{"guid": "ussr:238a3433-505f-4349-ba91-a9bd6d0d8594", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.361.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 361/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 361/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.361.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/238a3433-505f-4349-ba91-a9bd6d0d8594", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.361.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.361.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.361.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 361/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a zo sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej ADVOKA s. r. o.,\n\nKomárnická 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ľuboš Pejhovský, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 115/2018 a jeho uznesením\nz 11. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 8 Cdo 115/2018 a jeho uznesením z 11. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v procesnom\npostavení\n\nžalobkyne\n\nsa\n\nžalobou\n\npodanou\n\n(ďalej len „okresný súd“) domáhala proti\n\nna\n\nOkresnom\n\nsúde\n\nBratislava\n\nIV\n\n(ďalej len „žalovaný“)\n\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd rozsudkom\nsp. zn. 6 C 526/1996 z 25. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol\nnávrh sťažovateľky na prerušenie konania a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov (ďalej aj „BSM“) tak, že prikázal do výlučného vlastníctva strán hnuteľné veci\nuvedené vo výroku rozsudku každému v zostatkovej hodnote 829,84 € a žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť sťažovateľke z titulu vyrovnania finančných podielov 6 654,76 €.\nStranám uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 66 €\na náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 679,01 €. O trovách konania rozhodol\ntak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Súd prvej inštancie vyporiadal hnuteľné\nveci, ktorých zostatková hodnota nebola sporná, podľa stavu, v akom ich strany užívali.\nPri určení rozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku strán vynaložilo na zhotovenie\nrodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vychádzal súd prvej inštancie\nz „konkrétne vynaložených investícií“, ktoré znalec vyčíslil sumou 12 313,71 €, ktorú strany\nrelevantným spôsobom nespochybnili.\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 Co 62/2017\nz 30. januára 2018 potvrdil odvolaniami strán napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\na stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Pri posudzovaní rozsahu toho,\n2\n\nčo sa zo spoločného majetku vynaložilo pri zhotovení rodinného domu vo výlučnom\nvlastníctve žalovaného, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a dodal, že «Účelom\nnavrátenia peňazí vynaložených z BSM na majetok jedného z manželov nie je kreovanie\nakejsi „investície“, ktorá sa stala súčasťou BSM, ale len vrátiť do BSM ako majetkovej\npodstaty to, o čo bola v určitom bode ochudobnená. Tým, že sa nekreuje investícia\nako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani k nárastu, ale ani k poklesu jej hodnoty.».\nKrajský súd uviedol, že pri posudzovaní danej otázky sa riadil záväzným právnym názorom\ndovolacieho súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 8 Cdo 180/2014 z 30. marca 2015,\nktorým bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nZa nenáležitý\n\npovažoval\n\npoukaz\n\nsťažovateľky\n\nna\n\nnález\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. I. ÚS 548/2015 zo 17. februára 2016, argumentujúc, že ide o inú situáciu,\na teda nárok sťažovateľky môže byť posudzovaný výlučne podľa ustanovenia § 150 druhej\nvety Občianskeho zákonníka.\n4.\n\nProti\n\nrozsudku\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\npodala\n\nsťažovateľka\n\ndovolanie,\n\nv ktorom namietala porušenie práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu porušenia\njej práva „na ústnosť a bezprostrednosť súdneho konania“ a nedostatočného odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Sťažovateľka tiež namietla nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom v otázke rozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo\npri zhotovení\n\nrodinného\n\ndomu\n\nvo\n\nvýlučnom\n\nvlastníctve\n\nžalovaného,\n\na tvrdila,\n\nže bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť v súlade s nálezom ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 548/2015 zo 17. februára 2016. Uviedla, že dovolanie „je koncipované\nv intenciách § 421 ods. 1 písm. c/ CSP“. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie\nsťažovateľky odmietol podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je dovolanie prípustné.\n5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces\npostupom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktoré považuje za nepreskúmateľné\nz dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a nerešpektujúce záväzný právny názor\nústavného súdu. Sťažovateľka v súvislosti s rozhodovaním najvyššieho súdu o jej dovolaní\n3\n\npoukazuje na princíp právnej istoty a princíp legitímnych očakávaní a konštatuje,\nže rozhodovanie najvyššieho súdu, ktoré je v protiklade s uvedenými postulátmi,\npredstavuje porušenie jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.\n6. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd „bez racionálnej a preskúmateľnej úvahy\n- anuloval Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 02. 2016“, a tým nedodržal\nústavnoprávnu povinnosť dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie. V tejto súvislosti\nsťažovateľka ďalej argumentovala:\n«Úvaha KS Ba (v jeho rozsudku č. 5 Co 62/2017 zo dňa 30. 01. 2018),\nktorú NS SR uznesením č. 8 Cdo 115/2018 z 11. 09. 2019 akceptoval, že rozhodnutie ÚS SR\nsp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 02. 2016 je v pertraktovanej kauze\n\nnepoužiteľné,\n\nlebo hovorí o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 107 OZ) a nie o úhrade toho,\nčo sa /počas manželstva/ vynaložilo zo spoločného majetku na výlučný majetok jedného\nz manželov (§ 150 OZ), je scestná. Zákaz bezdôvodného obohatenia 21 patrí svojou povahou\ndo kategórie základných a všeobecných právnych princípov, na ktorých stojí od nepamäti\ncelý kontinentálny právny poriadok (cit podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 548/2015\nz 17. 02. 2016 - k tomu aj rozhodnutie ECHR v kauze\n\nv. Poland. Application\n\nno. 10373/05). Akcentujeme, že po rozvode manželstva sa hľadí na investíciu, uskutočnenú\npočas manželstva z prostriedkov BSM do výlučného majetku jedného z manželov,\nako na bezdôvodné obohatenie toho z manželov, ktorý investíciu konzumoval. Podľa § 150\nOZ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo „dôvodnosť ponechať si investíciu“ § 150\nOZ v spojení s § 451 ods. 2 OZ výslovne vylučuje.\n... Ak ÚS SR (v Náleze sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 02. 2016) formuluje záväzný\nprávny názor, že v prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť nie je pohľadávkou\nz bezdôvodného obohatenia (dávna) hodnota vynaložených prostriedkov, ale (aktuálny)\nrozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, a to sa vzťahuje\nna situáciu, keď „investorom“ nebola osoba žijúca s výlučným vlastníkom (cudzej)\nnehnuteľnosti\n\nv manželstve\n\nv ktorých ide o manželské\n\n22\n\n,\n\nspolužitie\n\ntak\n\nvylúčenie\n\n„investora“\n\ntohto\na\n\nriešenia\n\nvýlučného\n\npre\n\nsituácie,\n\nvlastníka\n\n(cudzej)\n\nnehnuteľnosti, je absurdné. Ergo: ak ústavný súd chce chrániť osoby ktoré neboli manželmi,\no to viac musí byť chránený investujúci manžel. Neexistuje právne korektný dôvod\n4\n\nselektovať určitú skupinu subjektov čo do nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.\nNeslobodno v prakticky rovnakej situácii - akou sa zaoberal ÚS SR v cit. náleze diskriminovať osobu, ktorá - po rozvode manželstva a pri investovaní zo spoločného\nmajetku manželov do výlučného majetku bývalého partnera - žiada uhradiť/vydať\nto, o čo sa partner po rozvode /ktorému ostala zveľadená vec/ bezdôvodne obohatil.\n... Principiálne predsa platí prerogatív ochrany rodiny. Ústava SR v čl. 41\nods. 1 zakotvuje, že Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho\ndobru, pričom manželstvo a rodina sú pod ochranou zákona.\n... NS SR ignorovaním, ba negovaním záväzného právneho názoru ÚS SR\nvyjadreného v Náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 02. 2016 konkrétne porušil čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.»\n7. S poukazom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom č. 8 Cdo 115/2018 porušil\nprávo\n\n..., aby sa jej vec spravodlivo prerokovala.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky č. 8 Cdo 115/2018 z 11. 09. 2019 a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom č. 8 Cdo 115/2018\nz 11. 09. 2019 prikazuje sa konať bez zbytočných prieťahov.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť\n\n... trovy\n\nkonania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia\ntohto nálezu na účet jej právneho zástupcu...“\n8. Vzhľadom na nejednoznačnosť petitu ústavnej sťažnosti ústavný súd listom\nz 30. júla 2020 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na odstránenie nedostatkov ústavnej\nsťažnosti. Na výzvu ústavného súdu reagoval právny zástupca sťažovateľky podaním\ndoručeným ústavnému súdu 5. augusta 2020, v ktorom zotrval na pôvodnom znení petitu\nústavnej sťažnosti a súčasne uviedol:\n„Tvrdíme, že petit je formulovaný procesnoprávne riadne a náležite.\n... aspekty protiústavnosti cit. uznesenia NS SR (č. 8 Cdo 115/2018 z 11. 09. 2019) –\n5\n\nsú prezentné v rovine porušenia základných práv sťažovateľky\n\npodľa čl. 127\n\nÚstavy SR v spojení s čl. 46 ods. 1 a čl. 6 Dohovoru 1 - teda základného, ústavou republiky\ngarantovaného práva na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces s povinným\na nevyhnutným zachovaním princípov právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania\njustície.“\n9. Vec napadla ústavnému súdu 17. októbra 2019 a bola pridelená sudcovi\nspravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí senát\nústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan\na Peter Straka.\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n6\n\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n15. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n18. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n7\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n19. Ústavný súd, vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ktorým je viazaný (§ 45\nzákona o ústavnom súde), ako aj z podstaty námietok formulovaných sťažovateľkou\nv obsahu ústavnej sťažnosti a v podaní doručenom ústavnému súdu 5. augusta 2020,\nvymedzil predmet konania pred ústavným súdom ako sťažovateľkou namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 Cdo 115/2018 a jeho napadnutým uznesením, ktorým najvyšší súd odmietol\ndovolanie sťažovateľky z dôvodu, že smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je dovolanie prípustné.\n20. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom\nalebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno\npovažovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n21. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka nepreskúmateľnosti a nedostatočného\nodôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nuznesenia,\n\nktorým\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nrozhodol\n\no dovolaní\n\nsťažovateľky. Podľa sťažovateľky najvyšší súd napadnutým uznesením „negoval“ záväzný\nprávny názor\n\nústavného\n\nsúdu\n\nvyjadrený\n\nv\n\nnáleze\n\nsp.\n\nzn.\n\nI.\n\nÚS\n\n548/2015\n\nzo 17. februára 2016, v dôsledku čoho porušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia.\n8\n\n22. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Predovšetkým ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie\nzákladných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane\nuviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie\na aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov\nsú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n\n9\n\n23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok\nústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ods. 1 ústavy).\n24. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací\n(prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších\nsúdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním\nprejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[porovnaj napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,\nrozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n25. Princíp právnej istoty je integrálnou súčasťou generálneho princípu právneho\nštátu (PL. ÚS 12/05) zaručeného v čl. 1 ods. 1 ústavy. Tento spočíva okrem iného v tom,\nže všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú\nkonať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich správne vykladať\na aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Obsahom princípu právneho\nštátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95\na II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného\nsúdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ\nju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010,\nm. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných\nsúdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky\ncharakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach\n10\n\nzaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty\nani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\n26. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže v konkrétnej veci uskutočniť dovolacie konanie, patrí\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu (aj keď toto posúdenie najvyšším súdom je z hľadiska jeho ústavnej\nudržateľnosti preskúmateľné ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti). Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou\nzákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv\nsťažovateľa (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016, II. ÚS 255/2018).\n27. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\npredovšetkým uviedol:\n«Žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení v otázke, ktorá je dovolacím súdom a ústavným súdom rozhodovaná rozdielne,\nkeď podľa ústavného súdu (nález sp. zn. I.ÚS 548/2015) v prípade hodnôt vynaložených\nna cudziu nehnuteľnosť nie je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia (dávna) hodnota\nvynaložených prostriedkov, ale (aktuálny) rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti\npred adaptáciou a po nej, a to sa vzťahuje na situáciu, keď investorom nebola osoba žijúca\ns výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v manželstve. Podľa žalobkyne ide o rovnakú situáciu\naj pri manželskom spolužití investora a výlučného vlastníka nehnuteľnosti a dovolací súd\npreto rozhodol rozdielne vo veci sp. zn. 8 Cdo 180/2014, v ktorej dospel k záveru,\nže pre veci a práce, ktoré boli vynaložené v čase minulom do ostatného majetku jedného\nz manželov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov je určujúca cena v čase, kedy boli\nvynaložené.\n11\n\nDovolací súd v uznesení z 30. marca 2015 sp. zn. 8 Cdo 180/2014\n(ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie odvolacieho sudu z 12. novembra 2013\nsp. zn. 5 Co 198/2013, 5 Co 199/2013, 5 Co 200/2013 v jeho potvrdzujúcom výroku\nvychádzajúcom zo záveru, že pri určení rozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku\núčastníkov vynaložilo pri zhotovení rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného\nbolo potrebné vychádzať z rozdielu medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti žalovaného\nku dňu vzniku manželstva strán a jeho všeobecnou hodnotou ku dňu zániku ich manželstva),\nokrem iného uviedol, že z ustanovenia § 150, druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva,\nže v prípade investícií z BSM do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami,\nktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície\n(„..., čo sa zo spoločného majetku vynaložilo...“). Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí\na prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené,\na nie zo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov.\nPoukázal v tejto súvislosti aj na iné skoršie rozhodnutia dovolacieho súdu (uznesenia\n26. júna 2012 sp. zn. 6 MCdo 10/2011 a z 27. marca 2014 sp. zn. 1 MCdo 12/2011).\nĎalej dôvodil, že ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť, čo bolo vynaložené,\ntak už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom\na jeho výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM nie je inak\nmodifikovaná. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov v prípade investícii do jeho\nostatného majetku z BSM, sú teda finančné prostriedky na tieto investície skutočne\nvvnaložené. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli zabudované do domu jedného z manželov,\nprípadne o náklady na prácu s tým spojené, potom určujúce sú ceny týchto vecí a prác\nv čase, kedy boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili\nspoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich, a boli s týmto jeho použitím\nuzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva“ bude\nprichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Potom, pravda, v skutočne vynaloženej výške,\nnie teda v cene zabudovaných vecí a vynaloženej práce, ktoré by mali ku dňu zániku\nmanželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu, to znamená, že ani v prípadne vyššej cene,\nale ani nižšej cene. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiadava\nto, čo bolo manželmi v zhode vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov,\ntiež vylučuje, aby také vyrovnanie bolo nemorálne. Poukázal v tejto súvislosti\n12\n\naj na rozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nz\n\n20.\n\ndecembra\n\n2000\n\nsp. zn. 22 Cdo 2655/98 a na to, že aj v právnej teórii sa jednoznačne vykladá ustanovenie\n§ 150, druhá veta O.z. tak, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného\nmajetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak),\nnie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma\nsa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov (Vojčík, P. a kolektív.\nObčiansky zákonník, stručný komentár, tretie, doplnené a prepracované vydanie, IURA\nEDITION, 2010, str. 404). Pre posúdenie výšky náhrady je rozhodná čiastka, ktoré bolo\nzo spoločného majetku vynaložená s tým z neho odčerpaná, v žiadnom prípade teda hodnota\ntakto vytvoreného diela (Češka, Z. a kolektív, Občanský zákoník. Komentár, Praha Panorama - 1987, díl I., str. 534)\nOtázka posudzovania rozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo\nna ostatný majetok bývalého manžela nie je v rozhodnutiach dovolacieho súdu riešená\nrozdielne. Dovolaciemu súdu nie je známe iné odlišné rozhodnutie dovolacieho súdu o tejto\notázke; naostatok ani žalobkyňa takéto iné rozhodnutie dovolacieho súdu [rozumej také\nrozhodnutie, ktoré možno zahrnúť do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu\n(pozri R 71/2018)] neuvádza.\nTakým iným rozhodnutím odlišne rozhodujúcim danú otázku nie je nález ústavného\nsúdu zo 17. februára 2016 zn. I. ÚS 548/2015, ktorý v konkrétnych okolnostiach\nním posudzovaného prípadu (sťažovateľka vynaložila na nehnuteľnosť žalovanej určité\nmajetkové hodnoty vo forme výmeny okien a dverí, čím nehnuteľnosť zhodnotila) ustálil,\nže v prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného\nobohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou\nnehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nmusí byť vydané všetko, čo bolo nesprávne získané. Poukázal pritom na rozhodnutie\nč. 26/1975, s. 144 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky.\nDovolací súd súhlasí so záverom odvolacieho súdu, že v prípade riešenom nálezom\n„ide o inú situáciu, vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý závisí od naplnenia znakov\nskutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) ...\nV súdenej veci o takýto prípad nešlo, nárok žalobkyne môže byť posudzovaný výlučne\n13\n\nv kontexte (špeciálneho) ustanovenia § 150, druhej vety Občianskeho zákonníka.“\nNa doplnenie uvedeného dovolací súd si dovoľuje opätovne poukázať na to, že pri riešení\nosudu prostriedkov vynaložených zo spoločného majetku na ostatný majetok bývalého\nmanžela pri vyporiadaní BSM zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne\nvynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich, a boli s týmto jeho\npoužitím uzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva“\nbude prichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Potom, pravda, v skutočne vynaloženej\nvýške, nie teda v cene zabudovaných vecí a vynaloženej práce, ktoré by mali ku dňu zániku\nmanželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu, to znamená, že ani v prípadne vyššej cene,\nale ani nižšej cene. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiadava\nto, čo bolo manželmi v zhode vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov,\ntiež vylučuje, aby také vyrovnanie bolo nemorálne. Pre posúdenie výšky náhrady je teda\nrozhodujúca výška skutočne vynaložených nákladov, nie hodnota, o ktorú sa oddelený\nmajetok investíciami zhodnotil. Táto investícia sa nevracia vo vyššej ani nižšej sume,\nnež ako bola vynaložená. Zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela nemá vplyv na výšku\npodielov pri vyporiadaní (pozri tiež Števček, M. a kolelív, Občiansky zákonník I, komentár,\nC.H.Beck, 2015, str. 1140). Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje\nvyporiadanie BSM je kogentnej povahy; to znamená že súd sa nemôže od tejto úpravy\nodchýliť.\nTáto náhrada sa určuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov\npodľa osobitného ustanovenia § 150, druhá veta Občianskeho zákonníka a táto náhrada\nnemá znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 451 nasl. Občianskeho zákonníka získaného\nvynaložením prostriedkov na cudziu nehnuteľnosť, pri určení ktorej pohľadávka\n(ktorá nemá svoj pôvod v BSM) sa vychádza z iných hodnôt, z hodnoty nehnuteľnosti\npred adaptáciou a po nej. Nález ústavného súdu zo 17. februára 2016 zn. 1. ÚS 548/2015\nnie je teda iným rozdielnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447\npísm. c/ CSP.»\n\n14\n\n28. Ústavný súd, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia, konštatuje,\nže nezistil svojvoľný postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru,\nktorému preto nemožno vyčítať nedostatočnosť či nepresvedčivosť, a to ani vo vzťahu\nk spôsobu vysporiadania sa najvyššieho súdu s nálezom ústavného súdu, na potrebu\naplikácie\n\nktorého\n\nsťažovateľka\n\npoukazovala\n\nv dovolacom\n\nkonaní.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nv odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru, že citovaný nález ústavného súdu\nnie je iným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP, v ktorom\nby dovolací súd rozhodol o tej istej právnej otázke rozdielne. Dovolací súd sa tak stotožnil\ns názorom odvolacieho súdu, že rozhodnutie ústavného súdu vychádza z iných skutkových\nokolností prípadu, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení\n(§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka), pričom nárok sťažovateľky môže byť posudzovaný\nvýlučne podľa ustanovenia § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka, z ktorého je potrebné\nvychádzať pri vyporiadaní BSM. Vo vzťahu k právnej otázke, ktorá bola v spore\nrelevantnou, teda z akej hodnoty sa vychádza pri vyporiadaní toho, čo sa zo spoločného\nmajetku vynaložilo na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, najvyšší súd poukázal\nna svoje skoršie rozhodnutia, ako aj na svoj v konaní skôr vyslovený záväzný právny názor.\n29. Ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal\nvšetkými\n\npre\n\nsa vysporiadal\n\nvec\ns\n\nprávne\n\nnámietkami\n\nvýznamnými\nsťažovateľky\n\nskutočnosťami\nuvedenými\n\na dostatočným spôsobom\nv dovolaní.\n\nS\n\npoukazom\n\nna vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia ústavný súd\nkonštatuje, že spôsob aplikácie ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP najvyšším súdom\nnevykazuje znaky svojvoľnosti či arbitrárnosti. Napadnuté uznesenie obsahuje podľa názoru\nústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov pre zákonné a spravodlivé\nrozhodnutie a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu. Skutočnosť,\nže najvyšší súd kvalifikoval dovolanie sťažovateľky ako neprípustné a že pri tom vyslovil\nprávny názor, s ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no porušení základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivý súdny proces.\n15\n\n30. Keďže, ako už bolo uvedené, citovaný nález ústavného súdu, ktorý mal byť\npodľa sťažovateľky aplikovaný na jej prípad, vychádzal z iných skutkových okolností\nprípadu, nemohlo postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým uznesením dôjsť\nani k porušeniu\n\nprincípu\n\nprávnej\n\nistoty\n\na predvídateľnosti\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia\n\nako imanentnej súčasti základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny\nproces.\n31. S poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnené\nnámietky sa javia nedôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s možným\nporušením jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani jej práva\nna\n\nspravodlivý\n\nsúdny\n\nproces\n\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru,\n\nna\n\nzáklade\n\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť\nich porušenie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n32.\n\nS\n\nprihliadnutím\n\nna\n\nodmietnutie\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nrozhodovanie\n\no ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "dovolanie-prípustnosť", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:acbebfc7-4d70-443a-bbed-8ea6e8a7f41f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:76a26da6-95c5-4479-90aa-dc62260fc24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}