{"guid": "ussr:2e580711-010b-41e7-876f-bfb433780054", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.371.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 371/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 371/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 371/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.371.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e580711-010b-41e7-876f-bfb433780054", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.371.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.371.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.371.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 371/2020-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nsenátu\n\nMartina\n\nVernarského\n\na\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\nRakúska republika;\n\n,\n\n;\n,\n\n,\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n;\n\n;\n,\n\n;\n\n,\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n;\n\n;\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených spoločnosťou advocatius s. r. o., Palackého 12,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Zdenka Benčíková, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Co 430/2015 a jeho uznesením z 31. júla 2018, ako aj postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 304/2018 a jeho uznesením\nz 27. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI. Sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť\n;\n\n,\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n,\n\n, Rakúska republika;\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n;\n;\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n2\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 430/2015-2785 z 31. júla 2018 (ďalej len ,,napadnuté\nuznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 304/2018 z 27. februára 2019 (ďalej len ,,napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu“) a postupom týchto súdov v uvedených konaniach.\n2. Zo sťažností sťažovateľov a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v pozícii\nžalobcov domáhajú pred všeobecným súdom určenia, že záložné právo k špecifikovaným\nbytom\n\na nebytovým\n\npriestorom\n\nevidovaným\n\nna\n\nv prospech Československej obchodnej banky zavkladované\npod\n\nnie je.\n2.1 V štádiu odvolacieho konania\n\noznámila vstup do konania\n\nv pozícii intervenienta (ďalej aj ,,navrhovaná intervenientka“) s tým, že už zaznamenala\núspech\n\nv obdobnom\n\nkonaní\n\n(vec\n\nvedená\n\nna\n\nOkresnom\n\nsúde\n\nBratislava\n\nI pod sp. zn. 12 C 66/2008) a výsledok sporu má mať podľa sťažovateľov dopad\naj na jej hmotnoprávne postavenie.\n2.2 Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol, že vstup je neprípustný\ns odôvodnením, že v konaní bude rozhodnuté len o záložnom práve vo vzťahu k žalobcom.\nPodľa sťažovateľov však tento záver neobstojí, pretože\nvedená na\n\nje rovnako\n\na dopadá na ňu identické záložné právo.\n\n2.3 Na dovolanie sťažovateľov najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie\nodmietol s odôvodnením, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je možné považovať\nza rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuteľné dovolaním, pretože nebolo vydané\nv inštančnom postupe.\n2.4 Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zdôraznili, že účasť\nje esenciálna, a osobitný zreteľ venovali jednotnému rozhodovaniu súdov. Na porovnanie\nvlastnej právnej veci poukázali na analógiu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. 6 Cdo 137/2017, v ktorom bola záložná zmluva uzavretá\nbez súhlasu stavebníkov na rozostavaný dom medzi obligačným dlžníkom a bankou\nposúdená ako neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.\n\n3\n\n2.5 Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich práv uvedených\nv bode 1 tohto odôvodnenia krajským súdom, ako aj najvyšším súdom a priznal\nim primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.\nII. Relevantná právna úprava a predbežné prerokovanie návrhu\n3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd.\n4. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na predbežnom prerokovaní\nbez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n5. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému\nsúdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu\nrozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania\nkontradiktórneho a kedy ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených\nv ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.\nZa zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky\n(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,\nide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia. Typickou bude\nsituácia, keď sťažovateľ spochybňuje právne závery všeobecného súdu výlučne s poukazom\nna ich nesprávnosť. V takom prípade totiž stavia ústavný súd do role ďalšej prieskumnej\ninštancie, ktorá mu neprináleží. O takú situáciu ide aj v posudzovanom prípade.\n\n4\n\n6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu.\n7. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nK napadnutému rozhodnutiu a postupu najvyššieho súdu\n8. Sťažovatelia založili dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o nepripustení\nintervenienta na porušení ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Tento dovolací dôvod bol smerodajný\nv rámci viazanosti ústavného súdu dôvodmi ústavnej sťažnosti (§ 45 zákona o ústavnom\nsúde).\n8.1 Sťažovatelia argumentáciu koncentrovali do výhrady, že intervencia je prípustná\npočas celého konania, a teda aj v priebehu konania pred odvolacím súdom. Z toho odvodili\naj možnosť domáhať sa opravného konania v dovolacom procese, čo pripustil aj odvolací\nsúd v ním napadnutom uznesení.\n9. Podľa 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n5\n\n10. Ústavný súd akcentuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže v konkrétnej veci uskutočniť dovolacie konanie, patrí\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu (aj keď toto posúdenie najvyšším súdom je z hľadiska jeho ústavnej\nudržateľnosti preskúmateľné ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti). Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou\nzákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv\nsťažovateľa (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016, II. ÚS 255/2018).\n11. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa.\n12. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie odmietol s odôvodnením,\nže napadnuté uznesenie krajského súdu nie je možné považovať za rozhodnutie odvolacieho\nsúdu napadnuteľné dovolaním, pretože nebolo vydané v inštančnom postupe.\n13. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nezistil, že by účinky výkonu jeho dovolacej právomoci boli nezlučiteľné\nso základným právom strany konania na prístup k súdu či so zásadami spravodlivého\nprocesu.\n14. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že najvyšší súd\nkvalifikoval dovolanie sťažovateľov ako neprípustné a že pritom vyslovil právny názor,\ns ktorým sa sťažovatelia nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení\nzákladného práva na prístup k súdu či práva na spravodlivý proces podľa označených\nčlánkov ústavy a dohovoru. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\n6\n\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej\nalebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n15. Obiter dictum ústavný súd poznamenáva, že uznesenie odvolacieho súdu\no nepripustení intervenienta do konania prima facie nie je rozhodnutím vo veci samej\na konanie sa ním nekončí, a tak nebol naplnený zákonný predpoklad prípustnosti dovolania\nustanovený už v uvádzacej vete ustanovenia § 420 CSP, ktorý je smerodajný\npri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa ktoréhokoľvek dôvodu uvedeného v písmene\na) až f) tohto ustanovenia. Aj keď sťažovateľom možno uznať argumenty o význame\njudikatúry týkajúcej sa jednotného rozhodovania súdov a princípu právnej istoty,\nno vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP neexistovala žiadna\nmožnosť porušenia uplatnených práv, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\n16. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľmi označených práv\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nK napadnutému rozhodnutiu a postupu krajského súdu\n17. Sťažovatelia správne vychádzajú z predpokladu, že intervencia je možná počas\ncelého konania vrátane odvolacieho konania (porov. Zo súdnej praxe 63/2007).\n\n7\n\n18. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti v súvislosti s právnym záujmom navrhovanej\nintervenientky označili za kľúčové, že\n\nje vlastníčkou nehnuteľnosti\n\nna totožnom liste vlastníctva a dopadá na ňu totožné záložné právo\núz.\n\nbod 23 kat.\n\n) a že so svojím obdobným nárokom už zaznamenala úspech pred okresným\n\nsúdom. Intervencia preto podľa nich sledovala aj jednotnú líniu rozhodovania s dopadom\naj na hmotné právo navrhovanej intervenientky.\n19. Ústavný súd uvádza, že krajský súd v napadnutom uznesení jasne a zrozumiteľne\nzdôvodnil nepripustenie vstupu navrhovanej intervenientky s tým, že v konaní\nbude rozhodnuté len o záložnom práve vo vzťahu k žalobcom a rozhodnutie sa ,,nijako\nnedotkne otázky, či viazne alebo neviazne záložné právo na byte či nebytovom priestore\nintervienta (správne intervenienta, pozn.)“.\n20. Uvedený právny názor v zmysle stabilnej judikatúry by ústavný súd mohol\nnahradiť svojím vlastným názorom v prípade, ak by tento bol svojvoľný, zjavne\nneodôvodnený, resp. ústavne nekonformný (I. ÚS 131/2018). To však rozhodne\nnie je prípad napadnutého uznesenia krajského súdu.\n21. Podľa § 81 CSP intervenientom je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri\nžalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Ten je daný v prípade\nsubjektívnej záväznosti rozsudku (len pre strany sporu) v prípade, ak by v prípade prehry\npodporovanej strany sporu mohol tento výsledok vyústiť do vzniku sekundárneho sporu\nmedzi intervenientom a podporovanou stranou (porov Števček a kol. Civilný sporový\nporiadok, Komentár 2016, str. 274). O takýto prípad nejde, ak predmetom sporu o určenie\nneexistencie záložného práva sú síce byty či nebytové priestory v jednej stavbe,\nno nie priestory\n\nintervenienta.\n\nPrávny\n\nzáujem\n\nintervenienta\n\nnie\n\nje\n\ndaný\n\nani len argumentačnou podporou nasmerovanou na judikatúru konzistentnú s predstavami\nintervenientom podporovanej strany sporu. Ústavný súd akcentuje, že intervencia\nnie je prostriedkom analogickým k poskytovaniu právnej pomoci. Primárnou úlohou\nintervenienta totiž nie je pomoc v hľadaní právnych argumentov, keďže to je úlohou\nsplnomocneného zástupcu. Intervenient musí byť osobou, na ktorú bude mať výsledok\n8\n\npriamy vplyv, a nie tým, kto má pôsobiť len ako morálna alebo argumentačná podpora\nniektorej zo sporových strán. Súčasne platí, že ktorejkoľvek zo sporových strán nič nebráni,\naby v rámci svojej právnej argumentácie predložila alebo označila rozhodnutia súdov\nvydané v iných súvisiacich alebo analogických konaniach (napr. v našom prípade\nv konaniach, kde figuruje osoba domáhajúca sa postavenia intervenienta), apelujúc\nna predvídateľnosť\nNa to, aby mohli\n\nsúdnych\nbyť\n\nrozhodnutí\n\nv konaní\n\nako\n\npredložené\n\njeden\n\ntakéto\n\nz atribútov\nsúvisiace\n\nprávnej\n\nsúdne\n\nistoty.\n\nrozhodnutia,\n\nnie je potrebný formálny vstup intervenienta do konania.\n22. Navrhovaná intervenientka má síce priestory v rovnakej nehnuteľnosti\nako sťažovatelia a rovnako na jej priestory dopadá záložné právo z rovnakej záložnej\nzmluvy, no nie sú predmetom konania o určenie, že záložné právo nie je. To sa týka\naj ideálneho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu.\n23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným\nporušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením krajského súdu nie je príčinná súvislosť,\nktorá by signalizovala porušenie označených práv dosahujúce ústavno-právnu intenzitu\na možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n24. Z uvedených dôvodov ústavný súd inak formálne bezchybnú ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n25. Sťažovatelia, odvíjajúc od porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, namietajú aj porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý\nmá právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho\norgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa čl. 48\nods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nVerejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n9\n\n26. Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej čl. 46 ods. 1 ústavy\nje prvotným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany zaručenej ústavou\nv siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Práve s ohľadom\nna argumentačné prepojenie oboch uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo\nv dôsledku absencie porušenia základného práva zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť ani k porušeniu sťažovateľmi označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ústavy.\n27. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého\nuznesenia krajského súdu a náhrade trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práv\nalebo slobôd sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach\nsťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "intervencia-intervenient", "kataster nehnuteľností-vklad", "záložné právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:acbebfc7-4d70-443a-bbed-8ea6e8a7f41f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:606ab28f-3c90-40dd-8b81-bc89de4e7919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 131/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2018.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "eee2dee4-3293-4622-8a35-bc6e1ee3879b:ca6324cf-c2bd-4fe1-abc1-55dfe9469631", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/430/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/430/2015 z 31. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-07-31", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eee2dee4-3293-4622-8a35-bc6e1ee3879b:ca6324cf-c2bd-4fe1-abc1-55dfe9469631"}], "citovane_v": []}