia zúčastnených osôb právnemu zástupcovi\nsťažovateľky a umožnil mu opäť sa k nim vyjadriť. Právny zástupca sťažovateľky žiadne\nďalšie vyjadrenie v lehote nezaslal.\n23. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania a zúčastnených osôb, ako aj\ns obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n26. Podstatou ústavnej sťažnosti je posúdenie ústavnej konformity výkladu\nzákonných ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017 krajským súdom, ktorý v konkrétnom prípade viedol\nk zamietnutiu žiadosti exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá mala smerovať\nk vymoženiu pohľadávky sťažovateľky. V rovine podústavného práva riešili všeobecné\nsúdy otázku materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ktorou zúčastnené osoby\nv pozícii dlžníka, resp. ručiteľov uznali záväzok zaplatiť právnej predchodkyni\nsťažovateľky „sumu rovnajúcu sa poskytnutému a nesplatenému čerpaniu úverového rámca\n\n11\n\ndo celkovej výšky istiny najviac 2 200 000 € poskytnutého na základe zmluvy o úvere\na príslušenstvo najneskôr do 20. 03. 2014“. Predmetom notárskej zápisnice bolo teda\nuznanie záväzku dlžníka a ručiteľov z kontokorentného úveru poskytnutého právnou\npredchodkyňou sťažovateľky a súhlas s priamou vykonateľnosťou tohto záväzku.\n27. Podľa krajského súdu takto formulovaný predmet plnenia stanovený len\nmaximálnou výškou istiny a nešpecifikovaným príslušenstvom nebol jednoznačne určený,\na preto notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Podľa\nsťažovateľky tento výklad popiera účel a význam právnej normy, keďže zákonodarca\npostavil notársku zápisnicu na roveň vykonateľných rozhodnutí súdov s cieľom zjednodušiť\nprávne zabezpečenie a následnú vymožiteľnosť práv oprávnených osôb. Akceptovaním\nsúdneho výkladu v danej veci by bola ad absurdum vylúčená akákoľvek možnosť uznať\nzáväzok z kontokorentného úveru, pretože predmet plnenia nie je v týchto prípadoch možné\nstanoviť inak než maximálnou výškou istiny. Uznanie záväzku z kontokorentného úveru\nvšak musí byť možné. Uvedený výklad bol navyše prekvapivý, keďže si ho osvojil až\nkrajský súd a sťažovateľka nemala možnosť na neho reagovať. Sťažovateľka tiež\ns poukazom na prezumpciu správnosti notárskej zápisnice spochybňuje právomoc\nexekučného súdu preskúmavať jej hmotnoprávny základ. Sťažovateľka sa domnieva,\nže všeobecné súdy jej v dôsledku sporného výkladu neposkytli súdnu ochranu, čím porušili\njej právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n28. Ústavný súd identifikoval tri dôvody, ktorými sťažovateľka odôvodňuje\nporušenie svojho práva na spravodlivý proces, resp. na súdnu ochranu. V prvom rade tvrdí,\nže krajský súd postupoval pri aplikácii a interpretácii relevantných zákonných ustanovení\nextenzívne, keď v rámci prieskumu exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) v spojení\ns § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 materiálne\npreskúmaval predmet plnenia definovaný v notárskej zápisnici. Po druhé tvrdí, že jeho\nrozhodnutie bolo tzv. prekvapivým rozhodnutím, keďže krajský súd rozhodol na základe\niných dôvodov ako okresný súd a sťažovateľka nemala možnosť sa k týmto dôvodom\nvyjadriť. Napokon sťažovateľka spochybňuje výklad ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c)\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v časti týkajúcej sa (ne)určitosti\n\n12\n\npredmetu plnenia, ktorý považuje za odporujúci účelu právnej normy, za svojvoľný\na ústavne neakceptovateľný.\n29. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že základné právo na súdnu ochranu\nzaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom exekučný súd rozhoduje\no nútenom výkone (exekúcii) rozhodnutia, resp. iného exekučného titulu (I. ÚS 5/00). To\nisté platí aj pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa\nEurópskeho súdu pre ľudské práva by bolo „nepredstaviteľné, aby mal článok 6 ods. 1\ndo detailu popisovať procesné záruky zaistené účastníkom konania, ktoré je spravodlivé,\nverejné a rýchle, bez toho, aby chránil výkon súdnych rozhodnutí; konštruovať článok 6 tak,\nako by sa týkal iba prístupu k súdu a priebehu konania, by pravdepodobne viedlo\nk situáciám nezlučiteľným s princípom vlády práva, ktorý sa zmluvné štáty zaviazali\nrešpektovať, keď ratifikovali dohovor“ (rozsudok pléna vo veci Golder proti Spojenému\nkráľovstvu z 21. 2. 1975, č. 4451/70, § 34 – § 36).\n30. Úloha exekučného súdu nadobúda osobitný význam v prípadoch, keď rozhoduje\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade mimosúdneho\nexekučného titulu. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že aj začatie exekúcie je\nspôsobilé významne zasiahnuť do majetkových práv povinného, teda aj do jeho\nvlastníckeho práva. Takýmto zásahom je už samotné upovedomenie o začatí exekúcie,\nktorým exekútor zakáže povinnému nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii\n(nerešpektovanie tohto zákazu je sankcionovateľné jednak v rovine civilného práva\nprostredníctvom odporovateľnosti úkonov, ale aj v rovine trestného práva – § 243a alebo\n§ 239 ods. 1 Trestného zákona). Exekútor pritom môže začať vykonávať exekúciu až\npo udelení poverenia súdu na jej vykonanie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017). V prípade exekučného titulu, ktorý má pôvod v súkromnom\npráve, je exekučný súd garantom, že nedôjde k porušeniu základných práv účastníkov\nexekučného konania, ústavne chránených hodnôt alebo dôležitého verejného záujmu. Ak je\ntotiž exekučným titulom notárska zápisnica, neexistuje pred jej vydaním žiadny ústavou\ngarantovaný nestranný a nezávislý subjekt, ktorý by predbežne posúdil, či práva\na povinnosti zahrnuté do exekučného titulu sú alebo nie sú hodné právnej ochrany, a teda\n\n13\n\nexekvovateľné (SVOBODA, K. Kdy a jak přezkoumat notářský nebo exekutorský zápis. In:\nAD NOTAM č. 5/2009, s. 161 – 164.).\n31. Skutočnosť, že subjekty právneho vzťahu pri spísaní notárskej zápisnice\nprejavujú svoju autonómnu vôľu, neznamená vylúčenie možnosti exekučného súdu v rámci\nzverenej právomoci preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska jej zákonnosti. Práve\nnaopak, skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom mu priamo ukladal § 44 ods. 2\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Táto špecifická súdna kontrola\nzmluvnej autonómie subjektov súkromnoprávneho vzťahu nastupuje v situácii, keď sa jeden\nz nich domáha autoritatívneho vynútenia jeho obsahu. V tomto štádiu vzťah zmluvných\nstrán stráca rýdzo súkromnoprávny charakter, pretože do neho z ich vôle vstupuje štát, a to\nprostredníctvom osoby ním určenej a splnomocnenej na realizovanie núteného výkonu\nexekučných titulov (súdneho exekútora). Rešpektovanie autonómie vôle strán znamená\npovinnosť exekučného súdu vykladať súkromnoprávnu dohodu zásadne v prospech\nzachovania\n\nv nej\n\nzakotvených\n\npráv\n\na povinností,\n\nsamozrejme\n\nza\n\npredpokladu,\n\nže pripustením exekúcie nedôjde k porušeniu princípov zákonnej alebo ústavnej hodnoty,\nna ktorých je potrebné trvať. Tento záver vyplýva aj z nálezu sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. júla\n2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely\nkontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc\nexplicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý\numožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo\ns dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h); k tomu pozri tiež ŠTEVČEK, M., KOTRECOVÁ,\nA., TOMAŠOVIČ, M., MOLNÁR, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie.\nPraha : C. H. Beck, 2018, s. 245.].\n32. Odôvodňovanie tvrdenia o nemožnosti prieskumu mimosúdneho exekučného\ntitulu analogickým porovnávaním s nemožnosťou skúmania súdneho rozhodnutia ako\nexekučného titulu nie je presné ani z dôvodu, že notárska zápisnica ako verejná listina\nzaznamenávajúca\n\nsúkromnoprávny\n\núkon\n\nnevyvoláva\n\nrovnaké\n\núčinky\n\nzáväznosti\n\na nezmeniteľnosti pre účastníkov a pre súd ako súdne rozhodnutie (§ 219, § 226, § 228\na § 230 Civilného sporového poriadku; pozri tiež ŠTEVČEK, M., KOTRECOVÁ, A.,\n\n14\n\nTOMAŠOVIČ, M., MOLNÁR, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha :\nC. H. Beck, 2018, s. 245.). Osobitný režim posudzovania zákonnosti mimosúdnych\nexekučných titulov potvrdzuje aj skutočnosť, že sa pri nich (na rozdiel od exekúcie\nna podklade súdneho rozhodnutia) neuplatňuje lehota na vydanie poverenia v trvaní 15 dní\nod doručenia žiadosti exekútora. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom\ndo 31. marca 2017 (a rovnako podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom\nod 1. apríla 2017) táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)\n(notárska zápisnica) a písm. d) (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo\nkomisie) a podľa § 39 ods. 4 (rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti\npovinnému, ktorý je fyzickou osobou). Ide o exekučné tituly, pri ktorých sa poskytuje\nzvýšená ochrana zo strany exekučného súdu, a to jednak s ohľadom na ich mimosúdny\npôvod [§ 41 ods. 2 písm. c) a d)], resp. vzhľadom na nutnosť ochrany slabšej strany\nprávneho vzťahu (§ 39 ods. 4). Napokon aj v náleze sp. zn. PL. ÚS 115/2011\nz 12. decembra 2012 ústavný súd poukázal na zvláštny význam súdneho prieskumu\nv prípade administratívnych rozhodnutí, teda rozhodnutí, ktoré majú mimosúdny pôvod, aj\nkeď v tomto prípade verejnoprávny.\n33. Názor sťažovateľky, že exekučný súd mal v štádiu rozhodovania o vydaní\npoverenia na vykonanie exekúcie na podklade mimosúdneho exekučného titulu celkom\nrezignovať na svoju povinnosť chrániť zákonnosť (či dokonca ústavnosť) exekúcie\nvylúčením materiálneho prieskumu exekučného titulu, je preto nesprávny. Ak exekučný súd\npri oprávnenom posudzovaní mimosúdneho exekučného titulu realizoval výklad právnej\nnormy tak, že pritom nepoprel jej zmysel a účel, nemohol tým porušiť základné právo\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces. K tomu sa ústavný súd vyjadrí\nv ďalšej časti odôvodnenia.\n34. Sťažovateľka porušenie svojich práv identifikovala v extenzívnom výklade § 41\nods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Podľa uvedeného\nustanovenia bolo možné vykonať exekúciu na podklade „notárskych zápisníc, ktoré\nobsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,\nprávny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici\n\n15\n\ns vykonateľnosťou súhlasila“. Pri materiálnom posudzovaní obsahu exekučnej notárskej\nzápisnice všeobecné súdy skúmali a za nedostatočné považovali vymedzenie predmetu\nplnenia. Materiálne vady vo vymedzení predmetu plnenia konštatoval okresný súd, ako aj\nkrajský súd. Okresný súd považoval notársku zápisnicu za materiálne nevykonateľnú\nz dôvodu, že v nej uznaný dlh v čase uznania (teda v deň spísania notárskej zápisnice\n20. marca 2013) ešte neexistoval a nebolo možné predpokladať, či určité okolnosti v podobe\nreálneho čerpania úveru nastanú.\nKrajský súd v rozhodnutí napadnutom ústavnou sťažnosťou dospel k záveru, že dlh\npovinných v 1., 2. a 3. rade nebol v notárskej zápisnici jednoznačne určený, pretože výška\nistiny bola stanovená len maximálnou hranicou čerpania kontokorentného úveru. Podľa\nsťažovateľky bolo rozhodnutie krajského súdu prekvapivé.\n35. Ústavný súd konštatuje, že zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy vyplýva aj zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí (pozri nález sp. zn.\nI. ÚS 736/2016, bod 35). O prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, ak inštančne\nnadriadený (spravidla odvolací) súd úplne alebo podstatne zmení právne východiská, podľa\nktorých bola vec dosiaľ posudzovaná, a neumožní účastníkom vyjadriť sa k tejto zmene.\nTypicky pôjde o zmenu právnej kvalifikácie relevantných skutkových zistení alebo\nrozhodujúcich skutkových okolností, a to za situácie, keď počas konania predchádzajúceho\ntakejto zmene nemali strany pochybnosť o inej, dovtedy zvažovanej kvalifikácii\n(vychádzajúc z priamej informácie súdu alebo z iných podstatných skutočností).\nPrekvapivosť rozhodnutia môže spočívať v aplikácii právnej normy, ktorá dosiaľ v konaní\nnebola použitá sporovými stranami ani súdom, alebo v zmene právneho názoru súdu\nvyvolanej dôkazom vykonaným alebo skutočnosťou zistenou až v odvolacom konaní,\nku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť. Samozrejme ide len o ilustratívny výpočet\nsituácií, pričom posúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy\nzávisieť od konkrétnych skutkových okolností.\n36. V posudzovanom prípade oba súdy pri rozhodovaní riešili otázku náležitého\nvymedzenia\n\nprávneho\n\nzáväzku\n\nv notárskej\n\nzápisnici\n\nz hľadiska\n\njej\n\nmateriálnej\n\nvykonateľnosti. Oba súdy založili svoje rozhodnutie na názore, že predmet plnenia nebol\n\n16\n\nv notárskej zápisnici vymedzený dostatočne určito, aj keď konkrétne dôvody sa mierne\nodlišovali. Podľa okresného súdu bol predmetom uznania neexistujúci dlh, pretože\ndoloženie notárskej zápisnice o uznaní dlhu bolo podľa úverovej zmluvy podmienkou\nčerpania úveru. Pred spísaním a predložením notárskej zápisnice nebolo podľa zmluvy\nmožné o úver ani požiadať. V uvedenom čase teda bolo podľa okresného súdu možné len\npredvídať, že dlh v takejto výške možno niekedy v budúcnosti vznikne, ale výška\nkonkrétneho vzniknutého dlhu nebola určená. Okresný súd ďalej konštatoval: „Takýmto\nkonaním by im bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože\ndlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný a nemožno predpokladať, či určité okolnosti,\nv podobe jeho reálneho čerpania, nastanú.“ Sťažovateľka v odvolacom konaní namietala\ndezinterpretáciu zmluvy a skutočnosť, že úver bol v celom rozsahu vyčerpaný už v roku\n2009, teda v čase spísania notárskej zápisnice jednoznačne existoval. Doloženie notárskej\nzápisnice o uznaní dlhu bolo odkladacou podmienkou prolongácie úveru, nie jeho čerpania.\n37. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil z dôvodu, že notárska zápisnica\nnepredstavovala materiálne vykonateľný exekučný titul, lebo predmet plnenia v nej nebol\njednoznačne určený, pretože bola stanovená len maximálna výška istiny a príslušenstvo\nbolo definované všeobecne bez akejkoľvek špecifikácie. Odkázal pritom na nález ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, podľa ktorého exekučný titul musí byť presný\na ak sa dlžník zaväzuje na peňažné plnenie, musí byť uvedená presná suma dlhu, resp.\npresný spôsob jej výpočtu. Túto podmienku nespĺňa stanovenie maximálnej možnej istiny.\nAj odvolací súd teda považoval za vadu exekučného titulu nedostatočné vymedzenie\npredmetu plnenia, avšak nie jeho neexistenciu, ale jeho volatilitu, resp. skutočnosť, že je\nstanovený iba maximálnou výškou, a nie konkrétnou sumou. Predmet plnenia tak nie je\njednoznačne určený a jeho skutočná výška môže byť premenlivá.\n38. Ústavný súd k namietanej prekvapivosti rozhodnutia krajského súdu uvádza,\nže posúdenie spornej notárskej zápisnice odvolacím súdom podľa § 42 ods. 1 písm. c)\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 sa v záveroch do istej miery líši\nod rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za najpodstatnejšiu okolnosť však treba považovať,\nže odvolací súd nevychádzal zo žiadnych nových dôkazov (ku ktorým by musel v zmysle\n\n17\n\nstanoviska ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo 7. mája 2014 sťažovateľke umožniť\nvyjadriť sa), neaplikoval iné (nové) zákonné ustanovenie ani ho nevyložil spôsobom, ktorý\nby sa podstatne odlišoval od výkladu vykonaného okresným súdom, keďže sa oba súdy\nzhodli na materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice z dôvodu neurčitosti predmetu\nplnenia. Iba odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na zhodný\nskutkový stav nemôže spôsobiť prekvapivosť napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd tak\nv námietke prekvapivosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu nezistil porušenie\nzákladných práv, ktorých ochrany sa sťažovateľka v tomto konaní domáha.\n39. Z pohľadu uplatnených námietok sťažovateľky tak považuje ústavný súd\nza kľúčové posúdenie tej námietky, že krajský súd pri aplikácii § 42 ods. 1 písm. c)\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 na obsah spornej notárskej\nzápisnice interpretoval toto ustanovenie spôsobom odporujúcim účelu právnej normy,\nčo sťažovateľka považuje za svojvoľný a ústavne neakceptovateľný postup.\n40. Ústavný súd v už spomínanom náleze sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000 vyslovil,\nže ak sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako\nexekučný titul, nepochybne tým prejavil záujem o posilnenie riešenia sporov medzi\núčastníkmi právnych vzťahov mimosúdnym spôsobom. Hlavný dôraz pritom položil\nna výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou, ktorá týmto rozhodnutím prejavila vôľu\nvyhnúť sa súdnemu sporu o svojom záväzku voči povinnej osobe.\nV tom istom náleze ústavný súd vyslovil, že pri posudzovaní vykonateľnosti\nexekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa\npríslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich\nsplnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne\nodlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie\nsúdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej\nnotárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu\nprísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza\nsúdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska\nhmotného práva tak, ako to je v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto\n\n18\n\nskutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní\nk exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu\nrozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly\nna právne vzťahy oprávnenej osoby a povinnej osoby.\n41. Prístup krajského súdu k posúdeniu obsahu notárskej zápisnice v prejednávanej\nveci nepovažuje ústavný súd za svojvoľný, keďže súd v danom prípade individuálne\nposudzoval formuláciu právneho záväzku v nej obsiahnutého z pohľadu rovnakých\nmateriálnych požiadaviek vykonateľnosti, aké sú určené pre súdne rozhodnutie. Určenie\ndlhu maximálnou možnou výškou čerpania úveru totiž podľa krajského súdu požiadavke\nurčitosti nevyhovovalo, keďže výška vymáhaného dlhu v skutočnosti závisí od reálneho\nčerpania, čo je, ako poukazuje sama sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, samotnou podstatou\nzáväzkového vzťahu z kontokorentného úveru. Takýmto spôsobom formulovaný záväzok\nnevypovedá o presnej výške dlhu ani o spôsobe jej výpočtu, pretože výsledný dlh závisí\nod vopred neodhadnuteľnej okolnosti (reálneho čerpania). Ústavný súd z pohľadu\nsprávneho pochopenia nastolenej požiadavky materiálnej vykonateľnosti nepochybuje,\nže ani výrok rozsudku všeobecného súdu, ktorý by žalovanému ukladal povinnosť zaplatiť\nsumu „do maximálnej výšky 2 200 000 € s príslušenstvom“, by z hľadiska vykonateľnosti\nneobstál.\n42. Vo vzťahu k posudzovaniu povahy notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa\nústavný súd neodchyľuje od záverov nálezu sp. zn. II. ÚS 427/2018 z 13. decembra 2018,\nv ktorom zaujal názor, že exekučné súdy majú pristupovať k notárskej zápisnici z hľadiska\nprieskumu vykonateľnosti obdobne ako k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, hoci\ns určitou zvýšenou mierou prísnosti, no vždy reštriktívne s vylúčením neprimeraného\nformalizmu. V okolnostiach prejednávanej veci však ústavný súd dospel k záveru, že právny\nnázor krajského súdu o neurčitosti záväzku spôsobom uvedeným v konkrétnej posudzovanej\nnotárskej zápisnici je možné považovať za ústavne súladný. Zároveň uvádza, že krajský súd\nv napadnutom rozhodnutí poskytol interpretáciu podústavného (jednoduchého) práva.\nZ pohľadu ústavnoprávneho sa v minulosti ústavný súd vyjadril k povahe prípadov,\nv ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok\n\n19\n\nporušenie označených základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno\nza také považovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá\ns konkurenciou noriem tohto práva, prípadne konkurenciou interpretačných alternatív,\nv ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a napokon za také možno považovať\nprípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (I. ÚS 255/2010). To však v tejto veci\nústavný súd nezistil.\n43. S prihliadnutím na skôr uvedené závery považuje ústavný súd za neopodstatnené\nnámietky sťažovateľky, že exekučný súd (či dlžník) môže spochybňovať neexistenciu\nči konkrétnu výšku dlhu uznaného v notárskej zápisnici (napr. v dôsledku nečerpania, resp.\nčiastočného vrátenia prostriedkov) až v ďalších štádiách exekučného konania, resp. sa\ndlžník má svojich práv domáhať v súdnom konaní žalobou o určenie. Tento postup nemôže\nprichádzať do úvahy vtedy, keď exekučný súd zistí také nedostatky exekučného titulu,\nže zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie jeho exekúcie.\n44. K tvrdeniu o popretí účelu právnej normy zakotvenej v § 41 ods. 2 písm. c)\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ktorým je podľa sťažovateľky\nefektívne umožnenie exekúcie na základe notárskej zápisnice, ústavný súd poukazuje na to,\nže uvedené ustanovenie je nutné vykladať v spojení s § 44 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017, ktorý zakotvuje súdny prieskum exekučného titulu. Jeho\núčelom je zabezpečenie ochrany v prípadoch, keď obsah exekučnej notárskej zápisnice\nnezodpovedá zákonným požiadavkám či princípom.\n45. K argumentácii sťažovateľky vzťahujúcej sa na prebiehajúcu reštrukturalizáciu\npovinného v 1. rade, ktorou okresný súd odôvodnil nemožnosť začatia exekúcie proti nemu,\nústavný súd uvádza, že túto otázku nepovažoval za spornú. Krajský súd totiž v napadnutom\nrozhodnutí uznal, že v tomto smere bolo posúdenie okresného súdu nesprávne (podrobnejšie\npozri bod 6 tohto nálezu). Záver o materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice sa však\nrovnako vzťahoval aj na povinného v 1. rade a z toho dôvodu bolo rozhodnutie okresného\nsúdu potvrdené ako vecne správne. Keďže bola otázka trvania reštrukturalizačného konania\n\n20\n\nv konaní pred všeobecnými súdmi vyriešená v prospech sťažovateľky, ústavný súd sa ňou\nbližšie nezaoberal.\n46. Ústavný súd na záver poznamenáva, že prieskumu napadnutého uznesenia\nkrajského súdu nebránila skutočnosť, na ktorú poukazovali vo vyjadreniach zúčastnené\nosoby, a to že medzičasom bol na všetky povinné osoby vyhlásený konkurz. Vyhlásenie\nkonkurzu nie je dôvodom na zastavenie konania pred ústavným súdom, pretože konanie\no ústavnej sťažnosti týkajúce sa exekučnej veci nie je exekučným konaním v zmysle § 48\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28. februára 2017 (resp. § 167f\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. marca 2017). Prieskumu\nústavného súdu nebráni ani skutočnosť, že uvedené ustanovenia zákona o konkurze\na reštrukturalizácii predpokladajú zastavenie exekučných konaní, ktorým je aj ústavnou\nsťažnosťou napadnuté konanie. Predmetom prieskumu ústavného súdu je otázka možného\nporušenia základných práv sťažovateľky skôr vydaným rozhodnutím exekučného súdu,\nna ktorú musí sťažovateľka dostať riadnu odpoveď. Zároveň ústavný súd poukazuje\nna §167f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého môže nastať situácia,\nže sa na zastavenie exekučných konaní nebude prihliadať. Ústavný súd nemôže predvídať,\nči sa tak v budúcnosti stane alebo nie.\n47. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil porušenie sťažovateľkou označených\npráv a jej ústavnej sťažnosti nevyhovel, nevyhovel ani ďalším jej procesným návrhom\n(návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu a na priznanie úhrady trov\nkonania), pretože rozhodovanie o nich sa viaže na vyslovenie porušenia základných práv.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-poverenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "vykonateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "notár, notárska činnosť", "exekúcia-exekučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-poverenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fb805c40-c5b1-42be-84aa-ee9624fc2cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.427.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.427.2018.1"}, {"guid": "ussr:ebe4c088-100e-4e2f-afeb-85067202676e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.303.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.303.2016.1"}, {"guid": "ussr:e63a5516-d249-459d-aa03-1246ccc05a53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:b85780f3-3cb5-44b4-95dc-9ea6ad915f6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b85780f3-3cb5-44b4-95dc-9ea6ad915f6e"}, {"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "d044c1ec-346f-4198-b54e-b766741b983d:f0bed798-1b9a-4dd3-9ab2-32d2c5497073", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3813221836.3", "spisova_znacka": "17Co/353/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/353/2016 z 25. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3813221836.3"}, {"guid": "c435f928-4289-457b-9cb0-77b142f8090e:61ff8f04-7820-4e6d-adfc-28b9e2065c8d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8814209313.1", "spisova_znacka": "22CoE/3/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/3/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8814209313.1"}, {"guid": "66e4c966-f4e7-4d62-92ad-84ef266a057f:084baa0d-3467-48a2-bd9b-169d8aee7b5e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6614214518.2", "spisova_znacka": "4CoE/73/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/73/2015 z 21. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614214518.2"}, {"guid": "4189af78-f619-4339-8b27-66dad2ba2bc0:0e8173f0-1510-48b5-814f-0f43be14b7d5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114213221.1", "spisova_znacka": "6Co/142/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/142/2015 z 28. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114213221.1"}, {"guid": "997515e8-ba7e-4b40-b549-75aa33b4bba8:302882fd-7c64-45a8-ab12-bdcd3a8ca776", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/640/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2Er/640/2014 z 7. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2015-04-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/997515e8-ba7e-4b40-b549-75aa33b4bba8:302882fd-7c64-45a8-ab12-bdcd3a8ca776"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6f39c375-b585-47b4-895f-caebf743559d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.202.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.202.2026.2"}, {"guid": "ussr:f5f36d29-afb3-4605-9f44-5abda08cbfbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.724.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 724/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 724/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.724.2025.1"}, {"guid": "ussr:3e84fca0-236b-418a-8173-7c13125f4632", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.271.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 271/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 271/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.271.2023.2"}, {"guid": "ussr:f1c62dd4-f25a-46ca-b9b7-59f9968258a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.611.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 611/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 611/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.611.2023.1"}, {"guid": "ussr:1a646eed-1640-453b-a886-08cd945c968d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.253.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.253.2023.1"}, {"guid": "ussr:62037a76-86fe-45db-ae09-7ec1209a4ca2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 602/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 602/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:277fcd35-ce4a-44ce-a893-697914dd6b67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.285.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 285/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 285/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.285.2022.1"}, {"guid": "ussr:569a9fbe-57b9-4e18-8957-3a1499d7c778", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.384.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.384.2021.1"}, {"guid": "ussr:0384cd54-bd6a-4dc8-908d-19d9c323bad1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2020.1"}, {"guid": "ussr:e513859d-ae55-4663-a6ed-316d65a71a90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.621.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 621/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 621/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.621.2020.1"}, {"guid": "ussr:ad74253b-cf15-40bf-b249-5acfb6d4cd69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.549.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 549/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 549/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.549.2020.1"}, {"guid": "71ac8c59-ac2b-4c64-bfad-c6b37412bfef:96464eb5-9ad8-4135-be3f-51e18e942b5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2313227923.1", "spisova_znacka": "4Cdo/41/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/41/2025 z 23. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2313227923.1"}, {"guid": "bdf59671-2f48-4977-a8b5-6ab5d303a09a:3bcaebdf-3aef-4368-829d-efccd1c47a6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1", "spisova_znacka": "1VCdo/9/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/9/2025 z 12. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1"}, {"guid": "f50d6019-4159-4513-86cf-98b56f4fdab9:d7d5309c-3946-4987-87b9-7f7850e0cb87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121272864.1", "spisova_znacka": "4Obdo/10/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/10/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121272864.1"}, {"guid": "284b8c01-0f8e-4783-b1b7-f6b8b1168186:af0e0311-6fee-4f48-b07d-fcf7b4a90cf4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1712208387.2", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1712208387.2"}, {"guid": "e61bcad9-5634-4c06-952d-bbfa48fd5a03:78683078-8443-4188-95ee-9768a86e7a85", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1", "spisova_znacka": "8Cdo/32/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/32/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1"}, {"guid": "01382b2a-6baa-4f1d-9d18-13abfb8c4a88:0b8ba16a-5948-4809-8f3a-dc9d037959a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2", "spisova_znacka": "6Cdo/76/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/76/2024 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2"}, {"guid": "4a039226-97ca-4feb-8ab8-b0f1ecdbfb66:31030645-c2f3-44a0-a48f-cae7502d115c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5821200409.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5821200409.1"}, {"guid": "63887012-a1a3-451e-a85c-3b36016949c1:bb7a1c55-036e-4f46-a010-eedc87c653db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121229782.1", "spisova_znacka": "5Obdo/27/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/27/2024 z 17. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121229782.1"}, {"guid": "55b8a354-1cc9-44c4-bacb-e9c48d62cdf2:ea9f83c5-c0b0-4f7f-b68b-a7ad18621f65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1", "spisova_znacka": "4Obdo/16/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/16/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1"}, {"guid": "b8b4732e-8eff-45d4-a482-83a2084c9eec:f2957edb-abe1-4ed8-8efa-c61b1f1aa1ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121531082.2", "spisova_znacka": "8Cdo/19/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/19/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121531082.2"}, {"guid": "bf20daee-b5ed-4505-9e9b-85525c854056:eb9a6476-2eea-4aa6-9756-61f4bfa8d07b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5319201092.2", "spisova_znacka": "5CdoR/16/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/16/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5319201092.2"}, {"guid": "9cda24a0-9105-4e55-bb20-aa8f295ddb0f:9d2e59e5-6ff5-49b0-a0e3-60c1868f519f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123302791.1", "spisova_znacka": "8Cdo/29/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/29/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123302791.1"}, {"guid": "f3ec4a4d-6b68-4946-81a7-5604dfc1edf0:baaef208-e6c7-4456-bc28-b15e92d4f2f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7119209006.1", "spisova_znacka": "4Cdo/51/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/51/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7119209006.1"}, {"guid": "403c3c5c-f018-4204-9c5b-281dd0657506:09f3033f-cfa7-480f-84b8-0253ef75a6c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1013895149.3", "spisova_znacka": "1ObdoV/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/5/2024 z 23. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1013895149.3"}, {"guid": "f2884c47-886d-4a5a-909a-56963aae55a1:8e468e97-2d24-4929-8164-f989a83309ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3809209138.3", "spisova_znacka": "2Obdo/17/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/17/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3809209138.3"}, {"guid": "46792308-c0c8-4122-9360-3ad45d94cf11:5b3f2152-04ca-45e2-9edd-f39ba801b8e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4108209171.1", "spisova_znacka": "9Cdo/156/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/156/2023 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4108209171.1"}, {"guid": "dae4287c-b22e-46a6-8338-45094a46d47c:6fa1e48d-f2ca-4a6e-a911-58fc85fa203c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8323200792.1", "spisova_znacka": "9Cdo/93/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/93/2024 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8323200792.1"}, {"guid": "e1821a7c-dc57-4804-9ae6-f176b90dd733:6b568a0d-837f-454f-b020-f9241183a010", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2716203263.1", "spisova_znacka": "9Cdo/136/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/136/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2716203263.1"}, {"guid": "65046a5e-a638-49db-9357-e3038d8efc0c:d22c9f42-47b3-4bc0-ac7e-80fb571a9056", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1", "spisova_znacka": "9Cdo/147/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/147/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1"}]}