{"guid": "ussr:ca95649d-f19b-490e-b1aa-45a8a2d70644", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.388.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 388/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.388.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca95649d-f19b-490e-b1aa-45a8a2d70644", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.388.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.388.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.388.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 388/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nPetra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného obchodnou\nspoločnosťou Hrčka – Sabó s. r. o., Obchodná 187/6, Sečovce, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nKošice II sp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4 Tos 62/2020 z 15. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“)\na uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 62/2020\nz 15. júna 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo začaté\ntrestné stíhanie a vznesené obvinenie pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277\nods. 1 a 2 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“), pre zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1\na 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona a pre zločin skrátenia dane a poistného\npodľa § 276 ods. 1 a. 2 písm. c) a ods. 3 Trestného zákona.\n3. Okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020\npodľa § 79 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nz 8. apríla 2020 zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ponuku písomný\nsľub sťažovateľa neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu\nsťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.\n4. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť,\no ktorej krajský súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 4 Tos 62/2020 z 15. júna 2020\ntak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v zásade opakuje argumentáciu uvedenú vo svojej\nsťažnosti proti predmetnému uzneseniu okresného súdu, pričom v podstatnom namieta,\nže v jeho prípade dôvody väzby nie sú dané, pričom okresný súd, ako aj krajský súd sa\nnáležite nevysporiadali s jeho námietkami. Nedostatočné odôvodnenie napadnutých\nrozhodnutí okresného súdu a krajského súdu je tak vadou, ktorá podľa názoru sťažovateľa\nrobí napadnuté rozhodnutia okresného súdu aj krajského súdu arbitrárnymi.\n\n2\n\n6. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného\nsúdu a krajského súdu došlo tým, že okresný súd arbitrárne zamietol sťažovateľovu žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu a krajský súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu.\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1.Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Tos/62/2020 zo dňa 15.06.2020\na uznesením Okresného súdu v Košiciach sp. zn. 5Tk/1/2018 zo dňa 29.04.2020 boli\nporušené základné práva\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2,\n\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Tos/62/2020 zo dňa 15.06.2020\nsa zrušuje a Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby\n\nneodkladne\n\nprepustil z väzby na slobodu.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy konania k rukám advokáta\nJUDr. Jozefa Sabóa, AK Hrčka Sabó s.r.o... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n14. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n15. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n16. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\n\n4\n\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n17. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene\nrozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie\nslobody nezákonné.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n18. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru uznesením\nokresného súdu sp. zn. 5 Tk 1/2018 z 29. apríla 2020 a uznesením krajského súdu\nsp. zn. 4 Tos 62/2020 z 15. júna 2020. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním\noznačených práv malo dôjsť tým, že okresný súd arbitrárne zamietol sťažovateľovu žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu a krajský súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu.\n19. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nuznesením okresného súdu\n20. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd konštatuje,\nže z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci\n5\n\nústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo slobody\nvyužitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom\nverejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna prerokovanie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením\nzákladného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu\nneposkytuje účinnú ochranu. Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd\nsťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická\nosoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa\nnamieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného\npráva alebo slobody.\n21. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku\nprávomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú\nsplnené ďalšie procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok\nneodstrániteľnej procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.\n22. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej\nrozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Tos 62/2020 z 15. júna 2020. Sťažovateľ teda\nvyužil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu, o ktorom bolo aj rozhodnuté.\n23. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok\nna ochranu svojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť\nkrajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\n24. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nsmerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie.\n\n6\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n25. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 59/2019).\n26. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na osobnú slobodu\na bezpečnosť\n\narbitrárnym\n\nrozhodnutím\n\nkrajského\n\nsúdu\n\no sťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nproti uzneseniu okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu ústavný\nsúd poznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\nči aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n\n7\n\n27. Pri posúdení napadnutého uznesenia krajského súdu nebolo úlohou ústavného\nsúdu preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje\nrozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či sťažovateľ mal byť alebo nemal byť prepustený\nz väzby na slobodu. Úloha ústavného súdu sa tak v danom prípade obmedzila na posúdenie\notázky, či je odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n28. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu.\n29. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu (právny\nnázor zakotvený v ustálenej judikatúre ústavného súdu totiž zahŕňa požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania, pozri napr. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 112/2020).\n30. Krajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. 4 Tos 62/2020 z 15. júna 2020\npri preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu k splneniu hmotnoprávnych\npredpokladov väzby konštatoval, že okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,\nže dosiaľ na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy, ako aj dôkazy zabezpečené v štádiu\nprípravného konania dostatočným spôsobom naďalej odôvodňujú podozrenie, že sťažovateľ\nsa spolu s ďalšími osobami označenými v skutkových vetách dopustil takého konania, ktoré\nvykazuje znaky trestných činov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie a následne aj podaná\nobžaloba, na podklade ktorej sa vedie toto trestné konanie. V súčasnej fáze trestného\nkonania okresný súd nehodnotil každý jednotlivý vykonaný dôkaz samostatne ani v ich\nnadväznostiach, avšak napriek tomu okresný súd konštatoval, že dôkazná situácia sa vyvíja\nv neprospech sťažovateľa a zákonným spôsobom vykonávané dôkazy nasvedčujú tomu,\nže sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti. Materiálne dôvody väzby sťažovateľa sa\nod posledného rozhodnutia o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\n(31. decembra 2019) nezmenili. Od tej doby boli vykonané na hlavnom pojednávaní len\ndva dôkazy, a to výsluch svedka\n\na opätovný výsluch obžalovaného\n\n, ktorý o svoje vypočutie sám požiadal. Vykonaním týchto dôkazov sa dôkazná\nsituácia vo vzťahu k sťažovateľovi nezmenila.\n8\n\n31. Krajský súd uviedol, že okresný súd dal do pozornosti, že od posledného\nrozhodovania o väzbe sťažovateľa bolo nariadených niekoľko termínov hlavného\npojednávania. Dňa 22. januára 2020 bolo hlavné pojednávanie odročené pre neprítomnosť\nna slobode stíhaného spoluobžalovaného, ktorý neudelil súhlas na vykonanie hlavného\npojednávania v uvedenom termíne v jeho neprítomnosti, neskôr ‒ 5. februára 2020 boli\nvypočutí svedok\n\na obžalovaný\n\n, termín 19. februára 2020 bol\n\nzrušený pre zdravotné dôvody predsedníčky senátu po stomatologickej operácii, termín\n18. marca 2020 bol zrušený z dôvodu, že pri šírení vírusu COVID-19 neboli ešte\nusmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre postup súdov v konaniach,\nnásledne 1. apríla 2020 bolo hlavné pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neprítomnosť\nobhajcov väzobné stíhaných obžalovaných, rovnako tak 22. apríla 2020 pre neprítomnosť\nvšetkých obhajcov väzobne stíhaného\n\n. Najbližší termín hlavného pojednávania\n\nbol potom stanovený na 20. máj 2020. Okresný súd vyslovil názor, že v predmetnej trestnej\nveci koná plynule, aj za mimoriadnej situácie, ktorú v spoločnosti vyvolalo šírenie vírusu\nCOVID-19, čím sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že pandémia neprimerane predĺži\ntrestné konanie.\n32. Čo sa týka väzobných dôvodov aj v danom štádiu trestného konania, okresný súd\nuzavrel, že na strane sťažovateľa pretrváva obava z pokračovania v trestnej činnosti\nv prípade prepustenia na slobodu. Naďalej platí už niekoľkokrát súdom konštatované,\nže menovaný páchal trestnú činnosť po dlhšiu dobu, v minulosti sa dopustil aj inej násilnej\ntrestnej činnosti, konkrétne za prečin výtržníctva bol dosiaľ dvakrát odsúdený. V prvom\nprípade sa na sťažovateľa síce hľadí, akoby nebol súdne trestaný, v druhom prípade mu\nOkresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 3 T 177/2015 z 19. septembra 2019 uložil trest\nodňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu\nv trvaní 15 mesiacov. Uvedené podľa okresného súdu svedčí o násilníckej povahe\nsťažovateľa, o ktorej vypovedali na hlavnom pojednávaní viacerí svedkovia, napríklad\na\n\nmajú zo sťažovateľa strach, obávajú sa fyzickej likvidácie.\n\nSťažovateľ sa hrubo a násilne správal aj voči svojej bývalej priateľke\na jej matke, tiež sa im vyhrážal, čo vyplynulo zo záverov znaleckého skúmania, ktorému bol\n\n9\n\npodrobený mobilný telefón sťažovateľa. O osobe sťažovateľa vypovedajú aj dôkazy,\nktoré boli vykonané na verejnom zasadnutí 31. decembra 2019 pred rozhodnutím\no predchádzajúcej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Z charakteristiky,\nktorú na sťažovateľa spracoval ústav na výkon väzby 23. decembra 2019, vyplynulo,\nže opakovane porušoval úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku,\nvoči príslušníkom zboru sa správal neslušne, za čo mu bol vo viacerých prípadoch uložený\ndisciplinárny trest. Za neslušné správanie 26. marca 2018 dostal tri dni samoväzby,\nza prechovávanie komunikačného zariadenia 21. februára 2019 päť dní samoväzby,\nza neslušné správanie 7. marca 2019 dva mesiace bez vlastného televízora, za neplnenie\npokynov príslušníka a neslušné správanie 7. októbra 2019 zákaz dvoch nákupov\na za zneužitie\n\npreukazu\n\niného\n\nobvineného\n\nna\n\ntelefonovanie\n\npočas\n\nvychádzky\n\n11. decembra 2019 pokarhanie. Disciplinárne odmenený počas viac ako dvoch rokov\nvýkonu väzby nebol ani raz. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že formácia\nsťažovateľa počas výkonu väzby neprebieha v žiaducom smere. O agresívnej povahe\nsťažovateľa a jeho zámeroch vo vzťahu ku svedkom, ktorí ho z trestnej činnosti usvedčujú,\nvypovedá podľa okresného súdu aj zvuková nahrávka telefonického rozhovoru sťažovateľa\na\n\nz 21. novembra 2019, kde sa sťažovateľ vyjadruje k osobám svedkov\n\nv tomto konaní\n\n,\n\na\n\n. O osobe\n\nsťažovateľa v mnohom napovedá aj jeho správanie počas hlavného pojednávania či počas\nverejných zasadnutí, keď sa dehonestujúco a bez rešpektu vyjadruje k osobe prokurátora,\nostatným orgánom činným v trestnom konaní, súdu i k osobám svedkov.\n33. Sťažovateľ navrhol súdu nahradiť väzbu písomným sľubom, ktorý predložil spolu\nso žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu, resp. dohľadom probačného a mediačného\núradníka, ktorý by kontroloval súdom uložené obmedzenia a povinnosti a vyjadril súhlas\ns použitím prostriedkov monitorovacieho systému. Vzhľadom na charakter prejednávanej\ntrestnej činnosti, ale aj vzhľadom na osobu sťažovateľa nie je možné podľa názoru\nokresného súdu väzbu sťažovateľa nahradiť ponúknutými inštitútmi. Už v čase rozhodnutia\no väzobnom stíhaní sťažovateľa prezentoval tento zdravotné problémy. Aj pri zohľadnení\ntýchto okresný súd bol a dosiaľ aj je toho názoru, že zdravotný stav sťažovateľa nie je taký\nvážny, aby prostredie, v ktorom väzbu vykonáva, malo za následok jeho zhoršenie,\n\n10\n\npretože pre uvedené okrem tvrdenia samotného sťažovateľa nič iné nenasvedčuje.\nPočas výkonu väzby je obvineným poskytovaná adekvátna starostlivosť v zdravotníckych\nzariadeniach jednotlivých ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia\nslobody, prípadne v nemocnici pre obvinených a odsúdených, resp. aj iných civilných\nzdravotníckych zariadeniach.\n34. Krajský súd v napadnutom uznesení konštatoval, že skutočnosti uvádzané\nokresným súdom vyplývajú z predloženého procesného trestného spisu. Krajský súd\nuviedol, že v predmetnej trestnej veci naposledy rozhodoval 6. februára 2020\npod sp. zn. 4 Tos 11/2020, keď uviedol, v čom vidí dôvod väzby u sťažovateľa podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Krajský súd sa už vtedy stotožnil s výrokmi okresného\nsúdu, keď neprijal písomný sľub sťažovateľa na nahradenie väzby a nenahradil jeho väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n35. Na základe preskúmania príslušného trestného spisu dospel krajský súd k záveru,\nže od posledného rozhodnutia zo 6. februára 2020 do dňa rozhodnutia okresného súdu\n29. apríla 2020 boli nariadené štyri hlavné pojednávania, dôkazy sa vykonávali len\nna hlavnom pojednávaní 20. mája 2020. Dôvodné podozrenie sťažovateľa z trestnej\nčinnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba, naďalej pretrváva, dokazovanie nie je\nukončené. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku podľa názoru\nkrajského súdu naďalej trvá, pretože od posledného rozhodnutia krajského súdu nedošlo\nk žiadnym zmenám. Vzhľadom na osobu sťažovateľa a charakter stíhanej trestnej činnosti\nsa aj krajský súd v tomto štádiu trestného konania stotožnil s rozhodnutím okresného súdu,\nže nie je možné u neho nahradiť väzbu písomným sľubom, dohľadom probačného\na mediačného úradníka za súčasného uloženia obmedzení aj s kontrolou technickými\nprostriedkami. Sťažovateľ na hlavnom pojednávaní poukazoval na svoj vážne poškodený\nzdravotný stav a jeho zhoršenie, avšak k tomuto žiadne objektívne podklady predložené\nneboli. Zdravotný stav sťažovateľa nie je dôvodom na prepustenie z väzby, pokiaľ je možné\nmu poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť v podmienkach výkonu väzby, avšak súd\nsa týmto musí náležite zaoberať pri predložení objektívnych podkladov.\n\n11\n\n36.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\nuvedených\n\núvah,\n\nkrajský\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nako nedôvodnú zamietol.\n37. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu\n(a príslušnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, na ktorého dôvody\npoukazuje a stotožňuje sa s nimi krajský súd, pozn.) konštatuje, že z jeho odôvodnenia\nvo vzťahu k zákonom predpokladanému dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, pre ktorý aj bol sťažovateľ obmedzený na osobnej slobode, nevyplýva nič,\nčo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej\núpravy vo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom porušenia základného práva na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie\nveci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených\nvykonaným dokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n38. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri posudzovaní podmienok väzby\nsťažovateľa v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia\npríslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nKrajský súd vymedzil dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku jeho\nzákonným pomenovaním a na podporu svojich záverov poukázal na konkrétne skutočnosti\nvyplývajúce z trestného spisu.\n39. Podľa odôvodnenia väzobných rozhodnutí oboch konajúcich súdov základná\nmateriálna podmienka väzby sťažovateľa, a to dôvodnosť podozrenia zo spáchania\nvyšetrovaných skutkov, je primerane zdôvodnená konkretizáciou doterajších výsledkov\ndokazovania, majúcich, podľa mienky ústavného súdu, dostatočnú relevanciu.\n40. Pokiaľ ide o námietku formulovanú v ústavnej sťažnosti, spochybňujúcu\ndoterajšie výsledky dôkazného procesu, predovšetkým výpovede tzv. kajúcnikov ich\nkonfrontáciou\n\ns vlastnými\n\nsubjektívnymi\n\nhodnoteniami\n\ndôkazov\n\npredostretými\n\nsťažovateľom, poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru. V nej ústavný súd\nopakovane judikuje, že pri rozhodovaní o väzbe obvineného sa nerozhoduje o jeho vine,\n\n12\n\nresp. nevine, ale posudzuje sa len to, či sú v danom štádiu trestného konania vo vzťahu\nk osobe obvineného zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujúce podozrenie zo spáchania\nskutku vyšetrovaného trestného činu, keď hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené\nrozhodovaniu\n\nvo\n\nveci\n\nsamej\n\na\n\nnasleduje\n\nzásadne\n\npo\n\nukončení\n\ndokazovania\n\n(pozri napr. II. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020). Ani skutočnosti, ktoré konajúce súdy\nprezentovali ako dôvody podporujúce preventívnu väzbu, ktorá bola u sťažovateľa ustálená,\na ktoré zároveň podľa súdov vylučujú možnosť nahradenia väzby sťažovateľa miernejším\nopatrením, sa nejavia ústavnému súdu ako vágne a nepresvedčivé.\n41. Právne závery odôvodnenia napadnutého väzobného rozhodnutia krajského súdu\n(v spojení s predmetným rozhodnutím okresného súdu) korešpondujú so skutkovými\nzisteniami, a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle (majú totiž logickú podobu,\npričom argumenty sú jasne vysvetlené a sú súčasne dostatočne zrozumiteľné),\nale komplexného\n\nzhodnotenia\n\nvšetkých\n\nskutkových\n\nokolností\n\nvýznamných\n\npre rozhodovanie o väzobnej otázke. Ústavný súd súčasne zastáva názor, že konajúcimi\nsúdmi prezentovaná interpretácia jednotlivých ustanovení aplikovaných právnych noriem\n(príslušných ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa väzobného rozhodovania) nijako\nnepopiera ich účel ani zmysel, a má teda z hľadiska ich ústavnej konformnosti\nakceptovateľnú podobu.\n42. Ústavný súd tak uzatvára, že konajúce súdy sa posúdením väzobnej veci\nsťažovateľa zaoberali dostatočne, náležite a primerane.\n43. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím\nna svoju judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie, pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n13\n\nK namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n44. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou\nnámietkou porušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\nv kontexte argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti a upriamuje pozornosť na ustálenú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je ustanovenie čl. 5 ods. 3\ndohovoru aplikovateľné na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia\nosobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (t. j. na prvotné rozhodovanie\no vzatí do väzby). Na prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti\nväzby – žiadosť sťažovateľa o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o jeho ponechaní\nvo väzbe, teda aplikovateľné nie je (III. ÚS 81/2017, I. ÚS 221/2019).\n45. Pretože neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a namietaným porušením čl. 5 ods. 3 dohovoru, ústavný súd ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie\npráva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n46. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n47. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné\nstanovisko sudca Peter Straka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-žiadosť o prepustenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-preventívna", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:ecc8b831-83c9-40d2-a1c0-d5af4898ef3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.221.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 221/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 221/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.221.2019.1"}, {"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:b8c8f874-79f1-454d-bac4-2401b95380d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.81.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.81.2017.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "c0d36dd3-6ce9-481e-adbd-b04dfe242504:8b4dd7e0-7e21-435f-bc23-3e440ef58893", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6220010080.1", "spisova_znacka": "4Tos/62/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/62/2020 z 24. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6220010080.1"}, {"guid": "55f3bbbe-68ee-4f89-8114-8bd3f7fa22e6:67178c00-53c6-44d8-a0e7-ef653d189928", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 5Tk/1/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/55f3bbbe-68ee-4f89-8114-8bd3f7fa22e6:67178c00-53c6-44d8-a0e7-ef653d189928"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e94a8962-55c8-4ba6-8686-a880f2d37708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.534.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 534/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 534/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.534.2023.1"}, {"guid": "ussr:8c53c4f5-238d-45b4-b7b6-7791234c18f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.581.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 581/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 581/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.581.2022.1"}]}