{"guid": "ussr:4d012b92-1bec-403b-abac-69f8f391b259", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.385.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 385/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 385/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.385.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d012b92-1bec-403b-abac-69f8f391b259", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.385.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.385.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.385.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republi ky\nIII. ÚS 385/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Petra\nStraku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C 293/2014\nz 24. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. apríla 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\nnarodeného\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 C 293/2014\nz 24. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že okresný súd uznesením\nvydaným vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 1 C 293/2014 zo 6. novembra 2019 zaviazal\nsťažovateľa\n\nv procesnom postavení\n\nžalovaného\n\nna\n\nzaplatenie súdneho\n\npoplatku\n\nza odvolanie v sume 33 392,50 €, ktorý pozostával zo súdneho poplatku 33 193,50 €\nz nároku na zaplatenie sumy 905 044,99 € s príslušenstvom, zo sumy 99,50 € z nároku\nna určenie existencie záložného práva a zo sumy 99,50 € z nároku na určenie\nvymáhateľnosti záložného práva. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal\nsťažovateľ sťažnosť, ktorou sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že súdny\npoplatok za odvolanie predstavuje sumu 199 €. Sťažovateľ súčasne požiadal o priznanie\noslobodenia od platenia súdnych poplatkov. O sťažnosti sťažovateľa a jeho žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol sudca okresného súdu napadnutým\nuznesením, ktorým v prvom výroku sťažnosť zamietol, keď konštatoval vecnú správnosť\nsťažnosťou napadnutého rozhodnutia o uložení poplatkovej povinnosti, a v druhom výroku\nnepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že sťažovateľ\nneuniesol dôkazné bremeno o existencii podmienok pre jeho priznanie.\n3.\n\nSťažovateľ\n\na nepreskúmateľné,\n\npovažuje\nodôvodnenie\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nnapadnutého\n\nako\n\ncelok\n\nza\n\nnezákonné\n\nuznesenia\n\npôsobí\n\npodľa\n\nneho\n\n„nepresvedčivo“ a „zmätočne“.\n4. Vo vzťahu k prvému výroku sťažovateľ uviedol, že predmetom konania bolo\nurčenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva, teda podstatou sporu bolo určenie,\nči tu právny vzťah je, alebo nie je. Určenie hodnoty, za ktorú by bolo možné speňažiť záloh\nv prípade dražby, by závisel od budúcej neistej udalosti – priebehu a výsledku dražby\n2\n\nsamotnej. Podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdnych poplatkoch“), a to konkrétne podľa poznámky k položke č. 1 Sadzobníka\nsúdnych poplatkov zo žaloby na určenie, či tu právo je, alebo nie je, sa poplatok vyberie\npodľa písmena b) tejto položky, teda poplatok v sume 99,50 €. Podľa sťažovateľa\npredmetné konanie nemá povahu obchodnoprávneho sporu, ale občianskoprávneho sporu,\nkeďže jeho predmetom je určenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva. Teda ide\no tzv. „absolútny občianskoprávny vzťah“. Aj v prípade akceptácie povinnosti úhrady\nsúdneho poplatku za výrok ukladajúci povinnosť na peňažné plnenie by jeho maximálna\nvýška podľa položky č. 1 písmena a) prílohy zákona o súdnych poplatkoch bola 16 596,50\n€, pretože išlo o občianskoprávny spor.\n5. Vo vzťahu k druhému výroku napadnutého uznesenia sťažovateľ namietal,\nže okresný\n\nsúd\n\nv ktorej poukazoval\n\nsa\n\nnijakým\nna\n\nspôsobom\n\nuznesenia\n\nnevysporiadal\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\ns jeho\n\nargumentáciou,\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n„sp. zn.: 5Sžo/219/2010, ďalej sp. zn.: 5Sžo/246/2010 a konečne sp. zn.: 6Sžo/14/2011“.\nPodľa sťažovateľa okresný súd postupoval „svojvoľne bez toho, aby sa náležite zaoberal\ndanou vecou ako po stránke skutkovej, tak aj po stránke právnej“. Dôkazom sú nesprávne\nzávery okresného súdu o pomeroch sťažovateľa, ktorý sa stará o tri deti, a súčasne finančne\nprispieva aj svojim rodičom žijúcim v Kosove. Okresný súd pochybil aj preto, že prihliadal\nna majetkové a zárobkové pomery manželky sťažovateľa, pritom mal vedomosť,\nže rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 C 160/2004 z 27. októbra 2004 bolo bezpodielové\nspoluvlastníctvo sťažovateľa a jeho manželky právoplatne zrušené. Preto majetok manželky\nsťažovateľa nie je možné zohľadňovať pri posudzovaní pomerov sťažovateľa na účely\npriznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Podľa sťažovateľa je v tejto súvislosti\nirelevantné zistenie súdu, že sťažovateľ žije s manželkou v polyfunkčnom dome,\nktorý je od roku 2004 v jej vlastníctve, resp. že jeho manželka má majetkovú účasť\nv obchodnej spoločnosti. Taktiež súdu neprináležalo konštatovať, že manželka sťažovateľa\nmá „z neznámych príčin“ pozastavenú živnosť. Ani zistenie súdu, že sťažovateľ\nmá na bankovom účte úspory v sume 8 417,35 €, neoprávňuje súd na záver, že sťažovateľ\nmôže uhradiť celý súdny poplatok za odvolanie, teda sumu 33 392,50 €. Naopak, ak bol súd\n3\n\ntoho názoru, že je v možnostiach sťažovateľa uhradiť aspoň krátený súdny poplatok,\nmal rozhodnúť o priznaní aspoň čiastočného oslobodenia, čo však neurobil. Okresný súd\ntiež prihliadal na nadobúdací úkon syna sťažovateľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti z titulu kúpnej zmluvy. Syn sťažovateľa nadobudol predmetnú\nnehnuteľnosť za peňažné prostriedky poskytnuté zo strany manželky sťažovateľa,\na nie priamo od sťažovateľa. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že pri úvahe\no majetkových pomeroch účastníka nemožno žiadať, aby žiadateľ predal hodnotnú časť\nsvojho majetku (nehnuteľnosť, resp. obchodný podiel), a nie je akceptovateľný ani názor,\naby si fyzická osoba vzala pôžičku len preto, aby si splnila poplatkovú povinnosť. V závere\nsťažovateľ uvádza, že ak bol súd toho názoru, že návrh na priznanie oslobodenia\nod súdnych poplatkov je potrebné doplniť, mal na to sťažovateľa vyzvať, čo však neurobil.\nJedine takýto procesný postup by rešpektoval reálne uplatnenie práva na prístup k súdu\nv materiálnom zmysle.\n6. V odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol:\n„... v rozsahu prvého výroku napadnutého uznesenia súd konal v príkrom rozpore\nso zákonom o súdnych poplatkoch, keď posudzoval daný spor ako spor obchodnoprávny\nnapriek tomu, že jeho predmetom je určenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva,\nčo je inštitút rýdzo občianskoprávny; napokon aj súdny spis je vedený v súdnom registri C\na nie Cb. Súdny konanie nemôže byť zákonné a spravodlivé, pokiaľ súd koná a rozhoduje\nnezávisle od zákonného znenia, v danom prípade nezávisle aj prílohy k zákonu o súdnych\npoplatkov, ktoré ustanovovalo maximálnu prípustnú výšku súdneho poplatku na sumu\n16.596,50 EUR.\nV rozsahu druhého výroku napadnutého uznesenia súd rozhodol nepreskúmateľne,\nzmätočne a svojvoľne, keď zohľadňoval aj majetkové pomery manželky sťažovateľa,\ns ktorou má sťažovateľ už od roku 2004 (t.j. celých desať rokov pred začatím predmetného\nsúdneho konania) zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Preto pre sťažovateľa\npredstavuje majetok jeho manželky cudzí majetok, a aj v zmysle citovaného rozhodnutia\nsúdu nie je možné od sťažovateľa ako poplatníka legitímne očakávať, že si na úhradu\nsúdneho poplatku musí požičiavať, hoc aj od vlastnej manželky.\n4\n\n... sťažovateľ namieta aj to, že sudca JUDr. Roman Lajoš nie je zákonným sudcom,\nčo sťažovateľ napáda aj v rámci ním podaného odvolania proti rozsudku Okresného súdu\nBardejov zo dňa 03.10.2019... Dôvodom je skutočnosť, že namiesto zákonného sudcu\nJUDr. Barbary Fedurcovej (predtým Michalkovej) bol pridelený sudca JUDr. Roman Lajoš.\nPodľa dostupných informácií malo dôjsť po zrušení pôvodného rozsudku vo veci samej\nk vydaniu dodatku č. 10 k rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2018\nz 31.08.2018. Nie je zrejmé, čo bolo príčinou zmeny rozvrhu práce, keď JUDr. Fedurcová\nje v zmysle verejne dostupných informácií aj v súčasnosti aktívnym sudcom na Okresnom\nsúde Bardejov. Toto považuje sťažovateľ za porušenie práva na zákonného sudcu\nako súčasti širšie koncipovaného práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prístup\nk súdu.“\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:\n„I. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.: 1C/293/2014 zo dňa\n24. februára 2020 porušil základné právo\n\n,\n\n, bytom\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII.\n\nUznesenie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBardejov\n\nzo\n\ndňa\n\n24.\n\nfebruára\n\n2020,\n\nsp. zn.: 1C/293/2014 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.\nIII.\n\n,\n\n, bytom\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n450,29,- EUR,\n\nktorú je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. Danice\nHolováčovej...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n5\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n13. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n14. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n17. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\ntoho práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n7\n\n19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj práva na zákonného sudcu ako súčasti\nširšie koncipovaného práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prístup k súdu\nnapadnutým uznesením, ktorým okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu\nsúdneho úradníka o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie a súčasne nepriznal\nsťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ považuje napadnuté\nuznesenie za nezákonné z dôvodu nesprávnych skutkových a právnych záverov okresného\nsúdu a súčasne za nepreskúmateľné z dôvodu nevysporiadania sa okresného súdu\ns argumentáciou sťažovateľa.\n20. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa pripomína, že už viackrát\n(z najnovšej judikatúry porov. napr. III. ÚS 3/2020, II. ÚS 224/2018, II. ÚS 105/2018,\nII. ÚS 361/2015) zdôraznil, že rozhodovanie o súdnych poplatkoch – napr. o oslobodení\nod súdnych poplatkov, o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a podobne\nspravidla nemôže byť‒ predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok\nsekundárne dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov\nvzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa. Rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonom\nustanovené podmienky, napríklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov, patrí zásadne\ndo rozhodovacej sféry všeobecných súdov (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 788/09).\n21. Ústavný súd taktiež judikoval, že samotné nepriznanie oslobodenia od súdneho\npoplatku samo osebe ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu (porov. II. ÚS 142/04, III. ÚS 344/2012).\n22. Rozhodovanie o súdnych poplatkoch – o naplnení zákonom ustanovených\npredpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov, o následkoch nepriznania oslobodenia\nod povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Je preto vecou\njudikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii\n8\n\nzákonných ustanovení týkajúcich sa súdnych poplatkov vychádzať (porov. I. ÚS 27/2014,\nIII. ÚS 559/2011, III. ÚS 441/2014).\n23. Ústavný súd však na tomto mieste konštatuje, že je oprávnený v ojedinelých\nprípadoch zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o poplatkovej povinnosti,\na to iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu o neoslobodení od povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok došlo vzhľadom na (i) výšku súdneho poplatku, posudzovanú\n(ia) vo svetle konkrétnych okolností prípadu a (ib) vo svetle ekonomických (finančných)\nmožností sťažovateľa zaplatiť tento súdny poplatok, a na (ii) fázu konania pred všeobecným\nsúdom, k obmedzeniu samotnej podstaty práva sťažovateľa na súdnu ochranu\n(porov. Jedamski and Jedamska v. Poľsko, č. 73547/01, rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 26. 7. 2005, body 60 a 66). Príčinou uvedeného stavu býva najčastejšie\núplná rezignácia všeobecného súdu na vyvažovanie verejného záujmu a súkromného\nzáujmu,\n\nprípadne\n\nnedôsledné\n\nvyvažovanie\n\n(opomenutie\n\npodstatnej\n\n„premennej“\n\npri vyvažovaní).\n24. Aplikujúc uvedené východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd hodnotí,\nže okresný súd pri rozhodovaní o poplatkovej povinnosti sťažovateľa aplikoval\na interpretoval § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 a 2, s § 7 ods. 1 prvou vetou\na ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch spôsobom, ktorý je ústavne konformný\na nearbitrárny. Ide o aplikáciu a výklad jednoduchého/podústavného práva (einfaches\nRecht) reglementujúceho otázku poplatkovej povinnosti za podané odvolanie.\n25. V napadnutom uznesení preskúmavajúci sudca konštatoval, že vyšší súdny\núradník\n\npostupoval\n\nv súlade\n\ns ustanoveniami\n\nzákona\n\no súdnych\n\npoplatkoch,\n\nkeď sťažovateľovi vzhľadom na obsah jeho odvolania uložil zaplatiť súdny poplatok v sume\n33 392,50 € „a to za celkovo tri napadnuté žalobné nároky:\na) na určenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva - za napadnutie výroku\nrozsudku vzťahujúceho sa na tento nárok je žalovaný povinný zaplatiť poplatok v sume\n99,50 Eur (položka 1b/ sadzobníka súdnych poplatkov),\n9\n\nb) na uloženie povinnosti strpieť výkon záložného práva k predmetu zálohu –\nza napadnutie výroku rozsudku vzťahujúceho sa na tento nárok je žalovaný povinný zaplatiť\nsúdny poplatok v sume 99,50 Eur (položka 1b/ sadzobníka súdnych poplatkov) a\nc) na uloženie povinnosti žalovanému na zaplatenie sumy 905 044,90 Eur s úrokom\nz omeškania z výťažku predaja predmetu záložného práva - za napadnutie výroku rozsudku\nvzťahujúceho sa na tento nárok je žalovaný povinný zaplatiť súdny maximálny poplatok\npre veci obchodné t.j. v sume 33 193,50 Eur (položka la/ sadzobníka súdnych poplatkov),\npretože právny vzťah z úverovej zmluvy je obchodnoprávnym vzťahom a obchodnoprávny\ncharakter majú aj vzťahy akcesorické, t.j. týkajúce sa záložného práva, čo tunajší súd\nkonštatoval aj v bodoch 78. a 79. napadnutého rozsudku č.k. 1 C/293/2014-806\nz 3.10.2019.“.\n26. Ústavný súd vzhľadom na prezentované závery uzatvára, že nie je oprávnený\nvstupovať do tejto ústavne udržateľnej interpretácie relevantných ustanovení zákona\no súdnych poplatkoch v situácii, keď okresný súd zvolil podľa ústavného súdu ústavne\nkorektný\n\nvýklad\n\nz ústavnoprávneho\n\ntýchto\n\nprávnych\n\nhľadiska\n\nvytknúť\n\nnoriem.\n\nZáveru\n\narbitrárnosť,\n\nokresného\n\nktorá\n\nby\n\nsúdu\n\nnemožno\n\nzakladala\n\nporušenie\n\nsťažovateľom označených ústavných práv.\n27. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že okresný súd mal posúdiť právny\nvzťah, ktorý je predmetom konania, ako vzťah občianskoprávny, ústavný súd dáva\nsťažovateľovi do pozornosti, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej\nzmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 4 Obchodného\nzákonníka\n\na k nemu\n\nsa\n\nvzťahujúca\n\njudikatúra,\n\nnapr.\n\nR\n\n11/2001).\n\nSkutočnosť,\n\nv akom súdnom registri je vec zapísaná, nemá právnu relevanciu vo vzťahu k určeniu\npoplatkovej povinnosti.\n28. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, ktoré sa týkajú výroku napadnutého\nuznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ústavný súd poukazuje na úvahy\nokresného súdu, ktoré ho viedli k záveru nepriznať sťažovateľovi ním žiadané oslobodenie\nod súdnych poplatkov a ktoré aj ústavný súd vedú ku konštatovaniu, že týmto výrokom\n10\n\nnapadnutého uznesenia nedošlo k obmedzeniu samotnej podstaty práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nuviedol: „... vo vzťahu k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, konanie\no ktorej je výlučne návrhovým konaním a dôkazné bremeno na preukázanie jeho podmienok\nje na žiadateľovi, má súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o existencii\npodmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (bližšie pozri uznesenie NS SR\nz 30. augusta 2010, sp. zn. 8SŽ0/391/2009). Okrem toho v súvislosti s touto žiadosťou\nv konaní zistené majetkové pomery, pri ktorých súd prihliadal aj na pomery manželky,\ns ktorou žalovaný žije v spoločnej domácnosti a o ktorú sa spolu starajú nevedú súd\nk záveru, že uložením poplatkovej povinnosti dôjde vo vzťahu k žalovanému k odmietnutiu\nsúdnej ochrany v odvolacom konaní, keďže jeho zaplatením žalovaným nebude práve\npre spoločne posudzované majetkové pomery ohrozená ani starostlivosť o deti\na ani samotná spoločná domácnosť. Majetkový prírastok syna žalovaného v čase po podaní\nžiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov dokonca indikuje snahu žalovaného\no prenesenie vlastných majetkových práv na iné subjekty. Skutočnosť, že vyrubená výška\nsúdneho poplatku môže citeľne zasiahnuť do majetkovej sféry žalovaného nie je sama osebe\ndôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov (takýto zásah do majetkovej sféry\npoplatníka zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov vo svojej podstate predpokladá). K odmietnutiu súdnej\nochrany pre neoslobodenie od súdnych poplatkov by došlo, ak by pre nezaplatenie\nvyrubeného súdneho poplatku nebolo podané odvolanie žalovaného súdom druhej inštancie\nprejednané. To však nie je tento prípad, pretože podľa platných a účinných procesných\npredpisov konanie o odvolaní (pokiaľ odvolanie nebude vzaté žalovaným späť\npred rozhodnutím odvolacieho súdu) prebehne aj bez zaplatenia poplatku za odvolanie\nžalovaným, keďže jeho nezaplatenie nemá za následok zastavenie odvolacieho konania.\nPoplatok však bol súd prvej inštancie povinný vyrubiť aj preto, aby nedošlo k zmeškaniu\nlehoty stanovenej § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.“\n29. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia nevyhodnotil argumentáciu\nsťažovateľa ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť právnych záverov okresného\n11\n\nsúdu. Sudca okresného súdu, reagujúc na podstatné námietky sťažovateľa, sa podľa názoru\nústavného súdu dostatočne a ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými\nsťažnostnými námietkami, t. j. ústavne konformným spôsobom vysvetlil vyrubenú výšku\nsúdneho poplatku, a súčasne ozrejmil dôvody, pre ktoré nevyhovel žiadosti sťažovateľa\no oslobodenie od súdnych poplatkov, opierajúc sa o sťažovateľom preukázané majetkové\npomery, ale aj o vlastné zistenia (pozri body 14 až 18 napadnutého uznesenia). Ústavný súd\npreto nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie daných právnych záverov.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n30. Vzhľadom na prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n31. V súvislosti s námietkou o porušení práva na zákonného sudcu, ktoré sťažovateľ\nodôvodňuje tým, že vec bola namiesto zákonnej sudkyni JUDr. Barbary Fedurcovej\npridelená\n\nsudcovi\n\nJUDr.\n\nRomanovi\n\nLajošovi,\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže nie je v jeho právomoci rozhodnúť o tejto časti ústavnej sťažnosti.\n32. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť\nvyužitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n12\n\n33.\n\nSťažovateľ\n\nv odôvodnení\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nuviedol,\n\nže\n\nnámietku\n\nnezákonného sudcu uplatnil v podanom odvolaní proti meritórnemu rozsudku okresného\nsúdu sp. zn. 1 C 293/2014 z 3. októbra 2019. O podanom odvolaní je oprávnený\na aj povinný rozhodnúť v ďalšom inštančnom postupe odvolací súd, teda právomoc\nodvolacieho súdu v danom prípade predchádza právomoci ústavného súdu. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť ústavnej sťažnosti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci.\n34. S prihliadnutím na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku rozhodovanie\no ďalších\n\nnávrhoch\n\nsťažovateľa\n\nv\n\nnej\n\nuplatnených\n\nstratilo\n\nopodstatnenie,\n\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "návrh-zamietnutie", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32096c6a-b995-4b4f-85cc-eaa400451722", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.3.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 3/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/2020 z 14. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.3.2020.1"}, {"guid": "ussr:a5560f64-d794-43f5-8492-83788f62e0b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.224.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 224/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 224/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.224.2018.1"}, {"guid": "ussr:c00db25f-40db-46f2-9670-c26aa9bb29cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1"}, {"guid": "ussr:a9992a24-7ff3-41c7-85c1-7ed48c80110d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1"}, {"guid": "ussr:3852c7dc-0469-4922-9cf0-f3fef6027208", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 441/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3852c7dc-0469-4922-9cf0-f3fef6027208"}, {"guid": "ussr:51c82f06-6b07-4d16-96e3-5c28d17c02aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51c82f06-6b07-4d16-96e3-5c28d17c02aa"}, {"guid": "ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7"}, {"guid": "ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 559/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 559/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e2db6d70-faa7-4da2-8e53-9a79277a66c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.379.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.379.2022.1"}]}