{"guid": "ussr:1b760562-7091-4f98-abe1-1f6a2474539f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.396.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2020 z 20. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 396/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.396.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "nazov": "čl. 23 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-3", "nazov": "čl. 23 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-23", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1b760562-7091-4f98-abe1-1f6a2474539f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.396.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.396.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.396.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 396/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca)\n\na Roberta\n\nŠorla\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,a\n, obe zastúpené advokátskou kanceláriou\nJUDr. Roman Hojer, s. r. o., Šustekova 51, Bratislava, v menej ktorej koná advokát\nJUDr. Roman Hojer, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1,\nčl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky\nopatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sp. zn. OLP/3172/2020\nzo 17. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako\n\nneprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n, a\n(ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 16\nods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\n(ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) sp. zn. OLP/3172/2020 zo 17. apríla 2020.\n2. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti uviedli:\n«Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52,\n826 45 Bratislava, prijal dňa 17.4.2020 Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. OPL/3172/2020. Toto opatrenie bolo\nprijaté z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou\nSlovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.3.2020 dňom\n12.3.2020 a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.3.2020 generálnym\nriaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného\nkrízového štábu Slovenskej republiky zo dňa 15.4.2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f)\na § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z.. Týmto nariadil opatrenia, ktorými všetkým\nosobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod vstúpia na územie Slovenskej republiky,\nsa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie\nlaboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku\nsa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej\nizolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej\ndomácnosti...\nV zmysle ustanovenia § 124 Zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky:\n„Ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa\npri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo\ninom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo\noznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné\nvyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia\nsťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom\ndoručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci\n2\n\npodaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.“\nOpatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OPL/3172/2020\nbolo oznámené dňa 17. apríla 2020. Dvojmesačná lehota uplynie dňom 17. júna 2020.\nZ uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie sťažnosti bola zachovaná.\nSťažovateľka bola už pred cestou späť na Slovensko vo veľkom strese a neistote.\nNevedela, ako bude príchod späť domov na Slovensko vyzerať a vôbec nie čo bude\npo príchode nasledovať.\nSťažovateľka na územie Slovenska pricestovala a prekročila štátnu hranicu spoločne\nso svojou maloletou dcérou dňa 11.5.2020.\nPo svojom príchode bolo Sťažovateľke príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky oznámené, že musí čakať na rozhodnutie, do ktorej štátnej karantény budú\numiestnené.\nSťažovateľka a jej maloletá dcéra boli následne príslušníkmi Policajného zboru\nSlovenskej republiky umiestnené v zariadení štátnej karantény, ktoré sa nachádza v\n.\nSťažovateľka spoločne so svojou maloletou dcérou prežívali obrovský stres a paniku.\nNeustále boli v neistote a nevedeli čo sa bude diať.\nDo zariadenia štátnej karantény Sťažovateľka spoločne so svojou maloletou dcérou\nprišla dňa 11.5.2020.\nSťažovateľka sa po celý čas v štátnom karanténnom zariadení cítila ako keby bola\nzločinec. Neustále boli všetci pod prísnym policajným dohľadom, nesmela otvárať dvere\na musela byť po celý čas zatvorená so svojou maloletou dcérou na izbe.\nSťažovateľka mala obrovský strach o svoju maloletú dcéru, ktorá pobyt v zariadení\nštátnej karantény zvládala veľmi ťažko. Maloletá dcéra Sťažovateľky mala panický strach\nz tohto prostredia a neznámych ľudí, ktorí sa v zariadení štátnej karantény pohybovali.\nPred testovaním na COVID-19 bola Sťažovateľka v obrovskom strese a panike.\nVeľmi sa bála ako toto testovanie ona a hlavne jej maloletá dcéra zvládne. Samotné testy\nna možné potvrdenie alebo vyvrátenie nákazy vírusom COVID-19 im bolí robené\naž po týždni strávenom v zariadení štátnej karantény.\n3\n\nDňa 18.5.2020 boli Sťažovateľke oznámené výsledky testovania. Ona aj jej maloletá\ndcéra mali negatívne výsledky a tak boli následne prepustené do povinnej domácej\nkarantény.\nSťažovateľka v štátnom karanténnom zariadení prežívala ťažké obdobie. Veľmi ťažko\nznášala značné obmedzenia svojej osobnej slobody a narušenie svojho súkromia.\nSťažovateľka mala tiež neustály strach o svoje zdravie a zdravie svojej maloletej dcéry,\nkeďže boli v tomto zariadení umiestnené s veľkým množstvom ľudí, ktorých nikdy predtým\nnevidela a nepoznala ich zdravotný stav.\nSťažovateľka takýto postup štátnych orgánov vôbec nechápe. Sťažovateľka bola\ndonútená absolvovať pobyt v štátnom karanténnom zariadení v\n\n.\n\nA to aj napriek tomu, že Sťažovateľka má vlastné obydlie, v kde mohla tento čas v pokoji\nstráviť v domácej karanténe.\nTento neadekvátny zásah štátnych orgánov do života Sťažovateľky, ktorý mal\nza následok jej umiestnenie v štátnej karanténe negatívnym spôsobom ovplyvnil život\nSťažovateľky. Taktiež bol negatívnym spôsobom ovplyvnený život maloletej dcéry\nSťažovateľky. Tá od pobytu v zariadení štátnej karantény trpí neustálym strachom\na panikou.\nSťažovateľka ešte stále aj po prepustení zo zariadenia štátnej karantény pociťuje\nstrach, bezmocnosť a nespravodlivosť. V nocí ju aj jej maloletú dcéru často budia nočné\nmory, v ktorých opätovne prežívajú traumy, ktoré zažili v štátnom karanténnom zariadení.\nSťažovateľka s pobytom v zariadení štátnej karantény utrpela okrem ujmy na jej\nzdraví, osobnosti, ľudskej dôstojnosti a zdraví a osobnosti svojej maloletej dcéry taktiež\naj materiálne škody. Sťažovateľka musela na vlastné náklady absolvovať cestu\nzo zariadenia štátnej karantény a musela uhradiť 280,- Eur za stravu v karanténnom\nzariadení...\nSťažovateľka zastáva názor, že povinným umiestnením v štátnej karanténe v\ndošlo k porušeniu jej základných práv a slobôd a základných práv a slobôd jej\nmaloletej dcéry.\nSťažovateľka má za to, že bolo neprávom zasiahnuté predovšetkým do ich práva\nslobodu pohybu a pobytu a tiež do práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti\na práva na ich súkromný a rodinný život.\n4\n\nSťažovateľka sa tak právom cíti ukrátená na svojich základných právach a slobodách\nv dôsledku stanoveného postupu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky...\nSťažovateľka tiež podotýka, že v dôsledku takéhoto konania došlo tiež k ohrozeniu jej\nzdravia a zdravia jej maloletej dcéry, keďže boli v priamom kontakte s ľuďmi, ktorým bol\ndiagnostikovaný záver nákazy vírusom COVID-19. A to predovšetkým pri prevoze\ndo štátneho karanténneho zariadenia a pri následnom ubytovaní v tomto zariadení.\nSťažovateľka pritom mala k dispozícii vlastné ubytovanie, kde by mohli stráviť čas\npotrebný na domácu karanténu v pokoji a bez možného ohrozenia svojho zdravia...\nSťažovateľka tiež namieta porušenie čl. 2 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských\nprávach, Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npriznávajúci niektoré práva a slobody iné než tie, ktoré sú už uvedené v dohovore a v prvom\ndodatkovom protokole k dohovoru (ďalej len „Dohovor\"), podľa ktorého: „Každý, kto sa\nlegálne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu\na slobody zvoliť si miesto pobytu.“\nPodľa čl. 2 ods. 3 Protokolu č. 4 k Dohovoru: „Žiadne obmedzenia sa nemôžu uvaliť\nna výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na udržanie verejného\nporiadku, na predchádzanie zločinnosti, na ochranu zdravia alebo morálky alebo\nna ochranu práv a slobôd iných.“\nSťažovateľka poukazuje na to, že záujem na ochrane verejného zdravia nie je\nabsolútnym záujmom. Stále popri ňom pretrváva aj verejný záujem na ochrane zákonnosti\na ústavnosti, ktoré treba navzájom vyvažovať.\nSťažovateľka tak aj napriek skutočnosti, že mala k dispozícií vlastné obydlie,\nkde mohli stráviť potrebný čas karantény boli bez jej súhlasu a bez ohľadu na jej názor\numiestnené spolu s ďalšími ľuďmi v zariadení štátnej karantény...\nSťažovateľka tak trvá na tom, že neexistujú žiadne oprávnenia, na základe ktorých\nvláda Slovenskej republiky, či Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zasahuje\ndo práva na slobodu pohybu a pobytu občanov. Zastáva tak názor, že toto obmedzovanie\nje úplne bezdôvodné a nezákonné.\nSťažovateľka tiež pokladá za absurdné, že týmto konaním dokonca hazardujú\nso zdravím svojich občanov. A to tak, že ich či už s príznakmi, alebo bez akýchkoľvek\n5\n\npríznakov choroby COVID-19 spoločne zhromažďujú a premiestňujú do štátnych\nkaranténnych zariadení. Následne ich umiestnia do spoločných izieb, prípadne izieb\nso spoločným sociálnym zariadením...\nPodľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: „Ústavný súd môže svojím\nrozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli\nporušené, primerané finančné zadosťučinenie.“\nPorušenie základných práv sťažovateľa nie je možné reparovať len zrušením\nnapadnutých uznesení. K porušeniu označených základných práv už došlo a ich prežitie\n(pocit z porušenia práva) nie je možné navrátiť späť a zhojiť inak ako priznaním finančného\nzadosťučinenia. (m.m. rozsudok ESĽP vo veci Danev proti Bulharsku, z. 2.9.2010, § 34)\nSťažovateľka, ako osoba, ktorej základné práva a slobody boli porušené si tak\nuplatňuje od Slovenskej republiky - Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,\nprimerané finančné zadosťučinenie a to v sume 10.000,- Eur (slovom desaťtisíc eur)\nz nasledovných dôvodov:\n1. Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/3172/2020\nzo dňa 17.4.2020 boli porušené ich základné práva a slobody.\n2. Porušenie jej základných práv a slobôd a základných práv a slobôd jej maloletej\ndcéry, konkrétne práva na slobodu pohybu a pobytu bolo svojvoľné, bez akéhokoľvek\nrelevantného zákonného dôvodu.\n3. Došlo tak k porušeniu ich základných práv a slobôd garantovaných Ústavnou\nSlovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n4. Porušenie základných práv a slobôd Sťažovateľky a jej maloletej dcéry má na ich\nživot nepriaznivé následky. Sťažovateľka a jej maloletá dcéra prežívali v zariadení štátnej\nkarantény ťažké obdobie. Veľmi ťažko znášali značné obmedzenia ich osobnej slobody\na narušenie ich súkromia. Prežívali tam neustály strach o svoje zdravie a neistotu. Dokonca\naj po opustení štátnej karantény prežívajú neustály stres a neistotu. Pobyt v štátnej\nkaranténe negatívnym spôsobom ovplyvnil ich zdravie. Sťažovateľka a jej maloletá dcéra\nneustále pociťujú strach, bezmocnosť, pocit veľký pocit nespravodlivosti.\n5. Porušenie základných práv a slobôd Sťažovateľky a jej maloletej dcéry nie je\nmožné odčiniť len zrušením napadnutého opatrenia, keďže pocity utrpenia, ktoré im boli\n\n6\n\nkonaním štátnych orgánov spôsobené nie je možné vrátiť späť a odstrániť Inak ako\npriznaním primeraného finančného zadosťučinenia.»\n3. Sťažovateľky navrhli rozhodnúť týmto nálezom:\n„1.\n\nOpatrením\n\nÚradu\n\nverejného\n\nzdravotníctva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. OLP/3172/2020 zo dňa 17.4.2020 boli porušené základné práva a slobody, konkrétne\nprávo na slobodu pohybu a pobytu Sťažovateľky a jej maloletej dcéry.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľke ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 10.000,- Eur, ktorú jej je povinná zaplatiť Slovenská\nrepublika - Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n6. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n7\n\n7. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji\nverejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) úrad verejného zdravotníctva vykonáva v prvom\nstupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu regionálneho\núradu verejného zdravotníctva, a vo veciach, o ktorých podľa tohto zákona rozhoduje\nvýlučne úrad verejného zdravotníctva.\n9. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) zákona č. 355/2007 Z. z. znie:\n„Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú\nb) hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace\nprenosné ochorenie,\nc) odber vzoriek biologického materiálu od ľudí a vzoriek pitnej vody a vzoriek vody\nz vody určenej na kúpanie, z vody prírodného kúpaliska a z vody umelého kúpaliska,\nvrátane odberu vzoriek potravín a hotových pokrmov, kozmetických výrobkov a vzoriek\npracovného prostredia a vnútorného prostredia budov na zisťovanie ich zdravotnej\nbezpečnosti, na vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení\nvrátane zisťovania citlivosti na antimikróbne látky,\nf) izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom\nurčenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“\n8\n\n10. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. znie:\n„Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva\npri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia,\nktorými sú:\nl) výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok.“\n11. Výrok napadnutého opatrenia znie:\n„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa § 5\nods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu\nvyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 dňom 12.03.2020 a pandémie\nochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej\nzdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu\nSlovenskej republiky zo dňa 15.04.2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4\npísm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. nariaďuje tieto opatrenia:\n1. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie\nSlovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu\nnevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne\npo zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej\nsúhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto\nnariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.\nNariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom sa nevzťahuje na nasledovné\nosoby:\n- osoby s obmedzenou schopnosťou orientácie a pohybu,\n- tehotné ženy, osoby s onkologickým ochorením, psychiatrickým ochorením, ťažkou\nporuchou imunity, osoby s osobitnými výživovými potrebami, osoby s chronickými\nochoreniami dýchacích ciest, srdca a ciev, osoby s metabolickými poruchami, osoby\ns epilepsiou, osoby s mentálnou poruchou, osoby so závažnými ochoreniami vyžadujúcimi\npokračujúcu injekčnú liečbu v pravidelných intervaloch, zdravotne ťažko postihnuté osoby.\n9\n\nTieto osoby sú pri vstupe na územie Slovenskej republiky povinné predložiť v dvoch\nvyhotoveniach (originál a kópia) potvrdenie od lekára opatrené jeho podpisom a pečiatkou\no tom, že ich zdravotný stav spadá pod vyššie uvedené zdravotné obmedzenia.\n- osoby nad 75 rokov, a osobám im blízkym a sprevádzajúcim v dobe prekročenia\nštátnych hraníc SR, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej\nrepubliky. Týmto osobám, na ktoré sa nevťahuje nariadenie o izolácii v zariadeniach\nurčených štátom a osobám blízkym a sprevádzajúcim sa za splnenia podmienky,\nže pri vstupe na územie Slovenskej republiky predložia v dvoch vyhotoveniach (originál\na kópia) výsledok negatívneho testu RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie staršieho ako 48\nhodín, nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní. Maloletým osobám,\nktoré bez sprievodu vstupujú na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia\nv domácom prostredí na dobu 14 dní. Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám\nžijúcim s nimi v spoločnej domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť\ndomácej izolácie sú povinné sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom\nregionálnom úrade verejného zdravotníctva. Nariadenie izolácie v zariadeniach určených\nštátom sa nevzťahuje na osoby, ktoré na území Slovenskej republiky požívajú diplomatické\nvýsady a imunitu, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej\nrepubliky. Týmto osobám sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní.\nPo dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s nimi v spoločnej\ndomácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť domácej izolácie sú povinné sa\nbezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom regionálnom úrade verejného\nzdravotníctva.\n2. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie\nSlovenskej republiky sa nariaďuje, aby bezprostredne po návrate do Slovenskej republiky\noznámili túto skutočnosť a to telefonicky alebo elektronicky poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné\nlekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti\nalebo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť\nv špecializačnom odbore pediatria, a s ktorým má dieťa uzatvorenú dohodu o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti. Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky uzatvorenú\n\n10\n\ntakúto dohodu sú povinné oznámiť umiestnenie do izolácie podľa bodu 1 miestne\npríslušnému lekárovi samosprávneho kraja.\n3. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú\nstarostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria sa nariaďuje,\naby všetkým osobám, ktoré v období od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpili na územie\nSlovenskej republiky, vrátane osôb, ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti,\nvystavili PN z dôvodu karantény pre COVID-19.\n4. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na:\n- vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky\npri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,\n- posádky v lodnej nákladnej doprave, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky\npri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,\n- členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého personálu, ktorých výkon\nčinnosti je nevyhnutný na vykonanie letu lietadla na leteckú prepravu nákladu na územie\nSlovenskej republiky, ktorí zotrvajú na palube tohto lietadla, okrem vykonania predletovej\nprípravy, naloženia alebo vyloženia leteckého nákladu,\n- členov posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti\nje nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na humanitárne účely, technických\na premiestňovacích letov, repatriačných letov lietadiel na palube ktorých sa nachádzajú\nosoby s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,\n- vodičov a posádky osobnej autobusovej dopravy, ktorí vykonávajú prepravu\nrepatriovaných osôb na územie Slovenskej republiky,\n- rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty a obslužných pracovníkov v železničnej\nnákladnej doprave, ktorí vstupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia\nprepravy medzinárodných nákladných vlakov,\n- vodičov nákladnej dopravy, členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého\npersonálu, posádku v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty\na obslužných pracovníkov v železničnej nákladnej doprave, ktorí cestujú inými spôsobmi\ndopravy, za predpokladu, že sa presúvajú do miesta, kde budú vykonávať nákladnú dopravu\npričom miesto začiatku dopravy sa nachádza na území Slovenskej republiky; uvedenú\nskutočnosť musia preukázať potvrdením od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej\n11\n\nrepubliky, označením miesta výkonu práce, identifikačnými údajmi pracovníka/ov\na vozidla/vozidiel,\n- posádku v lodnej nákladnej doprave, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky\ninými\n\nspôsobmi\n\ndopravy;\n\nuvedenú\n\nskutočnosť\n\nmusia\n\npreukázať\n\npotvrdením\n\nod zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej republiky,\n- vodičov a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta a vodičov\na posádky vykonávajúcich prevoz orgánov určených na transplantáciu, krvi a krvných\nnáhrad,\n- zamestnancov pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu\nľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,\n- po odsúhlasení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na osoby,\nktoré vstupujú a opúšťajú územie SR za účelom zabezpečenia liečby vážnych zdravotných\nstavov svojich, alebo osôb im blízkym,\n- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvom\nobrany Slovenskej republiky na tranzit príslušníkov policajných zborov prechádzajúcich\núzemím Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ a príslušníkov\nozbrojených síl a NATO,\n- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na vykonanie tranzitu\nštátnych príslušníkov členských štátov EÚ navracajúcich sa do domovskej krajiny\na prechádzajúcich územím Slovenskej republiky bez zastavenia.\nOsobám uvedeným v tomto bode sa nariaďuje, aby v prípade akýchkoľvek príznakov\nrespiračného ochorenia bezodkladne oznámili túto skutočnosť a to telefonicky svojmu\nposkytovateľovi\n\nzdravotnej\n\nstarostlivosti,\n\nktorý\n\nposkytuje\n\nzdravotnú\n\nstarostlivosť\n\nv špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu\no poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ uvedené osoby nemajú na území Slovenskej\nrepubliky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámia túto informáciu bezodkladne\nna číslo tiesňového volania 112.\nVodičom nákladnej dopravy, posádke v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičom,\nvozmajstrom, vlakovým čatám a obslužným pracovníkom v železničnej nákladnej doprave,\nktorí vstupujú alebo vystupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom prepravy,\nnakladania a vykladania tovaru sa nariaďuje, aby pri nakladaní a vykladaní tovaru\n12\n\npoužívali osobné ochranné pracovné prostriedky, maximálne obmedzili priamy kontakt\ns personálom v zahraničí a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu\npodľa potreby a dezinfekčné prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk. Pre zamestnancov\nv železničnej doprave vyhotoví zamestnávateľ potvrdenie, ktoré jasne preukáže, že nútený\nprechod štátnej hranice im vyplýva z povahy ich práce, ktorou zabezpečujú nákladnú\ndopravu. Pre tieto osoby sa pre ich potrebný pobyt na území Slovenskej republiky mimo\nplnenia pracovných povinností nariaďuje domáca izolácia, pokiaľ je to možné mimo osôb,\nktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.\nČlenom posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti\nje nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na leteckú prepravu nákladu na územie\nSlovenskej republiky, letov na humanitárne účely, technických a premiestňovacích letov,\nrepatriačných letov lietadiel, na palube ktorých sa nachádzajú osoby s prechodným\nalebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí vstupujú na územie Slovenskej\nrepubliky, sa nariaďuje dodržiavať protiepidemické opatrenia stanovené Ministerstvom\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky.\nZamestnancom pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu\nľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia, sa\nnariaďuje, aby pri preberaní, odovzdávaní a nakladaní ľudských pozostatkov používali\nrespirátory FFP2/FFP3, maximálne obmedzili priamy kontakt s personálom v zahraničí\na mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu podľa potreby a dezinfekčné\nprostriedky k pravidelnému čisteniu rúk.\nVodičom a posádkam zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta,\nsa nariaďuje, aby transport pacienta vykonávali len vozidlami, v ktorých je oddelený\npriestor pre pacienta, aby pri transporte používali osobné ochranné pracovné pomôcky\n(respirátory FFP2/FFP3, ochranné okuliare, rukavice) a používali dezinfekčné prostriedky\nk pravidelnému čisteniu rúk.\n5. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt\nalebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah,\nobdobný pracovný vzťah alebo miesto výkonu práce v prihraničných oblastiach na území\nsusedného štátu vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného\n\n13\n\nhraničného priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia\nod zamestnávateľa o takomto výkone práce alebo potvrdenia o takomto výkone práce.\nZároveň sa toto Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú\ntrvalý pobyt alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 30 km\nod otvoreného hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky, a majú uzatvorený\npracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah, alebo miesto výkonu práce na území\nvo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného hraničného\npriechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia od zamestnávateľa\no takomto výkone práce alebo o potvrdení o takomto výkone práce.\nPodmienkou pre obe skupiny osôb je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej\nrepubliky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším\nako 30 dní. Táto podmienka nadobúda účinnosť dňa 01. mája 2020.\n6. V odôvodnených prípadoch nespadajúcich pod body 4 a 5 môže výnimku z bodov 1\naž 3 udeliť Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej\npísomnej žiadosti člena vlády Slovenskej republiky v jeho pôsobnosti. Podmienkou\nudelenia výnimky na vstup na územie Slovenskej republiky je preukázanie sa negatívnym\ntestom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.\n7. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt\nalebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah\nalebo obdobný pracovný vzťah ako zdravotnícky pracovník v Juhomoravskom, Zlínskom,\nMoravsko-sliezskom alebo Olomouckom kraji Českej republiky a sú držiteľmi potvrdenia\nod zamestnávateľa o takomto výkone práce. Podmienkou pre uvedené je sa pri každom\nvstupe na územie Slovenskej republiky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie\nCOVID-19 nie starším ako 48 hodín.\nTermín: od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. do odvolania\nNadobudnutím účinnosti tohto opatrenia sa ruší opatrenie Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/3012/2020 zo dňa 04.04.2020.“\n\n14\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n12. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomocí ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).\nVo vzťahu k princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu stabilne uvádza, že ochrana\nústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto\núlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.\nÚstavný\n\nsúd\n\npredstavuje\n\nv\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\ninštitucionálny\n\nmechanizmus,\n\nktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov\nverejnej moci (I. ÚS 214/09). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu\nústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa\naž vtedy, keď ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť\n(m. m. IV. ÚS 322/09).\n13. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút izolácie fyzických osôb v zariadeniach\nurčených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia\nCOVID-19 je v právnom poriadku Slovenskej republiky nový, ústavný súd, poukazujúc\nna princíp subsidiarity, pripomína, že sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom\nsúde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne\nexistujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany\n15\n\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.\nToto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,\nže aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni\njeho právomocí [čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok, resp. čl. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„Správny\n\nsúdny\n\nporiadok“\n\nalebo\n\n„SSP“)].\n\nIba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej\na inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú\núspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou\npodanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010,\nI. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017). Ak zákon podmieňuje prípustnosť\nústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,\nktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou\nprípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym,\nzákonom predpísaným spôsobom (m. m. III. ÚS 1/04).\n14. Ústavný súd, vychádzajúc zo spomínanej zásady subsidiarity, sa zaoberal\npredovšetkým otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý bol oprávnený poskytnúť ochranu\noznačeným právam sťažovateliek.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti\n16\n\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy,\nposkytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej\nsprávy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou\norgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany\nsvojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy.\n20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie\nako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jej úloh, ktorý má charakter\nhybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, je preskúmateľné správnym\nsúdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho\nporiadku (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 345/08 z 22. januára 2009,\naj pri zohľadnení rozdielností v právnej úprave je komparačne relevantný aj rozsudok\nMestského súdu v Prahe sp. zn. 14 A 41/2020 z 24. apríla 2020).\n21. Pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu, teda\nindividuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny prvok\nspočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu)\nv právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne\nlegálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených,\nkonkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom\npredpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitím ako „lex specialis“) vyplýva práve taká\npovaha výsledku výkonu jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová,\nresp. statusová definícia). Tak je to aj v dotknutom prípade. Formulácia zákonných\noprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l)\n17\n\nzákona č. 355/2007 Z. z. (na základe ktorých bolo napadnuté opatrenie vydané) zakladá\n„ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu, čo sa\nprejavilo aj v znení napadnutého opatrenia. Ide teda o akt vydaný na základe zákona,\nnie ako jeho vykonávací predpis, pritom však adresovaný neurčitému počtu osôb obsahujúci\nobmedzenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci oznámený\n(jednotliví dotknutí adresáti boli o obsahu aktu poučení). Individuálny prvok (ktorý je\ndominantný) je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka akejkoľvek\n(genericky určenej) pandemickej situácie (všetkých takých prípadov rovnakého druhu\na neurčitého počtu sa týka podkladová zákonná úprava), ale konkrétnej pandémie,\nna ktorú opatrenie reaguje (na veci nič nemení, že riešenie konkrétnej situácie si môže\natrahovať aj zákonná úprava). Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona,\nteda v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy.\n22. Napadnuté opatrenie vzhľadom na jeho povahu (nejde o rýdzo individuálny\nprávny akt) nie je možné vydať v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (s konkrétne určeným okruhom účastníkov\nkonania). Preto sa naň ustanovenie § 59 zákona č. 355/2007 Z. z. z povahy veci nevzťahuje.\nNa vydanie dotknutého opatrenia zákon nepožaduje žiadne osobitné konanie, resp. iné\nnáležitosti.\n23. Aj napriek normatívnemu prvku opatrenie s povahou hybridného správneho aktu\nnie je právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom.\nPreto zákon (ani pokiaľ ide o napadnuté opatrenie) neobsahuje vo svojom texte osobitné\nsplnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné\npri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Svoje oprávnenie na vydanie\nopatrenia v danom čase úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných\nustanovení uvedených v bode 9 až 11 tohto odôvodnenia (to sa odráža aj v záhlaví\nopatrenia, ktoré sa zmieňuje o vydaní opatrenia aj v kauzálnej väzbe na vyhlásenie\nnúdzového stavu, avšak nepomenúva ho ako legálny kompetenčný podklad pre vydanie\nopatrenia). Pokiaľ by predsa len existovali relevantné pochybnosti o kompetencii úradu\n\n18\n\nverejného zdravotníctva na vydanie opatrenia, skúmanie tejto otázky ústavným súdom\nneumožňuje princíp subsidiarity.\n24. Z hľadiska možnosti prieskumu tento správny akt zodpovedá kategórii\n„opatrenie“ podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože evidentne nejde o „rozhodnutie“\npodľa písm. b) ani o „iný zásah“ podľa písm. e) tohto ustanovenia (iným zásahom by mohol\nbyť výkon napadnutého opatrenia príslušnými orgánmi).\n25. Ústavný súd dodáva, že z dôvodu osobitnej povahy opatrenia podľa § 3 ods. 1\npísm. c) SSP, pokiaľ má právnu povahu tzv. hybridného správneho aktu, je pri vymedzení\nžalobnej legitimácie fyzickej osoby alebo právnickej osoby na podanie správnej žaloby\nproti opatreniu potrebné ustanovenie § 178 ods. 1 SSP vykladať a uplatňovať vo vzťahu\nk tam použitej kategórii „účastník administratívneho konania“ ústavne konformným\nspôsobom. Obsahom formulovanej požiadavky je dôkladné zohľadnenie čl. 46 ods. 2 ústavy\ngarantujúceho právo každého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia.\nZároveň výklad a uplatnenie podústavného práva (v tomto prípade Správneho súdneho\nporiadku) nesmie viesť k výsledku, ktorý by spočíval vo vylúčení rozhodnutí orgánov\nverejnej správy týkajúcich sa základných práv a slobôd zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2\ndruhá veta ústavy, čl. 142 ods. 1 ústavy časť za bodkočiarkou). Hybridná, teda nie\njednoznačne individuálna právna povaha opatrenia úradu verejného zdravotníctva preto\npodmieňuje reštriktívny výklad vo vzťahu k uplatňovaniu znaku (kategórie) „účastník\nadministratívneho konania“ použitému v § 178 ods. 1 SSP. Podporne to dokladuje\ni skutočnosť, že pod pojem administratívneho konania podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP možno\nsubsumovať nielen postup pri vydávaní individuálnych správnych aktov, ale aj\nnormatívnych správnych aktov. To je v dotknutom kontexte potrebné vyložiť ako postup pri\nvydávaní individuálnych správnych aktov, ako aj individuálnych správnych aktov\ns normatívnym prvkom (teda hybridných), keďže výlučne normatívne správne akty sa\nv konaní podľa Správneho súdneho poriadku nepreskúmavajú. Ústavnému súdu je známa\njeho judikatúra vo veci sp. zn. PL. ÚS 37/2015 (R 53/2015), toto rozhodnutie sa ale\nnetýkalo ani individuálneho, ani hybridného správneho aktu a okrem toho, že vníma čl. 46\n19\n\nústavy pomerne reštriktívne, bolo prijaté ešte pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku,\nktorý právomoc preskúmavať opatrenia orgánov verejnej správy už správnemu súdu\nvýslovne zveruje.\n26. V súhrne, záver ústavného súdu je, že osoba dotknutá opatrením úradu verejného\nzdravotníctva vydaným na predchádzanie chorobám a pri ohrození verejného zdravia je\noprávnená napadnúť toto opatrenie všeobecnou správnou žalobou, ktorá zakladá prednostnú\nprávomoc všeobecného súdu oproti (subsidiárnej) právomoci ústavného súdu rozhodnúť\no ochrane základných práv dotknutej osoby v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy (uvedené ustanovenie je pre ústavný súd v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy\nneopomenuteľné a záväzné). Príslušný súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku\nzohľadní pri svojom rozhodovaní ústavne konformný výklad zákona z pohľadu čl. 46 ods. 2\ndruhej vety ústavy. To znamená, že napadnuté opatrenie bude posudzovať aj podľa kritérií\nprípustnosti a primeranosti zásahu do základných práv, čo predpokladá vykonanie testu\nlegality, legitimity a proporcionality. Taký model (prieskum v správnom súdnictve\na až následný prieskum rozhodnutia všeobecného súdu ústavným súdom v konaní o ústavnej\nsťažnosti) predstavuje vyšší štandard ochrany základných práv, ako jednoinštančné konanie\npred ústavným súdom.\n27. Nad rámec priameho podkladu výroku tohto rozhodnutia možno ako „obiter\ndictum“ dodať, že pri eventuálnom budúcom posudzovaní podobných (druhovo\nrovnorodých) opatrení a pri takom skúmaní materiálnych kritérií bude zrejme kľúčovou\notázkou primeranosť invazívnych postupov a obmedzení, najmä vo vzťahu k slobode\npohybu a pobytu, vykonaných na základe príslušného opatrenia (s reflexiou na napadnuté\nopatrenie, samotná dôvodnosť jeho vydania je vo svetle pandemického ohrozenia verejného\nzdravia menej diskutabilná). Hľadisko proporcionality bude teda v podobných prípadoch\nrelevantné najmä pri uplatnení kritérií uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho\nsúdneho poriadku.\nPri použití testu proporcionality je však zrejmé, že opatrenie sleduje preventívne\núčinky, preto jeho primeranosť nie je priamo degradovaná, ak je situácia v oblasti verejného\nzdravia v období po vydaní a uplatnení opatrenia relatívne priaznivá, keďže práve jej\n20\n\ndosiahnutie je primárnym a podstatným účelom vydania opatrenia (ak je preventívne\nopatrenie úspešné, nesprávne by sa mohlo automaticky usudzovať, že vôbec nemuselo byť\nvydané alebo mohlo byť miernejšie). Pokiaľ ide potom o posúdenie legality vydania\nopatrenia, najmä kompetenčných aspektov, je vždy predurčené platným a účinným právnym\nstavom v predmetnom čase, čo je z pohľadu ústavného poriadku odrazom súladu s čl. 2\nods. 2 ústavy.\nV konečnom dôsledku je nad rámec aj tejto časti odôvodnenia rozhodnutia ústavného\nsúdu rozoberať aspekt, ktorý je ale pre posudzovanie kritických obmedzení v takomto\nprípade relevantný (preto sa o ňom ústavný súd zmieňuje), a to vzťah pojmov legálnej\nterminológie podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., konkrétne „izolácia\nv domácom prostredí alebo zdravotníckom zariadení“ a „karanténne opatrenia“.\n28. V nadväznosti na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia, nevyužitie zákonnej\nmožnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou\nústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany\nsvojich práv. Túto možnosť sťažovateľky v posudzovanej právnej veci mali, pričom\nnetvrdili a už vôbec nepreukázali, že zákonom priznaný právny prostriedok na ochranu\nsvojich základných práv nevyčerpali z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132 ods. 2\na 3 zákona o ústavnom súde). Bez ohľadu na absenciu takej argumentácie možno\nkonštatovať, že pokiaľ je nevyužitie prednostného (ústavnej sťažnosti predchádzajúceho)\nprostriedku nápravy (a teda priame podanie ústavnej sťažnosti) vecou právneho názoru\nsťažovateliek, nesprávnosť takého názoru nemôže bez ďalšieho založiť dôvod hodný\nosobitného zreteľa, tak ako ho má na mysli naostatok označené ustanovenie.\nOdlišné posúdenie by vyvolávalo nerovné postavenie iných sťažovateľov, proti ktorým\nsú popísané kritériá ústavným súdom konštantne uplatňované.\n29. Nevyčerpanie účinného právneho prostriedku, ktoré sťažovateľkám priznáva\nzákon na ochranu ich základných práv a slobôd, v podobe správnej žaloby podľa § 177\na nasl. SSP, zakladá neprípustnosť ústavnej sťažnosti podľa § 55 písm. d) v spojení s § 132\n\n21\n\nods. 2 zákona o ústavnom súde, čo je dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti\npre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateliek uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy,\nalebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\n31. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že návrh na začatie konania trpí\nnedostatkom, ktorý spočíva v absencii presného, určitého a zrozumiteľného sťažnostného\npetitu, keď sťažovateľky neoznačili právo, ktoré malo byť v ich prípade porušené\npríslušnými článkami ústavy, resp. kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (§ 43 ods. 1\ns poukazom na § 45 zákona o ústavnom súde), a v nepriložení originálu plnej moci\nna zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľky nepripojili k návrhu\nna začatie konania ani samotné opatrenie úradu verejného zdravotníctva, o ktorom tvrdia,\nže ním boli porušené ich práva (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie uvedených nedostatkov (§ 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde), pretože ani po ich odstránení by nemohol prijať iný záver ako ten,\nže ústavná sťažnosť sťažovateliek je neprípustná.\nPodľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k výroku a odôvodneniu tohto\nrozhodnutia odlišné stanovisko sudca Peter Straka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "zdravotný stav"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2015 z 17. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:c1c3e1f5-d3dd-42df-a3e1-3af3ee543812", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 345/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1c3e1f5-d3dd-42df-a3e1-3af3ee543812"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3072e341-eb15-4a87-a378-70cdaa87adb2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 94/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3072e341-eb15-4a87-a378-70cdaa87adb2"}, {"guid": "ussr:a1757f91-aa55-4179-83dd-3898ce3250bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.199.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 199/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.199.2021.1"}]}