{"guid": "ussr:ce2a69b1-1269-48cb-99f7-fc9edfa939d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.342.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 342/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.342.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ce2a69b1-1269-48cb-99f7-fc9edfa939d0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.342.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.342.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.342.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 342/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, právne zastúpeného JUDr. Janou Dráčovou,\n\nadvokátkou, Čajakova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 S 30/2017 z 21. septembra 2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 4/2018 z 11. júla 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 S 30/2017 z 21. septembra 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžk 4/2018\nz 11. júla 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný úrad Košice-okolie,\npozemkový a lesný odbor (ďalej len „okresný úrad“) 26. apríla 2017 vo vzťahu k žiadosti\nsťažovateľa o stanovisko k umiestneniu stavby v ochrannom pásme lesa, kat. územie\n, v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o lesoch“) nevydal súhlasné záväzné stanovisko. V stanovisku uviedol,\nže predmetná stavba je plánovaná na parc.\n, kat. úz.\n\n, kat. úz.\n\na na parc.\n\n, okres Košice-okolie, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti\n\n50 metrov od lesného porastu, teda v ochrannom pásme lesných pozemkov, ktorých\nriadnym obhospodarovateľom je urbariát obce\n\n, pozemkové spoločenstvo\n\n. Okresný úrad z doručených dokladov a vlastných podkladov zistil, že\nplánovaná stavba na parc.\nkat. úz.\n\n, kat. úz.\n\na parc.\n\n,\n\n, okres Košice-okolie sa nachádza v ochrannom pásme lesa, teda\n\nvo vzdialenosti 50 metrov od hranice lesného dielca\n\n. Pre dotknutý lesný\n\npozemok je vyhotovený a schválený program starostlivosti o lesy č. SL016/2009. Okresný\núrad uviedol, že primárnou podmienkou pre udeľovanie záväzného stanoviska je súhlas\nobhospodarovateľa predmetných lesných pozemkov, pričom tento vyjadril nesúhlasný\npostoj k plánovanej výstavbe rodinného domu v ochrannom pásme lesa. Vzhľadom na to\nnebolo vydané záväzné stanovisko, resp. bolo vydané nesúhlasné záväzné stanovisko\nvo vzťahu k sťažovateľovi (ďalej len „opatrenie okresného úradu“).\n3. Sťažovateľ podal na krajskom súde správnu žalobu, ktorou sa domáhal\npreskúmania opatrenia okresného úradu. Krajský súd uznesením č. k. 8 S 30/2017-22\nz 21. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) žalobu odmietol podľa § 98\nods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“) z dôvodu jej neprípustnosti.\n\n2\n\n4. V odôvodnení uznesenia krajský súd konštatoval, že záväzné stanovisko\npodľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) nie je\nopatrením, ktoré by sa priamo dotýkalo práv, právom chránených záujmov alebo povinností\nfyzickej osoby a právnickej osoby, ale iba odborným podkladom pre rozhodnutie\nstavebného úradu na účely územného konania ako jedného z konaní upravených stavebným\nzákonom. Správny súd konajúci a rozhodujúci v správnom súdnictve poskytuje súdnu\nochranu subjektívnym verejným právam až potom, ak fyzická osoba alebo právnická osoba\nvyčerpala mimosúdne právne prostriedky na ochranu týchto práv. Z ustanovení § 140b\nods. 5 a 6 stavebného zákona vyplýva procesný mechanizmus ochrany subjektívnych\nverejných práv účastníka územného konania, ktorým sa môže domôcť nápravy v rámci\nsprávneho konania. Z uvedených ustanovení vyplýva, že účastník územného konania môže\nnamietať obsah záväzného stanoviska, čo má za následok, že stavebný úrad je povinný\núzemné konania prerušiť a vyžiadať si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Pri\nzotrvaní dotknutého orgánu na svojom stanovisku stavebný úrad je povinný vyžiadať si\npotvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom\ndotknutého orgánu. Námietky účastníka konania proti obsahu záväzného stanoviska\ndotknutého orgánu je účastník územného konania oprávnený uplatniť aj v odvolaní proti\nrozhodnutiu vydanému v územnom konaní. V takom prípade stavebný úrad je povinný\nodvolanie so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predložiť orgánu, ktorý je\nnadriadeným orgánom dotknutého orgánu, a vyžiadať si od neho potvrdenie alebo zmenu\nzáväzného stanoviska.\n5. Podľa názoru krajského súdu ak by procedúrou podľa § 140b ods. 5 a 6\nstavebného zákona nedošlo k zmene nesúhlasného záväzného stanoviska dotknutého orgánu\nštátnej správy, bude mať žalobca ako účastník územného konania (navrhovateľ) možnosť\ndomáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia o umiestnení stavby a súčasne namietať obsah\nzáväzného stanoviska. V súdnom preskúmavacom konaní by bolo úlohou správneho súdu\nskúmať dodržanie ustanovení § 140b ods. 1, 5 a 6 stavebného zákona, t. j. či stavebný úrad\nv územnom konaní zosúladil predmetné záväzné stanovisko s inými záväznými\nstanoviskami a či dodržal procesný postup v prípade uplatnenia námietok účastníka konania\n\n3\n\nv územnom konaní o umiestnení stavby. Podľa názoru krajského súdu je uplatnenie súdneho\nprieskumu v takomto prípade subsidiárne vo vzťahu k procesným oprávneniam, ktoré patria\núčastníkovi správneho konania podľa osobitného zákona. V opačnom prípade by totiž\nsprávny súd zasahoval do právomoci stavebného úradu.\n6. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 8 Sžk 4/2018 z 11. júla 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho\nsúdu“) zamietol a účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal. V odôvodnení\nrozhodnutia najvyšší súd okrem iného konštatoval:\n„... súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy\npredbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu\nna subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e/ SSP). S poukazom na § 6 a § 2\nods. 1 a 2 SSP, iba tie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy,\nktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca,\nprostredníctvom\n\nzaloženia,\n\nzmeny\n\nalebo\n\nzrušenia\n\noprávnenia\n\nalebo\n\npovinnosti,\n\nalebo pripustenia možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených\nzáujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu podľa správneho súdneho\nporiadku, ktorý má však charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1\nÚstavy SR pre oblasť rozhodovania v správnom konaní.\nKasačný súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu,\nže predmetné záväzné stanovisko žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho\nprieskumu územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Pri formovaní svojho\nprávneho záveru vychádzal zo skutočností, že najvyšší súd preskúmal podmienky na súdny\nprieskum a zistil rovnako ako krajský súd, že v danom prípade ide o napadnuté záväzné\nstanovisko, ktoré je opatrením podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré je\ntzv. podkladom pre vydanie v danom prípade, územného rozhodnutia v územnom konaní\n(umiestnenia stavby rodinného domu, pre ktorý je potrebné stavebné povolenie). Tiež\nsprávne zdôraznil aj správny súd, že v § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona je uvedený\nosobitný procesný mechanizmus účastníka územného konania, ktorým sa môže domáhať\nnápravy v rámci správneho konania, čo má tiež zásadný vplyv a utvrdzuje kasačný súd\nv názore, že správny súd žalobu žalobcu odmietol dôvodne.\n\n4\n\nPodľa názoru najvyššieho súdu, záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha\nsamostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom\nzasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné je rozhodnutím, resp. opatrením\ntzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané\nv územnom a stavebnom konaní, ktoré následne bude možné preskúmať súdom. Uvedené\nzáväzné stanovisko z hľadiska konania žiadateľ - žalobca sleduje konečný hospodársky\nči spoločenský cieľ, ktorým je konkrétne v posudzovanom prípade stavba svojho rodinného\ndomu. Získanie kladného záväzného stanoviska podľa § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z.\no lesoch v spojení s § 140b ods. 1 Stavebného zákona je iba jedným z viacerých zákonných\npožiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník konania pre uskutočnenie svojho cieľa\nuskutočniť. Z objektívneho pohľadu je v rámci územného konania chráneným záujmom\nurčité\n\núzemie a jeho rozvoj.\n\nAby\n\nbol tento chránený\n\nzáujem rešpektovaný,\n\nvzhľadom k zložitosti a rozličnosti dopadov konkrétnych subjektívnych cieľov, majú orgány\nmiestnej štátnej správy a stavebné úrady postupovať vo vzájomnej súčinnosti s dotknutými\norgánmi chrániacimi verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Táto spolupráca sa\nprejavuje vydávaním záväzných stanovísk (§ 126 ods. 1, § 140a ods. 1 a § 140b ods. 1\nStavebného zákona). Je tiež potrebné zdôrazniť, že z § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona\nvyplýva, že pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu (a tiež pre\nrozhodnutie o stavebnom povolení), pre vydanie konečného rozhodnutia nie je potrebné\nzískať len toto jedno jediné záväzné stanovisko, ale celý súbor stanovísk, vyjadrení, atď.,\nktoré vytvárajú z pohľadu verejného práva spoločné reálne podmienky pre uskutočnenie\nsubjektívneho cieľa (pozri k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,\npublikované\n\nv\n\nZbierke\n\nrozhodnutí\n\nNajvyššieho\n\nsprávneho\n\nsúdu\n\nč.\n\n12/2011\n\npod č. 2434/2011).\nV predmetnej veci najvyšší súd ako kasačný zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci\nnejde o konečné rozhodnutie vo veci, nakoľko nebolo vo veci meritórne rozhodnuté,\nnemožno ešte ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia, povinnosti žalobcu\nv administratívnom konaní v zmysle § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku tohto žalobca nie je\nna týchto právach ani ukrátený. To znamená, že samostatne predmetné záväzné stanovisko\nako opatrenie, podľa názoru kasačného súdu nie je možné preskúmať.“\n\n5\n\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že judikatúra, na ktorú poukázal najvyšší\nsúd vo svojom uznesení, nie je na dané konanie použiteľná. Záväzné nesúhlasné stanovisko\nje možné považovať za opatrenie. Uznesenie krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu\nnie je presvedčivé, keď z nich nie je zrejmé, prečo práve toto opatrenie nepodlieha\nprieskumu v správnom súdnictve. Pretože ide o opatrenie vydané v samostatnom konaní,\nsťažovateľ je toho názoru, že musí byť možné sa voči nemu ohradiť, spĺňa všetky atribúty\nopatrenia v zmysle Správneho súdneho poriadku – ide o správny akt, bolo vydané\nv administratívnom konaní orgánom verejnej správy, pričom samo osebe bráni\nsťažovateľovi v dosiahnutí práva nakladať so svojím majetkom tým, že bráni vydaniu\nrozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia. Pokiaľ krajský súd a najvyšší súd\npoukazujú na možnosť sťažovateľa vzniesť námietky proti obsahu stanoviska podľa § 140b\nods. 5 a 6 stavebného zákona, prípadne sa domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia\no umiestnení stavby, uvedené vyžaduje začať ďalšie správne konanie, kde bude sťažovateľ\nvystupovať len proti stavebnému úradu a nemôže sa aktívne a priamo brániť sám proti\ntomu, kto opatrenie vydal.\n8. Sťažovateľ argumentuje: „Odôvodnenie nemožnosti zasiahnutia do subjektívnych\npráv sťažovateľa je len arbitrárne a nehodnotí ani skutočnosť, že sťažovateľ sa nemôže\nbrániť priamo a adresne, ani to, že dôjde k nehospodárnosti pre potrebu ďalších a možno\nzbytočných výdavkov sťažovateľa a tiež ani skutočnosť, že došlo práve prijatím SSP\nk rozšíreniu možností obrany pred nezákonnými opatreniami, voči ktorým sa za účinnosti\nOSP bolo možné brániť len priamo na ústavnom súde sťažnosťami.\nVydanie nesúhlasného záväzného stanoviska až do jeho zmeny alebo jeho\nnahradenia iným právnym úkonom bráni vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby a\nstavebného povolenia a tým bráni využiť celý rozsah vlastníckeho práva, ktorý žalobca k\npozemku má, preto charakteristika možnosti dotknutia sa jeho oprávnených záujmov alebo\npráv je tiež naplnená.\nAk však vychádza zo zásady hospodárnosti, je nutné konštatovať, že celý rad ďalších\npotrebných stanovísk, náklady na samotný projekt a ostatné podklady pre územné konanie\nbudú úplne zbytočnými nákladmi, pokiaľ v územnom konaní nedôjde ku zmene a samotné\nstanovisko bude dôvodom pre zamietnutie návrhu. Okrem času bude opäť sťažovateľ tým,\n\n6\n\nktorému zbytočnými výdavkami bude zasiahnuté do jeho vlastníckych práv. Nielen,\nže nebude môcť svoj pozemok využiť podľa svojich predstáv, ale minie zbytočné prostriedky\nna zaobstaranie ostatných podkladov, ktoré sa v súčasnosti pri nesúhlasnom stanovisku\njavia ako zbytočné. Pritom sa súd samotnému prieskumu aj tak nevyhne, takže týmto svojím\npostupom ho len odďaľuje. Podľa názoru sťažovateľa zo strany správnych súdov došlo\nk nepochopeniu rozšírenia možnosti súdneho prieskumu po prijatí správneho súdneho\nporiadku (SSP).\nNapriek tomu, že sa najvyšší súd stotožnil s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu,\núplne prehliadol jeden z hlavných dôvodov odmietnutia žaloby a to ten, že podľa krajského\nsúdu záväzné stanovisko nie je opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm.\nc) SSR, ale iba odborný podklad pre rozhodnutie stavebného úradu na účely územného\nkonania (bod 15. odôvodnenia U KS KE). Voči tomu smerovala kasačná sťažnosť,\navšak s týmto závažným posúdením sa najvyšší súd vôbec nezaoberal a len mimochodom\nkonštatuje, že ide o opatrenie v ods. 40. odôvodnenia.\nV tejto konštrukcii súdy opomenuli dôležitý moment a to podmienku, podľa ktorej sa\nsťažovateľ bude môcť v budúcnosti domáhať účinne preskúmania len ak napadnutý správny\nakt nemohol byť samostatne preskúmaný (sťažovateľ má za to, že nič nebráni tomu,\naby napadnutý správny akt bol samostatne preskúmaný), čo v prípade, ak ústavný súd\nvyhodnotí napadnutý administratívny akt ako opatrenie, ktoré má vplyv na práva\nsťažovateľa, by mohlo mať za následok následný neúspech v konaní proti rozhodnutiu\nstavebného úradu. Pokiaľ by sa uvažovalo o tom, že nejde o opatrenie, ktoré je možné\npreskúmať súdom, pri neúspechu sťažovateľa v územnom konaní pre nedoloženie záväzného\nsúhlasného stanoviska ako nevyhnutného podkladu pre toto konanie, ktoré ešte nezačalo bol\nsťažovateľ nútený na zmenu začať ďalšie konanie. To, že náš právny poriadok nemyslí na\nto, aby sa aspoň voči nevyhovujúcim stanoviskám dali využiť námietky priamo, ale\npodmieňuje to začatím územného konania by nemalo byť na škodu sťažovateľa a sťažovateľ\nby nemal byť nútený sa domáhať nápravy voči inému orgánu ako tomu, ktorý záväzné\nstanovisko vydal. Keďže nesúhlasné stanovisko bolo vydané v riadnom administratívnom\nkonaní žalovaným, ktorý je orgánom štátnej správy - resp. verejnej moci, bolo by žiadúce,\naby sa priamo voči nemu sťažovateľ mohol domáhať nápravy, ak svojim postupom\npri vydaní a aj samotným stanoviskom porušil práva sťažovateľa. Je potrebné brať\n\n7\n\ndo úvahy, že vo veci totiž nebolo vydané záväzné stanovisko so zaujatím názoru, ale bolo\nvydané nesúhlasné záväzné stanovisko. Pri prípadnom čisto formálnom posudzovaní tak\nmôže byť takýto podklad vyhodnotený ako nedostatočný a sťažovateľ sa dostáva do roviny\nzbytočnej neistoty a pravdepodobnosti zamietnutia návrhu na územné konanie,\npokiaľ nebude ani nadriadeným orgánom záväzné stanovisko zmenené. V konaní\npred nadriadeným orgánom, ktorému bude na posúdenie stanoviska vec postúpená pritom\nnemá sťažovateľ práva odvolateľa, nakoľko po prerušení územného konania sa vyjadruje\nnadriadený orgán po výzve stavebného úradu, ktorý je orgánom pre územné konanie\no umiestnení stavby. Preto nemôže sťažovateľ v tomto konaní ovplyvniť svojimi návrhmi\nprocesnú stránku konania. Je tým ukrátený už zo zákona o časť procesných práv\nna spravodlivý proces. Je to posilnené aj tým, že zo zákona je vylúčený postup\npodľa správneho poriadku - § 10 z. 326/2005 Z. z. o lesoch...\nNavrhovaný postup podania námietok nie je možné podľa sťažovateľa vyhodnotiť\nako riadny opravný prostriedok, ktorého využitie na oprávnenosť správnej žaloby\npredpokladá (§ 7 písm a) SSP). Rovnako ani pod iné dôvody vymedzené v § 7 nespadá\nopatrenie, ktorého zrušenia sa žalobca domáha a ktoré by mohli mať za následok\nodmietnutie žaloby. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca uznesenie za nezákonné\na porušujúce jeho práva.“\n9. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\na uznesením najvyššieho súdu, uznesenie krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu\nzrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov\nkonania.\n10. Vec napadla ústavnému súdu 16. septembra 2019 a v súlade s pravidlami\nrozdeľovania vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom\nspravodajcom pridelené, vec sťažovateľa spadala do kategórie zostávajúcich vecí,\nktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu.\nPo vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5\npísm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\n8\n\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec\nsťažovateľa prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II\nbodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára\n2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie\nvo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)\na sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka.\nII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Zákonom upravujúcim spôsob\nkonania pred ústavným súdom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý v časti upravujúcej spôsob konania pred\nústavným súdom nadobudol účinnosť 1. marca 2019.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n15. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\n\n9\n\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n18. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu\nna začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom\nna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 39 ods. 3 a § 43 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.\n19. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením práv v rozsahu, v akom ich\nsťažovateľ v ústavnej sťažnosti vymedzil v petite návrhu, t. j. skúmal, či napadnutým\nuznesením krajského súdu a najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tvrdenie sťažovateľa\n10\n\ntýkajúce sa porušenia základného práva vlastniť majetok, poukazovanie na čl. 20 ods. 4\nústavy, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považoval iba\nza súčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\n20. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej\nprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak\nnie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017).\n21. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj\nm. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n22. Sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo jeho doručením\núčastníkom konania právoplatnosť (§ 151 ods. 2 SSP), pretože správne súdnictvo je\npo nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku (1. júla 2016) budované na báze\njednoinštančnosti. Proti rozhodnutiam krajských súdov v správnom súdnictve už preto\nzásadne nie je odvolanie ako riadny opravný prostriedok prípustné.\n23. Aj keď napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej\n[§ 147 ods. 1 písm. a) SSP], je proti nemu prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť [vzhľadom na to, že smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu krajského\nsúdu (§ 438 ods. 1 SSP)] možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\n11\n\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon spôsobom, ktorý Správny súdny poriadok taxatívne\nvymedzuje v § 440 ods. 1 písm. a) až j).\n24. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyjadruje presvedčenie, že opatrenie okresného\núradu je možné podrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, preto\nodmietnutie jeho správnej žaloby krajským súdom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP\na zamietnutie kasačnej sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu najvyšším súdom považuje\nza nesprávne, neopodstatnené, namieta tiež, že napadnuté uznesenie krajského súdu\na uznesenie najvyššieho súdu nie sú náležite odôvodnené. Sťažovateľ je teda názoru,\nže krajský súd nemal správnu žalobu odmietnuť, ale mal sa zaoberať jej meritórnymi\ndôvodmi.\n25. Podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým,\nže krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo\nnezákonne odmietnuté.\n26. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi...\n27. Podľa názoru ústavného súdu citovaný dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440\nods. 1 písm. j) SSP predstavuje procesnú platformu, ktorou sa žalobca v správnom súdnictve\nmôže účinne domáhať ochrany svojich základných práv (či už procesnej povahy\nalebo hmotnej povahy), k porušeniu ktorých malo podľa jeho názoru dôjsť procesným\nrozhodnutím správneho súdu, ktorým sa konanie o žalobe končí (§ 98 ods. 1 SSP). Niet totiž\npochýb, že procesné odmietnutie správnej žaloby má priamy dopad na podobu poskytovanej\nsúdnej ochrany, a tým i na základné právo žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V dôsledku takéhoto rozhodnutia totiž správny súd nezaujme autoritatívne\n(rozhodovacie)\n\nstanovisko\n\nk\n\nmeritórnym\n\nvýhradám\n\n(žalobným\n\nbodom),\n\nktoré proti napadnutému postupu alebo rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca\npredniesol.\n28. S ohľadom na prednesené dôvody je ústavný súd toho názoru, že kasačná\nsťažnosť (hoci smerovala proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu) predstavovala\nv okolnostiach sťažovateľovej veci účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého následne\n12\n\nnajvyšší súd ako súd kasačný poskytoval ochranu jeho základným právam i právam\nzaručeným medzinárodnými zmluvami, ktorých porušenie sťažovateľ namieta v ústavnej\nsťažnosti. Dokazuje to i skutočnosť, že najvyšší súd o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nrozhodol meritórne, teda tak, že ju podľa § 461 SSP zamietol. Je tak naplnená ústavná\npodmienka pre aktiváciu princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať\na rozhodovať o ochrane označeného základného práva podľa ústavy i práva podľa dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu (m. m. III. ÚS 33/2018).\n29. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej\nproti uzneseniu krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\n30. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n31. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n32. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu záveru o nemožnosti preskúmania\nopatrenia – záväzného stanoviska okresného úradu v správnom súdnom konaní ústavný súd\nkonštatuje, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\n13\n\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva\nalebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by\n\nmali\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05, III. ÚS 337/2018).\n33. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom\nalebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takého\npráva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú\nsúvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto\nodmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 79/2012).\n34. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiac\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n\n14\n\n35. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov\nverejnej\n\nsprávy\n\na\n\nopatrenia\n\norgánov\n\nverejnej\n\nsprávy\n\npredbežnej,\n\nprocesnej\n\nalebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach\núčastníka konania.\n36. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými\norgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky\núčastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie\npreruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán\nstanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného\nstanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia\nkonania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.\n37. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu\npodľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie\npreruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného\nna vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu\nk obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom\ndotknutého orgánu, a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska.\nPočas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.\n38. Najvyšší súd v napadnutom uznesení (ani krajský súd vo svojom uznesení)\nnepopieral, že záväzné stanovisko možno vo všeobecnosti považovať za opatrenie orgánu\nverejnej správy, zároveň však s ohľadom na § 3 ods. 1 v spojení s § 7 SSP zdôraznil,\nže nie každé opatrenie orgánu verejnej správy je spôsobilé na to, aby bolo predmetom\nprieskumu správneho súdu. Opatrenie musí spĺňať podmienku, že týmto sú alebo môžu byť\npriamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\ni právnickej osoby, opatrenie môže mať za následok ujmu na subjektívnych právach\núčastníka konania. V tomto smere najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že záväzné\nstanovisko podľa § 10 ods. 2 zákona o lesoch v spojení s § 140b ods. 1 stavebného zákona\nje len jedným z mnohých stanovísk, vyjadrení potrebných pre vydanie rozhodnutia\no umiestnení stavby rodinného domu, a uviedol: „... v preskúmavanej veci nejde o konečné\n\n15\n\nrozhodnutie vo veci, nakoľko nebolo vo veci meritórne rozhodnuté, nemožno ešte ani dôjsť\nk založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia, povinnosti žalobcu v administratívnom\nkonaní v zmysle § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku tohto žalobca nie je na týchto právach ani\nukrátený. To znamená, že samostatne predmetné záväzné stanovisko ako opatrenie, podľa\nnázoru kasačného súdu nie je možné preskúmať.“ Z uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé,\nže najvyšší súd považuje opatrenie okresného úradu za také, ktoré spĺňa atribúty opatrenia\nvymedzeného v § 7 SSP, pretože samo osebe nie je spôsobilé zasiahnuť do práv\nsťažovateľa, keď takéto účinky má až rozhodnutie vo veci.\n39. Z rozhodnutia najvyššieho súdu (ako aj z uznesenia krajského súdu) vyplýva,\nže v stavebnom zákone je upravený mechanizmus, na základe ktorého účastník v územnom\nkonaní môže docieliť zmenu záväzného stanoviska, a to podaním námietok proti záväznému\nstanovisku v rámci územného konania, pričom obsah záväzného stanoviska môže namietať\naj v odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v územnom konaní. Uvedené má tiež\nza následok, že napokon účastník môže učiniť predmetom prieskumu správneho súdu\nrozhodnutie vydané v územnom konaní, teda rozhodnutie vo veci, ktoré bude vychádzať\nz kritizovaného záväzného stanoviska.\n40. Za tohto stavu ústavný súd konštatuje, že záver najvyššieho súdu o nemožnosti\npodrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva opatrenie, ktorým je záväzné\nstanovisko okresného úradu (čo malo za následok zamietnutie kasačnej sťažnosti), nemožno\npovažovať za svojvoľný. Ústavný súd dospel k záveru, že právne úvahy, ktorými sa najvyšší\nsúd riadil pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti, sú zrozumiteľné, logické, uznesenie\nnajvyššieho súdu v tomto smere nemožno označiť za arbitrárne, zjavne neodôvodnené,\ninterpretáciu príslušných právnych noriem učinenú najvyšším súdom za popierajúcu ich\nzmysel, a preto napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ústavný súd považuje za ústavne\nudržateľné. V uznesení najvyššieho súdu ústavný súd nezistil nič, čo by ho robilo ústavne\nneakceptovateľným. Ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi uznesením\nnajvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie\noznačených práv uznesením najvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Okolnosť, že sťažovateľ s uznesením\n16\n\nnajvyššieho súdu nesúhlasí, sama osebe nezakladá porušenie označených práv. Základné\nprávo na súdnu ochranu garantované ústavou neznamená právo na úspech v konaní\npred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je\nvyhovenie návrhu účastníka konania (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96).\n41. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých\nrozhodnutí a priznaní náhrady trov konania sťažovateľovi je viazané na vyslovenie\nporušenia jeho práv alebo slobôd, ústavný súd o týchto častiach ústavnej sťažnosti už\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "orgán-verejnej správy", "stanovisko", "stavba-stavebný úrad", "sťažnosť-kasačná", "správne konanie", "Správny súdny poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7dadea6-2e0b-4d6d-b21d-95d1b63d4e8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:05fb7ee3-7be4-475d-b5a1-49957784f336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.351.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.351.2024.1"}]}