{"guid": "ussr:b7853b3a-97f5-4e62-b675-af9a300efea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.405.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2020 z 20. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 405/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.405.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b7853b3a-97f5-4e62-b675-af9a300efea4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.405.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.405.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.405.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 405/2020-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nPetra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti\nSPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom\nSotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 42/2017\nz 5. októbra 2017, sp. zn. 13 Co 63/2017 z 27. marca 2018, sp. zn. 10 Co 73/2017\nz 15. novembra 2018 a sp. zn. 3 Co 64/2018 z 25. apríla 2019 a uzneseniami Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 67/2018 z 29. mája 2019, sp. zn. 1 Cdo 213/2018\nz 29. mája 2019, sp. zn. 8 Cdo 191/2019 z 11. septembra 2019 a sp. zn. 7 Cdo 279/2019\nz 11. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavné sťažnosti obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2019\n(sp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n1287/2019\n\na sp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n1288/2019),\n\n9.\n\ndecembra\n\n2019\n\n(sp. zn. Rvp 2247/2019) a 13. apríla 2020 (sp. zn. Rvp 766/2020) doručené ústavné\nsťažnosti obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 9 Co 42/2017 z 5. októbra 2017, sp. zn. 13 Co 63/2017 z 27. marca 2018,\nsp. zn. 10 Co 73/2017 z 15. novembra 2018 a sp. zn. 3 Co 64/2018 z 25. apríla 2019\n(ďalej len „napadnuté rozsudky“) a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 67/2018 z 29. mája 2019, sp. zn. 1 Cdo 213/2018\nz 29. mája 2019, sp. zn. 8 Cdo 191/2019 z 11. septembra 2019 a sp. zn. 7 Cdo 279/2019\nz 11. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 13/2020-8 zo 4. marca 2020 boli\nsťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1287/2019 a sp. zn. Rvp 2247/2019 spojené na spoločné\nkonanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1287/2019. Uznesením ústavného súdu\nč. k. PLs. ÚS 30/2020-7 z 10. júna 2020 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1287/2019\na sp. zn. Rvp 766/2020 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.\nRvp 1287/2019. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 268/2020-16 z 13. júla 2020 boli\nsťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1287/2019 a sp. zn. Rvp 1288/2019 spojené na spoločné\nkonanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1287/2019.\n3. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľka v procesnom\npostavení žalobkyne je stranou vo viacerých súdnych konaniach vedených na Okresnom\n2\n\nsúde Bardejov (ďalej len „okresný súd“), ktorých predmetom je úhrada peňažnej sumy\nza poskytnuté služby pri správe bytového domu. Uvedené konania sa týkajú obytného bloku\n. V predmetných konaniach okresný súd nepriznal\nžalobkyni (sťažovateľke, pozn.) v žalobe požadovanú sumu za poskytnuté služby,\nresp. za správu obytného bloku (teda žaloby sťažovateľky zamietol), pretože za správcu\npredmetného obytného bloku považoval obchodnú spoločnosť BARDBYT, s. r. o.,\nBardejov, a nie sťažovateľku (rozsudky okresného súdu sp. zn. 2 C 218/2006\nzo 16. mája 2016, sp. zn. 3 C 91/2008 z 27. marca 2017, sp. zn. 4 C 23/2007\nz 28. februára 2017 a sp. zn. 5 C 47/2008 z 19. decembra 2017). Uvedený záver okresného\nsúdu potvrdil v napadnutých rozsudkoch aj krajský súd, ktorý rozhodol o odvolaniach\nsťažovateľky. Následne najvyšší súd dovolania sťažovateľky proti napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že sa týkajú peňažného plnenia, ktoré neprekračuje\nvýšku desaťnásobku minimálnej mzdy v čase podania žaloby [prípustnosť dovolania je\nv zmysle § 422 ods. 1 písm. a) CSP v týchto prípadoch vylúčená].\n4. Sťažovateľka tvrdí, že napadnuté rozsudky krajského súdu a napadnuté uznesenia\nnajvyššieho súdu (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) nespĺňajú požiadavku riadneho\na ústavne konformného výkladu zákona Národnej rady Slovenskej rady č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no vlastníctve bytov“), ako aj inštitútu premlčania a dobrých mravov v zmysle judikatúry\nústavného súdu a najvyššieho súdu, napadnuté rozhodnutia nie sú zrozumiteľné,\npredvídateľné a nie sú dostatočne odôvodnené. Podľa sťažovateľky výklad a interpretácia\nzákona o vlastníctve bytov súdmi „popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem najmä pokiaľ ide o otázky synalagmatických záväzkov, preukázania zákonných a skutkových\nokolností realizovaných postupov vlastníkov bytov a nebytových priestorov (zvolávanie\na priebeh ako aj výsledky schôdze vlastníkov) ako aj rozdielmi medzi schválením správcu\na schválením zmluvy o výkone správy s konkrétnym správcom. Ústavne neudržateľnými sú\naj odôvodnenia premlčania v kontexte realizovaných a poskytovaných služieb, ktoré nemajú\nžiadnu oporu v texte právneho predpisu.“.\n\n3\n\n5. Sťažovateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom\ni dovolacím súdom, ktoré má spočívať vo vyvodení nesprávnych právnych záverov\nzo súdom zisteného skutkového stavu. Sťažovateľka považuje za nesprávne právne\nposúdenie otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie v posudzovaných veciach, a to „kolízie\nnámietky premlčania s namietaným porušením dobrých mravov, v nadväznosti na porušenie\nústavne garantovaného práva vlastniť majetok, a to s dôrazom na konkrétne skutkové\nokolnosti prípadu a najmä správanie sa samotného žalovaného“. V tejto súvislosti\nzdôrazňuje „nesprávnu aplikáciu spotrebiteľského práva na daný prípad“, ktorá\nje podľa nej v rozpore s judikatúrou súdov, najmä s nálezom ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 a tiež uznesením najvyššieho súdu\n„sp. zn. 4 Obdo/16/2017“.\n6. Podľa sťažovateľky bolo podstatou sporu právne posúdenie situácie, keď pôvodný\nsprávca a nový správca bytového domu riešia otázky spojené s existenciou a so splnením\nzákonných podmienok pri prechode výkonu správy bytového domu na iného správcu,\na to v kontexte zákonných prejavov vôle vlastníkov tohto bytového domu.\n7. Sťažovateľka spochybňuje hlasovanie vlastníkov bytov v bytovom dome\nvykonané na schôdzi vlastníkov, na ktorej došlo k prijatiu\nrozhodnutia o zmene správcu bytového domu. Sťažovateľka tvrdí, že v predmetnom prípade\nnedošlo k zmene v osobe správcu, a prostredníctvom konaní na všeobecných súdoch sa\nod vlastníkov bytov bytového domu\n\ndomáha finančných plnení,\n\nktoré žalovaní vlastníci bytov zrejme poukazujú už novému správcovi (BARDBYT, s. r. o.,\nBardejov, pozn.), a súčasne sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od nového\nsprávcu.\n8. Podľa tvrdenia sťažovateľky ak zmluva o výkone správy môže byť uzatvorená len\ns jedným správcom, tak správa (bytového domu, pozn.) môže byť odovzdaná výlučne tomu,\nkto preukáže, že novým správcom je a že proces jeho schvaľovania a tiež schvaľovania\nnovej zmluvy o výkone správy bol zákonný a správny. Sťažovateľka taktiež zdôrazňuje,\nže finančné plnenie vlastníkov bytov správcovi nie je viazané na moment skončenia výkonu\nsprávy bytového domu, ale na moment odovzdania správy novému správcovi bytového\n4\n\ndomu. Podľa názoru sťažovateľky pokiaľ pôvodný správca neodovzdal správu novému\nsprávcovi, platby vlastníkov za správu v predmetnom bytovom dome mali byť poukazované\njej ako pôvodnému správcovi. S momentom odovzdania a prevzatia výkonu správy potom\nsťažovateľka spája aj plynutie premlčacích lehôt.\n9. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenia najvyššieho súdu, ktoré formálne\nodkazujú na minimálnu mzdu, v kontexte napadnutých rozsudkov krajského súdu\nza ústavne neudržateľné. Podľa sťažovateľky tieto rozhodnutia vykazujú znaky svojvôle,\narbitrárnosti a nie sú ani náležite odôvodnené v kontexte skutočností uvádzaných\nv rozsudkoch krajského súdu a okresného súdu.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd ako súd dovolací,\nktorý odmietol jej dovolania ako neprípustné a krajský súd ako súd odvolací (ktorý potvrdil\nrozhodnutia okresného súdu), porušili jej základné právo na súdnu ochranu a právo\nna spravodlivý proces.\n11. V ústavnej sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 766/2020 sťažovateľka\nosobitne namietla porušenie správa na spravodlivý proces „z dôvodu procesného\nnástupníctva a okruhu účastníkov tohto konania“. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla,\nže «súdy v danej veci konali a konajú s osobami, ktoré nemali v čase pojednávaní žiadneho\nprávneho zástupcu, nevedeli o tom, že sa stali účastníkmi konania (neboli ani upovedomení\na ani predvolaní) a okruh dedičov sa ustálil podľa rozhodnutia súdu až z 14. 11. 2017.\nSúd s nimi vôbec nekonal ako s účastníkmi konania, nevypočul ich (napriek našej\nopakovanej žiadosti) a nerealizoval žiadne procesné poučenia a úkony k ich osobám\n(nedoručil im žalobu a ani žiadosť o vyjadrenie, nepredvolal ich na pojednávanie a vôbec\ns nimi nekonal !!!). Uspokojil sa výlučne s následne (???) predloženým plnomocenstvom.\nTo znamená, že - rozhodnutie súdu zo dňa 14. 11. 2017 o priznaní postavenia účastníka\nkonania nemohlo byť objektívne právoplatné do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci (išlo\no doručovanie do USA)... a rovnako tak je nezákonné právne zastupovanie „účastníka\nkonania“ pred dňom kedy sa stal účastníkom konania – a súd s takýmto právnym zástupcom\nkonal.». Sťažovateľka preto považuje celé konanie, ako aj samotné rozhodnutia súdov\nza „právne zmätočné a neústavné“.\n5\n\n12. Sťažovateľka v petitoch ústavných sťažností navrhla, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami\nkrajského súdu a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu, aby napadnuté rozhodnutia\nzrušil a veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby jej priznal náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n16. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n17. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n6\n\n18. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n21. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhov\n22.\n\nSťažovateľka\n\nnamieta,\n\nže\n\nnapadnutými\n\nrozsudkami\n\nkrajského\n\nsúdu\n\na napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\n\n7\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnuté rozhodnutia považuje za nepredvídateľné a nedostatočne\nodôvodnené.\n23. Podľa sťažovateľky konajúce súdy zo zisteného skutkového stavu vyvodili\nnesprávne právne závery predovšetkým v otázke, od ktorej záviselo rozhodnutie\nv posudzovaných veciach, a to „kolízie námietky premlčania s namietaným porušením\ndobrých mravov“, pričom tvrdí, že aplikácia premlčania je v posudzovaných veciach\nv rozpore\n\ns dobrými\n\nmravmi.\n\nV tejto\n\nsúvislosti\n\nnamieta\n\nnesprávnu\n\naplikáciu\n\nspotrebiteľského práva, ktorá podľa nej nereflektuje judikatúru ústavného súdu\na najvyššieho súdu. Sťažovateľka v ústavných sťažnostiach spochybňuje hlasovanie\nvlastníkov bytov v bytovom dome vykonané na schôdzi vlastníkov a tvrdí, že v predmetnom\nprípade nedošlo k zmene v osobe správcu. Podľa nej výklad a aplikácia zákona o vlastníctve\nbytov v napadnutých rozhodnutiach popiera účel a zmysel aplikovaných právnych noriem.\nNapadnuté uznesenia najvyššieho súdu nie sú podľa sťažovateľky náležite odôvodnené,\nsú svojvoľné, a tým ústavne neudržateľné.\n24. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne\nneopodstatnenú je možné považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n25. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\n8\n\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n26. Ústavný súd po preskúmaní ústavných sťažností zistil, že sťažovateľka sa\nna neho opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými\nsťažnosťami, o ktorých už rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne závery\n(pozri m. m. IV. ÚS 680/2018, I. ÚS 58/2019).\n27. Z takmer (v podstatnej časti) identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej\nv ústavných sťažnostiach, ktoré sú predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť,\nže odôvodnenie napadnutých rozsudkov krajského súdu a napadnutých uznesení\nnajvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia vecí\nkrajským súdom a najvyšším súdom, obdobné závery, ako v iných jej veciach, ktoré\nuž ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.\n28. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd návrh na začatie\nkonania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá\nústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný\ns predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie\no jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba\npoukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.\n29. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavných sťažností v plnom\nrozsahu\n\nstotožňuje\n\ns\n\ndôvodmi\n\nuvedenými\n\nvo\n\nsvojich\n\nskorších\n\nrozhodnutiach\n\n(napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 680/2018 zo 16. novembra 2018,\nsp. zn. I. ÚS 58/2019 z 9. januára 2019) týkajúcich sa takmer rovnakých ústavných\nsťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej\n\n9\n\nneopodstatnenosti\n\nvzhľadom\n\nna\n\nústavnú\n\nudržateľnosť\n\nzáverov\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\nako aj najvyššieho súdu.\n30. Pokiaľ sťažovateľka namieta rozpor s judikatúrou súdov, najmä s nálezom\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 a uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Obdo 16/2017 z 29. marca 2019, je potrebné uviesť, že označené rozhodnutie\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nvychádza\n\nz odlišných\n\nskutkových\n\nokolností\n\na jeho\n\naplikácia\n\nna posudzovaný prípad sťažovateľky je nenáležitá. V označenom rozhodnutí najvyšší súd\npripustil dovolací prieskum (z hľadiska majetkového cenzu išlo o prípustné dovolanie,\npozn.) právneho záveru odvolacieho súdu spočívajúceho v nevyhodnotení uplatnenia\nnámietky premlčania žalovaným za rozporné s dobrými mravmi, zároveň však zdôraznil\nnemožnosť všeobecnej aplikácie takéhoto záveru paušálne na akýkoľvek prípad a zdôraznil,\nže v každom jednotlivom prípade je potrebné vziať do úvahy konkrétne skutkové okolnosti\nprípadu. Najvyšší súd v ním posudzovanom prípade poukázal práve na špecifickosť\nskutkových okolností danej veci, ktorá spočívala v správaní žalovaného a jeho zjavne\núčelového postupu voči žalobcovi, keď z vlastnej iniciatívy predkladal žalobcovi (už v čase,\nkeď malo dôjsť k premlčaniu) inventarizáciu pohľadávok (ich zaplatenie bolo predmetom\nsporu a vo vzťahu k nim žalovaný vzniesol námietku premlčania, pozn.) na ich\nodsúhlasenie, pričom z tohto prejavu vôle žalovaného žalobca vyvodil svoje legitímne\nočakávanie a dobrú vieru, že tieto pohľadávky budú žalovaným zaplatené. Z okolností\nposudzovaného prípadu sťažovateľky, posudzujúc správanie či postup žalovaných\n(vlastníkov bytov a nového správcu, pozn.), však nie je zrejmá taká skutková okolnosť,\nktorá by indikovala možnú kolíziu medzi právom vlastniť majetok a princípom právnej\nistoty pri eventuálnom konštatovaní rozporu uplatnenej námietky premlčania s dobrými\nmravmi a ktorá by viedla konajúce súdy k nutnosti zaoberať sa a skúmať proporcionalitu\nzásahu do práva vlastniť majetok. Z okolností prípadu sťažovateľky možno, naopak,\nvyvodiť dobromyseľnosť vlastníkov bytov (žalovaných, pozn.), ktorí v dôsledku zmeny\nv osobe správcu, ktorú považovali za legálnu, plnili v dobrej viere svoje záväzky už novému\nsprávcovi.\n\n10\n\n31. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku\nprocesných vád konania, ktoré sťažovateľka uvádza v ústavnej sťažnosti pôvodne vedenej\npod sp. zn. Rvp 766/2020, ústavný súd konštatuje, že spôsob vysporiadania sa s uvedenou\nnámietkou sťažovateľky krajským súdom a najvyšším súdom považuje za dostatočný\na ústavne akceptovateľný. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súvislosti\ns touto námietkou uviedol, že „Pokiaľ žalobkyňa namieta, že jej právo na spravodlivý\nproces bolo porušené z dôvodu procesného nástupníctva a okruhu strán sporu,\nako aj nezákonným právnym zastupovaním na základe neplatného plnomocenstva, dovolací\nsúd poukazuje na to, že týmito námietkami sa zaoberal už súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku konštatoval,\nže ide o opakované argumenty, ktoré boli vznášané už v konaní pred súdom prvej inštancie\na na ktoré súd prvej inštancie poskytol presvedčivú, zrozumiteľnú, logickú argumentáciu,\ns ktorou sa dôsledne vyporiadal a s ktorým sa odvolací súd stotožnil.“.\n31.1 Okresný súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5 C 47/2008 z 19. decembra 2017\nsa s predmetnými námietkami sťažovateľky vysporiadal takto:\n„V priebehu konania zomrel pôvodne žalovaný v 1. rade\n\na to dňa\n\n. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/190/2013 zo dňa 03.02.2014 bolo zistené,\nže na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, t.j. pôvodne žalovanej v 2. rade\na ich detí\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\ncelé dedičstvo nadobudla pôvodne žalovaná v 2. rade\n\n.\n\nAko vyplýva z unesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.07.2014 č.k. 2Co/137/2014-153\nsúd po smrti pôvodne žalovaného v 1. rade konal s pôvodne žalovanou v 2. rade\na ich deťmi\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\nako s jeho právnymi nástupcami.\nĎalej v priebehu konania zomrela aj pôvodne žalovaná v 2. rade\na to dňa 09.09.2016 pričom z uznesenia Okresného súdu sp. zn. 4D/144/2016 zo dňa\n27.02.2017 bolo zistené, že na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva,\nt.j.\n\n,\n\n,\n\n,\n11\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n,\n\nčasť dedičstva nadobudol\n\n, bytom\n\na ďalšiu časť dedičstva nadobudla\n\n,\n\n,\n\nbytom\n\n,\n\n. Z uznesenia Okresného súdu\n\nBardejov sp.zn. 1D/42/2017 zo dňa 14.11.2017 vyplýva, že po neb. pôvodne žalovanej\nv 2. rade\n\nprebehlo náhradné dedičské konanie, pričom dedičstvo\n\nna základe dohody dedičov nadobudol\n\n,\n\n.\n\nUznesením vyhláseným na pojednávaní 25.09.2017 súd v zmysle návrhu žalobcu\ndoručeného súdu dňa 17.08.2012 a v zmysle upraveného okruhu účastníkov na strane\nžalovaných pripustil zmenu žaloby...\nNa pojednávaní konanom dňa 19.12.2017 súd postupom podľa § 63 C.s.p. rozhodol,\nže na základe oboznámených rozhodnutí vydaných v dedičských konaniach vedených\npo pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade (odsek 7, 8 odôvodnenia) pokračuje v konaní\ns právnymi nástupcami žalovaných\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, zomrelého\n\n, zomrelej\n\na to\n\n, bytom\n\n,\n\na\n\n,\n\n, bytom\n\n, a Teda súd konal ako s právnymi nástupcami po neb. pôvodných\nžalovaných v 1. a 2. rade iba s tými dedičmi, ktorí nadobudli aspoň časť z dedičstva.\nŽalobca\n\nna\n\npojednávaní\n\nkonanom\n\ndňa\n\n13.11.2017\n\nspochybnil\n\nplatnosť\n\nplnomocenstiev predložených právnym zástupcom žalovaných na zastupovanie žalovaných\nv 2. a 3. rade, pričom poukazoval na skutočnosť, že súdu boli predložené iba ich kópie\na zároveň žalovaná v 2. rade má trvalý pobyt v USA a plnomocenstvo pre právneho\nzástupcu mala podpísať v Bardejove. K tomu súd uvádza, že právny zástupca žalovaných\nsúdu\n\nnásledne\n\npredložil\n\noriginál\n\nplnomocenstva\n\nod\n\nžalovanej\n\nv\n\n2.\n\nrade,\n\npričom na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017 uviedol, že plnomocenstvo mu žalovaná\nv 2. rade podpísala v Bardejove, ako aj originál plnomocenstva od žalovaného v 3. rade,\npričom súd po ich oboznámení má za to, že uvedené plnomocenstva sú platné a teda právny\nzástupca je oprávnený v predmetnom konaní zastupovať aj žalovaných v 2. a 3. rade.\nSkutočnosť, že žalovaná v 2. rade podpisovala plnomocenstvo v Bardejove, pričom má\ntrvalý pobyt v USA nemá žiadny vplyv na otázku posudzovania platnosti plnomocenstva.“\n12\n\n32. Ústavný súd, vychádzajúc z § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ústavné\nsťažnosti bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverov odmietol\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n33. Keďže ústavné sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v nich uplatnených (návrh na zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie vecí\nna ďalšie konanie a rozhodnutie, návrh na priznanie náhrady trov konania) nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "byt-správa bytu", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "dovolanie-prípustnosť", "dobré mravy (boni mores)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6017ace3-0e54-4bed-8bd2-f2ce5a0d01ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.268.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 268/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/2020 z 13. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.268.2020.1"}, {"guid": "ussr:47684edd-a155-4126-8354-d4d6585b389c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.58.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 58/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 58/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.58.2019.1"}, {"guid": "ussr:5884b9f1-789f-4263-a599-ac961fd5602e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 680/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 680/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "0e953e75-1b78-4ab8-8c82-fd8c179bfca8:9d35c624-da8b-479c-9fb0-0f25d10bf875", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8207206176.1", "spisova_znacka": "13Co/63/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/63/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8207206176.1"}, {"guid": "9a89e1d2-7b00-4eab-be47-9572a8e99e13:348e05f4-9b24-4487-ba3e-773e00967bcc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116204137.1", "spisova_znacka": "10Co/73/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/73/2017 z 22. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-08-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116204137.1"}, {"guid": "5267c149-a81e-4915-9c2f-367c959bc203:42b6723a-1b41-496a-9a36-ec05c508b3fb", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4413207485.1", "spisova_znacka": "9Co/42/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/42/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4413207485.1"}, {"guid": "420aa86b-6eef-4c99-b947-aa24eef03c37:60216cb2-993c-4438-a9c3-3c9cf53c4454", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4412221854.2", "spisova_znacka": "2Co/137/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Co/137/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412221854.2"}], "citovane_v": []}