{"guid": "ussr:585754a6-8c2a-4258-a3d4-b519e31096f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.387.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 387/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.387.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "nazov": "čl. 23 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-3", "nazov": "čl. 23 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-23", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/585754a6-8c2a-4258-a3d4-b519e31096f7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.387.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.387.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.387.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 387/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Petra\nStraku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného obchodnou spoločnosťou\n\nJUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51, Bratislava, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Roman Hojer, vo veci namietaného porušenia „práva\nna slobodu pohybu a pobytu“ opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky č. OLP/3172/2020 zo 17. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie „práva\nna slobodu pohybu a pobytu“ opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) č. OLP/3172/2020 zo 17. apríla 2020\n(ďalej len „napadnuté opatrenie“).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že úrad verejného zdravotníctva ako\npríslušný orgán podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore\na rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie\nna území Slovenskej republiky\n\nvládou\n\nSlovenskej republiky\n\nuznesením\n\nvlády\n\nSlovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 dňom 12. marca 2020 a pandémie ochorenia\nCOVID-19 vyhlásenej 11. marca 2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej\norganizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu Slovenskej\nrepubliky z 15. apríla 2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l) zákona\nč. 355/2007 Z. z. nariadil všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 h vstúpia\nna územie Slovenskej republiky, izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu\nnevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne\npo zistení negatívneho výsledku tejto osobe nariadil izoláciu v celkovej súhrnnej dobe\n14 dní s tým, že po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s touto osobou\nv spoločnej domácnosti.\n3. Sťažovateľ si na základe dostupných informácií vydaných úradom verejného\nzdravotníctva v opatrení č. OLP/3992/2020 z 15. mája 2020 s účinnosťou od 18. mája 2020\nod 7:00 h dal urobiť test na možnú nákazu vírusom COVID-19 v Rakúsku v meste Graz.\nVýsledok tohto testu bol negatívny. Uviedol, že na základe tohto negatívneho testu mal byť\noslobodený od umiestnenia v zariadení povinnej štátnej karantény a mala mu byť umožnená\npovinná domáca karanténa kontrolovaná prostredníctvom mobilnej aplikácie.\nNa územie Slovenskej republiky sťažovateľ pricestoval a štátnu hranicu prekročil\n18. mája 2020. Príslušníci Policajného zboru mu však test s negatívnym výsledkom odmietli\nakceptovať. Následne 19. mája 2020 sťažovateľ nastúpil do zariadenia štátnej karantény\nv Gabčíkove. V karanténnom zariadení čakal sťažovateľ na samotné testovanie na ochorenie\nCOVID-19 šesť dní. Negatívny výsledok testu bol sťažovateľovi oznámený 25. mája 2020\na 26. mája 2020 bol prepustený do tzv. domácej karantény.\n\n2\n\nSťažovateľ sa počas umiestnenia v štátnom zariadení „cítil ako zločinec“, zle znášal\nobmedzenia osobnej slobody a narušenia súkromia. Sťažovateľ aj po prepustení\nzo zariadenia štátnej karantény „pociťuje strach, bezmocnosť a nespravodlivosť“, a navyše\nmu vznikla aj materiálna škoda, keďže na vlastné náklady absolvoval v zahraničí test\nna možnú nákazu vírusom COVID-19, ktorý mu následne nebol príslušníkmi Policajného\nzboru akceptovaný. Cena tohto testu bola 150 € a navyše bol tiež informovaný, že mu bude\ndoručená faktúra za stravu v štátnej karanténe.\n4. Neadekvátny zásah štátnych orgánov negatívnym spôsobom ovplyvnil jeho život.\nSťažovateľ zastáva názor, že povinným umiestnením v štátnej karanténe došlo k porušeniu\njeho základných práv a slobôd a v tejto súvislosti v odôvodnení ústavnej sťažnosti citoval\nznenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1\na 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 2 ods. 1 a 3 Dodatkového\nprotokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto\nobmedzovanie sťažovateľ považuje za „úplne bezdôvodné a nezákonné“, keďže „neexistujú\nžiadne oprávnenia, na základe ktorých vláda Slovenskej republiky, či Úrad verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky zasahuje do práva na slobodu pohybu a pobytu\nobčanov“.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný\nsúd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal rozhodnutie v znení:\n„1.\n\nOpatrením\n\nÚradu\n\nverejného\n\nzdravotníctva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. OLP/3172/2020 zo dňa 17.4.2020 boli porušené základné práva a slobody, konkrétne\nprávo na slobodu pohybu a pobytu Sťažovateľa.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 10.000,- Eur, ktorú mu je povinná zaplatiť Slovenská\nrepublika - Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do dvoch mesiacov\nod právoplatností tohto nálezu.“\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n10. Podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. úrad verejného zdravotníctva\nvykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného\nobvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, o ktorých podľa tohto\nzákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva.\n11. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) zákona č. 355/2007 Z. z. znie:\n„Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú\nb) hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace\nprenosné ochorenie,\nc) odber vzoriek biologického materiálu od ľudí a vzoriek pitnej vody a vzoriek vody\nz vody určenej na kúpanie, z vody prírodného kúpaliska a z vody umelého kúpaliska,\nvrátane odberu vzoriek potravín a hotových pokrmov, kozmetických výrobkov a vzoriek\npracovného prostredia a vnútorného prostredia budov na zisťovanie ich zdravotnej\nbezpečnosti, na vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení\nvrátane zisťovania citlivosti na antimikróbne látky,\nf) izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom\nurčenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“.\n12. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. znie:\n„Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva\npri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia,\nktorými sú:\nl) výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok.“.\n12.1 Výrok napadnutého opatrenia znie:\n„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa § 5\nods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu\nvyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 dňom 12.03.2020 a pandémie\nochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej\nzdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu\n\n5\n\nSlovenskej republiky zo dňa 15.04.2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4\npísm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. nariaďuje tieto opatrenia:\n1. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie\nSlovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu\nnevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne\npo zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej\nsúhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto\nnariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.\nNariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom sa nevzťahuje na nasledovné\nosoby:\n- osoby s obmedzenou schopnosťou orientácie a pohybu,\n- tehotné ženy, osoby s onkologickým ochorením, psychiatrickým ochorením, ťažkou\nporuchou imunity, osoby s osobitnými výživovými potrebami, osoby s chronickými\nochoreniami dýchacích ciest, srdca a ciev, osoby s metabolickými poruchami, osoby\ns epilepsiou, osoby s mentálnou poruchou, osoby so závažnými ochoreniami vyžadujúcimi\npokračujúcu injekčnú liečbu v pravidelných intervaloch, zdravotne ťažko postihnuté osoby.\nTieto osoby sú pri vstupe na územie Slovenskej republiky povinné predložiť v dvoch\nvyhotoveniach (originál a kópia) potvrdenie od lekára opatrené jeho podpisom a pečiatkou\no tom, že ich zdravotný stav spadá pod vyššie uvedené zdravotné obmedzenia.\n- osoby nad 75 rokov, a osobám im blízkym a sprevádzajúcim v dobe prekročenia\nštátnych hraníc SR, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej\nrepubliky. Týmto osobám, na ktoré sa nevťahuje nariadenie o izolácii v zariadeniach\nurčených štátom a osobám blízkym a sprevádzajúcim sa za splnenia podmienky, že\npri vstupe na územie Slovenskej republiky predložia v dvoch vyhotoveniach (originál\na kópia) výsledok negatívneho testu RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie staršieho ako\n48 hodín, nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní. Maloletým osobám,\nktoré bez sprievodu vstupujú na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia\nv domácom prostredí na dobu 14 dní. Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám\nžijúcim s nimi v spoločnej domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť\ndomácej izolácie sú povinné sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom\nregionálnom úrade verejného zdravotníctva. Nariadenie izolácie v zariadeniach určených\n\n6\n\nštátom sa nevzťahuje na osoby, ktoré na území Slovenskej republiky požívajú diplomatické\nvýsady a imunitu, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej\nrepubliky. Týmto osobám sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní.\nPo dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s nimi v spoločnej\ndomácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť domácej izolácie sú povinné sa\nbezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom regionálnom úrade verejného\nzdravotníctva.\n2. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie\nSlovenskej republiky sa nariaďuje, aby bezprostredne po návrate do Slovenskej republiky\noznámili túto skutočnosť a to telefonicky alebo elektronicky poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné\nlekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo\nposkytovateľovi\n\nzdravotnej\n\nstarostlivosti,\n\nktorý\n\nposkytuje\n\nzdravotnú\n\nstarostlivosť\n\nv špecializačnom odbore pediatria, a s ktorým má dieťa uzatvorenú dohodu o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti. Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky uzatvorenú\ntakúto dohodu sú povinné oznámiť umiestnenie do izolácie podľa bodu 1 miestne\npríslušnému lekárovi samosprávneho kraja.\n3. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú\nstarostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria sa nariaďuje,\naby všetkým osobám, ktoré v období od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpili na územie\nSlovenskej republiky, vrátane osôb, ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti,\nvystavili PN z dôvodu karantény pre COVID-19.\n4. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na:\n- vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky\npri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,\n- posádky v lodnej nákladnej doprave, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky\npri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,\n- členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého personálu, ktorých výkon\nčinnosti je nevyhnutný na vykonanie letu lietadla na leteckú prepravu nákladu na územie\nSlovenskej republiky, ktorí zotrvajú na palube tohto lietadla, okrem vykonania predletovej\nprípravy, naloženia alebo vyloženia leteckého nákladu,\n\n7\n\n- členov posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti\nje nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na humanitárne účely, technických\na premiestňovacích letov, repatriačných letov lietadiel na palube ktorých sa nachádzajú\nosoby s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,\n- vodičov a posádky osobnej autobusovej dopravy, ktorí vykonávajú prepravu\nrepatriovaných osôb na územie Slovenskej republiky,\n- rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty a obslužných pracovníkov v železničnej\nnákladnej doprave, ktorí vstupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia\nprepravy medzinárodných nákladných vlakov,\n- vodičov nákladnej dopravy, členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého\npersonálu, posádku v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty\na obslužných pracovníkov v železničnej nákladnej doprave, ktorí cestujú inými spôsobmi\ndopravy, za predpokladu, že sa presúvajú do miesta, kde budú vykonávať nákladnú dopravu\npričom miesto začiatku dopravy sa nachádza na území Slovenskej republiky; uvedenú\nskutočnosť musia preukázať potvrdením od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej\nrepubliky, označením miesta výkonu práce, identifikačnými údajmi pracovníka/ov\na vozidla/vozidiel,\n- posádku v lodnej nákladnej doprave, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky\ninými\n\nspôsobmi\n\ndopravy;\n\nuvedenú\n\nskutočnosť\n\nmusia\n\npreukázať\n\npotvrdením\n\nod zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej republiky,\n- vodičov a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta a vodičov\na posádky vykonávajúcich prevoz orgánov určených na transplantáciu, krvi a krvných\nnáhrad,\n- zamestnancov pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu\nľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,\n- po odsúhlasení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na osoby, ktoré\nvstupujú a opúšťajú územie SR za účelom zabezpečenia liečby vážnych zdravotných stavov\nsvojich, alebo osôb im blízkym,\n\n8\n\n- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvom\nobrany Slovenskej republiky na tranzit príslušníkov policajných zborov prechádzajúcich\núzemím Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ a príslušníkov\nozbrojených síl a NATO,\n- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na vykonanie tranzitu\nštátnych príslušníkov členských štátov EÚ navracajúcich sa do domovskej krajiny\na prechádzajúcich územím Slovenskej republiky bez zastavenia.\nOsobám uvedeným v tomto bode sa nariaďuje, aby v prípade akýchkoľvek príznakov\nrespiračného ochorenia bezodkladne oznámili túto skutočnosť a to telefonicky svojmu\nposkytovateľovi\n\nzdravotnej\n\nstarostlivosti,\n\nktorý\n\nposkytuje\n\nzdravotnú\n\nstarostlivosť\n\nv špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu\no poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ uvedené osoby nemajú na území Slovenskej\nrepubliky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámia túto informáciu bezodkladne\nna číslo tiesňového volania 112.\nVodičom nákladnej dopravy, posádke v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičom,\nvozmajstrom, vlakovým čatám a obslužným pracovníkom v železničnej nákladnej doprave,\nktorí vstupujú alebo vystupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom prepravy,\nnakladania a vykladania tovaru sa nariaďuje, aby pri nakladaní a vykladaní tovaru\npoužívali osobné ochranné pracovné prostriedky, maximálne obmedzili priamy kontakt\ns personálom v zahraničí a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu podľa\npotreby a dezinfekčné prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk. Pre zamestnancov\nv železničnej doprave vyhotoví zamestnávateľ potvrdenie, ktoré jasne preukáže, že nútený\nprechod štátnej hranice im vyplýva z povahy ich práce, ktorou zabezpečujú nákladnú\ndopravu. Pre tieto osoby sa pre ich potrebný pobyt na území Slovenskej republiky mimo\nplnenia pracovných povinností nariaďuje domáca izolácia, pokiaľ je to možné mimo osôb,\nktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.\nČlenom posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti\nje nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na leteckú prepravu nákladu na územie\nSlovenskej republiky, letov na humanitárne účely, technických a premiestňovacích letov,\nrepatriačných letov lietadiel, na palube ktorých sa nachádzajú osoby s prechodným alebo\ntrvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí vstupujú na územie Slovenskej\n\n9\n\nrepubliky, sa nariaďuje dodržiavať protiepidemické opatrenia stanovené Ministerstvom\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky.\nZamestnancom pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu\nľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia, sa\nnariaďuje, aby pri preberaní, odovzdávaní a nakladaní ľudských pozostatkov používali\nrespirátory FFP2/FFP3, maximálne obmedzili priamy kontakt s personálom v zahraničí\na mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu podľa potreby a dezinfekčné\nprostriedky k pravidelnému čisteniu rúk.\nVodičom a posádkam zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta, sa\nnariaďuje, aby transport pacienta vykonávali len vozidlami, v ktorých je oddelený priestor\npre pacienta, aby pri transporte používali osobné ochranné pracovné pomôcky (respirátory\nFFP2/FFP3,\n\nochranné\n\nokuliare,\n\nrukavice)\n\na\n\npoužívali\n\ndezinfekčné\n\nprostriedky\n\nk pravidelnému čisteniu rúk.\n5. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt\nalebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah,\nobdobný pracovný vzťah alebo miesto výkonu práce v prihraničných oblastiach na území\nsusedného štátu vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného\nhraničného priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia\nod zamestnávateľa o takomto výkone práce alebo potvrdenia o takomto výkone práce.\nZároveň sa toto Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú\ntrvalý pobyt alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 30 km\nod otvoreného hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky, a majú uzatvorený\npracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah, alebo miesto výkonu práce na území\nvo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného hraničného\npriechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia od zamestnávateľa\no takomto výkone práce alebo o potvrdení o takomto výkone práce.\nPodmienkou pre obe skupiny osôb je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej\nrepubliky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako\n30 dní. Táto podmienka nadobúda účinnosť dňa 01. mája 2020.\n\n10\n\n6. V odôvodnených prípadoch nespadajúcich pod body 4 a 5 môže výnimku z bodov 1\naž 3 udeliť Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej\npísomnej žiadosti člena vlády Slovenskej republiky v jeho pôsobnosti. Podmienkou udelenia\nvýnimky na vstup na územie Slovenskej republiky je preukázanie sa negatívnym testom RTPCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.\n7. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt\nalebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah\nalebo obdobný pracovný vzťah ako zdravotnícky pracovník v Juhomoravskom, Zlínskom,\nMoravsko-sliezskom alebo Olomouckom kraji Českej republiky a sú držiteľmi potvrdenia\nod zamestnávateľa o takomto výkone práce. Podmienkou pre uvedené je sa pri každom\nvstupe na územie Slovenskej republiky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie\nCOVID-19 nie starším ako 48 hodín.\nTermín: od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. do odvolania\nNadobudnutím účinnosti tohto opatrenia sa ruší opatrenie Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/3012/2020 zo dňa 04.04.2020.“\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n13. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01). Vo vzťahu k princípu\nsubsidiarity judikatúra ústavného súdu stabilne uvádza, že ochrana ústavnosti nie je a ani\n\n11\n\nz povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých\norgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov\nverejnej moci (I. ÚS 214/09). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy,\nkeď ostatné\n\norgány verejnej moci nie sú\n\nschopné protiústavný stav napraviť\n\n(m. m. IV. ÚS 322/09).\n14. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút izolácie fyzických osôb v zariadeniach\nurčených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia\nCOVID-19 je v právnom poriadku Slovenskej republiky nový, ústavný súd, poukazujúc\nna princíp subsidiarity, pripomína, že sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom\nsúde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne\nexistujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.\nToto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že\naj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho\nprávomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 Civilného sporového poriadku, resp. čl. 2\nSprávneho súdneho poriadku). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im\ndostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo\nslobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného\npráva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\n(m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017). Ak zákon\npodmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných\nprávnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to\nviac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ\nnamieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m. III. ÚS 1/04).\n\n12\n\n15. Ústavný súd, vychádzajúc zo spomínanej zásady subsidiarity, sa zaoberal\npredovšetkým otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý bol oprávnený poskytnúť ochranu\noznačeným právam sťažovateľa.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n18. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných\nzásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej\nsprávy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom\nsúdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,\nopatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca\nmôže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n21. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie ako\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jej úloh, ktorý má charakter\nhybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, je preskúmateľné správnym\nsúdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho\n\n13\n\nporiadku (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 345/08 z 22. januára 2009,\naj pri zohľadnení rozdielností v právnej úprave je komparačne relevantný aj rozsudok\nMestského súdu v Prahe sp. zn. 14 A 41/2020 z 24. apríla 2020).\n22. Pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu, teda\nindividuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny prvok\nspočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu)\nv právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne\nlegálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených,\nkonkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom\npredpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitím ako „lex specialis“) vyplýva práve taká\npovaha výsledku výkonu jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová,\nresp. statusová definícia). Tak je to aj v dotknutom prípade. Formulácia zákonných\noprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l)\nzákona č. 355/2007 Z. z. (na základe ktorých bolo napadnuté opatrenie vydané) zakladá\n„ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu, čo sa\nprejavilo aj v znení napadnutého opatrenia. Ide teda o akt vydaný na základe zákona, nie\nako jeho vykonávací predpis, pritom však adresovaný neurčitému počtu osôb, obsahujúci\nobmedzenia a povinnosti, vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci oznámený\n(jednotliví dotknutí adresáti boli o obsahu aktu poučení). Individuálny prvok (ktorý je\ndominantný) je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka akejkoľvek\n(genericky určenej) pandemickej situácie (všetkých takých prípadov rovnakého druhu\na neurčitého počtu sa týka podkladová zákonná úprava), ale konkrétnej pandémie, na ktorú\nopatrenie reaguje (na veci nič nemení, že riešenie konkrétnej situácie si môže atrahovať aj\nzákonná úprava). Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona, teda v súlade s čl. 13\nods. 1 písm. a) ústavy.\n23. Napadnuté opatrenie vzhľadom na jeho povahu (nejde o rýdzo individuálny\nprávny akt) nie je možné vydať v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (s konkrétne určeným okruhom účastníkov\nkonania). Preto sa naň ustanovenie § 59 zákona č. 355/2007 Z. z. z povahy veci nevzťahuje.\n\n14\n\nNa vydanie dotknutého opatrenia zákon nepožaduje žiadne osobitné konanie, resp. iné\nnáležitosti.\n24. Aj napriek normatívnemu prvku opatrenie s povahou hybridného správneho aktu\nnie je právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom.\nPreto zákon (ani pokiaľ ide o napadnuté opatrenie) neobsahuje vo svojom texte osobitné\nsplnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné\npri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Svoje oprávnenie na vydanie\nopatrenia v danom čase úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných\nustanovení uvedených v bode 10 až 12 tohto odôvodnenia (to sa odráža aj v záhlaví\nopatrenia, ktoré sa zmieňuje o vydaní opatrenia aj v kauzálnej väzbe na vyhlásenie\nnúdzového stavu, avšak nepomenúva ho ako legálny kompetenčný podklad pre vydanie\nopatrenia). Pokiaľ by predsa len existovali relevantné pochybnosti o kompetencii úradu\nverejného zdravotníctva na vydanie opatrenia, skúmanie tejto otázky ústavným súdom\nneumožňuje princíp subsidiarity.\n25. Z hľadiska možnosti prieskumu tento správny akt zodpovedá kategórii\n„opatrenie“ podľa § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, pretože evidentne nejde\no „rozhodnutie“ podľa písm. b) ani o „iný zásah“ podľa písm. e) tohto ustanovenia (iným\nzásahom by mohol byť výkon napadnutého opatrenia príslušnými orgánmi).\n26. Ústavný súd dodáva, že z dôvodu osobitnej povahy opatrenia podľa § 3 ods. 1\npísm. c) Správneho súdneho poriadku, pokiaľ má právnu povahu tzv. hybridného správneho\naktu, je pri vymedzení žalobnej legitimácie fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nna podanie správnej žaloby proti opatreniu potrebné ustanovenie § 178 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku vykladať a uplatňovať vo vzťahu k tam použitej kategórii „účastník\nadministratívneho konania“ ústavne konformným spôsobom. Obsahom formulovanej\npožiadavky je dôkladné zohľadnenie čl. 46 ods. 2 ústavy garantujúceho právo každého, kto\ntvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na\nsúd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Zároveň výklad a uplatnenie\npodústavného práva (v tomto prípade Správneho súdneho poriadku) nesmie viesť\nk výsledku, ktorý by spočíval vo vylúčení rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúcich sa\n\n15\n\nzákladných práv a slobôd zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2 druhá veta ústavy, čl. 142\nods. 1 ústavy časť za bodkočiarkou). Hybridná, teda nie jednoznačne individuálna právna\npovaha opatrenia úradu verejného zdravotníctva preto podmieňuje reštriktívny výklad\nvo vzťahu k uplatňovaniu znaku (kategórie) „účastník administratívneho konania“\npoužitému v § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Podporne to dokladuje i skutočnosť,\nže pod pojmom administratívneho konania podľa § 3 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho\nporiadku možno subsumovať nielen postup pri vydávaní individuálnych správnych aktov,\nale aj normatívnych správnych aktov. To je v dotknutom kontexte potrebné vyložiť ako\npostup pri vydávaní individuálnych správnych aktov, ako aj individuálnych správnych aktov\ns normatívnym prvkom (teda hybridných), keďže výlučne normatívne správne akty sa\nv konaní podľa Správneho súdneho poriadku nepreskúmavajú. Ústavnému súdu je známa\njeho judikatúra vo veci sp. zn. PL. ÚS 37/2015 (R 53/2015), toto rozhodnutie sa ale\nnetýkalo ani individuálneho ani hybridného správneho aktu a okrem toho, že vníma čl. 46\nústavy pomerne reštriktívne, bolo prijaté ešte pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku,\nktorý právomoc preskúmavať opatrenia orgánov verejnej správy už správnemu súdu\nvýslovne zveruje.\n27. V súhrne záver ústavného súdu je, že osoba dotknutá opatrením úradu verejného\nzdravotníctva vydaným na predchádzanie chorobám a pri ohrození verejného zdravia je\noprávnená napadnúť toto opatrenie všeobecnou správnou žalobou, ktorá zakladá prednostnú\nprávomoc všeobecného súdu oproti (subsidiárnej) právomoci ústavného súdu rozhodnúť\no ochrane základných práv dotknutej osoby v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy (uvedené ustanovenie je pre ústavný súd v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy\nneopomenuteľné a záväzné). Príslušný súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku\nzohľadní pri svojom rozhodovaní ústavne konformný výklad zákona z pohľadu čl. 46 ods. 2\ndruhej vety ústavy. To znamená, že napadnuté opatrenie bude posudzovať aj podľa kritérií\nprípustnosti a primeranosti zásahu do základných práv, čo predpokladá vykonanie testu\nlegality, legitimity a proporcionality. Taký model (prieskum v správnom súdnictve a až\nnásledný prieskum rozhodnutia všeobecného súdu ústavným súdom v konaní o ústavnej\nsťažnosti) predstavuje vyšší štandard ochrany základných práv ako jednoinštančné konanie\npred ústavným súdom.\n\n16\n\n28. Nad rámec priameho podkladu výroku tohto rozhodnutia možno ako\n„obiter dictum“ dodať, že pri eventuálnom budúcom posudzovaní podobných (druhovo\nrovnorodých) opatrení a pri takom skúmaní materiálnych kritérií bude zrejme kľúčovou\notázkou primeranosť invazívnych postupov a obmedzení, najmä vo vzťahu k slobode\npohybu a pobytu, vykonaných na základe príslušného opatrenia (s reflexiou na napadnuté\nopatrenie, samotná dôvodnosť jeho vydania je vo svetle pandemického ohrozenia verejného\nzdravia menej diskutabilná). Hľadisko proporcionality bude teda v podobných prípadoch\nrelevantné najmä pri uplatnení kritérií uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho\nsúdneho poriadku.\nPri použití testu proporcionality je však zrejmé, že opatrenie sleduje preventívne\núčinky, preto jeho primeranosť nie je priamo degradovaná, ak je situácia v oblasti verejného\nzdravia v období po vydaní a uplatnení opatrenia relatívne priaznivá, keďže práve jej\ndosiahnutie je primárnym a podstatným účelom vydania opatrenia (ak je preventívne\nopatrenie úspešné, nesprávne by sa mohlo automaticky usudzovať, že vôbec nemuselo byť\nvydané alebo mohlo byť miernejšie). Pokiaľ ide potom o posúdenie legality vydania\nopatrenia, najmä kompetenčných aspektov, je vždy predurčené platným a účinným právnym\nstavom v predmetnom čase, čo je z pohľadu ústavného poriadku odrazom súladu s čl. 2\nods. 2 ústavy.\nV konečnom dôsledku je nad rámec aj tejto časti odôvodnenia rozhodnutia ústavného\nsúdu rozoberať aspekt, ktorý je ale pre posudzovanie kritických obmedzení v takomto\nprípade relevantný (preto sa o ňom ústavný súd zmieňuje), a to vzťah pojmov legálnej\nterminológie podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., konkrétne „izolácia\nv domácom prostredí alebo zdravotníckom zariadení“ a „karanténne opatrenia“.\n29. V nadväznosti na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia nevyužitie zákonnej\nmožnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou\nústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany\nsvojich práv. Túto možnosť sťažovateľ posudzovanej právnej veci mal, pričom netvrdil a už\nvôbec nepreukázal, že zákonom priznaný právny prostriedok na ochranu jeho základných\npráv nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132 ods. 2 a 3 zákona\n17\n\no ústavnom súde). Bez ohľadu na absenciu takej argumentácie možno konštatovať, že\npokiaľ je nevyužitie prednostného (ústavnej sťažnosti predchádzajúceho) prostriedku\nnápravy (a teda priame podanie ústavnej sťažnosti) vecou právneho názoru sťažovateľa,\nnesprávnosť takého názoru nemôže bez ďalšieho založiť dôvod hodný osobitného zreteľa,\ntak ako ho má na mysli naostatok označené ustanovenie. Odlišné posúdenie by vyvolávalo\nnerovné postavenie iných sťažovateľov, proti ktorým sú popísané kritériá ústavným súdom\nkonštantne uplatňované.\n30. Nevyčerpanie účinného právneho prostriedku, ktoré sťažovateľom priznáva\nzákon na ochranu ich základných práv a slobôd, v podobe správnej žaloby podľa § 177\na nasl. Správneho súdneho poriadku, zakladá neprípustnosť ústavnej sťažnosti podľa § 55\npísm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo je dôvodom odmietnutia\nústavnej sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľa uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy, alebo\nľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\n32. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že návrh na začatie konania trpí\nnedostatkom, ktorý spočíva v absencii presného, určitého a zrozumiteľného sťažnostného\npetitu, keď sťažovateľ neoznačil právo, ktoré malo byť v jeho prípade porušené príslušnými\nčlánkami ústavy, resp. kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (§ 43 ods. 1 s poukazom\nna § 45 zákona o ústavnom súde), v nepriložení originálu plnej moci na zastupovanie\nsťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ nepripojil k návrhu na začatie\nkonania ani samotné opatrenie úradu verejného zdravotníctva, o ktorom tvrdí, že ním boli\nporušené jeho práva (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd\nnepristúpil k výzve na odstránenie uvedených nedostatkov (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde), pretože ani po ich odstránení by nemohol prijať iný záver ako ten, že ústavná\nsťažnosť sťažovateľa je neprípustná.\n\n18\n\nPodľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko\nsudca Peter Straka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "akt, právny akt-hybridný/zmiešanej povahy", "akt, právny akt-správny", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2015 z 17. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:c1c3e1f5-d3dd-42df-a3e1-3af3ee543812", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 345/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1c3e1f5-d3dd-42df-a3e1-3af3ee543812"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}]}