{"guid": "ussr:aacc343c-ce57-494d-b971-6b156e099dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 5/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aacc343c-ce57-494d-b971-6b156e099dbd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 5/2020-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana (sudca\nspravodajca) a Petra Straku v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou\n\nMeňhertovou, advokátska kancelária, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 62/2009 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 62/2009\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 62/2009 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré jej\n\nj e Okresný súd Žilina\n\np o v i n n ý uhradiť do dvoch\n\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina\n\nje\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a šesťdesiatšesť centov) na účet jej právnej\nzástupkyne JUDr. Monike Meňhertovej, Floriánska 16, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 5/2020-18 zo 14. januára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n,,sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátska\nkancelária, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 C 62/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že právna predchodkyňa sťažovateľky –\n(matka sťažovateľky) podala na okresnom súde 14. augusta 2006 návrh\nna vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1 198,50 Sk (39,78 €) s príslušenstvom.\nPrávna predchodkyňa sťažovateľky následne 30. januára 2007 zomrela. Na základe\nuvedenej skutočnosti podala odporkyňa\n\nnávrh na prerušenie\n\nkonania. Okresný súd uznesením z 3. júna 2010 rozhodol o prerušení napadnutého konania\naž do právoplatného ukončenia dedičského konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.\n30 D 144/2007. V súčasnosti vo veci koná okresný súd so sťažovateľkou ako jedinou\nprávnou nástupkyňou pôvodnej navrhovateľky.\n3. Sťažovateľka uviedla, že dotknuté dedičské konanie nie je dosiaľ právoplatne\nskončené napriek tomu, že ústavný súd opakovane konštatoval prieťahy v tomto konaní,\na to v náleze sp. zn. III. ÚS 579/2013 z 1. apríla 2014 a v náleze sp. zn. III. ÚS 206/2018\nz 13. novembra 2018.\n4. Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že existuje viacero súdnych konaní,\ndo ktorých vstúpila po smrti svojej matky a v ktorých úmrtie pôvodnej navrhovateľky\nnebolo dôvodom na prerušenie konania, a preto okresný súd v týchto veciach konal\na rozhodol (napr. sp. zn. 18 C 56/2006, 12 C 197/2004, 14 C 20/2005 a sp. zn.\n12 C 268/2003).\n5. Sťažovateľka uviedla, že už 14. júna 2011 požiadala okresný súd o ustanovenie\nprávneho zástupcu a predložila riadne vyplnené tlačivo o osobných, majetkových\na zárobkových pomeroch. Svoje pomery už predtým zdokladovala pri podávaní žiadosti\no oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Podľa sťažovateľky okresný súd o oboch\njej návrhoch dosiaľ nerozhodol.\n6. Sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie pojednávania podaním\nz 22. januára 2019 a zbytočné prieťahy v napadnutom konaní namietala sťažnosťou\npodanou predsedovi okresného súdu. Listom sp. zn. SprS 269/2019 z 8. augusta 2019\npredseda okresného súdu informoval sťažovateľku o neopodstatnenosti jej sťažnosti,\n3\n\nodkazujúc na dosiaľ neukončené dedičské konanie. Podľa sťažovateľky však nemožno\nbezpodmienečne zotrvávať na dôvodoch, pre ktoré bolo napadnuté konanie prerušené,\npokiaľ v iných konaniach (v ktorých je sťažovateľka stranou v konaní) okresný súd vo veci\nplynule pokračoval.\n7. Podľa názoru sťažovateľky v napadnutom konaní možno okresnému súdu vytknúť\nnajmä to, že:\n- v čase od úmrtia právnej predchodkyne sťažovateľky (30. januára 2007)\ndo uznesenia o prerušení konania z 3. júna 2010 ubehlo takmer tri a pol roka, počas ktorých\nokresný súd nevykonal žiadne náročné úkony,\n- konanie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov iniciované sťažovateľkou trvá\nod 8. decembra 2009 dosiaľ,\n- konanie o ustanovenie právneho zástupcu v napadnutom konaní trvá 8 rokov\na 4 mesiace,\n- neprehodnotil dôvody na prerušenie konania po tom, ako sťažovateľka poukázala\nna iné konania vedené okresným súdom, v ktorým konanie prerušené nebolo,\n- neprijal adekvátne opatrenia po doručení žiadosti sťažovateľky o nariadenie\npojednávania z 22. januára 2019.\n8. Sťažovateľka považuje za alarmujúce, že okresný súd sa v odpovedi\nna jej sťažnosť na prieťahy v konaní z 8. augusta 2019 ani nesnažil obhájiť svoj procesný\npostup v napadnutom konaní v konfrontácii s inými konaniami, v ktorých nepovažoval\npredbežnú otázku za natoľko výnimočnú, aby tieto konania prerušil.\n9. Vo vzťahu ku kritériám zohľadňovaným ústavným súdom, ako aj Európskym\nsúdom pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) pri posudzovaní prieťahov v konaní\nsťažovateľka uviedla, že v jej prípade ide o štandardnú agendu všeobecného súdu,\nz jej strany nedošlo ku konaniu, ktorým by prispela k vzniku zbytočných prieťahov, a podľa\njej názoru svojím postupom v napadnutom konaní pochybil okresný súd.\n\n4\n\n10. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené, prikáže okresnému súdu\nkonať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške\n3 000 € a trovy konania.\n11. Sťažovateľka súčasne udelila súhlas, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania vo veci.\n12. Na zasadnutí pléna ústavného súdu 27. mája 2020 bol schválený Dodatok č. 1\n(ďalej len „dodatok“) k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“), ktorý nadobudol\núčinnosť 1. júna 2020. V súlade s čl. I bodom 4 dodatku bola predmetná vec, keďže\nide o vec pridelenú do 31. mája 2020 sudcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorá nebola k tomuto\ndňu vybavená odložením podľa § 53 zákona o ústavnom súde ani v nej nebolo vydané\nrozhodnutie, ktorým sa konanie pred ústavným súdom končí, pridelená sudcovi\nspravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorý sa v súlade s čl. I bodom 1 dodatku stal členom\ntretieho senátu ústavného súdu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n13. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti po jej prijatí na ďalšie\nkonanie k jej obsahu vyjadril okresný súd v podaní vedenom pod sp. zn. 1 SprS 450/2019,\nktoré bolo ústavnému súdu doručené 17. februára 2020 a v ktorom uviedol, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania, a k dôvodom ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko,\nktorého súčasťou bola podrobná chronológia úkonov v dedičskej veci vedenej pod sp. zn.\n30 D 144/2007: „Konanie sťažovateľky začalo na Okresnom súde Žilina podaním žaloby\ndňa 14.08.2006, ktorá pôvodne bola vedená pod sp. zn. 6Ro/93/06. Právna predchodkyňa\nsťažovateľky sa podanou žalobou domáhala peňažnej pohľadávky o zaplatenie sumy\n5\n\n1.198,50 Sk, t. j. 39,78 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia\na náhrady trov konania. V priebehu konania súd zistil, že pôvodná žalobkyňa dňa\n30.01.2007 zomrela, pričom uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z úmrtného listu.\nZároveň súd zistil, že na Okresnom súde Žilina prebieha dedičské konanie po poručiteľke\nvedené pod sp. zn. 30D/144/2007. Vychádzajúc zo záveru, že v predmetnom konaní\nide o majetkovú vec, pričom v konaní súd pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými,\nktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní\nide, Okresný súd Žilina rozhodol uznesením zo dňa 03.06.2010 o prerušení konania\ndo právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Žilina\npod sp. zn. 30D/144/2007. Ďalšia činnosť súdu od uvedeného momentu bola zameraná\nna zisťovanie aktuálneho stavu dedičského konania po poručiteľke opakovanými dopytmi\nadresovanými súdnemu komisárovi\n\n. Aktuálny stav je taký,\n\nže doposiaľ trvá prekážka, pre ktorú bolo konanie v predmetnej právnej veci prerušené.\nSúčasne poznamenávam, že v dedičskej veci po poručiteľke\n\n, rod.\n\nvedenej pod sp. zn. 30D/144/2007 bolo vedené konanie na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod č. III. ÚS 579/2013, v rámci ktorého súdny komisár uviedol,\nže Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach, že z priebehu dedičského konania\na správania sťažovateľky vyplýva snaha dedičské konanie predlžovať, keď sťažovateľka\nsa na viaceré predvolania na spísanie Zápisnice o predbežnom šetrení nereagovala.\nNesporné je, že vzhľadom na účinky prerušenia konania súd prvej inštancie doposiaľ nemá\nustálený okruh procesných strán, keď pre ukončenie konania je rozhodujúci výsledok\ndedičského konania po matke sťažovateľky, pôvodnej žalobkyne v predmetnom konaní,\nktorá zomrela v priebehu konania a teda doposiaľ nie je ustálená otázka, s kým má súd\nkonať na strane žalobcu ako procesnej strany. Teda pokiaľ nebolo dedičské konanie\npo pôvodnej žalobkyni právoplatne skončené a bez toho, aby bolo zrejmé, či sťažovateľka\nsa stala dedičkou po zomretej žalobkyni, nie je možné spor právoplatne rozhodnúť.\nPo oboznámení sa s priebehom dedičského konania je potrebné uviesť, že aj sťažovateľka\nmá nezanedbateľný podiel na doterajšej dĺžke dedičského konania, keď v jeho priebehu\npodala námietku zaujatosti, opakovane nerešpektovala predvolania súdneho komisára,\npričom tiež spôsob, akým sťažovateľka využíva prostriedky procesnej ochrany práv\n\n6\n\na právom chránených záujmov spôsobil predlžovanie konania a rozhodovanie v dedičskej\nveci.\nNapriek vyššie uvedenému však mám za to, že doterajšiu dobu konania vedeného\npred Okresným súdom Žilina od momentu úmrtia právnej predchodkyne sťažovateľky\ndo rozhodnutia o prerušení konania a nasledujúce obdobie bez vykonania relevantných\nprocesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu veci samej, možno považovať vo vzťahu\nk základnému právu sťažovateľky zaručenému čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru za porušenie práv sťažovateľky. Teda pokiaľ k dnešnému dňu nebolo vo veci\nprávoplatne rozhodnuté, k odstráneniu stavu právnej neistoty na strane sťažovateľky,\nv ktorej sa aktuálne nachádza, nedošlo. Keďže podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky stav právnej istoty nastáva až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným\nzákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako\nprávoplatným rozhodnutím súdu, v uvedenom smere hodnotím sťažnosť ako dôvodnú.\nDo akej miery konajúci súd zabezpečil procesný postup v súdnom konaní na odstránenie\nstavu právnej neistoty na strane sťažovateľky, ktorá sa obrátila na Ústavný súd s návrhom\nna rozhodnutie, nechávam na posúdenie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uvedomujúc\nsi, že ani skutková a právna zložitosť veci nezbavuje súd zodpovednosti za zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní, mám za to, že pokiaľ by Ústavný súd Slovenskej republiky\nvzhliadol v postupe Okresného súdu Žilina nedôvodné prieťahy, navrhujem, aby súd pri\nrozhodovaní o poskytnutí primeraného zadosťučinenia zohľadnil aj podiel sťažovateľky na\npriebehu dedičského konania ako to, že tak súdny komisár, ako aj súd nebol vo veci\nsťažovateľky úplne nečinný, o čom svedčí značný počet úkonov do podania sťažnosti\nÚstavnému súdu SR. a teda v prípade, ak by Ústavný súd napriek uvedenému dospel k\nnázoru, že právo sťažovateľky na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porušené, aby\nobmedzil svoje rozhodnutie na deklarovanie tohto porušenia, keďže príkaz súdu konať bez\nprieťahov a priznanie náhrady trov konania vnímam ako dostatočné zadosťučinenie pre\nsťažovateľku. Navrhujem preto v ostatnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovieť tiež so\nzreteľom na povahu uplatneného nároku a možnú ujmu, ktorá sťažovateľke trvaním sporu\nvzniká.“\n\n7\n\n14. Skutočnosti vyplývajúce z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z ústavnej\nsťažnosti ústavný súd overil zo súdneho spisu, ktorý mu bol doručený 14. novembra 2019.\n15. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení k stanovisku predsedu okresného súdu\ndoručenom ústavnému súdu 10. marca 2020 zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach\na tiež uviedla, že okresný súd žiadnym spôsobom neobjasnil zásadnú otázku, prečo v iných\nkonaniach, v ktorých pôvodne vystupovala právna predchodkyňa sťažovateľky, pojednáva,\nprípadne už meritórne rozhodol. Odvolávanie sa na prebiehajúce dedičské konanie nemá\npodľa sťažovateľky právny význam pre posudzovanú vec.\n16. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n18. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\n\n8\n\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n20. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n22. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou\nod 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), najmä\nz jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb\na podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nIV.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n9\n\n23. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote\nprejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n24. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\nzaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií postupoval aj v danom prípade.\n25. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba\nv civilnoprávnej veci o zaplatenie peňažnej sumy 39,78 € s príslušenstvom. Rozhodovanie\nvšeobecných súdov o takýchto návrhoch patrí do ich bežnej rozhodovacej činnosti a spor\nsa nevyznačuje žiadnymi okolnosťami svedčiacimi o osobitej zložitosti skutkového alebo\nprávneho základu veci. Uvedené nie je možné v zásade ani riadne posúdiť, keďže okresný\nsúd dosiaľ nevykonal vo veci žiadne úkony smerujúce k meritórnemu posúdeniu nároku\nsťažovateľky, ktorá do konania vstúpila ako jediný domnelý dedič po svojej matke.\n26. V správaní sťažovateľky nezistil ústavný súd také skutočnosti, ktoré\nby opodstatňovali\n\nkonštatovanie\n\no\n\nich\n\nvplyve\n\nna\n\nvznik\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\nv posudzovanom konaní. Poukaz predsedu okresného súdu na správanie sťažovateľky\nv súvisiacom dedičskom konaní po právnej predchodkyni sťažovateľky ústavný súd\nvyhodnotil ako právne irelevantné, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd\n10\n\nopakovane konštatoval zbytočné prieťahy v tomto konaní, a teda aj porušenie označených\npráv sťažovateľky (III. ÚS 5479/2013, III. ÚS 206/2018)\n27. Čo sa týka postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nkonanie začalo na základe žaloby podanej právnou predchodkyňou sťažovateľky\n14. augusta 2006 a bolo pôvodne vedené pod sp. zn. RO 93/2006. Vzhľadom na úmrtie\npôvodnej žalobkyne (30. januára 2007) bolo dotknuté konanie uznesením z 3. júna 2010\nprerušené. Napadnuté konanie je prerušené dosiaľ, teda takmer desať rokov.\n28. Pokiaľ ide o otázku prerušenia konania, je potrebné vychádzať z toho, že okresný\nsúd vykonal voľbu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi\na ústavný súd ju ani nemieni spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý\nje zákonom dovolený (§ 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), a jednak ho treba\nposudzovať podľa situácie, ktorá existovala v čase, keď sa realizoval, a k posúdeniu ktorej\nmajú v zásade lepšie predpoklady všeobecné súdy než ústavný súd, odhliadnuc od princípu\nsubsidiarity, ktorým sa riadi jeho vzťah k všeobecným súdom a ktorému viac zodpovedá,\naby ústavný súd, pokiaľ to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť alebo účelnosť\nzvoleného procesného postupu. Uvedené platí v danom prípade o to viac, že sťažovateľka\nmožnosť\n\npodania\n\nodvolania\n\nproti\n\nuzneseniu\n\no prerušení\n\nčím sa ochudobnila\n\no možnosť\n\njeho\n\npreskúmania\n\nnadriadeným\n\nkonania\nsúdom.\n\nnevyužila,\nV súlade\n\ns judikatúrou ústavného súdu prerušenie konania však ešte neznamená, že voľnosť\nkonajúceho súdu pri prerušení konania je bez obmedzenia a ústavným súdom\nnekontrolovateľná. Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením\nkonania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, všeobecný súd sa musí pri uplatňovaní procesného\npostupu o prerušení konania riadiť i požiadavkou, ktorá je upravená v tomto článku ústavy\na ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutej\nveci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote,\naj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (napr. IV. ÚS 221/03,\nIV. ÚS 19/04, II. ÚS 393/06).\n\n11\n\n29. Podľa znenia Občianskeho súdneho poriadku účinného v relevantnom čase bolo\nna úvahe súdu, či treba konanie prerušiť, pričom bolo rozhodujúce, či povaha veci\nnepripúšťa, aby sa s dedičmi alebo s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania\nprevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, pokračovalo skôr, než sa skončí\nkonanie o dedičstve. Aj v súčasnosti platný a účinný Civilný sporový poriadok v § 63 ods. 3\npripúšťa možnosť pokračovať v konaní, ak to povaha sporu pripúšťa, a to aj pred skončením\nkonania o dedičstve.\n30. Ako vyplynulo z predloženého spisu, okresný súd o návrhu sťažovateľky\nna ustanovenie právneho zástupcu zo 14. júna 2011 dosiaľ nijako nerozhodol a žiadnym\nspôsobom nereagoval ani na jej žiadosť z 22. januára 2019 o nariadenie pojednávania,\nteda absolútne nezvážil vzhľadom na majetkový charakter sporu, opakované vyrozumenia\npríslušnej notárky, že sťažovateľka je jedinou dedičkou zo zákona a dedičstvo prijala,\nako aj prieťahový priebeh dedičského konania po pôvodnej žalobkyni, možnosť\npokračovania v konaní.\n31. Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností danej veci, najmä\ns prihliadnutím na celkovú dobu trvania napadnutého konania, ktorá je aj podľa vyjadrenia\npredsedu okresného súdu porušením označených práv sťažovateľky, dospel k záveru,\nže postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n32. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n33. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo\n12\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal mu, aby vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka\nnachádza (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka\nv ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.\n35. Ústavný súd v danej veci dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením, a preto podľa zásad spravodlivosti\na s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci, najmä bagateľnosť sporu a to, že konanie\nje stále prerušené, rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti sťažovateľkinmu návrhu\nna priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\n\n13\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n38. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti).\n39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške\n980 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 € a jedna\nstotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 €). Sťažovateľke tak patrí náhrada\ntrov konania v celkovej výške 346,26 € (bod 4 výroku).\n40. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-prerušenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové", "konanie-prerušenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/62/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f74b4e3f-2446-4d84-baa2-90da0c4c8935", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.206.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.206.2018.2"}, {"guid": "ussr:91ae1a89-f2b1-428d-a3e7-a202a166fb31", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 579/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 579/2013 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91ae1a89-f2b1-428d-a3e7-a202a166fb31"}, {"guid": "ussr:c1b90d2e-21a1-4597-b807-6febcef5fa46", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 393/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1b90d2e-21a1-4597-b807-6febcef5fa46"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:30d77b4f-bb04-4932-a07e-17b6168be4af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/03 z 12. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30d77b4f-bb04-4932-a07e-17b6168be4af"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:419e0eb8-9765-470a-aae4-1d791a4ba8a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.459.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 459/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 459/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.459.2025.2"}, {"guid": "ussr:3bfca475-9157-4569-abab-838cf131d88f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2"}, {"guid": "ussr:49d4c78f-30d6-4c1b-94bb-5432f2e7faca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 435/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 435/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2"}, {"guid": "ussr:77b3d43b-946a-4b85-9664-5cb10778d34b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.101.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.101.2021.1"}]}