{"guid": "ussr:af0e27a1-e663-4cd6-8c46-36cb70f69b4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.322.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2020 z 19. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 322/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.322.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-3", "nazov": "čl. 4 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/af0e27a1-e663-4cd6-8c46-36cb70f69b4a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.322.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.322.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.322.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 322/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, právne zastúpeného URBÁNI\n\n& Partners s. r. o., advokátska kancelária, Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Urbáni, PhD., LL.M., vo veci namietaného\nporušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 4 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Žilina\nsp. zn. 48 Tp 33/2019 z 20. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) a čl. 4 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\nuznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 48 Tp 33/2019\nz 20. novembra 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi ako obvinenému\nje vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221\nods. 1 a 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov\n(ďalej len Trestný zákon“) a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona.\n3. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2 Pv 688/16/5511-29\nz 28. apríla 2017 bol podľa § 50 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) na uspokojenie nároku poškodených –\nobchodnej spoločnosti\n\n(tvrdená škoda v sume 269 060,20 €) a\n\n(tvrdená škoda v sume 13 585 €; ďalej spolu len „poškodení“), zaistený majetok\nsťažovateľa, a to nehnuteľnosti zapísané na\n\n, katastrálne územie\n\nkatastrálne územie\n\nkatastrálne územie\n\n, katastrálne územie\nkatastrálne územie\núzemie\n\nkatastrálne územie\nkatastrálne územie\n\nkatastrálne\n\npäť pištolí, dve guľovnice a jedna broková kozlica, obchodný podiel\n2\n\nv spoločnosti\n\n, obchodný podiel v spoločnosti\n\n,\n\npeňažné prostriedky do výšky 282 654,20 € na účte číslo\nv\n\nvedenom\n\n, pobočka zahraničnej banky,\n\nktorého majiteľom je spoločnosť\n\n, ako aj peňažné prostriedky dodatočne\n\ndošlé na tento účet do výšky 282 654,20 €. Sťažovateľovi bolo zakázané so zaisteným\nmajetkom nakladať a disponovať so zaistenými peňažnými prostriedkami. V zmysle § 50\nods. 5 Trestného poriadku návrh poškodených v časti, v ktorej navrhovali na uspokojenie\nich nároku zaistiť majetok na majetkových právach spoločností\na\n\n,\n\n, bol zamietnutý ako nedôvodný.\n4. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2 Pv 688/16/5511-125\n\nz 5. decembra 2017 boli v zmysle § 50 ods. 1 Trestného poriadku na uspokojenie nároku\npoškodených zaistené ďalšie majetkové práva, a to peňažné prostriedky do výšky\n282 654,20 € na účte číslo\n\nvedenom v\n\n, pobočka zahraničnej banky, ktorého majiteľom je sťažovateľ,\na to aj peňažné prostriedky dodatočne došlé na tento účet až do výške 282 654,20 €,\npeňažné prostriedky do výšky 282 654,20 € na vkladnej knižke číslo\nvedenej v\n\n, majiteľom ktorého je sťažovateľ,\n\na to aj peňažné prostriedky dodatočne došlé na túto vkladnú knižku do výšky 282 654,20 €,\npeňažné prostriedky do výšky 282 654,20 € na účte číslo\nvedenom v\n\nmajiteľom ktorého je spoločnosť\n, a to aj peňažné prostriedky dodatočne došlé na tento účet až do výšky\n\n282 654,20 €. Sťažovateľovi aj spoločnosti\n\n, bolo zakázané so zaistenými\n\nmajetkovými právami nakladať. Podľa § 50 ods. 5 Trestného poriadku návrh poškodených\nv časti, v ktorej navrhovali na uspokojenie svojich nárokov zaistiť majetkové práva\nvo forme peňažných prostriedkov do výšky 282 654,20 € na účtoch sťažovateľa číslo\nvedených v\n, pobočka zahraničnej banky, spoločnosti\n, číslo\n\n, vedenom v\n, číslo\n\n, spoločnosti\n, vedenom v\n\n, pobočka zahraničnej banky, spoločnosti\n3\n\n, číslo\n\n, vedenom\n\nv\n\n, pobočka zahraničnej banky,\n\nspoločnosti\n\n, číslo\n\nvedenom\n\nv\n\n, pobočka zahraničnej banky,\n\nbol zamietnutý ako nedôvodný.\n5. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2 Pv 688/16/5511-253\nz 29. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie prokurátora“) bol podľa § 51 ods. 2 a § 50\nods. 5 Trestného poriadku per analogiam zamietnutý ako nedôvodný návrh sťažovateľa\nna obmedzenie zaistenia nároku poškodeného na náhradu škody. V odôvodnení uznesenia\nprokurátor uviedol: „Obvinený... v podaní z 22.02.2019... nazvanom ako Žiadosť\no preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora... okrem iného uviedol, že žiada\no neodkladné nariadenie obmedzenia výkonu uznesenia č 2Pv 688/16/5511-29 v zmysle § 51\nods. 2 Tr. por., pričom tento návrh odôvodnil tým, že výkon tohto zaistenie je v neprimerane\ndlhej dobe a v neadekvátne zaisťovanej výške majetku spoločnosti\na obvineného zaisťovaný a to k neustálenej výške škody, pričom neustálenosť výšky škody\nzdôvodňoval predovšetkým tým, že žiadneho trestného činu sa nedopustil a v danej veci ide\nvýlučne o civilnoprávny spor. Svoj návrh nepriamo zdôvodnil aj tým, že vyšetrovateľ uložil\nznalcovi Ing. Ladislavovi Duczayovi a Ing. Jánovi Bahýľovi, Phd. zisťovať všeobecnú\nhodnotu nehnuteľností, pričom podľa jeho názoru by sa mala zisťovať všeobecná tržná\nhodnota, resp. tržná hodnota, čím došlo k podhodnoteniu majetku obvineného,\nako aj nesprávnym určením hodnoty obchodného podielu obvineného v spoločnosti\nv súvislosti s vyjadrením organizácie\n\nktoré neberie do úvahy\n\nnavýšenie základného imania dňa 17.11.2017 na hodnotu 301 639,00 €.\nPokiaľ ide o neustálenosť výšky škody, spôsobenú predovšetkým tým, že sa obvinený\nnedopustil žiadneho trestného činu tu uvádzam, že dôvodnosť vznesenia obvinenia\npre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a prečin\npodvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bola preskúmavaná nielen pri rozhodovaní\no sťažnosti obvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ale opakovane\naj Generálnou prokuratúrou SR, pričom bola skonštatovaná dôvodnosť a opodstatnenosť\n\n4\n\ntakéhoto postupu vyšetrovateľa. Taktiež možno konštatovať dostatočne ustálenú výšku\nškody, ktorú mal obvinený konaním kladeným mu za vinu spôsobiť.\nK námietke ohľadne zisťovania všeobecnej\n\nhodnoty nehnuteľnosti možno\n\nlen zopakovať argumenty uvedené v preskúmaní postupu vyšetrovateľa podľa § 210 Tr. por.\nz 29.10.2019, a to, že nie je zrejmé, čo je všeobecná tržná hodnota, resp. tržná hodnota,\na prečo by mal znalec určovať takúto (riadne nedefinovanú hodnotu majetku). Pokiaľ\nby sa tým myslela trhová hodnota, táto sa znaleckým skúmaním nezisťuje, nakoľko trhová\nhodnota nie je dostatočne objektívna a objektivizovateľná, keďže táto je plne závislá\nod momentálnej konkrétnej ponuky a dopytu, ktoré sa môžu a aj spravidla diametrálne líšia\nod všeobecnej hodnoty, a to či už v kladnom alebo zápornom smere. Určovanie hodnoty\nmajetku ako všeobecnej hodnoty znalcovi priamo vyplýva z právnych predpisov, konkrétne\nz vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.. Všeobecná hodnota majetku\npritom je výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom\nnajpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste\na čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom\npredaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou\na opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.\nZa takýchto okolností vyšetrovateľ ani nemohol postupovať inak, než znalcovi zadať\nzisťovanie všeobecnej hodnoty majetku, a znalec aj tak správne postupoval.\nTaktiež k hodnote obchodného podielu možno zopakovať argumenty uvedené\nvo vyššie spomínanom preskúmaní postupu vyšetrovateľa, a to že pre určenie hodnoty\nobchodného podielu je rozhodujúca hodnota vlastného imania a nie základného imania\n(aj tu viď vyššie zmienenú vyhlášku) a z vyjadrenia spoločnosti\nvyplýva záporné vlastné imanie spoločností\n\nz 28.03.2018\nako aj\n\n, z čoho vyplýva nulová hodnota obchodných podielov v týchto spoločnostiach.\nObvineným uvádzané navýšenie základného imania je v takom prípade irelevantné.\nTaktiež neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by inak odôvodňovali zrušenie\nalebo obmedzenie zaistenia nároku poškodeného na majetku obvineného resp. spoločnosti\n, pričom dôvody na takéto zaistenie, ustálené v doterajšom priebehu\nprípravného konania, neboli ničím oslabené.“\n\n5\n\n6. Proti uzneseniu prokurátora podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej spochybňoval\ntrvanie podmienok pre zaistenie nároku poškodených v uvedenom rozsahu, namietal výšku,\nresp. samotnú existenciu údajne spôsobenej škody, relevanciu dôkazov, z ktorých má výška\nškody vyplývať. Uviedol, že pokiaľ nie je zákonným spôsobom, ak nie čo i len v absolútnej\nrovine, tak aspoň v rovine vyvracajúcej dôvodné pochybnosti preukázaná škoda, ktorá mala\npoškodenému subjektu vzniknúť, nie je možné hovoriť o zákonnom rozhodnutí týkajúcom\nsa zaistenia nároku poškodeného pre náhradu škody. Poukazoval tiež na markantný rozdiel\nmedzi ohodnotením zaisteného majetku – nehnuteľností v odbornom vyjadrení realitnej\nkancelárie a v posudku č. 50/2018 vypracovaného znalcom Ing. Villantom (posudok\nobstaraný sťažovateľom, pozn.) na strane jednej a v posudku č. 1/2018 vypracovaného\nznalcom Ducsayom z iniciatívy orgánov činných v trestnom konaní na strane druhej,\nkde rozdiel\n\nv hodnote\n\nnehnuteľností\n\npredstavuje\n\npribližne\n\n200 000\n\n€.\n\nNamietal,\n\nže rozšírenie zaistenia o ďalší majetok nebolo súladné so zákonom. Po zaistení nároku\npočas\n\ndlhého\n\nani k prevereniu\n\nobdobia\n\nnedošlo\n\nhodnoty už\n\nk prevereniu\n\nzaisteného\n\nvýšky\n\nmajetku.\n\nskutočne\n\nSťažovateľ\n\nvzniknutej\ntiež\n\nškody\n\nargumentoval,\n\nže postupom orgánov činných v trestnom konaní sú mu spôsobované existenčné problémy,\nnemal možnosť uhrádzať mzdy zamestnancom spoločnosti\ndvoch\n\nrokov\n\ndošlo\n\nk výraznej\n\na\n\nzmene\n\nstavu\n\nS odstupom\n\nspoločností\n\n,\n\n, ktoré majú oproti minulému stavu kladné vlastné imanie,\n\na to v hodnote 140 629 € (\n\n) a 39 793 € (\n\n).\n\nHodnota obchodných podielov v týchto spoločnostiach je preto v úplne inej výške,\nako to bolo v čase vydania rozhodnutia.\n7. Okresným súdom bola uznesením sp. zn. 48 Tp 33/2019 z 20. novembra 2019\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná.\nV uznesení okresného súdu sa sudca pre prípravné konanie v celom rozsahu stotožnil\ns rozhodnutím prokurátora a odôvodnením jeho rozhodnutia, rozhodnutie aj postup,\nktorý mu predchádzal, považoval sudca pre prípravné konanie za zákonné a správne.\n\n6\n\n8.\n\nSťažovateľ\n\njeho argumenty,\n\nv ústavnej\n\nnové\n\nsťažnosti\n\nskutočnosti,\n\nnamieta,\n\nuznesenie\n\nže\n\nokresný\n\nsúd\n\nignoroval\n\nokresného\n\nsúdu\n\nje\n\narbitrárne,\n\nnepreskúmateľné, pričom sťažovateľ uvádza:\n„Na argumentáciu obvineného... nebolo vôbec prihliadané, neboli vôbec hodnotené\ndôkazy a nové skutočnosti - aktuálne daňové priznania vykazujúce hodnotu vlastného\nimania spoločností v ktorých má obvinený zaisťované obchodné podiely v hodnote 100%,\nrozpor v znaleckých posudkoch o viac ako 200.000 Eur vôbec súd nezmienil\na teda je dôvodné sa domnievať, že súd tieto dôkazy predložené obvineným nehodnotil\nvôbec.\nOba posudky ohodnocovali zaistené pozemky... identickou metódou polohovej\ndiferenciácie a k rovnakému dátumu s výsledkom 10 násobného rozdielu.\nProkurátor a ani súd nepovažovali za potrebné skúmať, vysvetliť či hodnotiť tieto\ndôkazy, ktoré vzbudzujú dostatočne odôvodnenú obavu obhajoby, že prichádza\nk zámernému podhodnocovaniu zaisteného majetku obvineného čím prichádza k porušeniu\nustanovenia\n\n§\n\n50\n\nods.\n\n1\n\nTr.\n\npor.\n\nkedy\n\nnárok\n\npoškodeného\n\nmožno\n\nzaistiť\n\naž do pravdepodobnej výšky škody ktorá je v tomto prípade mnohonásobne už prevýšená!\n... je nezákonné popierať či ignorovať dôkazy, ktoré zabezpečil obvinený na svoju\nobhajobu a brať v úvahu iba dôkazy, ktoré sú v neprospech obvineného...\nJe zarážajúce, že súd sa stotožnil s názorom prokuratúry, ktorá sama paradoxne\ndokonca tvrdí, že pri stanovení hodnoty obchodných podielov je rozhodujúce vlastné imanie\nspoločnosti\n\na\n\npo\n\nuvedení\n\nrozhodného\n\nfaktu\n\na\n\npredložení\n\ndôkazu\n\nobhajobou\n\n(daňové priznania 2018 ktoré majú v súčasnosti kladné vlastné imanie\nktoré činí hodnotu + 140 629 Eur a v prípade spoločnosti\n\nje táto\n\nhodnota + 39 373 Eur ) je tento dôkaz odignorovaný v celom rozsahu !“\n9. Sťažovateľ tiež namieta nesprávne určenie hodnoty obchodných podielov\nv odbornom vyjadrení organizácie\n\nJe názoru, že hodnota obchodného\n\npodielu v sebe zahŕňa mnoho markantov (napr. skladové zásoby, hnuteľný majetok,\ndlhodobo obstaraný majetok, aktíva a iné hodnoty vyjadriteľné v peniazoch), v odbornom\nvyjadrení je naviac uvedená rozporuplná skutočnosť, a to že dlhodobo obstaraný majetok\nspoločnosti\n\nje v hodnote 370 240 €, avšak „nie je možné určiť\n7\n\no aký majetok ide“. Spoločnosť\n\nnepochopiteľne vyjadruje hodnotu podniku\n\nako nulovú napriek majetku v hodnote prevyšujúcej celú dosiaľ neustálenú škodu. Odborné\nvyjadrenie nezahŕňa ďalšie rozhodné faktory ako napr. skladové zásoby, obežný majetok,\nknow-how a iné. Hodnota obchodných podielov nemôže vychádzať iba z vlastného imania,\npretože nevyjadruje všeobecnú hodnotu podniku v zmysle vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty\nmajetku v znení neskorších predpisov.\n10. Markantný rozdiel sťažovateľ vidí aj pri stanovení hodnoty lesných pozemkov,\nktoré boli znalcom Ing. Jánom Bahýľom ohodnotené znaleckým posudkom\nna sumu 1 290,28 €, avšak v zmysle odborného vyjadrenia spoločnosti\n\n,\n\nich hodnota dosahuje 40 403,79 €.\n11. Ďalej sťažovateľ uvádza: „Po sčítaní hodnoty uvádzanej v predložených\ndôkazoch obhajobou je hodnota zaisťovaného majetku a majetkových práv obvineného\nvyčíslená nasledovne :\na) Finančné prostriedky na bankových účtoch v hodnote 127.458,78 EUR\nb) zaistenie obchodných podielov spoločností\n\n,\n\ns.r.o. vychádzajúc z aktuálneho daňového priznania z roku 2018 príloha č.11 a ukazovateľa\nna ktorý sa odvoláva prokuratúra - vlastného imania spoločnosti\nmin. + 140 629 Eur a v prípade spoločnosti\n\nv hodnote\nv hodnote + 39 373\n\nEur a dlhodobo obstaraného hnuteľného majetku spoločnosti\n\nv hodnote\n\n370 240 Eur\nc) Lesných pozemkoch ohodnotených odborným vyjadrením spoločnosti\n40.403,79 EUR\nd) hnuteľného majetku zbraní vo vlastníctve obvineného v hodnote stanovenej\nznalcom Ing. Borisom Lizoňom na hodnotu 5.170,00 € , znalecký posudok\ne) Pozemky ohodnotené v zmysle znaleckého posudku\nstanovujúceho hodnotu na 222.000,00 EUR\n\n8\n\nIng. Petra Villanta\n\nCelková hodnota ktorá vychádza z reálnych dôkazov, odborným odhadom\norganizácií a znalcov činí hodnotu 945.278.57 EUR čo je viac ako trojnásobok neoverenej\nškody čím sa súd ani prokurátor v napadnutom uznesení odmietli zaoberať!“\n12. Sťažovateľ namieta, že jeho majetok je výrazne podhodnocovaný, požaduje\nobmedzenie rozsahu zaistenia. Tvrdí, že aj napriek ním namietaným skutočnostiam vád\nprekladu, zabezpečenia nového prekladu, posudkov či odborných vyjadrení na vlastné\nnáklady sa prokurátor ani súd nemali potrebu zaoberať odstránením rozporov v týchto\ndôkazoch.\n13.\n\nTiež\n\nuvádza:\n\n„Uznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nŽilina\n\nz\n\n20.11.2019\n\nsp. zn. 48Tp/33/2019 napádam ďalej pre nesprávnosť výroku uznesenia v zmysle, § 189\nods. 1 písm. a) Tr. por. ktoré zavádzajúco a chybne interpretuje na str. 3, že... podľa\nobvineného vyplýva. že je prakticky vylúčené, že by spoločnosť\n\nnedodala\n\nnásypový materiál v množstve, ktoré si uplatnila vystavením faktúry. Takéto tvrdenie súdu\nv uznesení je v hrubom a zásadnom rozpore s tvrdeniami a obhajobou obvineného.\nObvinený od počiatku namieta tieto skutočnosti a predmetné vyjadrenie je z uznesenia\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia a nie vyjadrením obvineného. Ďalšie interpretácie súdu\nv predmetnom napadnutom uznesení na str.3 sú pomotané a znepriehľadňujú celé konanie,\nkeď sú vyjadrenia vyšetrovateľa či prokurátora prezentované ako vyjadrenia obvineného\nčím je navodzovaný stav , že obvinený prezentuje vyjadrenia, ktoré sú v jeho neprospech\nza svoje!\n... základná zásada trestného konania zdržanlivosti a primeranosti je pri rozhodovaní\no zaistení nároku poškodeného na náhradu škody konkretizovaná tak, že zaistenie\nje možné len do pravdepodobnej výšky škody spôsobenej trestným činom...\nSúd napadnutým uznesením, ktorým zamietol moju sťažnosť proti prvostupňovému\nrozhodnutiu prokurátora, zásadným spôsobom porušil tento zákonný limit zaistenia majetku\na majetkových práv...\n... prokurátor nevykonal od vydania prvého uznesenia z 28.4.2017 o zaistení majetku\na majetkových práv žiaden úkon smerujúci k zisteniu hodnoty majetku a majetkových práv\nzaistených týmto prvým zaisťovacím rozhodnutím prokurátora; takéto zistenie mohlo\n\n9\n\nzabrániť vydaniu druhého zaisťovacieho rozhodnutia z 5.12.2017 (ide o obdobie viac ako 7\nmesiacov !),\n... kvôli tomuto nezákonnému postupu prokurátora, resp. jeho nekonaniu, som\nk sťažnosti pripojil mnou obstarané dôkazy potvrdenie (odborné vyjadrenie od subjektu\n- pozemky ) o trhovej hodnote jedného druhu majetku zaisteného uznesením\nprokurátora z 28.4.2017 - nehnuteľností, a to v peňažnom vyjadrení 287 068,14 eura,\nteda v sume, ktorá už len ohľadom tohto zaisteného majetku prevyšuje pravdepodobnú výšku\nškody spôsobenú trestným činom (282 654.20 eura); navyše som prokurátora 28.11.2017\nupovedomil o zvýšení základného imania v spoločnosti\n\na jeho splatenie\n\nv plnej výške v novej hodnote 301 639,- eura k 17.11.2017\n- orgány činné v trestnom konaní konkrétnym preverovaním v čase od 14.7.2017\n(dátum podania návrhu poškodených na rozšírenie zaistenia ich nároku na náhradu škody)\ndo vydania druhého zaisťovacieho rozhodnutia prokurátora z 5.12.2017 nezistili žiadne\nskutočnosti o marení alebo sťažovaní uplatnenia nároku poškodených na náhradu škody\nz mojej strany a aj napriek tomu bolo uznesenie zo dňa 5.12.2017 prokurátorom vydané.“\n14. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález v znení:\n«1. Základné právo sťažovateľa,\n\n,\n\n, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n- právo zákonného obmedzenia základných práv a slobôd ktoré musia platiť rovnako\npre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky zákonom podľa čl. 4\nods. 1, ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,\nprávo na pokojné užívanie svojho majetku podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (čl. 1 Protokolu č. 1, prvá a druhá veta) a právo vlastniť majetok\npodľa čl. 20, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, právoplatným uznesením Okresného\nsúdu Žilina z 20.11.2019, sp.zn. 48Tp/33/2019 porušené bolo.\n2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Žilina z 20.11.2019, sp. zn. 48Tp/33/2019\n3. Zrušuje uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina z 29.10.2019,\nsp. zn. 2Pv 688/16/5511-253 a zrušuje zaistenie majetku obvineného v celom rozsahu\n10\n\nvychádzajúceho z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina sp.z. 2 Pv 688/16/5511-29\nz 28.4.2017 a následného „doblokovania“ z 5.12.2017 sp.z. 2 Pv 688/16/5511-125 nakoľko\ndôvody pre ktoré boli rozhodnutia vydané sú nezákonné.»\nII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n18. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n19. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n\n11\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n22. Podľa čl. 4 ods. 1 listiny povinnosti možno ukladať iba na základe zákona\na v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.\n23. Podľa čl. 4 ods. 3 listiny zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n25. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n26. Podľa § 50 ods. 1 Trestného poriadku ak je dôvodná obava, že uspokojenie\nnároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené\nalebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť\na) na majetku obvineného,\nb) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený\nmajetkovú účasť,\n12\n\nc) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený\n1. má majetkovú účasť, alebo\n2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu,\nprokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného\nregistra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného\nregistra,\nak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,\nza ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej\nosoby,\nd) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu\nmajetkovú účasť právnická osoba, v ktorej obvinený\n1. má majetkovú účasť, alebo\n2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu,\nprokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného\nregistra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného\nregistra,\nak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,\nza ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej\nosoby,\ne) na ostatných majetkových právach obvineného.\n27. Podľa § 51 ods. 2 Trestného poriadku zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže,\nže nie je potrebné v rozsahu, v akom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci\npatriace inej osobe ako obvinenému alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1, vyjmú\nsa zo zaistenia.\n28. Podľa § 52 Trestného poriadku proti rozhodnutiu podľa § 50 a 51 je prípustná\nsťažnosť, ktorá má, ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia,\nodkladný účinok.\n\n13\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n29.\n\nSťažovateľ\n\nv ústavnej\n\nsťažnosti\n\nnamieta\n\nneodôvodnenosť,\n\narbitrárnosť\n\nnapadnutého uznesenia okresného súdu, tvrdí, že okresný súd nebral do úvahy skutočnosti\na dôkazy predostreté sťažovateľom. Sťažovateľ rozporuje existenciu a výšku škody,\npoukazuje na skutočnosť, že hodnota zaistených nehnuteľností je niekoľkonásobne vyššia\nnež hodnota určená znaleckými posudkami vypracovanými na žiadosť orgánov činných\nv trestnom konaní. Tiež uvádza, že vlastné imanie obchodných spoločností je kladné,\npričom tieto vlastnia aj majetok nezanedbateľnej hodnoty, čo má za následok, že hodnotu\nobchodných podielov v obchodných spoločnostiach nemožno považovať za nulovú.\nSťažovateľ napokon poukazuje aj na pochybenie okresného súdu, ktorý sťažovateľovi\npričítava vyjadrenia, ktoré sú v skutočnosti vyjadreniami orgánov činných v trestnom\nkonaní.\n30. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že podľa znaleckého posudku\nz 12. apríla 2018 vypracovaného doc. Dr. Ing. Ladislavom Ducsayom všeobecná hodnota\npozemkov evidovaných na\n\n,\n,\n\n, katastrálne územie\n\nkatastrálne územie\n\n(v rozsahu spoluvlastníckych podielov sťažovateľa) predstavuje hodnotu 21 000 €.\n31. Podľa znaleckého posudku\n\nz 20. apríla 2018 vypracovaného\n\nIng. Petrom Villantom všeobecná hodnota pozemkov evidovaných na\n,\n\nkatastrálne územie\n\n,\n\nkatastrálne územie\n\n(v rozsahu spoluvlastníckych podielov\n\nsťažovateľa) predstavuje hodnotu 222 000 €.\n32. Podľa znaleckého posudku\n\nz 25. mája 2018 vypracovaného Ing. Jánom\n\nBahýľom, PhD., všeobecná hodnota lesných pozemkov evidovaných na\n,\n\n, katastrálne územie\n\n(v rozsahu spoluvlastníckych podielov\n\nsťažovateľa) a lesného porastu na týchto pozemkoch predstavuje hodnotu celkovo\n1 290,28 €, z toho hodnota pozemkov je 406,08 € a lesného porastu 884,20 €.\n14\n\n33.\n\nPodľa\n\npotvrdenia\n\nz 23. januára 2018, obvyklá „tržná“ hodnota pozemkov sťažovateľa je 287 068,14 €.\n34. Podľa inzerátu uverejneného na internetovej stránke www.topreality.sk pozemok\npre rodinné domy s výmerou\n\nbol ponúkaný za cenu\n\n5 €/m2, celkovo 87 425 €.\n35. Podľa výpisov z účtov predložených sťažovateľom:\n- na účte číslo\n\nvedenom v\nmajiteľom\n\nktorého\n\nje\n\nspoločnosť\n\n,\n\nsú k 31. decembru 2019 peňažné prostriedky vo výške 94 969,42 €,\n- na účte číslo\n\nvedenom v\n\n, pobočka zahraničnej banky, ktorého majiteľom je spoločnosť\n, sú k 31. decembru 2019 peňažné prostriedky vo výške 30 979,43 €,\n- na účte číslo\n\nvedenom v\n\n, pobočka zahraničnej banky, ktorého majiteľom je sťažovateľ,\nsú k 31. decembru 2019 peňažné prostriedky vo výške 1509,93 €.\n36. Podľa vyjadrenia znaleckej organizácie\n\n, z 28. marca 2018\n\nna základe predložených listinných materiálov je možné určiť hodnotu obchodných\npodielov spoločnosti\n\na\n\n, ale táto hodnota\n\nsa s veľkou pravdepodobnosťou blíži k nule.\n37. Podľa účtovnej závierky obchodnej spoločnosti\n\n, zostavenej\n\nk 31. decembru 2016 vlastné imanie spoločnosti predstavuje hodnotu -35 684 €,\npodľa účtovnej závierky obchodnej spoločnosti\n\n, zostavenej\n\nk 31. decembru 2016 vlastné imanie predstavuje hodnotu -175 774 €.\n38. Podľa účtovnej závierky obchodnej spoločnosti\n\n, zostavenej\n\nk 31. decembru 2018 vlastné imanie spoločnosti predstavuje hodnotu +140 629 €,\npodľa účtovnej závierky obchodnej spoločnosti\nk 31. decembru 2018 vlastné imanie predstavuje hodnotu +39 793 €.\n15\n\n, zostavenej\n\n39. V zmysle znaleckého posudku\n\nz 15. marca 2018 vypracovaného\n\nIng. Borisom Lizoňom všeobecná hodnota zaistených zbraní sťažovateľa predstavuje sumu\n5 170 €.\n40. Vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť, a preto prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne\n(II. ÚS 71/97, III. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\n41. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej čl. 46\nods. 1 ústavy (obdobne, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je prvotným východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany zaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy).\n42. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.\nJeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n43. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho\nprocesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na tiež právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n44. Ústavný súd konštatuje, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim\no opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne\noprávnený\n\npreskúmavať\n\na\n\nposudzovať\n\nprávne\n\nnázory\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\n16\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05, III. ÚS 337/2018).\n45. Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyjadruje nesúhlas so skutočnosťami\na z nich plynúcimi závermi znaleckej organizácie\nobchodných podielov spoločnosti\n\n, o nulovej hodnote\n, a\n\n,\n\nuvedenými vo vyjadrení z 28. marca 2018, o ktoré sa (okrem iného) opiera uznesenie\nprokurátora, k tomuto ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mal možnosť namietať\ntieto okolnosti v sťažnosti proti uzneseniu prokurátora. Z obsahu sťažnosti podanej\npodľa Trestného poriadku, ktorej fotokópiu sťažovateľ k ústavnej sťažnosti priložil,\nvšak vyplýva,\n\nže\n\nv nej\n\nsťažovateľ\n\nnerozporoval\n\npredmetné\n\nodborné\n\nvyjadrenie\n\nargumentáciou, ktorú použil v ústavnej sťažnosti (pozri bod 9 tohto uznesenia),\nale poukazoval iba na skutočnosť, že situácia spoločnosti\na\n\n,\n\n, sa od odborného vyjadrenia znaleckej organizácie\n, zmenila. Ústavná sťažnosť je preto v časti, v ktorej sťažovateľ namieta\n\nnesprávnosť\n\ntvrdení\n\nobsiahnutých\n\nvo vyjadrení\n\nznaleckej\n\norganizácie\n\n, neprípustná podľa § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde, a v tejto časti bolo nutné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. d)\nzákona o ústavnom súde.\n46. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom\nalebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takého\n17\n\npráva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú\nsúvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto\nodmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 79/2012).\n47. Vo vzťahu k posúdeniu kvality odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného\nsúdu ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie uznesenia prokurátora\na uznesenia okresného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože konanie prokurátora\na konanie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz\n\nhľadiska\n\npredmetu\n\nkonania\n\ntvoria\n\njeden\n\ncelok\n\n(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 86/2011).\n48. Existencia škody je zákonným znakom trestného činu podvodu podľa § 221\nTrestného zákona, pre ktorý bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie, pričom z obsahu\nústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutie o vznesení obvinenia je právoplatné.\nKeďže sťažovateľovi bolo právoplatne vznesené obvinenie okrem iného pre obzvlášť\nzávažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona, možno byť toho\nnázoru, že zo zistených skutočností po začatí trestného stíhania je dostatočne odôvodnený\nzáver, že sťažovateľ svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu.\nRelevancia dôkazov preukazujúcich ne/existenciu škody a jej konkrétnu výšku,\nich výpovedná hodnota a vierohodnosť je predmetom posúdenia vo veci samej. Definitívny\nzáver o ne/existencii škody, jej rozsahu bude môcť byť ustálený na základe vykonaného\ndokazovania a jeho následného vyhodnotenia, ide o posúdenie veci samej, preto pre účely\nzaistenia nároku poškodených, resp. jeho obmedzenia ani nemožno robiť definitívny záver\no rozsahu škody, ktorý sťažovateľ spochybňuje, posudzovať vierohodnosť, výpovednú\nhodnotu „vážiacich lístkov“, faktúr a pod. Ústavný súd dodáva, že pre účely zaistenia\nnároku poškodeného sa v trestnom konaní vychádza z pravdepodobnej výšky škody\n(§ 50 ods. 1 Trestného poriadku), ktorá v predmetnej veci sťažovateľa predstavuje sumu\n282 654,20 €, ktorá bola ustálená orgánmi činnými v trestnom konaní.\n49. Vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa, že hodnota zaistených nehnuteľností\nje omnoho vyššia, než aká bola určená znaleckými posudkami vypracovanými na žiadosť\norgánov činných v trestnom konaní, a že vlastné imanie obchodných spoločností\n18\n\ns. r. o., a\n\n, v súčasnosti dosahuje kladnú hodnotu, pričom\n\nspoločnosť\n\n, má dlhodobo obstaraný hnuteľný majetok v hodnote 370 240\n\n€, ústavný súd poukazuje a zotrváva na svojich skorších záveroch vyjadrených v uznesení\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 246/2018 v obdobnej veci sťažovateľa, podľa ktorých „...\nReálna hodnota zaisteného nehnuteľného majetku sťažovateľa, ktorá by sa vyjadrila v cene\ndosiahnutej napr. pri jeho nútenom exekučnom predaji, by mohla byť rovnako dobre\nvýrazne vyššia, ale aj nižšia, než z akej hodnoty sťažovateľ na základe ním zisťovaných\ncenových relácií vychádzal. Naproti tomu hodnota finančných prostriedkov na účtoch\na vkladnej knižke je už teraz objektívne a reálne daná. Vychádzajúc z pomerne nízkej sumy\ntýchto finančných prostriedkov (v porovnaní s tvrdenou výškou škody takmer 300 000 €),\nmožno napokon dospieť k záveru, že doteraz realizované zaistenie majetku sa dá považovať\nza primerané...“. Závery o cene dosiahnutej pri speňažení nehnuteľného majetku možno\ntiež vztiahnuť aj na obchodné podiely.\n50. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na bankových účtoch,\nktoré sú postihnuté zaistením, sú aktuálne finančné prostriedky vo výške 127 458,78 €\n(94 969,42 € k 31. decembru 2019 na účte číslo\nvedenom v\n\nmajiteľom ktorého je spoločnosť\n, 30 979,43 € k 31. decembru 2019 na účte číslo\n\nvedenom v\n\n, pobočka zahraničnej banky,\n\nktorého majiteľom je spoločnosť\nna účte číslo\n\n, 1 509,93 € k 31. decembru 2019\n\nvedenom v\n\n, pobočka zahraničnej banky, ktorého majiteľom je sťažovateľ). Sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti neuvádza, aká suma finančných prostriedkov sa nachádza na vkladnej knižke,\npričom vo vzťahu k vkladnej knižke nepredložil žiadne listinné dôkazy. Za tohto stavu\nústavný súd vychádza z toho, že čiastka na vkladnej knižke je zanedbateľná, z uznesenia\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 246/2018 vyplýva, že na vkladnej knižke boli k 1. marcu 2018\nuložené finančné prostriedky v sume 358,03 Kč. Z uvedeného je zrejmé, že zaistené\nfinančné prostriedky nedosahujú ani polovicu predpokladanej škody. Berúc do úvahy\nokolnosť, že ostatný zaistený majetok môže mať pri jeho speňažení reálne diametrálne\nodlišnú hodnotu oproti hodnotám deklarovaných sťažovateľom (a to nielen vyššiu,\n19\n\nale aj nižšiu), zaistenie nároku poškodených tak, ako bolo vykonané, nemožno považovať\nza neprimerané vo vzťahu k predpokladanej výške škody (viac ako 280 000 €),\na preto ani zamietnutie sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu prokurátora, ktorým nebolo\nvyhovené žiadosti sťažovateľa o obmedzenie zaistenia nároku poškodených, nemožno\noznačiť za ústavne neudržateľné.\n51. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti napadnutému uzneseniu okresného súdu vytýka,\nže v ňom súd v odôvodnení na strane 3 uviedol: „... podľa obvineného vyplýva,\nže je prakticky vylúčené, že by spoločnosť\n\nnedodala násypový materiál\n\nv množstve, ktoré si uplatnila vystavením faktúry...“, teda vyjadrenia vyšetrovateľa\nči prokurátora súd prezentuje ako vyjadrenia sťažovateľa, ktoré sú v jeho neprospech.\nÚstavný súd dáva sťažovateľovi za pravdu, že uvedená citácia v odôvodnení napadnutého\nuznesenia okresného súdu nie je správna, pretože zo sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu\nprokurátora vyplýva, že formuláciu „... je prakticky vylúčené že by spoločnosť\nnedodala násypový materiál v množstve, ktoré si uplatnila vystavením\nfaktúry...“, sťažovateľ neuvádzal ako svoje vyjadrenie, ale iba ako citáciu z uznesenia\nvyšetrovateľa z 8. marca 2017. Táto formulácia pripisovaná okresným súdom v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia sťažovateľovi je však súčasťou tej časti odôvodnenia rozhodnutia,\nv ktorej okresný súd iba zhrnul argumentáciu sťažovateľa uvedenú v sťažnosti, nejde\no vlastné závery, právne úvahy okresného súdu, na ktorých je založené napadnuté\nuznesenie. Vzhľadom na celkový obsah napadnutého uznesenia nemožno dospieť k záveru,\nže by táto nesprávna formulácia okresného súdu mala vplyv na jeho rozhodnutie o sťažnosti\nsťažovateľa. Ide len o zjavnú nesprávnosť, ktorej sa dopustil okresný súd, čo celkom zjavne\nnepredstavuje\n\ntaký\n\nnedostatok\n\nnapadnutého\n\nuznesenia,\n\nktorý\n\nby\n\nspôsoboval\n\njeho arbitrárnosť.\n52. Námietku o nemožnosti vyplácať mzdy zamestnancom spoločnosti\n, sťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu prokurátora bližšie nekonkretizoval,\nide o tvrdenia všeobecného charakteru, ktoré sťažovateľ nedoplnil o podstatné, bližšie\nskutočnosti (akými sú napríklad počet zamestnancov, objem peňažných prostriedkov,\nktorý mal byť mesačne vynaložený na výplatu miezd, ako po zaistení nároku poškodených\ndosiaľ prebiehala výplata miezd, resp. či spoločnosť nevypláca mzdy už od zaistenia\n20\n\npeňažných prostriedkov na jej účte a pod.), na základe ktorých by námietka sťažovateľa\nnadobudla „reálne kontúry“. Ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľa obsiahnutá\nv sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu prokurátora vzhľadom na jej všeobecný, vágny\ncharakter nedosahuje takú relevanciu, aby stav, keď sa okresný súd k predmetnej námietke\nv napadnutom uznesení osobitne nevyjadril, považoval ústavný súd za porušenie práva\nna spravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\ndosahujúce\n\nústavnoprávnu\n\nintenzitu.\n\nNapokon\n\nani argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v samotnej ústavnej sťažnosti neindikuje,\nže by zamestnancom spoločnosti\n\n, z dôvodu zaistenia majetku v súvislosti\n\ns trestným stíhaním sťažovateľa neboli mzdy vyplácané.\n53. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného\nsúdu nevykazuje znaky svojvôle, neodôvodnenosti a ústavný súd ho považuje za ústavne\nudržateľné.\n\nKeďže\n\nústavný\n\nsúd\n\nnezistil\n\nexistenciu\n\nmožnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a uznesením okresného súdu, ústavnú sťažnosť v tejto\nčasti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde.\n54. Sťažovateľ porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\nods. 1 dodatkového protokolu odvíja od porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Práve s ohľadom na argumentačné\nprepojenie oboch uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo v dôsledku\nabsencie porušenia základného práva zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom označeného základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu,\na preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n55. Osobitne, čo sa týka namietaného porušenia sťažovateľom označeného „práva\nzákonného obmedzenia základných práv a slobôd, ktoré musia platiť rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky zákonom podľa čl. 4 ods. 1 a 3 listiny“,\nústavný súd vo vzťahu k čl. 4 ods. 1 a 3 listiny [s ktorým korešponduje čl. 13 ods. 1 písm. a)\n21\n\na čl. 13 ods. 3 ústavy] uvádza, že predmetné články majú povahu ústavného princípu,\nt. j. jeho obsahom nie sú základné ľudské práva a slobody, a preto nie sú priamo\naplikovateľné v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 32/98,\nIV. ÚS 258/2010, II. ÚS 52/2017). Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť aj vo vzťahu\nk namietanému porušeniu čl. 4 ods. 1 a 3 listiny odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n56. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie\nuznesení).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poškodený", "arbitrárnosť", "trestné konanie-prípravné", "podnikateľská činnosť", "obvinenie, obvinený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7dadea6-2e0b-4d6d-b21d-95d1b63d4e8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1"}, {"guid": "ussr:73afea9b-1589-4db4-9808-2ff9c2dd7628", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.246.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 246/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 246/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.246.2018.1"}, {"guid": "ussr:feeac7cb-5773-4c50-8db0-8205bad3e040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.52.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/2017 z 19. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.52.2017.1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:f383b2ad-0698-4c67-90e4-6fd6373bcdd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f383b2ad-0698-4c67-90e4-6fd6373bcdd2"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:0f711515-db3d-4b46-90c4-2760f8e4ce30", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f711515-db3d-4b46-90c4-2760f8e4ce30"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}