{"guid": "ussr:1a3a4d2c-ca5b-42c2-a13a-4cdc846e3157", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. III. ÚS 43/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a3a4d2c-ca5b-42c2-a13a-4cdc846e3157", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2/text", "citacie_n": 84, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 43/2020-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu\nMartina Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej obchodnou spoločnosťou\n\nAdvokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Peter Rybár, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 169/2017 z 10. januára 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 169/2017 z 10. januára 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 169/2017\nz 10. januára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 289,01 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a jeden cent)\nna účet\n\njej\n\nprávneho\n\nzástupcu,\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nAdvokátska\n\nkancelária\n\nJUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a priebeh konania po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 43/2020-24 zo 4. februára 2020 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\n\nv citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 169/2017 z 10. januára 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti, z jej príloh a pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš\n(ďalej len „okresný súd“) vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom na okresnom súde\npod sp. zn. 5 C 49/2016 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od obchodnej\nspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „žalovaná“), v sume 2 863,98 €\ns príslušenstvom, dôvodiac, že so žalovanou uzatvorila zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nktoré neobsahovali údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g)\nzákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), dohodnutá odplata\nodporuje zákonu, dobrým mravom, a teda úvery poskytnuté na základe týchto zmlúv sa\npovažujú za bezúročné a bez poplatkov. Keďže žalovaná od sťažovateľky prijala plnenia\n\n2\n\nnad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, došlo na jej strane k vzniku\nbezdôvodného obohatenia, ktoré je povinná vydať sťažovateľke.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 49/2016-67 zo 14. júna 2016 žalobu zamietol\na sťažovateľke náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nárok sťažovateľky na vydanie\nbezdôvodného obohatenia je premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe,\nako aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, pričom žalovaná vzniesla námietku\npremlčania. Konštatoval, že sťažovateľka sa skutočne dozvedela, že na jej úkor došlo\nk bezdôvodnému obohateniu tým dňom, keď zaplatila splátku, ktorou reálne splatila\npožičané finančné prostriedky podľa jednotlivých zmlúv a zaplatila finančné prostriedky\nnavyše. Tvrdenia sťažovateľky o tom, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela po tom,\nkeď ju kontaktoval pán\n\n, považoval za účelové. Rovnako považoval za účelové\n\ntvrdenie sťažovateľky, že prijatie plnenia predstavujúceho bezdôvodné obohatenie bolo\númyselným konaním žalovanej.\n4. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 49/2016-67\nzo 14. júna 2016 rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nč. k. 7 Co 302/2016-105 z 9. novembra 2016 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil, pričom sa\nstotožnil so záverom okresného súdu o uplynutí subjektívnej premlčacej doby na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. Pre účely posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej\ndoby na vydanie bezdôvodného obohatenie podľa § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) poukázal\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, podľa ktorého „oprávnený\nsa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy,\nkeď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať\nžalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto\nskutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru),\nako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne\nkvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby\nvôbec relevantné.“. Krajský súd ďalej zdôraznil, že okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský\núver\n\npovažuje\n\nza bezúročný\n\na bez poplatkov,\n\nsú\n\nuvedené\n\npriamo\n\nv zákone\n\no spotrebiteľských úveroch. Vedomosť žalobkyne ako spotrebiteľa o bezúročnosti\n3\n\na bezpoplatkovosti jej úveru je potrebné preto spájať s touto skutočnosťou, t. j. vedomosťou\no existencii predmetného zákona. Subjektívna premlčacia doba tak pri jednotlivých\nzmluvách začala plynúť po zaplatení tej splátky, ktorou sťažovateľka plnila nad rámec\nposkytnutých finančných prostriedkov.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie s poukazom\nna § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Poukázala na to, že odvolací súd vychádzal\nz domnienok, keď bežnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť znalosti právnych predpisov.\nSúdy vedomosť sťažovateľky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyvodzovali zo skutočnosti\no jej vedomosti o existencii zákona o spotrebiteľských úveroch. Sťažovateľka však nie je\nsubjektom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, nemala vedomosť, čo všetko má zmluva\nobsahovať, nemala vedomosť ani o tom, že ak v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna\nmiera nákladov, má to pre ňu relevantný právny význam. Do pozornosti dala rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého princíp, že neznalosť zákona\nneospravedlňuje,\n\nv spotrebiteľských\n\nveciach\n\nv konkrétnych\n\nsúvislostiach\n\nustupuje\n\ndôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa, neinformovanosť\nspotrebiteľa v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho\nrozhodnutie je nepreskúmateľné. Rozhodnutie vychádza z domnienok, pričom pre skutočné\nzačatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebná skutočná, preukázaná vedomosť\noprávneného, že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil.\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky podľa § 447 písm. c)\nCSP odmietol. Konštatoval, že sťažovateľka nedôvodne tvrdí, že právna otázka,\nktorú nastolila v dovolaní, nebola ešte dovolacím súdom vyriešená. V tomto smere\npoukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 1 Cdo 67/2011 a sp. zn.\n5 Cdo 121/2009. Dovolanie preto vyhodnotil ako neprípustné. Vo vzťahu k rozhodnutiu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, ktorým sťažovateľka v dovolaní argumentovala\ns ohľadom na prelomenie princípu „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských\nveciach, konštatoval, že rozhodnutie bolo „vydané v skutkovo a právne odlišnej (exekučnej)\nveci, líšiacej sa od predmetného sporu žalobkyne a žalovanej nielen z hľadiska podstaty\n4\n\na účelu konania, ale aj procesného postavenia spotrebiteľa. Nie bezvýznamnou je tu tiež\nokolnosť, že v konaní sp. zn. 6 MCdo 9/2012 poukázal najvyšší súd na uvedený princíp\nv súvislosti s riešením procesnej otázky (oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc\nrozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok); v danom prípade ale žalovaná\nv dovolaní vzťahuje uplatnenie tohto princípu na riešenie hmotnoprávnej otázky (začiatok\nplynutia subjektívnej premlčacej doby).“.\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že «... dovolací súd nepostupoval\nsprávne, ak odmietol dovolanie s poukazom na rozhodnutie NS SR so sp. zn. 1 Cdo 67/2011,\nkde mala byť totožná právna otázka už vyriešená. V predmetom konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Cdo 67/2011 totiž dovolací súd riešil absolútne odlišnú právnu otázku, ktorá sa týkala\nabsolútne odlišného skutkového stavu, odlišnej skutkovej podstaty získaného bezdôvodného\nobohatenia (plnenie bez právneho dôvodu namiesto plnenia z neplatného právneho dôvodu)\na bez akéhokoľvek spotrebiteľského prvku, ktorý má taktiež pre posúdenie veci zásadný\nvýznam.\nV dovolacom prípade (vo veci ktorej sa týka táto sťažnosť) však išlo o celkom\niný prípad, kedy sťažovateľ plnil na základe uzatvorenej spotrebiteľskej úverovej zmluvy t.j. sťažovateľ plnil to, čo mu výslovne vyplývalo priamo z uzatvoreného právneho úkonu plnil svoje povinnosti splácať na účet svojho veriteľa jednotlivé splátky úveru, ako mu táto\npovinnosť vyplývala zo zmluvy o úvere.\nNásledne až potom, ako by sa sťažovateľ skutočne dozvedel podstatnú skutočnosť –\nže na jeho zmluvu o úvere sa uplatňuje zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti - by\nbolo možné hovoriť o tom, že sťažovateľ skutočne spoznal všetky podstatné skutkové\nokolnosti týkajúce sa bezdôvodného obohatenia (t.j. že jeho zmluva o úvere má vady\npre ktoré sa neuplatnia všetky povinnosti z nej vyplývajúce): následne by už nevedomosť\nsťažovateľa o tom, že plnenie nad rozsah poskytnutej istiny úveru, je možné kvalifikovať\nako bezdôvodné obohatenie, nebola žiadnym spôsobom podstatná. Teda iba právna\nkvalifikácia plnenia ako takého (jeho podradenie pod inštitút bezdôvodného obohatenia),\nby nemala a nemá význam pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, avšak,\nvždy je\n\nnevyhnutná\n\nzároveň\n\nexistencia\n\nskutočnej\n\nvedomosti\n\no\n\npodstatných\n\nskutkových okolnostiach na strane oprávneného (čo vo veci posudzovanej NS SR pod sp. zn.\n\n5\n\n1 Cdo 67/2011 splnené bolo, avšak vo veci skúmanej dovolacím súdom napadnutej touto\nsťažnosťou, rozhodne splnené nebolo).\n... vo veci sp. zn. 5 Cdo 121/2009 dovolací súd vyslovil správny právny názor,\nak spojil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty s nadobudnutím skutočnej\nvedomosti oprávneného o podstatnej okolnosti - ktorou v uvedenom prípade bola vedomosť\no vadnosti zmluvy na základe ktorej sa plnilo, ktorú (vedomosť) oprávnená osoba získala\nprávoplatnosťou rozsudku súdu, ktorým bola vyslovená neplatnosť zmluvy na základe ktorej\nsa plnilo...\n... v rozhodnutí dovolacieho súdu napadnutého touto sťažnosťou sa však dovolací súd\nnepriamo stotožnil s presne opačným záverom a síce, že skutočnú vedomosť (v tomto\nprípade o existencii vád zmluvy) v podstate nie je potrebné skúmať, táto sa jednoducho len\nodvodí od predpokladanej vedomosti o právnej úprave (čo sú ale reálne dve úplne odlišné\nskutočnosti).\n... ani v spore vedenom NS SR pod sp. zn. 5 Cdo 121/2009 nevystupoval žiadny\nspotrebiteľský prvok (na rozdiel od dovolacieho konania napadnutého sťažnosťou).\nV rámci konania, kde sťažovateľ vystupuje ako žalobca, ide o posúdenie právnej\notázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia\nzískaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy na ktorú sa zo zákona vzťahuje fikcia\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti. Teda v posudzovanom prípade je skutková situácia taká,\nže: (i) medzi spotrebiteľom (sťažovateľom) a poskytovateľom úveru bola uzatvorená\npísomná zmluva o úvere; (ii) spotrebiteľ (sťažovateľ) podľa písomnej zmluvy o úvere plnil teda plnil na základe uzatvorenej zmluvy v súlade s povinnosťami, ktoré mu zo zmluvy\nvýslovne a priamo vyplývali ako zmluvnej strane; (iii) spotrebiteľ (sťažovateľ) nemal\nvedomosť o dôležitej skutkovej okolnosti a síce, že zmluva o úvere trpí právnymi vadami\na z tohto dôvodu sa na zmluvu o úvere uplatňuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti;\ntomu zodpovedá aj správanie sťažovateľa, ktorý plnil na účet svojho veriteľa všetko plnenie\nsúlade so zmluvou o úvere (t.j. aj plnenie predstavujúce úrok a poplatky); (iv) z dôvodu\nvadnosti zmluvy o úvere a s tým spojeným uplatnením zákonnej sankcie (bezúročnosť\na bezpoplatkovosť) je plnenie spotrebiteľa (sťažovateľa) v časti možné považovať\nza bezdôvodné obohatenie; (v) o vadnosti zmluvy o úvere (a uplatnení sankcie bezúročnosti\na bezpoplatkovosti) sťažovateľ skutočne nevedel a jeho vedomosť v momente plnenia nebola\n\n6\n\nani žiadnym spôsobom preukázaná (resp. ani nebola preukazovaná); o možnej pochybnosti\no zákonnosti zmluvy o úvere (resp. ojej vadnosti) bol sťažovateľ informovaný zo strany\nadvokáta, avšak táto otázka (vadnosti zmluvy o úvere) nebola právoplatne súdnym\nrozhodnutím nikdy konštatovaná - t.j. sťažovateľ sa dozvedel v tejto veci právny názor\nadvokáta na vadnosť zmluvy o úvere a z toho vyplývajúci potenciálny následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\nV prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere ide v prípade naplnenia konkrétnych\nokolností (pri konkrétnom spôsobe vadnosti zmluvy, ako je upravená v zákone\no spotrebiteľských úveroch) o osobitnú okolnosť, ktorá sa uplatní zo zákona a ktorá mení\ninak výslovne upravené práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z uzatvorenej\nzmluvy o úvere (a to len v časti plnenia jednej zo zmluvných strán, ktoré zodpovedá\npovinnosti uhradiť úroky a poplatky požadované veriteľom).\n... v žiadnom prípade nemožno hovoriť o plnení bez právneho dôvodu (môže ísť\no plnenie porovnateľné s plnením z neplatného, resp. čiastočne neplatného právneho\ndôvodu - rovnako ako pri neplatnosti zmluvy z dôvodu jej vadnosti, aj sankcia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti sa uplatní z dôvodu špecifickej vadnosti zmluvy o úvere).\n... súdy sa totiž rozhodli v prípade spotrebiteľského úveru a pre prípad plnenia\nz vadnej zmluvy, prezumovať vedomosť spotrebiteľa o tejto vadnosti a všetkých následkoch\ns tým spojených, hoci v porovnateľných prípadoch (bez spotrebiteľského prvku) je bežne\nrozhodované zásadne odlišným spôsobom (najmä tak, že vadnosť zmluvy by mala byť\nnajskôr konštatovaná zo strany súdu alebo by sa o nej mal plniaci subjekt inak skutočne\ndozvedieť).\nV tejto súvislosti si dovoľujeme tvrdiť existenciu zásadného významu rozhodnutia\no predmetnej právnej otázke, zo strany Najvyššieho súdu SR. Poukazujeme na existenciu\nstoviek súdnych rozhodnutí, ktoré rozdielne podporujú oba závery, a to záver prezentovaný\nprvostupňovým a odvolacím súdom (nepriamo aj dovolacím súdom) v tejto veci a presne\nopačný záver, ako ho prezentuje napríklad sťažovateľ; takéto protichodné rozhodnutia sú\npritom prijímané tak na úrovni okresných, ako aj krajských súdov Slovenskej republiky,\npričom táto otázka nebola nikdy zo strany Najvyššieho súdu SR meritórne posudzovaná\na rozhodnutá. Aj z uvedeného dôvodu je rozhodnutie dovolacieho súdu (odmietnutie\ndovolania z dôvodu, že uvedená otázka už bola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho\n\n7\n\nsúdu) v tejto veci podstatným a zásadným zásahom do práva sťažovateľa. ktoré sa okrem\nsťažovateľa samotného bezprostredne dotýka tisícov ďalších účastníkov súdnych konaní\nv rámci ktorých je rovnaká právna otázka opakovane rozhodovaná zásadne rozdielnym\nspôsobom (keďže rozhodovacia prax nie je ustálená, a to aj z dôvodu absencia posúdenia\ntejto otázky zo strany Najvyššieho súdu SR).\n... Sťažovateľ vidí nedostatočnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia spočívajúcu v tom,\nže najvyšší súd sa iba všeobecne vysporiadal s dôvodmi svojho rozhodnutia, pričom nedal\nodpovede na základné skutkové otázky namietané sťažovateľom, ktoré podľa jej názoru\nobjektívne spochybňovali právne závery a postup súdov nižšieho stupňa. Tento nedostatok\npovažuje sťažovateľ za prejav arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, čo znamená zároveň porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n... ak by totiž dovolací súd posúdil aj kontext rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nvo veci pod sp. zn. 6 Mcdo 9/2012 a obdobných konaniach v ktorých boli vyslovené rovnaké\nzávery (nie len formálne skonštatoval iný skutkový a právny základ), potom by dospel\nk záveru, že súd v tejto veci (rovnako ako aj ďalšia početná judikatúra najvyšších súdnych\nautorít v obdobných veciach) prelomil zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ všeobecne\n(bez obmedzenia na procesné alebo hmotnoprávne otázky)...\n... v tomto prípade dovolací súd nie len že nepochopiteľne a so zmätočným\nodôvodnením neprihliadol na prelomenie zásady vigilantibus iura scripta sunt (vzhľadom\nna spotrebiteľský prvok), ale naopak, nepriamo vyložil a uplatnil právnu normu\nv neprospech spotrebiteľa (uvedené možno konštatovať z dôvodu, že v obdobných\nprípadoch, kde spotrebiteľský prvok neexistoval, nebol ani zo strany dovolacieho súdu\nnikdy založený začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby len na prezumovanej\nvedomosti o podstatných okolnostiach a aj v prípade vadnosti úkonu na základe ktorého sa\nplnilo, bola vždy posudzovaná aj skutočnosť, kedy sa oprávnený subjekt o vadnosti úkonu\nalebo zmluvy dozvedel - najmä poukazovaním na právoplatné rozhodnutia, ktoré vadnosť\núkonu potvrdili).».\n8. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n\n8\n\n„Základné právo sťažovateľa,\n\n, nar.:\n\n, trvale bytom:\n\n, občan SR na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1) Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 10.01.2018 vydaným, pod sp. zn.: 3Cdo/169/2017 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.01.2018, vydané\npod sp. zn.: 3Cdo/169/2017sa ruší a vec vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nvo výške 289,01 EUR s DPH na účet právneho zástupcu sťažovateľa, Advokátska\nkancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n9. K prijatej sťažnosti sa vyjadril aj najvyšší súd podaním č. k. KP 3/2020-104\nzo 4. marca 2020, v ktorom uviedol:\n„Dovolanie musí spĺňať podmienky prípustnosti a súčasne musí byť daný dovolací\ndôvod. Osobitosť právnej úpravy je v tom, že podmienky prípustnosti podľa ustanovenia\n§ 420 sú nielen dôvodmi (podmienkami) prípustnosti, ale aj jedným z dovolacích dôvodov\npodľa § 431. V prípade druhého dovolacieho dôvodu vymedzeného v ustanovení § 432,\nteda nesprávneho právneho posúdenia veci, je prípustnosť dovolania upravená v ustanovení\n§ 421. Inak povedané ustanovenie § 421 upravuje podmienky (predpoklady) prípustnosti\ndovolania a ustanovenie § 432 dovolacie dôvody. Dovolací dôvod poskytuje odpoveď\nna otázku čo má dovolací súd riešiť a predpoklad prípustnosti uvádza prečo má dovolací\nsúd nastolenú otázku riešiť.\nDovolacím dôvodom podľa § 432, teda nesprávneho právneho posúdenia veci je\nidentifikácia právnej otázky, ktorú má odvolací súd riešiť, pretože ju odvolací súd vyriešil\nnesprávne a vysvetlenie v čom spočíva táto nesprávnosť riešenia.\nZ náležitostí dovolania, ktorými je dovolací súd viazaný, zákon uvádza dovolací\ndôvod a dovolací návrh. Dovolací súd je teda viazaný iba vymedzením právnej otázky,\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne,\nnie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti riešenia (§ 421) táto otázka spadá.\nTakéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho dôvodu. Skúmanie\nprípustnosti dovolania je tak vecou dovolacieho súdu, ktorý ale nie je viazaný jeho\n\n9\n\nvymedzením (§ 419 CSP - ak to zákon pripúšťa). To znamená, že ak dovolací súd vyhodnotí,\nže dovolaním nastolená právna otázka bola už riešená, tak posúdi, či došlo k odklonu\nod ustálenej praxe dovolacieho súdu, a v tomto smere posúdi prípustnosť dovolania,\nteda nielen jeho prípustnosť.“\n10. Najvyšší súd uzavrel, že rozhodnutie o sťažnosti ponecháva na úvahe ústavného\nsúdu a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n11. Sťažovateľka vo svojom stanovisku z 25. marca 2020 k vyjadreniu najvyššieho\nsúdu zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti a uviedla, že „... otázka začiatku plynutia\ndvojročnej subjektívnej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípadoch, o aký ide\nv prejednávanom prípade, nebola do momentu rozhodnutia o podanom dovolaní vyriešená.\nPokiaľ dovolací súd poukázal na existenciu rozhodnutí dovolacieho súdu vydaných\nv konaniach vedených pod sp. zn.: 1Cdo/67/2011 a 5Cdo/121/2009, zhodne s našou\ndoterajšou argumentáciou uvedenou v podanej ústavnej sťažnosti uvádzame, že dovolací\nsúd sa v týchto rozhodnutiach problematikou plynutia dvojročnej subjektívnej doby\nna vydanie bezdôvodného obohatenia síce zaoberal, avšak išlo o prípady s diametrálne\nodlišným skutkovým stavom, než o aký ide v prejednávanom prípade.\n... posúdenie začiatku plynutia dvojročnej, subjektívnej, premlčacej doby na vydanie\nbezdôvodného obohatenia je potrebné analyzovať v každom prípade individuálne,\nkeďže uvedené posúdenie v každom prípade záleží od posúdenia konkrétnych skutkových\nokolností, a to tých, kedy oprávnený subjekt nadobudne skutočnú vedomosť o tom, že došlo\nk bezdôvodnému obohateniu a kto sa bezdôvodne obohatil.\n... z podaného dovolania nesporne vyplýva, že jeho predmetom je vyriešenie právnej\notázky spočívajúcej v ustálení začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.\nO tom, že táto otázka bola dovolaciemu súdu v čase rozhodovania o podanom dovolaní\nzrejmá svedčí i to, že z rozhodnutia dovolacieho súdu nijakým spôsobom takýto nedostatok\npodaného dovolania nevyplýva.“.\n12. Z uvedených dôvodov navrhla, aby ústavný súd rozhodol v prejednávanej veci\nv zmysle podanej ústavnej sťažnosti a priznal jej plný nárok na náhradu trov konania.\n\n10\n\nSťažovateľka zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej\nveci.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n\n11\n\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n20. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n21. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n22. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n23. Podľa § 133 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n25. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nzáviselo\n\nod\n\nvyriešenia\n\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n\n12\n\nprávnej\n\notázky,\n\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n26. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n27. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n28. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto\npráva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných\nprostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie\nochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť\n(m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n29. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý\n\nproces\n\na\n\ntvorí\n\njeho\n\nesenciálny\n\nprvok\n\n(III.\n\nÚS\n\n875/2016\n\na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu\nz 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 a 36).\n30. Právo na prístup k súdu však nemá absolútny charakter a môže podliehať\nobmedzeniam zo strany štátu. Pri stanovení obmedzení požíva štát určitú mieru voľnej\núvahy. Takýmto obmedzením sú aj § 420 a § 421 CSP, ktoré vymedzujú prípady, kedy je\n13\n\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok.\n31. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd,\nvychádzajúc zo svojho ústavného postavenia a poukazujúc na svoju stabilizovanú\njudikatúru, zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96),\na preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n32. Napadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie sťažovateľky (neúspešnej\nspotrebiteľky) podané s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP odmietol ako neprípustné,\nkeď konštatoval, že sťažovateľkou nastolená právna otázka už bola dovolacím súdom\nzodpovedaná v jeho skorších rozhodnutiach.\n33. Predmetom konania vedeného na okresnom súde je nárok sťažovateľky\nna vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej. Sťažovateľka s ňou uzatvorila\nzmluvy\n\no spotrebiteľských\n\núveroch,\n\nktoré\n\nvšak\n\nneobsahovali\n\nvšetky\n\nzákonom\n\no spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti, a preto sa považujú za bezúročné\na bez poplatkov, pričom však sťažovateľka žalovanej vrátila viac ako len požičanú istinu,\nčím sa žalovaná bezdôvodne obohatila, keď od sťažovateľky prijala plnenie, na ktoré nárok\nnemala.\n\n14\n\n34. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vychádzal zo skutočnosti,\nže sťažovateľka ako spotrebiteľka poznala obsah zákonných ustanovení, a teda aj mala\nvedomosť o absencii zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\ndôsledkom ktorej je bezúročnosť úveru, a preto už momentom preplatenia sumy istiny\nnadobudla vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej – veriteľa,\npreto jej nárok v čase jeho uplatnenia na súde bol premlčaný v dvojročnej subjektívnej\npremlčacej dobe. Ústavný súd neopomenul, že na druhej strane žalovaná (ako odborník,\ndlhodobo pôsobiaci na trhu, znalý právnej úpravy, problematiky, ktorá je predmetom jeho\npodnikateľskej\n\nčinnosti)\n\nv sporovom\n\nkonaní\n\npopierala\n\nexistenciu\n\nnedostatkov\n\nspotrebiteľských zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou.\n35. Pokiaľ najvyšší súd v napadnutom uznesení poukazuje na rozhodnutie\nsp. zn. 1 Cdo 67/2011, v tomto prípade išlo o situáciu, keď v konaní nebola preukázaná\nexistencia zmluvy o pôžičke, resp. výpožičke, pričom žalobca poukázal žalovanej\nsumu 100 000 Sk, dôvod tohto plnenia v konaní preukázaný nebol, preto bol nárok\nposúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu).\nNajvyšší súd konštatoval, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je\nrozhodujúci\n\ndeň,\n\nkeď sa\n\noprávnený\n\nskutočne\n\npreukázateľne\n\ndozvie,\n\nže\n\ndošlo\n\nk bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa\ndozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa\nznalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné\nobohatenie vyvodiť. Žalobca poukázal čiastku žalovanej 28. augusta 2006 a podľa názoru\nnajvyššieho súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť i dvojročná subjektívna premlčacia\ndoba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal právny\ndôvod poskytnutia plnenia, teda od počiatku išlo o plnenie bez právneho dôvodu, už v tomto\nokamihu boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby\no vydanie bezdôvodného obohatenia.\n36. V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 121/2009 išlo o situáciu, keď bolo\npredmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania nehnuteľností\nžalovanou bez právneho dôvodu. Najvyšší súd konštatoval, že pre začiatok dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade\n15\n\nskutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho\nzískal. Rozhodujúce je zistenie skutkového stavu. V konaní bolo ustálené, že žalobkyňa sa\ndozvedela o tom, že žalovaná nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, najneskôr\nprávoplatnosťou rozsudku súdu, ktorým bola kúpna zmluva týkajúca sa žalovanou\nužívaných nehnuteľností vyhlásená za neplatnú.\n37. Prima facie sa napadnuté uznesenie najvyššieho súdu môže javiť po formálnej\nstránke ako presvedčivé, poukazujúce na relevantné skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu,\nktorých právne závery dávajú odpoveď na právnu otázku určenia počiatku plynutia\nsubjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v dovolaní\nsťažovateľky.\n38. Ústavný súd však dospel k záveru, že rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 67/2011 a sp. zn. 5 Cdo 121/2009 síce riešia problematiku posúdenia začiatku\nplynutia\n\nsubjektívnej\n\npremlčacej\n\ndoby\n\npre\n\nvydanie\n\nbezdôvodného\n\nobohatenia\n\na za rozhodujúci moment považujú okamih, keď sa subjekt skutočne dozvedel o vzniku\nbezdôvodného obohatenia, vychádzajú však z odlišného skutkového, právneho základu,\nako to je v prejednávanej veci, nezohľadňujúc jej podstatu a predovšetkým pre rozhodnutie\npodstatné osobitosti. V konaní sp. zn. 1 Cdo 67/2011 nebola preukázaná existencia\nakejkoľvek zmluvy, medzi stranami sporu nešlo o spotrebiteľský spor, v konaní\nsp. zn. 5 Cdo 121/2009 taktiež nešlo o spotrebiteľský spor, k uzavretiu zmluvy medzi\nstranami sporu síce došlo, súdom však bola konštatovaná jej neplatnosť a pri posúdení\nzačiatku subjektívnej premlčacej doby súd vychádzal z toho, že táto začala plynúť najneskôr\nmomentom právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy, v konaní nebolo\nriešené, či žalovaná už v čase uzavretia zmluvy mala, mohla mať vedomosť\no jej neplatnosti. Preto nemožno uzavrieť, že predmetné rozhodnutia riešia právnu otázku,\nktorá je predmetom sťažovateľkinho dovolania. Napokon záver, že za rozhodujúci\npre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je okamih nadobudnutia\nskutočnej vedomosti oprávneného subjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,\nkto sa bezdôvodne obohatil, nerozporuje ani sama sťažovateľka a ani okresný súd\na krajský súd.\n\n16\n\n39. Z dovolania sťažovateľky je zrejmé, že sa domáha posúdenia otázky určenia\npočiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby s ohľadom na spotrebiteľský charakter\nsporu. Popiera, že za nadobudnutie skutočnej vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia\nmožno považovať stav, keď sa u spotrebiteľa uplatní princíp „neznalosť zákona\nneospravedlňuje“, a teda subjektívna premlčacia doba na jeho strane začína plynúť\nuž momentom, keď spotrebiteľ za stavu bezúročnosti úveru (ktorý nastáva zo zákona\na spotrebiteľ má podľa krajského súdu o obsahu tohto zákona od počiatku vedomosť) plní\nnad\n\nrámec\n\npožičanej\n\nistiny.\n\nV dovolaní\n\nsťažovateľka\n\nnadväzne\n\nakcentuje,\n\nže v spotrebiteľských sporoch s ohľadom na záver najvyššieho súdu vyslovený v uznesení\nvo veci sp. z. 6 M Cdo 9/2012 princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ ustupuje\nsilnejšiemu princípu ochrany spotrebiteľa.\n40. Predmetom rozhodnutí, na ktoré poukazuje najvyšší súd, nebol spotrebiteľský\nspor, základom právneho vzťahu medzi stranami sporu ani v jednom prípade nebola zmluva\no spotrebiteľskom úvere, nešlo o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nastáva\nv dôsledku existencie osobitnej sankcie postihujúcej jednu zo zmluvných strán upravenej\npriamo v zákone. Nemožno pochybovať o tom, že bezúročnosť úveru nastupujúca ako\nex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere,\na tak majúca v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok,\nže na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie, je špecifickým\npredpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia. Jeho základ je daný porušením zákona už\nv priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť\nspotrebiteľskej zmluvy ako takej. Zmluvný vzťah je v takomto prípade založený\nrelevantným právnym titulom, na základe ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom\nplniť (aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom rozsahu, nekorešpondujúcom\ns ustanoveniami zmluvy o úrokoch, poplatkoch).\n41. Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011\na sp. zn. 5 Cdo 121/2009 nedávajú odpoveď na otázku, či je namieste plynutie začiatku\nsubjektívnej premlčacej doby odvíjať od znalosti spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej\nbezúročnosť\n\na bezpoplatkovosť\n\núveru\n\n(uplatnenie\n\nzásady\n\n„neznalosť\n\nzákona\n\nneospravedlňuje“), ani na otázku, či za takéhoto stavu je moment, keď reálne dôjde\n17\n\nk plneniu spotrebiteľa nad rámec istiny, rozhodujúcim z pohľadu záveru o nadobudnutí\nskutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia.\n42. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05).\n43. Je zrejmé, že právnym titulom vzniku záväzkového vzťahu existujúceho\nmedzi oprávneným a povinným v exekučnom konaní, v rámci ktorého bolo vydané\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, bola spotrebiteľská zmluva.\nPredmetom konania o mimoriadnom dovolaní vo veci sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 bolo\nposúdenie otázky, či je exekučný súd oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej\ndoložky/zmluvy, ako aj otázka samotného posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky\nexekučným súdom. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 vo vzťahu\nk oprávneniu exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy konštatoval, že aj\npokiaľ spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní platnosť rozhodcovskej doložky nespochybní,\nexekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať platnosť rozhodcovskej doložky,\npoukazujúc pritom na princíp ochrany spotrebiteľa, ktorému v takomto prípade ustupuje\nprincíp „vigilantibus iura scripta sunt“. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je tak\nzrejmé, že najvyšší súd uprednostnil princíp ochrany spotrebiteľa nielen pri procesnoprávnej\notázke\n\n(oprávnenie\n\nexekučného súdu\n\nskúmať platnosť\n\nrozhodcovskej\n\ndoložky),\n\nale aj pri hmotnoprávnom aspekte veci (posúdenie platnosti samotnej rozhodcovskej\ndoložky), keď dospel k záveru, že „realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu\nodporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov... zo strany\nspotrebiteľa“. V danom prípade išlo o zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov a otázku znalosti tohto zákona na strane spotrebiteľa v kontraktačnej\nfáze\n\npri\n\nuzatváraní\n\nrozhodcovskej\n\ndoložky.\n\nS týmto\n\naspektom\n\nrozhodnutia\n\nsp. zn. 6 M Cdo 9/2012 týkajúcim sa posúdenia hmotnoprávnej otázky sa najvyšší súd\n18\n\nv napadnutom uznesení nijako nevyrovnal, pričom nároky kladené v zmluvnom vzťahu\nna spotrebiteľa nepochybne majú relevanciu pre posúdenie aspektov podstatných\npre rozhodnutie v merite veci, ktorá je predmetom konania pred okresným súdom vo veci\nsp. zn. 5 C 49/2016. Preto napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno označiť\nza presvedčivé.\n44. Rekapitulované okolnosti veci sťažovateľky i súvisiacej judikatúry vyžadujú\nod najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti dovolania podaného podľa § 421 CSP\nnárok na citlivý a dôsledný prístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia nielen\nz formálneho hľadiska, ale aj reálne dávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu\notázku zásadného významu. Ústavný súd po zohľadnení okolností predmetnej veci,\nodôvodnenia napadnutého uznesenia a povahy uznesení, na ktoré najvyšší súd\nv napadnutom uznesení poukazuje, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nespĺňa\natribúty ústavne akceptovateľného rozhodnutia súdu, keďže sa opiera o svoju skoršiu\njudikatúru, ktorú nie je možné považovať za riešiacu právnu otázku predostretú\nsťažovateľkou. V dôsledku toho neposkytuje dostatok relevantných dôvodov pre najvyšším\nsúdom prijatý záver o neprípustnosti dovolania sťažovateľky. Najvyšší súd sa tiež\nnedostatočne vyrovnal s jej podstatným argumentom, ktorým poukazovala na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. z. 6 M Cdo 9/2012 a odôvodňovala potrebu uprednostnenia princípu\nochrany spotrebiteľa pred princípom „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Nadväzne\nústavný súd podotýka, že v dôsledku odmietnutia sťažovateľkinho dovolania najvyšší súd\nani nemohol skúmať aplikovateľnosť názoru, podľa ktorého nie predpokladaná,\nale skutočná vedomosť oprávneného je rozhodujúca pre začatie plynutia subjektívnej\npremlčacej doby na uplatnenie žalovaného nároku (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej socialistickej republiky zo 17. decembra 1978 vo veci sp. zn. 2 Cz 35/77,\nIII. ÚS 413/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. novembra 2008\nvo veci sp. zn. 30 Cdo 4366/2007 a ďalšie), na okolnosti sťažovateľkinej kauzy.\n45. Z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie najvyššieho súdu porušuje základné\nprávo sťažovateľky na súdnu ochranu i jej právo na spravodlivé súdne konanie. Nedostatky\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu dosahujú intenzitu odôvodňujúcu vysloviť\nporušenie sťažovateľkinho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. V dôsledku\n19\n\nodmietavého výroku napadnutého uznesenia totiž najvyšší súd nedal odpoveď na právnu\notázku nastolenú v dovolaní, a tým tvoriacu materiálny predmet samotného dovolacieho\nkonania, ktorého iniciovaním sa sťažovateľka domáhala svojho základného práva na súdnu\nochranu v medziach zákona vykonávajúceho toto základné právo (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd preto rozhodol, že uznesením najvyššieho súdu bolo porušené základné právo\nsťažovateľky na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy i jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n46. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na vyhovenie sťažnosti ústavný\nsúd uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie\n(bod 2 výroku nálezu).\n47. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu podané\ndovolanie proti rozsudku krajského súdu znova prerokovať, v okolnostiach prípadu sa\ndôsledne vyrovnať s jeho obsahom a, riadiac sa právnymi názormi ústavného súdu\nvyslovenými v tomto náleze (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde), opätovne rozhodnúť\no dovolaní, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie bolo ústavným súdom\nzistené.\nV.\nTrovy konania\n48. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n49. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n50. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd konštatuje,\n20\n\nže v zmysle už uvedených ustanovení vyhlášky by sťažovateľke patrila náhrada trov\nkonania v sume 390,50 €, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch\nrežijných paušálov v hodnote po 9,21 €, zvýšené o 20 % dane z pridanej hodnoty (65,08 €),\navšak vzhľadom na to, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať náhradu trov\nkonania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie\nsťažnosti) vrátane k nim prináležiacich režijných paušálov, zvýšené o 20 % dane z pridanej\nhodnoty v celkovej sume 289,01 € a ústavný súd nemôže prekročiť sťažovateľkin návrh,\npriznal sťažovateľke náhradu trov konania v ňou požadovanej sume 289,01 € (bod 3 výroku\ntohto nálezu). Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu najvyššieho\nsúdu z 25. marca 2020 ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného\nstanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n51. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n52. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "dovolanie-prípustnosť", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "bezdôvodné obohatenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/169/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 413/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "81b6b46b-e8db-4c9e-a0b2-198e5b67f031:5bc8441e-d23e-430a-985a-7447b4592a9c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4114223833.1", "spisova_znacka": "7Co/302/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/302/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4114223833.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:79111efd-3074-4e09-b167-c7b46908e8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.647.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 647/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 647/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.647.2025.1"}, {"guid": "ussr:acb3b23f-a876-4ac6-9c95-4e78e727325e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.202.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 202/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 202/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.202.2023.2"}, {"guid": "ussr:7bc3859a-dbc7-4b15-a661-2da246ffae04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.502.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 502/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 502/2020 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.502.2020.1"}, {"guid": "cd0b6832-74cc-4d9c-9925-9cfa24c5615a:743b52e6-299c-4a9a-8451-3f42f9959051", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1118216856.1", "spisova_znacka": "4Cdo/152/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/152/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1118216856.1"}, {"guid": "0a48cfdf-f8e7-4195-9560-685d7bacbbbc:812a47ac-ba94-43cc-ad77-e57b5cf6476d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8115224403.1", "spisova_znacka": "2Cdo/95/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/95/2022 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8115224403.1"}, {"guid": "20121211-5174-4308-911b-0360a985b37f:ea8c4910-61c1-467a-94ec-a0c084c1a49f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8817207097.1", "spisova_znacka": "7Cdo/304/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/304/2021 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8817207097.1"}, {"guid": "00644eee-41ff-4907-b082-2758901f4659:2f909650-fdc0-4620-8dd2-b492b2d360ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118207166.3", "spisova_znacka": "7Cdo/345/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/345/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118207166.3"}, {"guid": "35e52d59-e63d-441c-a6d3-53f73f4924ac:fe9b4f49-d22a-4b58-88a5-0ca72745150d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5719202929.1", "spisova_znacka": "3Obdo/26/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/26/2022 z 12. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5719202929.1"}, {"guid": "3a9b67ad-ab58-4b2c-85dd-b17128a93095:b9d8d417-81e9-4f54-a032-0e9c661af59a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7618203301.1", "spisova_znacka": "4Cdo/238/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2020 z 27. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7618203301.1"}, {"guid": "9ba96150-d3a8-4d4f-b58e-5d23211631fd:9c653824-984d-4cf2-84c3-1ebe7439cfe7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1", "spisova_znacka": "4Cdo/47/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/47/2022 z 29. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1"}, {"guid": "03dd007d-2a8b-4e23-a2c4-5c2a2ec67108:c70f762c-5422-4232-9072-49e14d681bfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5916207491.1", "spisova_znacka": "5XObdo/99/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5XObdo/99/2019 z 24. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5916207491.1"}, {"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "a6fdd012-2bde-4f84-b7c3-9655ce897856:07ad5882-3b8e-433b-98bc-393a23c56f27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5716203042.1", "spisova_znacka": "7Cdo/208/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/208/2018 z 25. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5716203042.1"}, {"guid": "7fd49bb9-5db5-412e-be71-88c4baf62c02:8b5669f7-ed75-4f27-8726-6d8761c10e15", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124207338.1", "spisova_znacka": "27CoCsp/18/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoCsp/18/2025 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124207338.1"}, {"guid": "d1797a3b-5e0c-4d87-83bc-5d209178cda8:d4f3124c-68e1-41bb-92b9-0cf2a340f85d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7523200093.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/13/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7523200093.1"}, {"guid": "302bdaa3-9c08-4e96-ace8-e9c670f8215e:6e113c23-060f-452f-b148-895ec9c23666", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1120211077.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/4/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1120211077.1"}, {"guid": "094cd064-258a-4e2a-85e7-3ffc2d7deb46:48b82699-3027-4293-a69a-58e06c355f92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121207199.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/22/2024 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121207199.1"}, {"guid": "8083a4df-a1ef-49ae-88a9-1e700665fd26:2398e602-6cc9-462c-9aee-4065a3f86939", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7724200354.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/10/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7724200354.1"}, {"guid": "4a199c3a-03ad-4f19-ae27-a2a20be59a62:fac74617-216a-4f8a-b6db-d629f7e5c02e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/10/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1"}, {"guid": "ed85ace7-dad7-495e-bd7a-2b5af06ab3a1:628d6672-7a65-4667-a695-dd9d9edee9f4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2518202165.1", "spisova_znacka": "24CoCsp/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoCsp/6/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2518202165.1"}, {"guid": "a485439a-0370-4761-b054-78e631daa7f0:9b593847-0039-4271-8ec5-9d3ce9242daa", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4120203871.5", "spisova_znacka": "12CoCsp/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoCsp/14/2024 z 25. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4120203871.5"}, {"guid": "5a9e9a04-188b-4081-8a54-74a7a065ffb0:00fe29e1-d046-41c2-bc8a-e47f8a0663ab", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5118202906.2", "spisova_znacka": "11CoCsp/26/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/26/2023 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5118202906.2"}, {"guid": "02ce7f60-74e8-4b12-a230-a7f1403a2490:1c563c0f-67e4-4a87-ae10-d171190907c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6424200748.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/4/2025 z 19. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6424200748.1"}, {"guid": "de83c5e7-f1b4-41f2-9594-9143b13d5d2e:11a0f783-f410-4950-995d-c154fca555e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2518202101.2", "spisova_znacka": "22CoCsp/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22CoCsp/3/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2518202101.2"}, {"guid": "b549badc-fb5a-4b4c-80ab-65728478c1f4:9cc51a18-e648-4ff3-9be3-c602c6a0978e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1120216151.2", "spisova_znacka": "9CoCsp/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/6/2024 z 5. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1120216151.2"}, {"guid": "c2687e93-88b6-4f0c-97b2-6b8b4feaa93e:c4c2ceb6-4318-4842-aa51-5a84d3d79ce7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6120226050.1", "spisova_znacka": "9Co/91/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/91/2022 z 2. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6120226050.1"}, {"guid": "90ae1308-e44f-449e-b544-a51b583df16c:63c619ee-f9d6-4b21-82bd-1dd6eb42234f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7821202235.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/76/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/76/2022 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7821202235.1"}, {"guid": "e38762b7-e7bb-47f5-a89c-d3ac627dfef5:3726cc72-b87f-44da-a08f-9545ebab6312", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4122208609.2", "spisova_znacka": "11CoCsp/16/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoCsp/16/2023 z 15. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4122208609.2"}, {"guid": "8340ca3f-0620-4b0c-becc-2f0d3c3c7797:f094a5fe-0930-4e61-a431-64a80d8d0b9e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6122286955.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/1/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/1/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6122286955.1"}, {"guid": "acb264f9-dd85-49ef-bbc4-d2bd93da5c6f:6c37e998-cb11-4fba-9a27-3bd9cf42f8b0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8115224403.2", "spisova_znacka": "7Co/18/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/18/2021 z 12. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8115224403.2"}]}