{"guid": "ussr:98956561-8d97-4cf0-8d8d-6e68c9c10aab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.471.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 471/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 471/2020 z 24. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 471/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.471.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22", "nazov": "čl. 22 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98956561-8d97-4cf0-8d8d-6e68c9c10aab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.471.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.471.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.471.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 471/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nPetra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nprávne zastúpeného advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s. r. o., Žriedlová 3, Košice,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Slavomír Dubjel, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súkromie podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41 Tp 85/2020\nz 19. augusta 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. októbra 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nprávne zastúpeného advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s. r. o., Žriedlová 3, Košice,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Slavomír Dubjel, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súkromie podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na súkromie\npodľa čl. 8 dohovoru príkazom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 41 Tp 85/2020 z 19. augusta 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nsp. zn. ČVS:ORP-174/VYS-SL-2020 z 22. júla 2020 vydaným Okresným riaditeľstvom\nPolicajného zboru Stará Ľubovňa, odborom kriminálnej polície, oddelením vyšetrovania\n(ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) vznesené obvinenie pre zločin vydierania\npodľa § 189 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného\nzákona.\n3. Na podnet vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátor Okresnej prokuratúry\nStará Ľubovňa (ďalej len „okresná prokuratúra“) podal 11. augusta 2020 okresnému súdu\nnávrh na vydanie príkazu na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke\npre spoločnosť Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, aby „oznámila údaje\no uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke uchovávané podľa § 58 ods. 5 zákona\nč. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, vykonanej od 01.12.2019 od 00:00 hod.\ndo 16.07.2020 do 24:00 hod. zo SIM karty mobilného telefónneho čísla\n2\n\na\n\n, pričom predmetné údaje bude potrebné oznámiť písomne Okresnému\n\nriaditeľstvu PZ, odboru kriminálnej polície v Starej Ľubovni, k ČVS: ORP-174/VYS-SL2020 v písomnej forme ako aj na CD nosiči, v lehote 30 dní od doručenia príkazu\nna oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke v rozsahu:\n- údaje o vlastníkovi telefónneho čísla\n\na telefónneho čísla\n\n- zoznam odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla\n\n,\nna telefónne číslo\n\na opačne s uvedením dátumov vykonaných hovorov,\n- zoznam odoslaných SMS a MMS správ z telefónneho čísla\n\nna telefónne číslo\n\na opačne s uvedením dátumov odoslaných správ,\n- zoznam dátových tokov z telefónneho čísla\n\nna telefónne číslo\n\na opačne s uvedením ich dátumov.“.\nV návrhu prokurátor okresnej prokuratúry okrem iného konštatoval:\n«Z doterajšieho vyšetrovania bolo zistené, že k spáchaniu skutku kladenému\nza vinu došlo v čase od mesiaca december 2019 do 16.07.2020.\nZ doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok, z ktorého je obvinený\n, mal byť spáchaný aj prostredníctvom mobilného telefónu s vloženou\nSIM kartou s účastníckym číslom\n\n, ktoré je evidované na obchodnú spoločnosť\n,\n\nktorého užívateľom je\n\n,\n\n, trv. bytom\n\n.\nMajiteľom telefónneho čísla\n\nje obchodná spoločnosť\n, ktorého\n\nužívateľom je\n\n,\n\n, trv. bytom\n\n, pričom obe telefónne čísla sú prevádzkované v mobilnej sieti\nspoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava.\nObvinenému je okrem iného kladené za vinu, že svojej manželke\nv období od decembra 2019 do 16.07.2020 neustále volal, písal SMS správy\ns tým, že keď mu hneď nezavolá alebo neodpíše, resp. keď nespraví niečo ako on chce, tak\nbude kontaktovať jej príbuzných, čím ju nútil konať tak ako on chcel, pričom jeho konanie\nvyvrcholilo dňa 16.07.2020, kedy nútil poškodenú\n\n, aby bola\n\nod 23:00 hod. dňa 15.07.2020 do ranných hodín, cca do 6:30 hod. dňa 16.07.2020\n3\n\npripojená cez aplikáciu Viber, aby mal obvinený možnosť vidieť čo robí a keď poškodená\nuž ďalej odmietala byť neustále pripojená, tak rozposlal rodinným príslušníkom poškodenej\nSMS správy v znení „dnes budete mať všetci moju krv na Vašich rukách“ a nútil poškodenú,\naby aj napriek jej nesúhlasu ostala s obvineným\n\nv kontakte.\n\nVeľký počet hovorov z mobilného telefónneho čísla obvineného\nna mobilné číslo poškodenej\n\npreukazuje aj vydaná história\n\nhovorov od 13.07.2020 do 16.07.2020 na telefónnom čísle\nktoré používa\n\n,\n\n, ktoré tieto údaje vydala vyšetrovateľovi\n\na ktoré sú žurnalizované vo vyšetrovacom spise na č.l. 223 - 236.\nZáverom je potrebné uviesť, že sledovaný účel a požadované údaje nie je možné\ndosiahnuť inak ako prostredníctvom príkazu na oznámenie údajov o telekomunikačnej\nprevádzke.»\n4. Okresný súd vydal 19. augusta 2020 príkaz sp. zn. 41 Tp 85/2020 (ďalej len\n„príkaz“), aby „poskytovateľ telefónnej siete Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská č. 28,\nBratislava, IČO 35 763 469 oznámil v písomne a elektronickej podobe na vhodnom nosiči\ndát vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa, Odbor kriminálnej polície\nk ČVS: ORP-174/VYS-SL-2020 v trestnej veci vedenej pre zločin vydierania podľa § 189\nods. 1, ods.2 písm. b) Trestného zákona a iné do 30 dní od doručenia príkazu,\núdaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vykonanej od 1. decembra 2019\nod 00:00 hod. do 16. júla 2020 do 24:00 hod. zo SIM karty mobilného telefónneho čísla\na\n\n, a to údaje o vlastníkovi telefónneho čísla\n\na telefónneho čísla\n\nzoznam odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla\n\nna telefónne číslo\n\na opačne s uvedením dátumov vykonaných\n\nhovorov, zoznam odoslaných SMS a MMS správ z telefónneho čísla\nna telefónne číslo\n\na opačne s uvedením ich dátumov“.\n\nOkresný súd v odôvodnení príkazu okrem iného konštatoval: „Po preskúmaní\nspisového materiálu z prípravného konania dospel súd k záveru, že sú splnené všetky\npodmienky pre vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej\ntelekomunikačnej prevádzke v zmysle ust. § 116 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku,\nkeďže trestné stíhanie je vedené pre úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje\n4\n\ntrest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, požadované údaje sú\nnevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie a sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť inak. Súd sa stotožnil s dôvodmi, ktoré prokurátor uviedol v svojom\nnávrhu na vydanie predmetného príkazu.“\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje:\n„V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 116 ods. 2 Trestného poriadku je\nobligatórnou náležitosťou príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej\nprevádzke odôvodnenie príkazu, z ktorého musí byť zrejmý sledovaný legitímny cieľ,\nresp. jeho naplnenie v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru a eventuálne aj splnenie testu\nproporcionality, ktorá znamená, že k zásahu do garantovaných ľudských práv možno\npristúpiť len vtedy, keď je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími\nprostriedkami) a iba v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť.\nPodľa nášho názoru nie je Príkaz náležite odôvodnený, keďže po zhrnutí návrhu\nprokurátora na a citovaní zákonných ustanovení Súd v odôvodnení Príkazu fakticky len\nkonštatuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie príkazu na zistenie a oznámenie\núdajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 2 Trestného poriadku bez toho aby\nuviedol skutočnosti, ktoré potvrdzujú záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie\npríkazu.\n... príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116\nods. 2 Trestného poriadku musí byť náležíte odôvodnený súdom z hľadiska verifikácie\nsplnenia zákonných podmienok pre vydanie takéhoto príkazu, keďže tento príkaz je vydaný\nbez akejkoľvek súčinnosti s obvineným a zároveň voči príkazu nie je možný opravný\nprostriedok v zmysle § 181 ods. 3 Trestného poriadku.\n... napádaný Príkaz nie je riadne a dostatočne odôvodnený, čo podľa nášho názoru\nzakladá jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť.\nSťažovateľ takisto požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 1.000 Eur, a to z dôvodu zásahu do práva na súkromie garantovaného právnymi\nnormami najvyššej právnej sily bez relevantného zdôvodnenia takéhoto zásahu Súdom,\npričom Sťažovateľ nepovažuje zrušenie Príkazu za postačujúcu nápravu následku\n(neodôvodnený zásah do súkromia), ktorý vznikol vydaním Príkazu.“\n5\n\n6. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie označených práv sťažovateľa príkazom okresného súdu, príkaz okresného súdu\nzrušil, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €,\nako aj náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n6\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 22 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo\nani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo\nzasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon.\nRovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným\npodobným zariadením.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n14. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu\nkrajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo\nochrany práv a slobôd iných.\n15. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin,\nza ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky,\npre trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 221,\n7\n\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia\npoplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu\npodľa § 338, pre trestný čin, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo\npre iný úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno\nvydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú\npredmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných\núdajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.\nPríkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho\ndosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.\n16. Podľa § 116 ods. 2 Trestného poriadku príkaz na zistenie a oznámenie údajov\no telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania\nalebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí\nbyť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Príkaz na zistenie a oznámenie\núdajov o telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť; súčasťou\npríkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho\npoužívateľa, musí byť v ňom uvedená jeho totožnosť, ak je známa. Ak nejde o zistenie\na oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zisťovanie a oznamovanie\ntýchto údajov môže trvať najviac šesť mesiacov; tento čas môže v prípravnom konaní\nna písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy\no ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov\no telekomunikačnej prevádzke sa doručuje podniku poskytujúcemu verejné siete alebo\nslužby.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta absenciu náležitého odôvodnenia\npríkazu okresného súdu spôsobujúcu jeho arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť. Uvádza,\nže odôvodnenie je obligatórnou náležitosťou príkazu, „z odôvodnenia musí byť zrejmý\nsledovaný legitímny cieľ, resp. jeho naplnenie v zmysle čl. 8 ods. 2 dohovoru a eventuálne\n8\n\naj splnenie testu proporcionality, ktorá znamená že k zásahu do garantovaných ľudských\npráv možno pristúpiť len vtedy, keď je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť\nmiernejšími prostriedkami) a iba v duchu požiadaviek kladených na demokratickú\nspoločnosť“.\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).\n19. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej čl. 46\nods. 1 ústavy (obdobne, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je prvotným východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany zaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy).\n20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivé\nsúdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06).\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n21. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie\nnespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať\n9\n\npri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov\na iných orgánov.\n22. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho\nprocesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež\nprávu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Ústavný súd konštatuje, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim\no opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05, III. ÚS 337/2018).\n24. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takého práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\n10\n\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 79/2012).\n25. Vo vzťahu k sťažovateľom vytýkanému nedostatku odôvodnenia príkazu ústavný\nsúd konštatuje, že z odôvodnenia príkazu (ktorý je prílohou ústavnej sťažnosti) vyplýva,\nže okresný súd sa stotožnil s dôvodmi návrhu prokurátora okresnej prokuratúry na vydanie\npríkazu, pričom okresný súd v príkaze tieto dôvody vymedzené prokurátorom aj uvádza.\nZ príkazu je tak zrejmé, že skutok, ktorý je sťažovateľovi kladený za vinu, mal sťažovateľ\nspáchať aj prostredníctvom mobilného telefónu, ktorým komunikoval s poškodenou,\n, ktorej mal v období od decembra 2019 do 16. júla 2020\nneustále volať, písať SMS správy s tým, že keď mu hneď nezavolá alebo neodpíše,\nresp. keď nespraví niečo, ako on chce, tak bude kontaktovať jej príbuzných, pričom jeho\nkonanie malo vyvrcholiť 16. júla 2020, keď mal nútiť poškodenú\n, aby bola od 23.00 h 15. júla 2020 do ranných hodín, cca do 6.30 h 16. júla 2020\npripojená cez aplikáciu Viber, aby mal sťažovateľ možnosť vidieť, čo robí,\na keď poškodená už ďalej odmietala byť neustále pripojená, tak mal rozposlať rodinným\npríslušníkom poškodenej SMS správy v znení „dnes budete mať všetci moju krv na Vašich\nrukách“ a mal nútiť poškodenú, aby aj napriek jej nesúhlasu ostala so sťažovateľom\nv kontakte.\n26. Z odôvodnenia príkazu vyplýva, že sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie\npre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná\nhranica je najmenej tri roky (§ 189 Trestného zákona), v odôvodnení príkazu sú jasne\na zrozumiteľne uvedené skutkové okolnosti odôvodňujúce vydanie príkazu (prevzaté\nz návrhu prokurátora na vydanie príkazu), pričom v zmysle odôvodnenia príkazu\npožadované údaje sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie\na sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti netvrdí ani nijakým spôsobom nenaznačuje, že sledovaný účel by bolo možné\ndosiahnuť inak, že by skutočnosti týkajúce sa konania pripisovaného sťažovateľovi bolo\nmožné hodnoverne overiť spôsobom zasahujúcim do práv sťažovateľa v nižšej intenzite ako\nsprístupnením\n\ninformácií\n\nna\n\nzáklade\n\npríkazu.\n11\n\nSťažovateľ\n\nv ústavnej\n\nsťažnosti\n\nnespochybňuje ani samotnú skutočnosť, že údaje, ktoré majú byť získané na základe\npríkazu, sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnutý príkaz nevykazuje\nznaky zjavnej neodôvodnenosti a ústavný súd ho považuje za ústavne udržateľný. Keďže\nústavný súd nezistil existenciu možnej príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením\npráva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a príkazom, ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n28. Z dôvodu, že ústavný súd nezistil existenciu sťažovateľom vytýkaných\nnedostatkov príkazu, nebolo možné dospieť ani k záveru o existencii možnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným porušením práva na súkromie podľa čl. 22 ústavy, čl. 8\ndohovoru a príkazom, a preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie\npríkazu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, priznanie náhrady trov\nkonania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. novembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prokurátor, prokuratúra", "príkaz", "arbitrárnosť", "trestné konanie-prípravné", "návrh", "trestný čin-úmyselný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7dadea6-2e0b-4d6d-b21d-95d1b63d4e8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}