{"guid": "ussr:9548166e-3bff-407f-bba4-56de346b4865", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.341.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 341/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 341/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.341.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9548166e-3bff-407f-bba4-56de346b4865", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.341.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.341.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.341.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 341/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, pre namietané porušenie jeho základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152\nods.\n\n4\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nč. k. 18 Co 82/2018-123 z 29. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozsudku a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152\nods. 4 ústavy\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 18 Co 82/2018-123 z 29. októbra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca sa voči\n,\n\n,\n\n,\n\nako žalovanému domáhal zaplatenia 2 259,54 € s príslušenstvom z titulu odmeny\nza poskytnuté právne služby. V uvedenej právnej veci rozhodol Okresný súd Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 13 C 82/2016-65 z 31. októbra 2017\ntak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu\npotvrdil.\n3. Sťažovateľ k tomu uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia jeho žaloby bolo\npochybenie konajúcich všeobecných súdov v tom, že prihliadli na obranu žalovaného,\nktorý tvrdil, že nebol informovaný o výške odmeny za jednotlivé úkony vykonané\nsťažovateľom ako advokátom a že teda sťažovateľovi ako advokátovi žalovaného nepatrí\nza takéto zastupovanie odmena. Sťažovateľ vytkol nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku a značne jednostranné vyhodnotenie dôkazov, ktoré v konaní vyšli najavo,\na to v jeho neprospech, pričom s niektorými dôkazmi v jeho prospech a v neprospech\n2\n\nžalovaného sa všeobecné súdy nevysporiadali vôbec, a tak podľa neho neprípustným\nselektívnym prístupom k hodnoteniu dôkazov neprihliadli na všetko, čo vyšlo v konaní\nnajavo.\n4. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:\n„Uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa zakladá nielen povinnosť\nadvokáta poskytnúť klientovi právne služby, ale aj jeho právo na poskytnutie odmeny\nod klienta za vykonanú pomoc. Občiansky zákonník neukladá uzatvorenie písomnej\npríkaznej zmluvy a táto môže vzniknúť aj ústnou formou, pričom podstatnou náležitosťou\nuzavretia príkaznej zmluvy je dohoda o konkrétnej odmene. Pokiaľ ide o dohodu o odmene\nadvokáta, zaujal v tejto otázke právny názor Najvyšší súd SR vo veci vedenej\npod sp. zn. 3 MCdo 8/2011, kde jednoznačne konštatuje, že v prípade niektorých iných\nzmlúv je absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenia spravidla\nsankcionovaná neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok\nvylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej\nodmene advokáta (viď § 2 ods. 2 vyhlášky č. 240/1990 Zb. a § 2 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002\nZ. z. a v súčasnosti § 24 zákona č 586/2003 Z. z.). Absencia dohody o konkrétnej odmene\nadvokáta teda nie je v prípade zmluvy o právnej pomoci dôvodom zakladajúcim neplatnosť\ntejto zmluvy, avšak neznamená, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci nemá\nodmena advokáta za poskytnutú právnu pomoc právny význam. Už samotným udelením\nplnomocenstva advokát a klient vstúpili do zmluvného vzťahu, zakladajúceho právo\nna odmenu advokáta za vykonané úkony právnych služieb.\n...\n\nzo\n\nstrany\n\nporušovateľa\n\njeho\n\nextenzívnym\n\nvýkladom\n\nust.\n\n§\n\n18\n\nods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. - o advokácii, v spojení s neaplikovaním a neposudzovaním\ndopadu ustanovení o príkaznej zmluve podľa § 724 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. - občiansky\nzákonník, ktorou sa riadi (odplatný) vzťah medzi sťažovateľom ako advokátom a žalovaným\nako klientom, spoločne s nezohľadnením svedectva p.\n\no tom, že žalovaný\n\nbol informovaný o konkrétnej cene za jednotlivé úkony právnej služby, došlo k porušeniu\npráv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v takej intenzite, že bolo celkom popreté\nústavné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces... a rovnako tak aj sťažovateľovo\nprávo na majetok...“\n\n3\n\n5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné právo\n\n–\n\n,\n\n, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, právo na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2\nods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 18 Co 82/2018-123 zo dňa 29.10.2018, porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 18 Co 82/2018-123 zo dňa 29.10.2018\nsa zrušuje.\n4. Vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“\n6. Vec napadla ústavnému súdu 13. februára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto vec prerozdelená náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi\nVernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 27. mája 2020 bola vec predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného\nsúdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka.\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. S účinnosťou od 1. marca 2019 ustanovuje podrobnosti o konaní pred ústavným\nsúdom zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n11.\n\nKeďže\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nbola\n\nústavnému\n\nsúdu\n\ndoručená\n\nešte\n\nv období účinnosti pôvodnej právnej úpravy (zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov), je potrebné odkázať\nna § 246 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak,\npoužije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019. Zároveň podľa § 246\nods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\n5\n\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n15. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n18. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n19. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom\n6\n\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n20. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96,\nIII. ÚS 151/05). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy\ntotiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n21. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n22. Podstata základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany\nsvojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne\nvo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana\nv medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu tohto základného práva\npatrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo\n7\n\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\n23. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania\nna spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď\nna každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,\nvyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná\ntiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti\nnie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.\n24. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n\n8\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n25. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu v spojení\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, pričom k namietanému porušeniu\nsťažovateľom označených práv malo dôjsť napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľa\no zaplatenie 2 259,54 € s príslušenstvom z titulu odmeny za poskytnuté úkony právnej\nslužby.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom v súvislosti s tvrdením o jeho nedostatočnom odôvodnení\n26. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozsudku poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré ústava\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc\nústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných\nsúdov (porov. I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08,\nII. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa\niné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov\npodľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným\nsúdom.\n27.\n\nSúčasťou\n\nustálenej\n\njudikatúry ústavného\n\nsúdu\n\nje\n\naj\n\nprávny názor,\n\npodľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom\n\n9\n\npre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí\nrešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,\npožiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci\nústavného súdu (IV. ÚS 128/04).\n28. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n29. Z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu a z jeho poučenia je zrejmé,\nže sťažovateľ sa ochrany svojich práv mohol domôcť prostredníctvom inštitútu dovolania.\nV danom prípade prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP,\nkeďže dovolanie podľa tohto ustanovenia je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak je daný\nniektorý z dôvodov zmätočnosti definovaný v tomto ustanovení (v danom prípade\nide o tvrdenie sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, čím došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie). V zásadnej rovine totiž nemožno\npochybovať o tom, že potvrdenie žalobu zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie\n(teda skončenie konania), pokiaľ k nemu nedošlo v súlade so zákonom, rozhodne znamená\nporušenie základného práva žalujúcej strany zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy i jej práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže sa jej tým odníma súdna ochrana v podobe\ngarantujúcej všetky ústavne relevantné komponenty práva na spravodlivý proces\n(napr. právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia súdu).\n30. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ možnosť\npodania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nevyužil, dovolanie nepodal.\nNevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať ústavnou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie\no nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť\núčinnej ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.\n10\n\n31. Keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu ani neprichádzal\ndo úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde.\n32. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti ako neprípustnú.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom v súvislosti s tvrdením o jednostrannom vyhodnotení dôkazov v jeho\nneprospech\n33. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a nezistil takú\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu\nv zákone. Krajský súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozsudku uviedol:\n„Krajský súd v Prešove... dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nje vecne správne. Súd prvej inštancie zistil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie\nveci a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach\nsa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.\n8. Zo spisu vyplýva, že žalobca právne zastupoval žalovaného v konaní vedenom\nna Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/151/2013 o náhradu za vecné bremeno\no zaplatenie 2592,34 € a 884,03 € s prísl. Dňa 15.01.2016 žalovanému vypovedal\nplnomocenstvo na zastupovanie v uvedenom konaní. Dňa 29.01.2016 odovzdal žalovanému\nspis a vyúčtovanie účelne vynaložených a poskytnutých úkonov právnej služby faktúrou\nč. 09/2016. Splatnosť tejto faktúry bola stanovená na 05. Februára 2016...\nNárok žalobcu bol uplatnený v postavení advokáta, ktorý poskytol právne zastúpenie\nv sp.zn. Okresného súdu Prešov 10C/159/2013 od 17.05.2013 do 15.01.2016. Ako dôkaz\nžalobca disponoval plnomocenstvom, ktoré udelil žalovaný žalobcovi, žalobou, ktorá bola\nv jeho mene podaná už žalobcom a vypovedaním plnomocenstva, a faktúrou č. 09/2016\nna slovnej poskytnutej právnej služby, ktorej prílohou bola špecifikácia trov konania.\n9. Je zrejmé, že tento nárok je potrebné posúdiť ako nárok spotrebiteľský,\no čom existujú aj rozhodnutia napr. S D EÚ C - 464/01 alebo C-541/99 a C-542/99.\n11\n\nNásledne\n\nje\n\npotrebné\n\nposudzovať\n\nvec\n\naj\n\nv\n\nkontexte\n\ns...\n\nustanovením\n\n§18\n\nods.4 ZoA a dôvodovej správy k tomuto zákonu..., kde zmyslom tejto právnej úpravy bolo\nupraviť vzťah advokáta ako podnikateľského subjektu s fyzickou osobou, ktorá má v konaní\npostavenie spotrebiteľa s tým, že okrem povinností, ktoré advokát má splniť pri takomto\nprávnom zastúpení, čo je zrejmé z citovaného ustanovenia, pre porušenie tejto povinnosti\nnastáva sankcia, že advokátovi odmena nepatrí. Z takto striktného vymedzenia ustanovenia\no odmene u spotrebiteľa nemožno podľa názoru odvolacieho súdu postupovať\niným spôsobom, ako tým, že je potrebné akceptovať citovanú právnu úpravu uvedenú\nv ust. §18 ods. 4 Z.o.A...“\n34. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým rozsudkom krajského súdu\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, teda otázky, či rozsudok nie je zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny,\nje potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu,\nale aj rozsudok okresného súdu, s odôvodnením ktorého sa krajský súd stotožnil. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia\nrozhodnutí\n\nsúdov,\n\nna\n\nktorých\n\nkonanie\n\npredchádzalo\n\nkonaniu\n\nna\n\nsúde,\n\nktorého rozhodnutie sťažovateľ napáda, nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\n35. Okresný súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozsudku č. k. 13 C 82/201665 z 31. októbra 2017, ktorý bol potvrdený napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nuviedol:\n«10. V konaní... bolo sporné, či a akým spôsobom bola medzi stranami dohodnutá\nodmena za právne služby, a či bol žalovaný ako spotrebiteľ vopred informovaný o výške\nodmeny za jednotlivé úkony právnej služby, a to ešte pred ich poskytnutím. Žalobca pritom\nk tomu poukazoval len na obsah generálneho písomného plnomocenstva žalovaného\nzo dňa 17.5.2013. V tomto plnomocenstve žalovaný všeobecne splnomocnil žalobcu\n12\n\nako advokáta, aby ho zastupoval vo všetkých právnych veciach, a zároveň (všeobecne)\nuviedol, že ak nebolo dohodnuté inak, platí, že bola dohodnutá tarifná odmena a svojim\npodpisom potvrdzuje, že bol poučený o cene jedného úkonu. Tarifná hodnota veci však,\nvzhľadom na generálnu povahu tohto plnomocenstva (na zastupovanie v neurčitých\n„všetkých“ právnych veciach), z tohto úkonu zrejmá nie je. Žalobca to konkretizoval\ntak, že žalovaného ústne informoval o výške odmeny všeobecným poukazom na tarifu,\na to pred každým úkonom, pričom konkrétna hodnota za jednotlivý úkon povedaná nebola,\nuvedené tvrdenia však žalovaný v celom rozsahu poprel a žalobca vo vzťahu k nim žiadne\nďalšie dôkazy neoznačil, a preto ich súd, vzhľadom na protichodné výpovede a nedostatok\niných indícií a dôkazov na ich hodnotenie (v zmysle presvedčenia o ich pravdivosti\ns pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou) nemohol zahrnúť do zisteného skutkového stavu\na považoval za nepreukázané. Okrem toho takéto zistenie resp. ustálenie niektorej verzie\ntvrdeného skutkového stavu napokon ani nebolo potrebné, keďže ani skutkové tvrdenia\nžalobcu (tak ako nimi vymedzil predmet konania) ním uplatnené právo voči žalovanému\nneodôvodňujú, a preto súd žalobu zamietol...\n22. Žalobca si v danej veci uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie odmeny\nza poskytnuté právne služby, kde okrem dôvodov zakladajúcich oprávnenosť poskytovania\nprávnej služby a konkrétnej špecifikácie jednotlivých úkonov právnej služby (vrátane tvrdení\no ich primeranosti, účelnosti a hospodárnosti - viď § 18 ods. 2 ZoA) mal bremeno tvrdenia,\nže v zmysle ust. § 18 ods. 4 ZoA žalovaného ako klienta, ktorý bol spotrebiteľom jeho\nprávnej služby, v priebehu poskytovania právnej služby informoval o výške odmeny za úkon\nprávnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí.\n23. V súvislosti s výkladom tohto ustanovenia pritom súd poukazuje na dôvodovú\nsprávu k bodu 6 zákona č. 304/2009 Z.z., ktorým bolo uvedené ustanovenie doplnené\ndo zákona o advokácii, podľa ktorej „Obdobne ako u notára, musí advokát vopred\ninformovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť\nnesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento\núkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena\nza poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje,\nže najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam\n\n13\n\no celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového\nkontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.“ ...\n24. Ustanovenie § 18 ods. 4 ZoA teda treba vykladať podľa jeho zrejmého zmyslu\na účelu (ktorým bolo nepochybne určiť, resp. vymedziť vzťahy medzi advokátom\nako podnikateľom a poskytovateľom služby a spotrebiteľom tak, aby boli dostatočne\npredvídateľné, aby bol spotrebiteľ vopred dostatočne informovaný o jednotlivých úkonoch\na ich cene, a teda aby mal dostatok informácií o poskytovanej službe a jej cene,\naby sa vo vzťahu k poskytovaniu služieb mohol riadne rozhodnúť, na úhradu ich ceny\npripraviť, prípadne urobiť opatrenia na jej zníženie) tak, že advokát musí spotrebiteľa určite\na zrozumiteľne (okrem neodkladných úkonov) vopred informovať o konkrétnej výške odmeny\nza každý úkon právnej služby ešte pred jeho začatím (poskytnutím), inak právo na úhradu\nza tento úkon nemá. V danom prípade však žalobca v súvislosti s cenou služby žiadne takéto\nskutočnosti v žalobe ani len netvrdil, iba dodatočne (§ 294 v spojení s ust. § 140\nods. 2 CSP) uviedol, že žalovaného „prakticky“ pred každým úkonom informoval o cene\nslužieb, aj to však urobil, ak by to bola pravda, nedostatočne - iba všeobecným poukazom\nna tarifnú odmenu, informácia o konkrétnej cene za úkon právnej služby poskytnutá nebola,\npričom žalovaný i toto dodatočné a pre nárok na odmenu právne nedostatočné tvrdenie\no poskytnutí všeobecnej informácie o výške odmeny za úkon právnej služby ešte\npred začatím každého tohto úkonu poprel a v konaní nebolo preukázané, a preto súd žalobu\nako nedôvodnú zamietol.»\n36. Skutkové a právne závery krajského súdu sú v napadnutom (potvrdzujúcom)\nrozsudku v spojení s rozsudkom okresného súdu riadne zdôvodnené a rozsudok nevykazuje\nani znaky arbitrárnosti. Ústavný súd tak nezistil také zásahy do práv sťažovateľa,\nktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno\ndospieť ani k záveru, že by bol výklad krajského súdu z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľný a neudržateľný v takej miere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť\nk porušeniu sťažovateľom označených práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n37. Ústavný súd na základe posúdenia obsahu napadnutého rozsudku v spojení\ns rozsudkom okresného súdu z ústavne významných hľadísk konštatuje, že krajský súd\n14\n\nprimeraným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľa, z ktorého tvrdení a predložených\ndôkazov nevyplýva splnenie povinnosti uvedenej v § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na čestné\nvyhlásenie pána\n\nz 23. apríla 2018, ústavný súd zdôrazňuje fakt,\n\nže predmetné vyhlásenie je z 23. apríla 2018, pričom rozsudok okresného súdu potvrdený\nnapadnutým rozsudkom je z 31. októbra 2017. Nie je teda zrejmé, prečo uvedené vyjadrenie\npána\n\nnebolo navrhnuté ako dôkaz už v konaní pred okresným súdom,\n\npokiaľ malo\n\npreukazovať\n\nskutočnosti,\n\nktoré\n\nmali\n\nnastať\n\nešte\n\npred\n\nvyhlásením\n\nprvoinštančného rozsudku, ba dokonca, pred začatím konania na okresnom súde. Ústavný\nsúd teda uzatvára, že v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona\nzo strany krajského súdu nebol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor\ns princípmi spravodlivosti.\n38. Na základe uvedených skutočností, ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n39. Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva považuje\nza majetok nielen existujúci majetok vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby,\nteda veci alebo iné aktíva, ktorých vlastníkom je táto osoba, ale i majetok, nadobudnutie\nvlastníctva, ktoré môže fyzická alebo právnická osoba legitímne očakávať.\n40. Ako však už bolo vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o namietanom porušení\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uvedené, ústavný súd je toho názoru, že krajský\nsúd ústavne konformne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov; za tejto\nsituácie sťažovateľ nemohol bez splnenia zákonných podmienok očakávať, že mu bude\npriznaný nárok na peňažné plnenie v ním uplatnenej výške. Z uvedených dôvodov\nsťažovateľovi nepatrila podľa názoru ústavného súdu ani legitímna nádej na nadobudnutie\ntohto majetku, a preto je vylúčené, aby rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu\njeho práva na vlastníctvo, tak ako je toto právo garantované v čl. 1 dodatkového protokolu.\nZa situácie, keď sťažovateľ nemal „majetok“, je už bez významu uvažovať o tom, či bol\n\n15\n\nmajetku zbavený, resp. či k zbaveniu majetku došlo za splnenia podmienok ustanovených\nústavou.\n41. Na základe uvedeného ústavný súd považuje aj tú časť ústavnej sťažnosti,\nktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\nza zjavne neopodstatnenú.\n42. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy,\nz obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že ich porušenie sťažovateľ namieta v spojitosti\ns namietaným porušením práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu, a teda aj vo vzťahu k nim možno považovať ústavnú\nsťažnosť za zjavne neopodstatnenú.\n43. Navyše, k namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy ústavný súd\nuvádza, že tieto články ústavy sú vstupnou bránou do ústavnej úpravy základných práv\na slobôd a ako také majú charakter všeobecných ústavných princípov. Napriek tomu,\nže sú implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, nemajú charakter základného\npráva a slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne domáhať pred ústavným\nsúdom (m. m. I. ÚS 7/2010, m. m. I. ÚS 518/2013).\n44. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti neprichádzalo už do úvahy\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti\n(zrušenie napadnutého rozsudku, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie\na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:85275b32-9aa9-4049-98ac-33ab54aaa88e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85275b32-9aa9-4049-98ac-33ab54aaa88e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5c27ebb7-9c3a-4ec5-a146-0a8a9e399ccb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.454.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.454.2021.1"}, {"guid": "c6762284-7312-4936-be04-69273330affd:a72f38c8-2f81-43fd-926a-1229c1e8b82a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6120301733.2", "spisova_znacka": "12CoCsp/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoCsp/13/2024 z 13. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6120301733.2"}]}