{"guid": "ussr:47cea158-7777-42b2-9658-e3a671f34c74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.303.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 303/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/2020 z 4. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 303/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.303.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-08-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/47cea158-7777-42b2-9658-e3a671f34c74", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.303.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.303.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.303.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 303/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. augusta 2020\npredbežne\n\nprerokoval\n,\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Prešov č. k. 14 C 15/2020-34 z 3. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\n\n1.\n\nÚstavnú sťažnosť\n\n2.\n\nŽiadosti\n\nodmieta.\n\nna ustanovenie právneho zástupcu v konaní\n\npred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2020\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 14 C 15/2020-34 z 3. apríla 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal\n2. marca 2020 na okresnom súde žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume\n2 722,50 € s príslušenstvom a o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2 000 € proti\na\n\n, obaja\n\n(ďalej len „žalovaní“).\n\n3. Okresný súd uznesením č. k. 14 C 15/2020-34 z 3. apríla 2020 konanie o žalobe\nsťažovateľa v časti o zaplatenie sumy 2 722,50 € zastavil, pričom súčasne sťažovateľovi\nani žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov zastavenej časti konania. Nárok sťažovateľa\nna zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2 000 € vylúčil na samostatné konanie.\n\n3. V dôvodoch uznesenia okresný súd, vychádzajúc z § 230 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vo vzťahu\nk zastavujúcemu výroku odkázal na skoršie konanie vedené pod sp. zn. 32 C 3/2017,\n„teda konanie žalobcu voči žalovaným... na zaplatenie tej istej sumy, s tým istým\npríslušenstvom a na tom istom skutkovom základe“. V uvedenom predchádzajúcom konaní\npritom okresný súd rozsudkom z 28. marca 2018 žalobu sťažovateľa zamietol a Krajský súd\nv Prešove rozsudkom z 26. septembra 2019 v konaní sp. zn. 19 Co 174/2018\ntento prvoinštančný rozsudok potvrdil, a to s právoplatnosťou k 21. októbru 2019.\n\n5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ tvrdí porušenie svojich označených práv,\nkeďže okresný súd „vedome, úmyselne zastavil konanie, ktoré nespĺňa náležitosti prekážky\nprávoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), čím sťažovateľovi spôsobil vedome finančnú\nškodu“. Podľa názoru sťažovateľa totiž „ten istý nárok o ktorom sa už prv právoplatne\n2\n\nrozhodlo, bol sťažovateľom opretý v podanej žalobe z 02.03.2020 o iný právny dôvod –\nbezdôvodné obohatenie na strane žalovaných, vyplývajúci z totožného skutkového stavu,\nako pri žalobe sp. zn. 32C/3/2017, čiže neboli splnené podmienky na zastavenie konania\nna základe res iudicata“.\n6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\no ústavnej sťažnosti takto rozhodol:\n„4.1-Základné právo sťažovateľa,\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nUznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nPrešov\n\nč.\n\n14C/15/2020-34\n\nzo dňa 03.04.2020, porušené boli.\n4.2-Nárok sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,\npodľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, je oprávnený.\n4.3-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi sumy 2.722,50 EUR so zákonným úrokom 5 %\nročne od 11.03.2017 do zaplatenia a 147,36 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nuznesenia.\n4.4-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške €\n5.000,- do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia, pre porušenie Ústavy SR – právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR, pre porušenie ľudských práv sťažovateľa\nna spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...“\n7. V závere ústavnej sťažnosti požiadal sťažovateľ ústavný súd o ustanovenie\nprávneho zástupcu na zastupovanie v konaní. Túto svoju žiadosť opiera o priložené\npodklady dokumentujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n3\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený\nadvokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.\n12. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd\nmôže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa\na nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n13. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n4\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n17. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým bolo konanie\no žalobe sťažovateľa čiastočne zastavené a nebol mu priznaný nárok na náhradu trov\nkonania v zastavenej časti. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu\no existencii procesnej prekážky podľa § 230 CSP v posudzovanej veci.\n18. Sťažovateľ vo svojej argumentácii viacnásobne odkazuje aj na čl. 46\nods. 3 ústavy zakotvujúci základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným\nrozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným\n\npostupom.\n\nV sťažnostnom\n\npetite\n\nvšak\n\nnenavrhuje\n\nvysloviť\n\nporušenie\n\ntohto základného práva napadnutým uznesením okresného súdu. Od ústavného súdu\niba očakáva, že v náleze vysloví oprávnenosť jeho nároku na náhradu škody spôsobenej\n„nezákonným rozhodnutím súdu“. Vzhľadom na predmet konania vedeného na okresnom\nsúde je zjavné, že základné právo podľa čl. 46 ods. 3 ústavy sa v ňom nerealizuje. Zároveň,\neventuálne konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n5\n\nalebo jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nálezom ústavného súdu by automaticky\nneznamenalo vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným zastavením konania\nv konkretizovanej výške. Takýto prípadný nárok by sťažovateľ musel uplatniť v procese\nupravenom zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto ústavný\nsúd čl. 46 ods. 3 ústavy nepojal do skupiny referenčných noriem a predmet konania\no ústavnej sťažnosti sťažovateľa vymedzil tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto uznesenia.\n19. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu\nsubsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z čl. 127 ods. 1 ústavy, spočíva v tom, že ochrana\nústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,\nale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nKoncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny\nprocesný prostriedok na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd. Ústavný\nsúd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,\na preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasledujúcimi\nústavy\n\nochrana\n\nústavnosti,\n\na nie\n\ntzv.\n\nbežnej\n\nzákonnosti,\n\nresp.\n\nprotiprávnosti.\n\nZ tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním\nústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.\n20. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne\nskončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými\nprostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného\nsúdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,\nII. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n6\n\n21. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná ani z dôvodu „procesnej opatrnosti\nči nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ\nnemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie\nústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť\naž vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku\nhroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti\nvšak nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať\nkonanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi\nverejnej moci (IV. ÚS 274/2020).\n22. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.\nFormálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí\n„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou\nsubsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému\nsúdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej\nprocesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny\norgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci\n(čl.\n\n2\n\nods.\n\n2\n\nústavy),\n\npokiaľ\n\nby iný\n\norgán\n\no\n\ntýchto\n\nprávach\n\nrozhodoval\n\nbez toho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve\ntieto hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov\nzákona o ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti.\n\n23. Napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení konania\na v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov zastavenej časti konania je rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie, proti ktorému procesnoprávna úprava v § 357 písm. a) CSP pripúšťa\npodanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku. V tomto duchu okresný súd\nv napadnutom uznesení sťažovateľa riadne poučil.\n\n7\n\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ\nproti zastavujúcemu výroku napadnutého uznesenia alebo proti súvisiacemu výroku\no nároku na náhradu trov konania bol podal odvolanie, teda právny prostriedok,\nktorý mu zákon účinne priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd.\n25. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej\nproti napadnutému uzneseniu vo výroku o zastavení konania a v nadväzujúcom výroku\no nároku na náhradu trov zastavenej časti konania už pri jej predbežnom prerokovaní\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.\n26. Ústavný súd je podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania. Rozsah svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ vymedzil\ntak, že za zásah porušujúci jeho základné práva a slobody označil napadnuté uznesenie\nokresného súdu ako celok, teda všetky jeho výroky, vrátane enunciátu o vylúčení nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy na samostatné konanie. Vo vzťahu k tejto časti napadnutého\nuznesenia však sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neprednáša žiadne námietky či dôvody\nústiace do návrhu vysloviť porušenie niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.\n27. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd\nuž opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami\nzákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť\nzákladné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a prípadne\nnavrhnúť v tejto súvislosti aj dôkazy na podporu tvrdených dôvodov sťažnosti.\n28. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy (vyplývajú\nz neho totiž dôvody návrhu, ktorými je ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde\nviazaný), nie je možné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť\n8\n\npo uplynutí lehoty stanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde, ústavný súd v okolnostiach\ndaného prípadu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich\nv nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti v časti týkajúcej sa porušenia\nsťažovateľových práv napadnutým uznesením okresného súdu vo výroku o vylúčení časti\nuplatnených nárokov na samostatné konanie nevyzýval (m. m. IV. ÚS 117/2019).\n29. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v predmetnej časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.\n30. Odmietnutie ústavnej sťažnosti z uvedených dôvodov vedie ústavný súd k záveru,\nže v danom prípade ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku\nna ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, I. ÚS 210/2019). Pretože nebol splnený\njeden zo zákonných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným\nsúdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel\n(bod 2 výroku tohto uznesenia) bez toho, aby skúmal ním deklarované a preukazované\nosobné, majetkové a zárobkové pomery na účel rozhodovania o jeho žiadosti.\n31. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. augusta 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2cfa6200-f815-43e7-a3e4-42bc4bb44b5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1"}, {"guid": "ussr:17e70d63-27a1-450a-91d0-8b13f3749d7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1"}, {"guid": "ussr:71a1f83a-3b18-4847-bb6f-e75d33449d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.210.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.210.2019.1"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "16ec2467-3ea6-4f23-a94d-b2883e865f57:d4fc16b5-1930-462c-94d1-5a683aeff4d0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117217278.1", "spisova_znacka": "19Co/174/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/174/2018 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117217278.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:664b4bb2-46a0-4888-802b-93a840459b1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.59.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.59.2026.1"}, {"guid": "ussr:29756411-3b0f-4080-bfbb-14c1895cbb77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.621.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.621.2025.1"}, {"guid": "ussr:7fe3adae-8786-4ead-b129-192fa234ef15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.149.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 149/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/2025 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.149.2025.1"}, {"guid": "ussr:59d498a9-75b2-4ab9-8500-2af7103680f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.553.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 553/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 553/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.553.2023.1"}]}