{"guid": "ussr:bf73c4b7-8608-4119-8304-cdc4beeeab0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.362.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 362/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 362/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.362.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf73c4b7-8608-4119-8304-cdc4beeeab0f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.362.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.362.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.362.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 362/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, právne zastúpeného obchodnou\n\nspoločnosťou C&T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ Mgr. Ing. Miroslav Compeľ, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 16/2001.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v konaní\nvedenom na krajskom súde pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 v postavení žalovaného. Konanie\nje vedené na základe žaloby žalobcu –\n\n, doručenej pôvodne\n\nOkresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) 22. augusta 2000, ktorou sa žalobca\nproti sťažovateľovi domáha vydania bezdôvodného obohatenia.\n3. Krajský súd ako prvostupňový súd rozsudkom č. k. 28 Cb 16/2001-945\nz 30. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok I krajského súdu“) uložil sťažovateľovi povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 98 727,43 € spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy\n8 630,42 € od 21. júna 1999 do zaplatenia, zo sumy 12 729,87 € od 31. mája 2000\ndo zaplatenia, zo sumy 12 281,75 € od 28. júla 2000 do zaplatenia a zo sumy 65 085,39 €\nod 28. júla 2000 do zaplatenia. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 6 636,86 € zastavil.\nSúčasne uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd\nrozsudkom sp. zn. 4 Obo 38/2014 z 27. januára 2016 potvrdil rozsudok I krajského súdu\nvo výroku, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n12 281,75 € so 17,6 % úrokom z omeškania od 28. júla 2000 do zaplatenia, a súčasne zrušil\nrozsudok vo výroku, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n86 445,68 € so 17,6 % úrokom z omeškania, ako aj vo výroku o náhrade trov konania,\npričom v rozsahu zrušenia vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n5. Proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 38/2014 z 27. januára 2016 podal\nsťažovateľ dovolanie s poukazom na § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“),\npretože súd sťažovateľovi svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,\na s poukazom na § 237 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd rozhodol\nvo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci.\n2\n\n6. Dovolacie konanie bolo krajským súdom uznesením č. k. 28 Cb 16/2001-1363\nz 29. mája 2018 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Proti tomuto\nuzneseniu o zastavení dovolacieho konania podal 11. júna 2018 sťažovateľ odvolanie,\nktoré však podľa zistení ústavného súdu na základe dopytu na krajskom súde najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 3 Obo 14/2018 z 25. júla 2018 (právoplatné 29. augusta 2018) odmietol\nako neprípustné.\n7. Krajský súd následne pokračoval v konaní a rozsudkom č. k. 28 Cb 16/2001-1437\nz 13. júna 2019 (ďalej len „rozsudok II krajského súdu“) návrh sťažovateľa\nz 25. apríla 2019 na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a sťažovateľovi priznal\nnárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 76 %.\n8. V sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že v 19 rokov trvajúcom spore boli dosiaľ\nvydané viaceré rozsudky, ktoré sa námietkou vecnej nepríslušnosti vôbec nezaoberali\nnapriek tomu, že sťažovateľ už od počiatku namietal vecnú nepríslušnosť súdu. Sťažovateľ\nje názoru, že vec bol povinný prejednať samosudca okresného súdu, a nie senát krajského\nsúdu. Proti rozsudku II krajského súdu podali obe sporové strany odvolanie,\npričom odvolacie konanie naďalej prebieha, avšak na nepríslušnom súde. Súd bol povinný\noveriť, či napadnuté rozsudky boli vynesené vecne príslušnými súdmi a bol povinný k tejto\notázke zaujať stanovisko. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide podľa sťažovateľa\no nulitný akt. Rozhodnutím a pokračovaním v rozhodovaní nepríslušného súdu je sústavne\nporušované právo sťažovateľa na konanie pred zákonným sudcom.\n9. Sťažovateľ tiež uvádza: «Procesné neudržateľná situácia, ktorá viedla sťažovateľa\nk podaniu tejto ústavnej sťažnosti spočíva predovšetkým v tom, že paralelne v rámci jedného\nkonania prebiehajú dve dodnes neukončené dovolacie konania, a to tak vo veci samej,\nako i vo veci súvisiacej ohľadne konania o obnove konania...\nKonajúci\n\nsúd\n\nnemôže\n\ntušiť,\n\naké\n\nbude\n\nrozhodnutie\n\nvo\n\nveci\n\ndovolania\n\nproti právoplatnému rozsudku vo veci... pričom v rámci oboch dovolacích konaní sťažovateľ\nnamieta nepríslušnosť súdu. Napriek tomu, súd pokračuje v konaní a nedbá na ochranu\nsťažovateľových práv spočívajúcich aspoň v tom, aby jeho námietky o nepríslušnom súde\nboli v rámci predmetných dovolacích konaniach vyriešené.\n3\n\nPrvé\n\ndovolacie\n\nsp. zn. 28 Cb 16/2001-945\n\nkonania\n\nsa\n\ntýka\n\nparadoxne\n\nzo\n\n30.04.2014\n\n(ďalej\n\ndňa\n\nešte\nlen\n\nako\n\nprvého\n\nrozsudku\n\n„rozsudok\n\nI“),\n\nktorým paradoxne súd žalobe z väčšej časti vyhovel. Následne tento rozsudok I bol\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo/38/2014 z 27.1.2016 zrušený, okrem časti\n12.281,75 C, v ktorej bol rozsudok I potvrdený. Proti rozsudku I a rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 4Obo/38/2014 z 27.1.2016 v potvrdenej časti 12.281,75 €, podal sťažovateľ\ndovolanie, pričom dovolacie konanie nie je do dnešného dňa ukončené. Aj keď v tomto\nkonaní o dovolaní proti rozsudku I súd uznesením z 29.5.2018 zastavil konanie z dôvodu\nneuhradeného poplatku, sťažovateľ voči tomuto uzneseniu podal odvolanie dňa 11.6.2018,\nnakoľko vyrúbený súdny poplatok bol zjavne nesprávny.... Podstatnou časťou argumentácie\nsťažovateľa v tomto dovolacom konaní je práve aj skutočnosť, že rozsudok I vydal\nnepríslušný súd, čím je tento rozsudok I nulitný. Do dnešného dňa, t.j. už takmer dva roky\nsúd o odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania, a tým aj následne o dovolaní\nsťažovateľa voči rozsudku I žiadnym spôsobom nerozhodol.\nDruhé dovolacie konanie sa týka konania o obnove konania, v ktorom sa sťažovateľ\ndomáha taktiež zrušenia rozsudku I spolu a nasledujúcim potvrdzujúcim rozhodnutím\nodvolacieho súdu. Dôvod obnovy konania vznikol tak, že súd vydal rozsudok I bez toho,\naby rozhodol o prerušení konania na návrh sťažovateľa, pričom tento rozsudok I bol\nnásledne čiastočne potvrdený v časti o plnenie sumy vo výške 12.281,75 €. Dňa 27.2.2017\nvšak Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, v konaní č.k. 1ObdoV/11/2014 vydal uznesenie,\nktorým rozhodol o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/13/2014-896\nz 24.2.2014 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Citovaný výrok zrušovacieho\nuznesenia znamená, že v tomto súdnom konaní bol súd povinný konať o návrhu\nna prerušenie tohto súdneho konania, pretože zrušené uznesenie odvolacieho súdu vo veci\ntohto návrhu nebolo nijak odôvodnené. Napriek tomuto návrhu na prerušenie sa stal\nrozsudok I právoplatným v časti plnenia sumy vo výške 12.281,75 € a o sťažovateľom\nnávrhu na prerušenie konania rozhodol súd až svojím rozsudkom II, aj keď predmetom\nkonania už nebola suma vo výške 12.281,75 €. Ďalším dôvodom obnovy konania\nje skutočnosť, že sťažovateľ súdu predložil dôkazy uzneseniami Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 7 Cbs 3/2007-345 z 25.5.2016 a Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo/28/20l6 z 31.5.2017,\nktorými je preukázané, že citovaná pohľadávka vo výške 12.281,75 € v zmysle právoplatnej\n4\n\nčasti rozsudku I zanikla započítaním už dňa 24.6.2004. Takto je preukázané, že rozsudkom\nI v potvrdzujúcej časti bolo opätovné rozhodnuté o pohľadávke, ktorej zánik započítaním\npreukázal sťažovateľ v konaní Krajského súdu č.k. 7 Cbs 3/2007. V rámci konania o žalobe\no obnove konania sa sťažovateľ rovnako opät domáhal, aby žaloba bola prerokovaná\npred príslušným súdom. V tomto dovolacom konaní rovnako nebolo do dnešného\ndňa rozhodnuté.»\n10. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna zákonného sudcu\n\na na konanie pred príslušným súdom v zmysle čl. 48, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj čl. 38, ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 porušené bolo.\nÚstavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 28 Cb 16/2001-1437\nz 13.6.2019 a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vec postúpiť Okresnému súdu\nBratislava II ako súdu príslušnému.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi\n\nodškodnenie\n\nnemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n15. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n17. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať\njeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n18. Ústavný súd neopomenul, že vadnosť postupu krajského súdu v konaní\nsp. zn. 28 Cb 16/2001 už z pohľadu referencie k čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny\n\n6\n\nbola predmetom rozhodovania na základe sťažnosti sťažovateľa zo 4. februára 2014.\nÚstavný súd o nej rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 428/2014-14 z 13. augusta 2014 tak,\nže ju odmietol pre nedostatok právomoci, a to na podklade v tom čase prebiehajúceho\nkonania o odvolaní podanom proti rozsudku I krajského súdu. Z odôvodnenia teraz\npredbežne prerokúvanej ústavnej sťažnosti však ústavný súd vyvodzuje, že sťažovateľ\nústavnou sťažnosťou napáda postup krajského súdu, ktorý vyústil do vyhlásenia rozsudku II\nkrajského súdu, nie postup, ktorého výsledkom bol skorší rozsudok I krajského súdu.\nO aplikácii § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde (prekážka rei iudicatae) preto z dôvodu\nrozhodnutia v konaní sp. zn. I. ÚS 428/2014 nebolo potrebné uvažovať.\n19. Ústavnému súdu je taktiež známa skutočnosť, že sťažovateľ sa vyslovenia\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny v konaní\nvedenom na krajskom súde pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 po vydaní rozsudku II krajského súdu\ndomáhal aj ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. októbra 2019 (konanie\nvedené na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1838/2019), táto skoršia ústavná sťažnosť však\nako zásah identifikovala rozsudok II krajského súdu (nie jeho postup), a navyše bola\nústavným súdom uznesením sp. zn. II. ÚS 395/2019 z 5. decembra 2019 odmietnutá\npre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť\nvo veci sp. zn. II. ÚS 395/2019 bola odmietnutá len z formálnych dôvodov (keď ústavná\nsťažnosť nespĺňala zákonom ustanovené náležitosti) a smerovala proti odlišnému typu\nzásahu, rovnako niet prekážky veci rozhodnutej pre predbežné prerokovanie teraz predbežne\nprerokúvanej ústavnej sťažnosti.\n20. Napriek uvedeným zisteniam ústavný súd dospel k záveru, že aj aktuálne\npredbežne prerokúvaná ústavná sťažnosť je neprípustná.\n21. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta vecnú nepríslušnosť krajského súdu.\nZastáva názor, že vecne príslušným na prejednanie a rozhodovanie vo veci\nsp. zn. 28 Cb 16/2001 je okresný súd. Uvádza, že krajský súd vyhlásil rozsudok (v poradí\ndruhý) 13. júna 2019 bez toho, aby vyčkal na výsledok dovolacích konaní prebiehajúcich\nv danej veci.\n\n7\n\n22. Ústavný súd konštatuje, že prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby\nzákonného sudcu je správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu.\nIba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného\nsúdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy,\nresp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru\n(II. ÚS 283/09).\n23. Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ v zmysle § 420 písm. e) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok [s účinnosťou do 30. júna 2016 § 237 písm. g)\nObčianskeho súdneho poriadku] aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia\n(m. m. II. ÚS 136/08).\n24. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje,\nže jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana\nústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,\nale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\nZ princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú\nosobu, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí\nrešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému\nsúdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza\nprávomoci ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 128/04, II. ÚS 734/2017).\n25.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nvec\n\nvedená\n\nna\n\nkrajskom\n\nsúde\n\npod sp. zn. 28 Cb 16/2001 je v štádiu odvolacieho konania, keď odvolanie proti rozsudku II\nkrajského súdu podal žalobca aj sťažovateľ (čo vyplýva z ústavnej sťažnosti a čo ústavný\nsúd zistil dopytom na krajský súd). Sťažovateľ v odvolaní okrem iného namieta aj vecnú\nnepríslušnosť krajského súdu. O odvolaniach sťažovateľa a žalobcu proti rozsudku II\n8\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nodvolací\n\nsúd\n\ndosiaľ\n\nnerozhodol,\n\nrozsudok\n\nII\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nnie je právoplatný. Vzhľadom na skutočnosť, že sporové konanie zatiaľ nie je právoplatne\nskončené, ďalej prebieha a sťažovateľ bude mať možnosť v prípade rozhodnutia\nodvolacieho súdu vyznievajúceho v jeho neprospech možnosť domáhať sa ochrany svojich\npráv aj podaním mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania, ktoré je prípustné\nv prípade, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd), ústavný súd konštatuje,\nže ústavná sťažnosť sťažovateľa je predčasná, a preto neprípustná podľa § 55 písm. d)\nv spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n26. Ústavný súd tak ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku ústavný súd nerozhodoval\no ostatných návrhoch obsiahnutých v sťažnosti (zrušenie rozsudku, priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia, náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "súd-procesný postup", "príslušnosť-vecná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b93730f3-504f-4754-bbf1-e432bf867a5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2019 z 5. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2019.1"}, {"guid": "ussr:c9d30f86-ff1d-48a7-80d9-8f6fdd8ce432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.734.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 734/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 734/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.734.2017.1"}, {"guid": "ussr:70e67367-557c-488e-bcb5-31877624f67d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70e67367-557c-488e-bcb5-31877624f67d"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:b2b6550e-ae54-4a74-b031-b1d21e337449", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 283/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b6550e-ae54-4a74-b031-b1d21e337449"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 136/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "883456b2-6625-4db4-ac85-229be624cbe5:8003fd19-cff0-48b6-81e0-9496ff90876f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1001899864.1", "spisova_znacka": "3Obo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/14/2018 z 24. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-24", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1001899864.1"}, {"guid": "eb41481d-49dc-4d30-9fcb-ef9f98cfeacf:a8af2506-c632-471a-8da5-3ab65d2df30f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1001899864.22", "spisova_znacka": "28Cb/16/2001", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 28Cb/16/2001 z 28. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1001899864.22"}], "citovane_v": []}