{"guid": "ussr:d5ea0e48-622e-497a-8cf2-13bd4381eb59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.409.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2020 z 12. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 409/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.409.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d5ea0e48-622e-497a-8cf2-13bd4381eb59", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.409.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.409.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.409.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 409/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca)\n\na\n\nRoberta\n\nŠorla\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\n,\n\n,\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s. r. o., Žltá 2/F, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Andrej Werner, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 36\nods. 1 Listiny práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 10 Co 67/2017 z 28. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna\n2019 doručená ústavná sťažnosť (podaná na poštovú prepravu 26. júna 2019,\n\npozn.)\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s. r. o.,\nŽltá 2/F, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Werner, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny práv\na základných slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 67/2017\nz 28. februára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nVec napadla ústavnému súdu 28. júna 2019. V súlade s čl. X bodom 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto vec prerozdelená náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi\nspravodajcovi Petrovi Strakovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie\nvo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)\na sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ je stranou\nsporu v konaní o zaplatenie 2 700 € s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty\npodľa zmluvy\n\no umeleckom\n\nhosťovaní\n\nvýkonného\n\numelca\n\nz 23.\n\njúna\n\n2011\n\n(ďalej len ,,zmluva“) vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“)\npod sp. zn. 10 C 61/2013. Žaloba bola okresnému súdu doručená 5. marca 2013. Sťažovateľ\nv konaní vystupuje v procesnom postavení žalobcu a žalovanou stranou je Slovenské\nnárodné divadlo (ďalej len ,,žalovaný“).\n2.1 Okresný súd rozsudkom sp. zn. 10 C 61/2013 z 12. októbra 2016\n(ďalej len ,,rozhodnutie\n\nokresného\n\nsúdu“)\n\nuložil\n\nžalovanému\n\npovinnosť\n\nzaplatiť\n\nsťažovateľovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom (v druhom výroku okresný súd návrh\nvo zvyšku príslušenstva žalovanej sumy zamietol, t. j. zamietol v časti príslušenstva\n\n2\n\nohraničenia doby, od ktorej počítal úrok z omeškania, pozn.) a priznal sťažovateľovi nárok\nna náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.\n3. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Napadnutým\nuznesením krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti po opísaní skutkového a právneho stavu\nv konaní pred okresným súdom a krajským súdom tvrdí, že žalovaný má postavenie\npríspevkovej organizácie, ktorá je zriadená zákonom, a nie zriadená Ministerstvom kultúry\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo“) ako zriaďovateľom. Podľa názoru\nsťažovateľa ministerstvo v tomto prípade nie je zriaďovateľom, ale len vykonáva funkciu\nzriaďovateľa žalovaného.\n4.1 Tento argument posúdil krajský súd tak, že Slovenské národné divadlo nebolo\ns účinnosťou od 1. januára 1998 zriadené zákonom, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona\nč. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o SND“), ktorý bol účinný v čase podpisu zmluvy, nevyplýva,\nže sa zriaďuje Slovenské národné divadlo. Podľa názoru krajského súdu o uvedenom svedčí\naj v spore prezentovaná notorieta, že žalovaný nepretržite vykonáva činnosť od roku 1920,\na preto žalovaný musel byť zriadený rozhodnutím ústredného orgánu [§ 21 ods. 4 písm. b)\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 303/1995 Z. z.“)], o čom nesporne svedčí\naj rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o vydaní Zriaďovacej listiny\nSlovenského národného divadla z 29. januára 1999, č. MK-144/1999-1 podľa § 21 až § 23\nzákona č. 303/1995 Z. z. a v súlade so zákonom o SND, pričom podľa čl. VIII dňom\núčinnosti rozhodnutia (1. februára 1999) stráca platnosť rozhodnutie o vydaní Zriaďovacej\nlistiny Slovenského národného divadla č. MK-3021/1996 z 1. októbra 1996 vrátane dodatku\nzo 6. februára 1998, teda rozhodnutia o zriadení SND spred účinnosti zákona o SND,\nktorý zriaďovacie listiny Slovenského národného divadla vydané pred nadobudnutím\núčinnosti 1. januára 1998 nezrušil.\n4.2 Od vyriešenia otázky právneho postavenia žalovaného je závislé posúdenie\n(ne)zverejnenia zmluvy v Centrálnom registri zmlúv (ďalej len ,,CRZ“). Sťažovateľ tvrdí,\n\n3\n\nže žalovaný je príspevkovou organizáciou zriadenou zákonom, a preto sa na neho povinnosť\nzverejňovať zmluvy podľa § 5a ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“),\nktorý bol účinný v čase podpisu zmluvy, nevzťahuje. Žalovaný bol povinný zverejniť\nzmluvu len na svojom webovom sídle podľa § 5a ods. 5 zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám (čo aj žalovaný urobil, pozn.).\nSťažovateľ zásadne nesúhlasí s posúdením krajského súdu, že ak žalovaný\nako príspevková\n\norganizácia\n\nzriadená\n\nministerstvom\n\nzmluvu\n\nv CRZ\n\nnezverejnil,\n\npotom počnúc dňom 24. septembra 2011 v súlade s § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka\n(ďalej len ,,OZ“) platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Podľa názoru krajského súdu dospel\nokresný súd k absolútne nesprávnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva je platný\nprávny úkon. Krajský súd navyše poukázal, že na uvedenom právnom následku nemôže\nnič zmeniť ani okolnosť, že si žalovaný na úkor sťažovateľa túto zákonnú povinnosť\nnesplnil, pretože sťažovateľ mal podľa § 5a ods. 6 zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám (účinného do 31. decembra 2011, pozn.) právo, ak zmluva nebola zverejnená\ndo siedmich dní odo dňa jej uzavretia, podať návrh na jej zverejnenie v Obchodnom\nvestníku a v zmysle § 5a ods. 7 zákona o slobodnom prístupe k informáciám by žalovaný\na Úrad vlády Slovenskej republiky vydali sťažovateľovi ako účastníkovi zmluvy\nna jeho požiadanie písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy.\n4.3 Sťažovateľ považuje za ústavne nekonformný a arbitrárny názor krajského súdu,\nže žalovaný je obyčajnou príspevkovou organizáciou, nie je zriadený zákonom\na že by jeho zriaďovateľom malo byť ministerstvo.\nV závere sťažovateľ uviedol, že «touto ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nje\n\nkrajne\n\nformalistické,\n\npriznávajúce\n\nžalovanému\n\nbenefit\n\nz jeho protiprávneho konania v podobe úspechu v spore, a naviac je arbitrárne. Uznesenie\nodvolacieho súdu je „učebnicovou ukážkou“ právneho formalizmu, arbitrárnosti a popretím\nzásady poctivosti, spravodlivosti, zákazu šikany, preferencie zachovania existencie zmluvy\na dobrých mravov. To platí dvojnásobne s ohľadom na skutočnosť, že Súd prvej inštancie\n\n4\n\nrozhodol vo veci diametrálne odlišne, keď uprednostnil spravodlivosť, poctivosť a dobré\nmravy pred právne neprípustným formalizmom.».\n5. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé prejednanie\njeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nUznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2019, č.k. 10C0/67/2017-352,\nporušené bolo;\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2019, č-k- 10C0/67/2017-352\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie;\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vrátane\ntrov právneho zastúpenia.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n5\n\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n6\n\nK rovnakému záveru možno dospieť aj v súvislosti s namietaným porušením čl. 36\nods. 1 listiny, ktorý svojím obsahom zodpovedá zneniu čl. 46 ods. 1 ústavy.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n15. Sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v zmysle\n§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu je arbitrárne a ústavne nekonformné.\nSťažovateľ v predmetnej veci namieta arbitrárnosť a formalizmus napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ktorým posúdil postavenie žalovaného inak ako okresný súd,\npričom v konečnom dôsledku dospel k posúdeniu samotnej zmluvy ako neplatnej.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nkeď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\ntoho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).\n18. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi\n7\n\nnie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Inými slovami, ústavné\nsúdnictvo v individuálnych veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania\nprávoplatne skončených vecí (I. ÚS 303/2019).\n19. Všeobecné súdy, ktoré sú v súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné\naj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva\nzaručuje. V tejto súvislosti ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by totiž znamenal\npopretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu.\n20. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením krajského\nsúdu okrem zrušenia rozhodnutia okresného súdu bola vec vrátená na okresný súd ako súd\nprvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nešlo teda o konečné rozhodnutie.\nAj keď z formálneho hľadiska je napadnuté uznesenie rozhodnutím právoplatným, konanie\nďalej pokračuje pred okresným súdom.\n21. V súvislosti s preskúmaním sťažovateľom napádaného uznesenia krajského súdu,\nktoré nie je rozhodnutím konečným, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou\n(m. m. I. ÚS 357/2016, III. ÚS 46/2013, II. ÚS 105/09) v prvom rade podotýka, že ústavný\nsúd len výnimočne vstupuje svojou právomocou do rozhodnutí všeobecných súdov,\nktoré nie sú konečné, avšak to neznamená, že sa nemôžu vyskytnúť prípady, že aj kasačné\nrozhodnutia sú spôsobilé citeľne zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníka konania,\nnapr. formulovaním ústavne nekonformného záväzného právneho názoru na riešenie veci,\nktorý súd nižšej inštancie nemôže nerešpektovať, hoci by sám mal pochybnosti\no jeho zlučiteľnosti s ústavným poriadkom. Ochrana poskytovaná základným právam\n\n8\n\na slobodám fyzickým a právnickým osobám ústavným súdom by nebola účinná,\nak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia základných práv a slobôd\nodstrániť skôr, než skončí konanie vo veci konečným rozhodnutím. Ak by ústavný súd\nzotrval na kategorickom závere o neprípustnosti ústavnej sťažnosti proti kasačným\nrozhodnutiam, ocitla by sa časť súdneho konania celkom mimo záber akejkoľvek kontroly,\nlebo by de facto bola týmto súdom daná takmer neobmedzená kasačná právomoc,\nkeď prípadné vybočenie z medzí spravodlivého procesu by súd nižšej inštancie nebol\noprávnený korigovať a ústavnoprávna ochrana práv účastníkov konania by bola rovnako,\ncez neprípustnosť ústavnej sťažnosti, vylúčená. Treba dodať, že tieto závery vychádzajú\nz účelu samotného konania o ústavnej sťažnosti, ktorým je ochrana základných práv\na slobôd jednotlivca podľa čl. 127 ústavy (I. ÚS 42/2020).\n22. Je potrebné pripomenúť, že ak ústavný súd v minulosti vstúpil svojou\nprávomocou do rozhodnutí napríklad aj druhostupňových súdov, ktorými boli zrušené\nprvostupňové rozhodnutia, urobil tak preto, že išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným\nskončením konania vo veci samej bolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné\nrozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá\nparciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však navyše bola\nskutočnosť, že v konkrétnom prípade muselo ísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne\na už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa,\na zároveň námietka ich porušenia sa musela vzťahovať výlučne na dané štádium konania,\nnemohla byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne sa tento negatívny dôsledok\nmusel\n\nvzťahovať\n\nna\n\nvýsledok\n\nkonania\n\na\n\nnebolo\n\nby\n\nho\n\nmožné\n\nkorigovať\n\nv ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09). Rovnako\nmohlo ísť o prípad, ak procesným rozhodnutím všeobecného súdu došlo k porušeniu\nústavnoprocesných práv účastníkov konania (III. ÚS 46/2013). V aktuálnej veci\nale tomu tak nie je.\n\n9\n\n23. Vychádzajúc z uvedených záverov, ústavný súd preto v danom prípade skúmal,\nči právny názor vyslovený krajským súdom v napadnutom uznesení kladie v celej jeho šírke\nna ďalšie rozhodovanie o sťažovateľovej veci záväzné požiadavky vedúce k porušeniu\noznačených práv, ktoré by pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume\nmeritórneho rozhodnutia už neboli odstrániteľné.\n24. Ústavne nekonformný záväzný právny názor krajského súdu na riešenie veci,\nresp. nesprávna aplikácia právneho predpisu, by mohli byť dôvodom na zrušenie\nrozhodnutia všeobecného súdu len vtedy, pokiaľ by šlo o aplikáciu zjavne svojvoľnú,\nargumentačne vybudovanú bez presvedčivého a racionálneho logického odôvodnenia,\nteda objektívne neakceptovateľnú. O taký prípad však v tejto veci nejde. Navyše,\nodôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je vyčerpávajúce a bohaté\nna zargumentované právne závery, ktoré podľa názoru ústavného súdu netrpia vadou\nnelogickosti. Ani v tomto smere ústavný súd teda nenašiel pochybenia krajského súdu\nspočívajúce v procesnom excese takej intenzity, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého procesu (porov. III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07) a ktorý by oprávňoval\nústavný súd zasiahnuť do (aj keď právoplatného, ale nie konečného vo veci samej)\nnapadnutého uznesenia.\n25. Podľa názoru ústavného súdu namietanie arbitrárnosti, ústavnej nekonformnosti\na právneho formalizmu napadnutého uznesenia krajského súdu nemôže byť v tomto prípade\nsamo osebe dôvodom na namietanie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n26. Okolnosť, že prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,\nneznamená, že sa sťažovateľ v ďalšom štádiu konania nemôže brániť na základe totožnej\nargumentácie, akú predložil v prerokovanej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu,\ns tým, že všeobecné súdy budú musieť zvážiť relevanciu tejto argumentácie a podľa svojho\núsudku ju zohľadniť v rámci svojho rozhodovania (m. m. II. ÚS 525/2018, I. ÚS 273/2020).\n\n10\n\n27. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Neprislúcha\nmu hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými\nsúdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom\nzákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy\na ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely,\nkde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nSú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy\nspravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nči nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (m. m. I. ÚS 42/2020).\n28. Zároveň ústavný súd dodáva, že nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého\nuznesenia nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným právnym názorom.\n29. Po preskúmaním námietky sťažovateľa ústavný súd uzatvára, že v danej veci\nnezistil dôvody na pripustenie výnimky zo zásady nevstupovať do rozhodnutí súdov,\nktorými boli zrušené rozhodnutia súdov nižšej inštancie. Na základe uvedeného tak dospel\nk záveru, že v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny ani práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\n11\n\n30. Obiter dictum, ústavný súd napokon dáva do pozornosti, že aj keď v minulosti\npri zrušujúcich rozhodnutiach nerozhodoval konzistentne, keď ústavnú sťažnosť jednak\nodmietal pre nedostatok právomoci (napr. III. ÚS 626/2015), pre neprípustnosť\n(napr. IV. ÚS 331/2018) či pre zjavnú neopodstatnenosť (napr. II. ÚS 525/2018),\npričom niekedy tento svoj procesný postup ani neodôvodňoval, v súčasnej dobe,\nvychádzajúc z materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti, sa zjednotil na tom závere,\nže takéto rozhodnutie podrobí aspoň kvázi meritórnemu prieskumu (I. ÚS 273/2020).\n31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd\nďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite ústavnej sťažnosti (bod 5\ntohto uznesenia) nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "rozsudok-zrušenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:313966a8-0d1b-4b7c-a3db-383888ef7640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.273.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.273.2020.1"}, {"guid": "ussr:faa59972-9ee2-4ea5-8201-861ee14e1857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.42.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 42/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.42.2020.1"}, {"guid": "ussr:44e3db26-8de8-42fe-840c-9ec0ff2cb60c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.303.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.303.2019.1"}, {"guid": "ussr:bb02463c-fa80-416b-b2c7-590cda780e96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1"}, {"guid": "ussr:9b746746-e5f7-4eda-8b76-6a6fbc8bf54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1"}, {"guid": "ussr:78fc610b-bb8b-446d-b24d-37c9e55c2020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2"}, {"guid": "ussr:484ce8a4-2be1-4ca6-8622-3efbf6039fc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.626.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 626/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 626/2015 z 8. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.626.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "f8314d89-5f0e-4a7b-89f0-a767578de590:d1198e81-9f42-4809-a4df-f8760f6bb857", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8814203461.3", "spisova_znacka": "10Co/67/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/67/2017 z 9. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8814203461.3"}], "citovane_v": []}