{"guid": "ussr:3bd9ad6d-ca35-4e1a-a178-e7d92523c3e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.363.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 363/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 363/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.363.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3bd9ad6d-ca35-4e1a-a178-e7d92523c3e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.363.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.363.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.363.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 363/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť občianskeho združenia\nSpoločnosť ľudí dobrej vôle, IČO 00 695 246, Mäsiarska 13, Košice, právne zastúpeného\nobchodnou spoločnosťou Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v mene ktorej koná\nJUDr. Roman Dula, advokát a konateľ, vo veci namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16 CoE 74/2018 z 11. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť občianskeho združenia Spoločnosť ľudí dobrej vôle o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť občianskeho združenia Spoločnosť ľudí dobrej\nvôle, IČO 00 695 246, Mäsiarska 13, Košice (ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného\nLexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Roman Dula, advokát\na konateľ, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 CoE 74/2018\nz 11. decembra 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v exekučnom\nkonaní vedenom na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n20 Er 6605/2012 v postavení povinného.\n3. Sťažovateľ podal 13. januára 2017 návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú\na návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený – Správa finančnej kontroly Košice\nbol k 31. decembru 2015 v zmysle § 30 ods. 10 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej\nkontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) zrušený, pričom v exekučnom konaní nebol\nv rozpore s § 37 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)\npodaný návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania. Napriek tomu súdy a súdny\nexekútor konali v exekučnom konaní ako s oprávneným s Úradom vládneho auditu.\n\n2\n\n4. Okresný súd uznesením z 30. novembra 2017 v konaní sp. zn. 20 Er 6605/2012\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) návrh sťažovateľa na vyhlásenie exekúcie\nza neprípustnú, ako aj návrh na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uznesenia\nokrem iného uviedol: „... oprávnený, teda v tomto prípade do 31.12.2015 Správa finančnej\nkontroly Košice, nezanikol, tak ako to uvádza povinný vo svojom návrhu na vyhlásenie\nexekúcie za neprípustnú. Všetky práva a povinnosti prešli zo zákona na Úrad vládneho\nauditu, ktorý teda naďalej ostáva správcom pohľadávky štátu, ktorá vznikla voči povinnému\nna základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bol povinnému uložený\nodvod za porušenie finančnej disciplíny. Je v záujme oprávneného aj naďalej plniť si svoje\npovinnosti správcu pohľadávky štátu tak, aby k vymáhaniu tejto pohľadávky dochádzalo\nv súlade so zákonmi Slovenskej republiky.“\n5. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukazoval\nna skutočnosť, že súd sa zaoberal len § 30 ods. 10 zákona o finančnej kontrole, absolútne\nvšak opomenul ustanovenia Exekučného poriadku (najmä § 37 ods. 3 až 5). V konaní neboli\nsplnené procesné podmienky podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Exekútor nepodal\nnávrh na pripustenie zmeny účastníkov konania do 14 dní, odkedy sa o zániku oprávneného\ndozvedel, súd nerozhodol o pripustení zmeny oprávneného, nie je preto zrejmé, prečo súd\nv záhlaví ako oprávneného označuje Úrad vládneho auditu. Napriek skutočnostiam, že došlo\nk prechodu práv a povinností správ finančnej kontroly na Úrad vládneho auditu, Exekučný\nporiadok výslovne aj v prípade prechodu práv vyžaduje podanie návrhu na pripustenie\nzmeny účastníkov konania a pripustenie zmeny účastníka zo strany súdu. Exekučný\nporiadok vyslovene vyžaduje aj v prípade prechodu práv, že exekútor môže pokračovať\nvo vykonávaní exekúcie síce na základe pôvodného poverenia, ale musí k nemu byť\npriložený originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis\nrozhodnutia.\n6. Krajský súd uznesením z 11. decembra 2019 v konaní sp. zn. 16 CoE 74/2018\n(ďalej len „uznesenie krajského súdu“) uznesenie okresného súdu potvrdil, stranám náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval: „Odvolací súd z obsahu\nspisu súdu prvej inštancie sp. zn. 20Er/6605/2012 zistil, že predmetné exekučné konanie sa\n3\n\nzačalo dňa 30.11.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi podaný návrh na vykonanie exekúcie.\nPoverenie\n\nna\n\nvykonanie\n\nJUDr. Mgr. Andrejovi\n\nexekúcie\n\nDembickému\n\nbolo\n\nudelené\n\npôvodnému\ndňa\n\nsúdnemu\n\n31.12.2012.\n\nexekútorovi\n\nExekučným\n\ntitulom\n\nje rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice zo dňa 30.4.2012 č. 6/1504/2011/308,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2012 a vykonateľnosť dňa 27.08.2012...\nOdvolací súd sa v predmetnej veci stotožňuje s argumentáciou oprávneného\nuvedenou vo vyjadrení k odvolaniu povinného. Pôvodný oprávnený, ktorý vydal exekučný\ntitul (Správa finančnej kontroly) bol v zmysle § 30 ods. 10 zákona č. 357/2015 Z. z. zrušený\na jeho pôsobnosť, rovnako ako aj majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali\nk 31. decembru 2015 v správe správy finančnej kontroly, prešla na Úrad vládneho auditu.\nUvedená skutočnosť teda nastala v zmysle zákona a v takomto prípade platí, že o všetkom,\nčo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym\nkaždému, koho sa to týka (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z.). Z uvedeného dôvodu má odvolací\nsúd za to, že v prípade prechodu pohľadávky zo zákona na iný subjekt, nie je potrebné\nuplatniť § 37 Exekučného poriadku a rozhodovať o pripustení zmeny účastníka konania\nna strane oprávneného.“\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje:\n„Hodnotiace úvahy porušovateľa sú obsiahnuté len v bodoch 21. a 22. napadnutého\nuznesenia. V rámci hodnotiacich úvah sa porušovateľ vôbec nezaoberal argumentami\nsťažovateľa, rovnako ako sa nimi nezaoberal súd I. inštancie. Pokiaľ ide o vyjadrenia\nsťažovateľa z 25.10.2019 a 29.11.2019, tak porušovateľ ich obsah ani len nezreferoval\nobdobným spôsobom ako zreferoval podania sťažovateľa z 20.12.2017, 05.04.2018,\n30.04.2012 (body 5., 8., 9. odôvodnenia), ale len stroho skonštatoval v bode 11.\nodôvodnenia, že ich sťažovateľ podal a trvá na svojich vyjadreniach. Pritom v uzneseniach\nz 25.10.2019 a 29.11.2019 sťažovateľ podrobnejšie rozvinul svoju argumentáciu.\nPorušovateľ sa teda skôr zaoberal tým či vymáhaná pohľadávka prešla zo zaniknutej Správy\nfinančnej kontroly na Úrad vládneho auditu, ale vôbec sa nezaoberal nesplnením\nprocesných požiadaviek na to, aby mohlo exekučné konanie pokračovať (nebolo zastavené)\na aby mohol v pozícii oprávneného vystupovať Úrad vládneho auditu. Pritom sťažovateľ\nnespochybňoval, že pôsobnosť správ finančnej kontroly prešla na Úrad vládneho auditu\n4\n\na rovnako. Porušovateľ rovnako nereagoval na argumentáciu, že aj s poukazom na návrh\nna vykonanie exekúcie bola a je exekúcia neoprávnene vykonávaná v prospech Správy\nfinančnej kontroly, resp. Úradu vládneho auditu, napriek tomu, že dotknutým exekučným\ntitulom bol vymáhaný peňažný nárok priznaný Slovenskej republike...\nNa zásadné argumenty sťažovateľa, teda porušovateľ absolútne nereagoval,\nv dôsledku\n\nčoho\n\nje\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nporušovateľa\n\nsvojvoľné,\n\narbitrárne\n\na nepreskúmateľné, čím porušuje právnu istotu. Hodnotiace úvahy porušovateľa sú\nminimálne a prepojenia na citované zákonné ustanovenia nevysvetlené.\nNástupníctvo Úradu vládneho auditu po správach finančnej kontroly muselo byť\nznáme najneskôr od 01.01.2016 oprávnenému a aj súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor\nnapriek tomu nepodal návrh na zmenu oprávneného v lehote 14 dní. Keďže exekútor taký\nnávrh nepodal, súd o ňom ani nemohol rozhodnúť. Keďže súd nepripustil zmenu\noprávneného, tak v súlade s ustanovením § 37 ods. 5 EP malo byť aj naďalej konané\nso Správnou finančnej kontroly Košice ako s oprávneným. Správa finančnej kontroly Košice\nbola zrušená, nemá procesnú subjektivitu, čo bráni pokračovaniu exekučného konania\na ďalšiemu vykonávaniu exekúcie. Za tejto situácie mal porušovateľ prvostupňové\nrozhodnutie zmeniť, vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju. Napadnuté uznesenie\nporušovateľa je contra legem, keď je v priamom rozpore s ustanoveniami EP.\nTo, že na Úrad vládneho auditu prešiel majetok štátu, pohľadávky a záväzky,\nktoré mali v správe správy finančnej kontroly neznamená, že Úrad vládneho auditu sa\nautomaticky stal účastníkom exekučného konania proti sťažovateľovi, pretože o účastníctve\nÚradu vládneho auditu mohol rozhodnúť len súd na návrh exekútora.“\n8. Vzhľadom na už uvedené argumenty sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil\nporušenie označených práv uznesením krajského súdu, zrušil uznesenie krajského súdu, vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred\nústavným súdom.\n\n5\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6\n\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n15. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n19. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta nedostatočné odôvodnenie, arbitrárnosť\nnapadnutého uznesenia krajského súdu. Poukazuje na skutočnosť, že o účastníctve Úradu\nvládneho auditu mohol rozhodnúť len súd na návrh exekútora, pričom exekútor návrh\nna pripustenie zmeny účastníka konania nepodal. Keďže okresný súd nerozhodol podľa § 37\nods. 5 Exekučného poriadku, exekúcia je naďalej vedená proti subjektu, ktorý už zanikol.\nNavyše, exekučným titulom bol peňažný nárok priznaný Slovenskej republike, nie správe\nfinančnej kontroly.\n\n7\n\n20. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej čl. 46\nods. 1 ústavy je prvotným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany zaručenej\nústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy).\n21. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n22. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nRovnako aj obsah základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny má v zásade totožný obsah\nako základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n23. Podľa § 30 ods. 10 zákona o finančnej kontrole zrušujú sa správy\nfinančnej kontroly a ich pôsobnosť podľa doterajších právnych predpisov prechádza\ndňom 1. januára 2016 na Úrad vládneho auditu.\n24. Podľa § 30 ods. 12 zákona o finančnej kontrole majetok štátu, pohľadávky\na záväzky, ktoré mali k 31. decembru 2015 v správe správy finančnej kontroly, prechádzajú\ndňom 1. januára 2016 do správy Úradu vládneho auditu.\n25. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je\nv rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí\noznačený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla\npovinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých\nzáklade dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného\ntitulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto\n8\n\nskutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod\nalebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania\nje exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach\ndozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí\nexekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu\núčastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.\n26. Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že pohľadávka vymáhaná\nv predmetnom exekučnom konaní bola exekučným titulom priznaná Slovenskej republike,\nnie správe finančnej kontroly, a teda správa finančnej kontroly ani nemala postavenie\noprávneného, k tomuto ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mal možnosť namietať túto\nokolnosť v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu. V odvolaní proti uzneseniu okresného\nsúdu však poukazoval iba na nesplnenie podmienok podľa § 37 Exekučného poriadku,\nabsenciu súdneho rozhodnutia o pripustení zmeny účastníka konania. Pritom podľa § 380\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je odvolací súd odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n27. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej v prípade, ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd\nuplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,\nale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd sa ňou nemôže\nmeritórne zaoberať (III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08, II. ÚS 399/2014,\nIII. ÚS 520/2014). Ústavná sťažnosť je preto v časti týkajúcej sa predmetnej sťažovateľovej\nnámietky neprípustná podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde a v tejto časti bolo nutné\nústavnú sťažnosť odmietnuť v zmysle § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n28. Pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ namietal, že exekúcia sa\nvykonáva v prospech orgánu verejnej moci, ktorému vymáhaný peňažný nárok nepatrí\naž vo vyjadrení z 29. novembra 2019, teda takmer dva roky po podaní odvolania\nproti uzneseniu okresného súdu. Odvolacie dôvody je však v zmysle § 365 ods. 3 CSP\n(v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku) možné meniť a dopĺňať len do uplynutia\n9\n\nlehoty na podanie odvolania, čo v tomto prípade zjavne splnené nebolo. Preto krajskému\nsúdu ani nevznikla pri posudzovaní vecnej správnosti uznesenia okresného súdu povinnosť\n(§ 380 CSP) vyhodnocovať opodstatnenosť námietky sťažovateľa, ktorou poukazoval\nna skutočnosť, že exekučným titulom bol nárok priznaný Slovenskej republike, nie správe\nfinančnej kontroly.\n29. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného\nsúdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná\nuž spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných\nzásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov,\nalebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné\nso súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\n30. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n\n10\n\n31. Ústavný súd uvádza, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti musí mať na zreteli,\nže podstatou rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je posúdenie ústavnej\nakceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu, prípadne iného orgánu\nverejnej moci, a nie posudzovanie jeho právnej perfektnosti ani jeho prípadné\n„vylepšovanie“ (m. m. IV. ÚS 325/08, IV. ÚS 218/2010). Poslaním ústavného súdu nie je\nkontrola súdnej činnosti vo všetkých smeroch a aspektoch a skúmanie akejkoľvek možnej\nnezákonnosti alebo procesného pochybenia, či dokonca zrejmej nesprávnosti, ktoré sa\nv individuálnom konaní pred všeobecnými súdmi prípadne vyskytnú, ale výlučne\nposudzovanie konformity aktu aplikácie práva (v posudzovanej veci súdneho rozhodnutia)\ns ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd teda nepredstavuje opravnú\ninštanciu všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto zásadne nemôže meritórne\npreskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, pri vydaní ktorých súdy rešpektovali\npožiadavky vyplývajúce z obsahu základných práv ustanovených v siedmom oddiele druhej\nhlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecnými súdmi, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť\nnapadnutý právny názor všeobecného súdu svojím vlastným názorom iba v prípade,\nak by tento\n\nbol\n\nsvojvoľný,\n\nzjavne\n\nneodôvodnený,\n\nresp.\n\nústavne\n\nnekonformný\n\n(I. ÚS 131/2018).\n32. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n33. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam týkajúcim sa nutnosti postupu podľa § 37\nExekučného poriadku, absencie rozhodnutia súdu o pripustení zmeny účastníka ústavný súd\nuvádza, že krajský súd v napadnutom uznesení jasne a zrozumiteľne zdôvodnil,\nprečo v danom prípade nepovažoval za potrebné osobitne rozhodovať o ne/pripustení zmeny\n11\n\núčastníka podľa § 37 Exekučného poriadku, a prečo je možné a opodstatnené ďalej\nako s oprávneným konať s Úradom vládneho auditu. V tomto smere uviedol, že pôsobnosť\nspráv finančnej kontroly, ako aj pohľadávky a záväzky prešli podľa zákona o finančnej\nkontrole na Úrad vládneho auditu, čo je skutočnosťou, pri ktorej sa prezumuje, že je známa\nkaždému, koho sa týka, od momentu vyhlásenia zákona o finančnej kontrole v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky. Nemožno poprieť, že zmena právneho predpisu je\njedinečnou právnou skutočnosťou (§ 37 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku), s ktorou\nsú všetci účastníci exekučného konania i exekučný súd oboznámení na základe\nnevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych\npredpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (predtým § 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov). Ústavný súd preto konštatuje, že uznesenie krajského súdu preto v tomto smere\nnemožno označiť za arbitrárne, zjavne neodôvodnené, interpretáciu príslušných právnych\nnoriem učinenú krajským súdom za popierajúcu ich zmysel, a preto napadnuté uznesenie\nkrajského súdu ústavný súd považuje za ústavne udržateľné. A tak aj keby ústavný súd\nnesúhlasil s interpretáciou právnych noriem krajským súdom, v zmysle už citovanej\njudikatúry ústavný súd nemôže nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu svojím\nvlastným názorom.\n34. Okolnosť, že sťažovateľ s uznesením krajského súdu nesúhlasí, sama osebe\nnezakladá porušenie označených práv. Základné právo na súdnu ochranu garantované\nústavou neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho\nani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie návrhu účastníka konania\n(napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96).\n35. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným\nporušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením krajského súdu nie je príčinná\nsúvislosť, ktorá by signalizovala porušenie označených práv dosahujúce ústavno-právnu\nintenzitu a možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n12\n\nZa daného stavu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n36. Sťažovateľ porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 11 ods. 1 listiny odvíja od porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Práve s ohľadom na argumentačné\nprepojenie oboch uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo v dôsledku\nabsencie porušenia základného práva zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom označeného\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 11 ods. 1 listiny,\na preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n37. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého\nuznesenia krajského súdu a náhrade trov konania je viazané na vyslovenie porušenia\nsťažovateľových práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto\nčastiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "návrh", "účastník konania-zmena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:606ab28f-3c90-40dd-8b81-bc89de4e7919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 131/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2018.1"}, {"guid": "ussr:c39c494a-87fc-4e9b-abcc-8e3d72b9bd3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 520/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 520/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c39c494a-87fc-4e9b-abcc-8e3d72b9bd3f"}, {"guid": "ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b"}, {"guid": "ussr:de45d831-b164-4026-a930-b0a81ed50e5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de45d831-b164-4026-a930-b0a81ed50e5a"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "63b40837-c393-49a6-8000-ea94a0cea6d7:85779cc9-7865-4988-be1b-a2e110d40e15", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Er/6605/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 20Er/6605/2012 z 19. 4. 2013", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2013-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/63b40837-c393-49a6-8000-ea94a0cea6d7:85779cc9-7865-4988-be1b-a2e110d40e15"}], "citovane_v": []}