{"guid": "ussr:000b56b8-ac1a-4e00-82ba-d41dc33782a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2020 z 4. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 41/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/000b56b8-ac1a-4e00-82ba-d41dc33782a7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.41.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 41/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia „základného práva vlastniť, na súdnu a inú právnu ochranu, podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“ uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 3 Csp\n20/2018-283 z 11. novembra 2019 vo výroku o zamietnutí sťažnosti, ako aj uznesením č. k.\n3 Csp 20/2018-261 zo 17. septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k.\n3 Csp 20/2018-268 zo 4. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie „základného\n\npráva vlastniť, na súdnu a inú právnu ochranu, podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť“ uznesením Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 Csp 20/2018283 z 11. novembra 2019 vo výroku o zamietnutí sťažnosti, ako aj uznesením okresného\nsúdu č. k. 3 Csp 20/2018-261 zo 17. septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k.\n3 Csp 20/2018-268 zo 4. októbra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“ alebo „konečné\nrozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka\nje advokátkou zastupujúcou žalovaného v 2. rade v konaní o určenie neplatnosti právnych\núkonov, ktoré bolo na základe späťvzatia žaloby žalobcov uznesením sp. zn. 3 Csp 20/2018\nz 10. júla 2017 zastavené a súčasne okresný súd žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne\nnahradiť žalovaným (teda aj žalovanému v 2. rade) trovy konania v rozsahu 100 %.\n3. Sťažovateľka ako právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade podaním v listinnej\nforme doručeným okresnému súdu 30. augusta 2019 (ďalej len „podanie“) vyčíslila trovy\nkonania.\n4. Uznesením okresného súdu zo 17. septembra 2019 vydaným súdnym úradníkom\nbola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť v stanovenej lehote súdny poplatok\nza spracovanie dvoch podaní a ich príloh v listinnej forme vo výške 40 € podľa položky\n20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).\n5. Sťažovateľka podala 27. septembra 2019 proti uzneseniu okresného súdu\nzo 17. septembra 2019 sťažnosť, ktorou navrhla citované rozhodnutie okresného súdu\nzrušiť, pretože vyrubenie súdneho poplatku považuje na neoprávnené. Je advokátkou, ktorá\nnemá aktivovanú elektronickú schránku a povinnosť aktivovať ju jej ako fyzickej osobe\nnevyplýva zo žiadneho predpisu. Uviedla, že sa necíti byť dostatočne erudovaná v IT\nsektore, preto si schránku neaktivovala a napriek tomu, že ide o vec malej hodnoty\nv jednotlivom jej ponímaní, značne zasahuje do práv sťažovateľky, pretože pri viacerých\n\n2\n\ntakýchto právoplatných uzneseniach spôsobí výrub poplatku podľa položky 20a sadzobníka\nsúdnych poplatkov už citeľné neoprávnené zníženie príjmu advokátky, čím zasahuje\ntak do jej vlastníckych práv, ako aj práva na slobodný výkon advokácie ako slobodného\npovolania. Pri akceptácii výkladu zákona, ako ho poníma okresný súd, má tak jeho\nrozhodnutie za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré\nsú svojvoľné a neudržateľné a pre vývoj judikatúry môžu spôsobiť vážnu ujmu na právach\nsťažovateľky, ako aj ostatných advokátov, ktorí nemajú aktivovanú elektronickú schránku.\n6. Okresný súd zamietol jej sťažnosť a svoje dôvody uviedol v bode 23 a 24.\nSťažovateľka tieto závery súdu namieta ako nezákonné a neústavné. Podľa nej „napadnuté\nrozhodnutie a jeho odôvodnenie sa nevyporiadava s námietkami a dôvodmi sťažnosti tak,\naby dalo na nich jasnú a zrozumiteľnú odpoveď v výklad zákona by bol z uznesenia\nakceptovateľný. Taktiež sa vôbec nezaoberá väzbou na zákon o súdnych poplatkoch\na na povinnosť platiť poplatok podľa položky 20a vo vzťahu k § 82l Zos.“.\n7. Sťažovateľka zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom konaní dospel\nk nesprávnemu výkladu príslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdoch“) a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov\nverejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).\n8. Podľa sťažovateľky nie je všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by upravoval\nobčiansko-právne konanie a ktorý by ukladal advokátovi povinnosť riadiť sa zákonom o eGovernmente, pričom zákon o súdoch ustanovuje iba možnosť zriadiť a aktivovať\nelektronickú schránku, nie povinnosť. Ďalej zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok\nupravujúci postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní\na rozhodovaní sporov jej ako právnej zástupkyni neukladá priamo povinnosť elektronickej\nkomunikácie so súdom.\n\n3\n\n9. Sťažovateľka nesúhlasí s nepriamou novelizáciou Civilného sporového poriadku\ncez zákon o súdoch, ktorý v zásade nemá byť procesným predpisom pre účastníkov...\nPreto § 82l považuje „za exces a celkovo protiústavné ustanovenie, voči ktorému pre jeho\nzaradenie do tohto zákona nebolo možné ani pri jeho kreovaní a prijímaní účinne zo strany\njeho adresátov zasiahnuť, keďže nik nemohol predpokladať takéto nesystémové riešenie.\nZákonodarca tak stavia advokátov, ale aj iných adresátov do role štatistov, s ktorými\nnarába podľa svojej ľubovôle. Považujem to za rozporné s princípmi právneho štátu.“.\n10. Advokáta nemožno nútiť ani uložením zaplatenia osobitného súdneho poplatku,\nktorý je vo svojej podstate sankciou, aby si aktivoval elektronickú schránku na doručovanie\npísomností výlučne elektronicky bez toho, aby to ustanovili explicitne základné procesné\npredpisy, ktorými sú napr. Civilný sporový poriadok.\n11. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom rozhodol tak, že „jej práva\nporušené boli a uznesenie Okresného súdu v Brezne č.k. 3Csp/20/2018-283 z 11.11.2019 vo\nvýroku o zamietnutí sťažnosti ako aj uznesenie č.k. 3Csp/20/2018-261 z 17.9.2019 v spojení\ns opravným uznesením č.k. 3Csp/20/2018-268 zo 4.10.2019“ zruší.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n14. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n16. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa § 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak je navrhovateľ advokátom, nemusí\nbyť v konaní zastúpený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladných práv „vlastniť, na súdnu a inú právnu ochranu, podnikať a uskutočňovať inú\nzárobkovú činnosť“, ku ktorému malo podľa sťažovateľky dôjsť napadnutými uzneseniami,\nktorým bola zamietnutá sťažnosť smerujúca proti uzneseniu okresného súdu spolu\ns uznesením vo veci uloženia povinnosti zaplatiť za spracovanie podania v listinnej podobe\n\n5\n\nsúdny poplatok v sume 20 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov v spojení\ns § 2 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch. Podľa okresného súdu boli pre vyrubenie\nsúdneho poplatku splnené podmienky, keďže na sťažovateľku sa ako na advokátku podľa\npríslušných\n\nprávnych\n\npredpisov\n\nvzťahuje\n\npovinnosť\n\ndoručovať\n\npodania\n\nsúdu\n\ndo elektronickej schránky a podanie v konkrétnej veci urobila v listinnej forme.\n19. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka je advokátkou, u ktorej\nv súlade s § 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde nemusí byť splnená podmienka povinného\nzastúpenia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd v rámci predbežného\nprerokovania ústavnú sťažnosť preskúmal z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov,\nktoré by mali za následok jej odmietnutie v súlade s už citovaným § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n20. Kľúčovou námietkou, ktorou sťažovateľka argumentuje vo všeobecnosti,\nje nesprávnosť výkladu v jeho veci použitých ustanovení zákona o súdoch a zákona o eGovernmente, pričom v konkrétnostiach zdôrazňuje, že všeobecne záväzný právny predpis\nupravujúci občiansko-právne konanie a ukladajúci advokátovi povinnosť riadiť sa zákonom\no e-Governmente absentuje. Ďalej namieta, že z § 82l ods. 3 zákona o súdoch vyplýva\nlen možnosť zriadiť a aktivovať elektronickú schránku, nie povinnosť, pričom citované\nustanovenie podľa jeho názoru zasahuje v rozpore s ústavou do pôsobnosti iných zákonov.\nPodľa sťažovateľky nútiť advokáta, aby si aktivoval elektronickú schránku na doručovanie\npísomností výlučne elektronicky, nemožno uložením povinnosti zaplatiť súdny poplatok\nz dôvodu, že explicitne povinnosť aktivovať elektronickú schránku z príslušného\nprocesnoprávneho kódexu nevyplýva.\n21. Podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych\npoplatkoch sa za spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe, ak zákon ustanovuje\npovinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, a za spracovanie podania\na jeho príloh v elektronickej podobe doručeného súdu inak ako do elektronickej schránky\nsúdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu,\nvyrubuje súdny poplatok v sume 20 eur za podanie vrátane jeho príloh.\n\n6\n\n22. V súlade s § 2 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch je poplatníkom ten,\nkto je povinný doručovať podania do elektronickej schránky súdu.\n23. Podľa § 82l ods. 3 zákona o súdoch („Osobitné ustanovenia o elektronickom\nvýkone verejnej moci na súdoch“) s účinnosťou od 1. júla 2017 orgán verejnej moci,\nadvokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať\npodania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom\nelektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd\npožiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného\nspisu.\n\nHosťujúci\n\neuroadvokát\n\ndoručuje\n\nelektronické\n\npodania\n\nprostredníctvom\n\nspolupracujúceho advokáta. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby\npodľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára.\nTrovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov\nkonania.\n24. V súlade s § 101cd (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2017)\nzákona o súdoch povinnosť podľa § 82l ods. 3 sa od 1. júla 2018 vzťahuje na právneho\nzástupcu, ktorý je fyzickou osobou.\n25. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že v súvislosti\ns namietaným porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré\nsťažovateľka spoločne s inými právami (vlastniť a podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť) iba pomenúva, ale riadne neoznačuje, ktoré práva sú zakotvené v čl. 46 ods. 1,\nčl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 ústavy, že vo vzťahu k všeobecným súdom nie je súdom\nopravným. Jeho právomoc preto nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov\na nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti. Úlohou ústavného súdu nie je\nani náprava prípadných pochybení všeobecných súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí.\nRozhodovanie vo veci uloženia súdnych poplatkov (procesné rozhodnutia) patrí výlučne\ndo právomoci všeobecného súdu, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho\nrozhodovania (m. m. sp. zn. III. ÚS 292/2018).\n\n7\n\n26. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nvo všeobecnosti patrí aj právo na prístup k súdu (right of access to a court). Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n27. Ústavný súd, prihliadajúc na predmet právnej veci, v ktorej sa sťažovateľka\nuchádza o ústavnú ochranu svojich práv ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy –\nuloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 20 €, zdôrazňuje, že z tohto hľadiska\nide nepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť ako bagateľnú. Uvedené zakladá\nz hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti\npri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Pokiaľ právny predpis\nupravujúci konanie pred všeobecnými súdmi (Civilný sporový poriadok) vylučuje prieskum\nrozhodnutí u tzv. bagateľných vecí, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum\nbol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (m. m. sp. zn. III. ÚS 22/2019).\n28. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takýchto veciach\nprichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré by mohli mať za následok porušenie\nústavou garantovaných základných práv (m. m. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 94/2014,\nIII. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015, I. ÚS 56/2017), resp. v prípadoch,\nak pôjde o takú intenzitu zásahu, ktorá koliduje s podstatou a zmyslom základných práv\na slobôd (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27).\n29. Sťažovateľka ako kľúčovou námietkou argumentuje nesprávnym výkladom\nv jeho\n\nveci\n\naplikovaných\n\nustanovení\n\nvšeobecne\n\n(už citovaných).\n\n8\n\nzáväzných\n\nprávnych\n\npredpisov\n\n30. S prihliadnutím na znenie citovaného § 82l ods. 3 zákona o súdoch je v spojení\ns § 101cd zákona o súdoch podľa názoru ústavného súdu opodstatnený záver okresného\nsúdu o existencii povinnosti právneho zástupcu, ktorý je fyzickou osobou v konaní\npred súdom, doručovať podania do elektronickej schránky súdu, a to s účinnosťou od 1. júla\n2018.\n31. Rovnako opodstatnený a majúci oporu v správnom výklade vo veci použitých\nprávnych predpisov bol postup okresného súdu pri následnom ukladaní povinnosti\nsťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za spracovanie podania urobeného v listinnej forme,\na to s prihliadnutím na splnenie podmienok pre vznik poplatkovej povinnosti.\n32. Výklad citovaných ustanovení, ktorý predostiera ústavnému súdu sťažovateľka\na podľa ktorého pre uloženie poplatkovej povinnosti neboli splnené podmienky, keďže\nsa na ňu nevzťahuje povinnosť doručovať súdu do elektronickej schránky, a to vzhľadom\nna skutočnosť, že chýba právny predpis, ktorý by advokátovi uložil expressis verbis\npovinnosť aktivovať elektronickú schránku, je nevyhnutné považovať za účelový, keďže\nv konečnom dôsledku zasahuje do samotnej podstaty ustanovením § 82l ods. 3 zákona\no súdoch zavedenej všeobecnej povinnosti vybraných subjektov komunikovať so súdom\nprostredníctvom elektronickej schránky a smeruje aj proti hlavnému cieľu elektronizácie\nsúdnictva, ktorým je zefektívnenie jeho výkonu.\n33. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru ústavného súdu konečné napadnuté\nuznesenie okresného súdu na 5 stranách založené na právnych záveroch, ktoré majú oporu\nv aplikovanej právnej norme a nezasahujú do podstaty, zmyslu a účelu označeného\nzákladného práva. Prípadná poplatková povinnosť, ktorá vzniká advokátovi za podanie\nurobené v listinnej podobe, nemôže byť preto sama osebe dôvodom zásahu do samotnej\npodstaty a zmyslu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (podľa čl. 46 ods. 1\nústavy) a ani do podstaty ďalších práv, ktorých porušenie namieta.\n34 Pokiaľ sťažovateľka v konkrétnostiach ústavnému súdu predostiera námietky,\nktorými brojí proti ústavnej udržateľnosti všeobecne záväzných právnych predpisov\n\n9\n\nupravujúcich komunikáciu advokátov ako fyzických osôb so súdmi (absencia právneho\npredpisu upravujúceho povinnosť advokáta riadiť sa zákonom o e-Governmente, rozpor\n§ 82l ods. 3 zákona o súdoch s ústavou a zásah do pôsobnosti iných zákonov, absencia\nustanovenia procesno-právneho kódexu o povinnosti aktivovať elektronickú schránku),\nústavný súd konštatuje, že tieto námietky vo všeobecnosti napádajúce ústavnosť právnych\npredpisov nemôžu byť predmetom preskúmavania zo strany ústavného súdu v konaní\no ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavno-právna relevancia tohto druhu\nnámietok môže byť zo strany ústavného súdu preskúmavaná v prípadnom konaní o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, kde však sťažovateľke zjavne chýba\nprocesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania (§ 74 zákona o ústavnom súde\na contrario).\n35. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru,\nže medzi argumentáciou sťažovateľky o neústavnosti v jeho veci aplikovaných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a namietaným porušením základného práva\nna súdnu ochranu, ako aj iných spomínaných práv neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n36. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr.\nIII. ÚS 22/2019 a I. ÚS 186/2019).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "advokát, advokácia", "konanie-bagateľná vec"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33646ec8-47bb-4a80-91c7-d28afae8cea1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.186.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 186/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.186.2019.1"}, {"guid": "ussr:dc2169a8-81d0-4293-ad79-9abd8fc1f290", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.22.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 22/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 22/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.22.2019.1"}, {"guid": "ussr:b4e260a7-7aa3-45c9-8292-ae39b5e76d34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:33682c5c-f6ac-4e3b-a05a-79b41494790b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1"}, {"guid": "ussr:b067053c-9d32-4fa4-9516-498f4355ecf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1"}, {"guid": "ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b"}, {"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "a62603c4-f372-4806-be4f-aecbd53e7049:8760f849-2483-415f-b7e8-a80102549766", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Csp/20/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Csp/20/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a62603c4-f372-4806-be4f-aecbd53e7049:8760f849-2483-415f-b7e8-a80102549766"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f7933f84-53be-4408-8d62-4986926483a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1"}, {"guid": "ussr:18ae4a1c-93de-45c4-8f00-61dfad4581e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.331.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 331/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.331.2020.1"}]}